Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 7P/357/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916205298
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vachulíková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:5916205298.5

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C.: N., nar. XX.XX.XXXX, Z.,
nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. P., Y. X, v konaní
zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, advokát,
Nové Zámky, Podzámska 32 a Q.. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Y. P., J. Z. XX/X, o návrhu matky

na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

II. Súd dočasne z v e r u j e maloleté dieťa: Z. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

III. Súd u p r a v u j estyk otca s maloletým Z. C., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je o p r á v n e n ý
vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v sobotu o 14:00 hodine pred bytom matky a je povinný
vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hodine.

IV. Toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zmenu
umiestnenia maloletých detí a zvýšenie výživného vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k.
7P/357/2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa podaným návrhom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, aby maloletý Z. C., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do jej osobnej starostlivosti a
otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume 50,- eur mesačne. Zároveň žiadala, aby bol upravený

styk otca s maloletým na každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do nedele toho istého týždňa do
18:00 hod. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý prejavuje stále častejšie vôľu sa s ňou stretávať a
tráviť s ňou čas, ako aj presťahovať sa k nej natrvalo, pretože majú veľmi dobrý vzťah. Z návrhu ďalej
vyplýva, že maloletý matke viackrát povedal, že má strach z otca, pretože často na neho neprimerane
kričí a nevhodne sa k nemu správa, napríklad mu zakázal používať internet, odmietol mu dať prístupové
heslo napriek tomu, že jeho ostatné deti k nemu prístup majú.

2. Doplnením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.03.2017 matka uviedla, že
maloletý Z. ušiel od otca, volal jej a prosil ju o pomoc, že doma to už nevydrží a že sa tam už nechce
vrátiť, preto ona zabezpečila dovezenie maloletého k nej do Y. P.. Vzápätí na to otec riešil situáciu tak, že
prišiel do bytu matky s políciou, avšak vzhľadom na vyjadrenia maloletého, policajti z bytu matky odišli.
Matka ďalej v návrhu uviedla, že maloletý sa v súčasnosti úplne odmieta vrátiť do domácnosti otca, preto

navrhla jeho úpravu stretávania sa v každom párnom týždni v sobotu od 14:00 hod. do 17:00 hod.3. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

4. Podľa § 324 odsek 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 odsek 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 odsek 2 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť

najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševný

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 329 odsek 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje

odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 330 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude

trvať len po určený čas.

9. Podľa § 331 odsek 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak
bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí

ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

10. Podľa § 360 odsek 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj
bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

11. Podľa § 360 odsek 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez
návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o
možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.

12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.13. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Z neodkladného charakteru vyplýva,
že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný vždy formálny postup stanovený pre

konečné rozhodnutie. Definitívna ochrana ohrozených alebo porušených subjektívnych práv a právom
chránených záujmov, je poskytnutá v konaní až právoplatným rozhodnutím vo veci samej, ktorým sa
spravidla konanie končí. V určitých prípadoch je však nevyhnutné poskytnúť týmto právam, resp. právom
chráneným záujmom ochranu pred začatím samotného konania alebo počas rozhodovania o veci.
Z uvedeného vyplýva, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla i keď dočasná úprava právnych

pomerov účastníkov.

14. Vzhľadom na to, že v citovanom ustanovení § 325 odsek 2 Civilného sporového poriadku je
použité slovo „najmä“, je zrejmé, že výrok neodkladného opatrenia môže, ale nemusí úplne zodpovedať
zákonnému textu. Preto súd pri poskytovaní ochrany neodkladným opatrením musí vychádzať zo
základného účelu, ktorý má neodkladné oparenie sledovať s ohľadom na znenie § 324 odsek 1 Civilného

sporového poriadku.

15. Zo spisového materiálu súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k.
16C/107/2011 - 38 zo dňa 28.06.2011 bolo manželstvo rodičov maloletých detí C.: N., nar. XX.XX.XXXX,
Z., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX rozvedené a maloleté deti boli zverené do osobnej

starostlivosti otcovi, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a matka bola zaviazaná na
platenie výživného na každé dieťa vo výške 26,- eur mesačne a zároveň bol upravený jej styk s
maloletými deťmi na každý nepárny víkend v sobotu v čase od 09:00 hod. do 17:00 hod.

16. Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 7P/88/2013 - 80 zo dňa 13.02.2014 bola schválená

dohoda rodičov, v zmysle ktorej matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého N. v sume 60,-
eur mesačne, na výživu maloletého Z. v sume 50,- eur a na výživu maloletej Y. v sume 45,- eur mesačne
vždy do 25-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet otca maloletých detí.

17. Zo správy zo šetrenia pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa

21.03.2017, súd mal preukázané, že dňa 16.03.2017 bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky
maloletých detí P. G. na adrese Y. P., Y. X. Byt, ktorý rodina užíva je v osobnom vlastníctve jej
manžela I. G., nar. XX.XX.XXXX., ktorý tu žije spolu s matkou maloletých detí a v súčasnej dobe i s
maloletým Z.. Byt pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva a je zariadený moderným nábytkom.
Hygiena rodinného prostredia bola v čase realizácie šetrenia na veľmi dobrej úrovni. Maloletý Z. má

k dispozícii obývaciu izbu, ktorá je zariadená rozkladacou pohovkou, TV prijímačom, konferenčným
stolíkom, skriňovou zostavou, kreslom a PC stolom so stoličkou. Matka maloletých detí je zamestnaná
v spoločnosti F. s mesačným príjmom do 500,- eur mesačne a jej manžel pracuje ako skladník v
spoločnosti F. a jeho príjem je okolo 365,- eur mesačne. V čase šetrenia bol prítomný aj maloletý Z.,
ktorý uviedol, že dňa 15.03.2017 po konflikte s otcom utiekol z jeho domácnosti a od tej doby žije u

matky. Výslovne uviedol, že otca sa bojí, nechce s ním žiť a chce zostať v starostlivosti matky. Maloletý
sa ďalej vyjadril, že má dobrý vzťah so sestrou Y. ale nie s bratom N., ktorý je podľa neho arogantný
a aj po jeho konflikte s otcom mu chcel dať starší brat údajne facku. Maloletý svoj vzťah s matkiným
terajším priateľom hodnotí pozitívne.

18. Šetrenie pomerov v rodine otca Q. P. C. bolo vykonané dňa 20.03.2017 na adrese Z., K. Z. XX/X,
kde bolo zistené, že s ním v spoločnej domácnosti žijú maloleté deti Y. a Y., pretože maloletý Z. utiekol
k matke. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky vyplýva, že otec maloletých detí
akceptuje skutočnosť, že maloletý Z. je v súčasnosti v osobnej starostlivosti matky. Rodinný dom, ktorý
obýva otec spolu s maloletými deťmi N. a Y. je v osobnom vlastníctve A. C. nar. XX.XX.XXXX, ktorý

je starým otcom detí zo strany otca. Nehnuteľnosť pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva.
Maloleté deti majú samostatnú izbu zariadenú poschodovými posteľami, skriňovou zostavou, policami,
dvoma písacími stolmi a stoličkami. Hygiena v domácnosti bola v čase šetrenia na požadovanej úrovni.
Z vyjadrenia otca vyplýva, že v súčasnej dobe je práceneschopný, živnostenskú činnosť ukončil minulý
rok a v súčasnej dobe je nezamestnaný. V evidencii uchádzačov o zamestnanie vedený nie je. Mesačne

sa mu vyplácajú prídavky na tri maloleté deti spolu v sume 70,56 eur a pomoc v hmotnej núdzi spolu vo
výške 137,70 eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému C. I., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého
platí výživné mesačne v sume 30,- eur.19. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol o dočasnej úprave rodičovských práv a povinností a to
tak, že maloletého Z. C., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť
aj momentálne vykonáva a zároveň určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa v nevyhnutnej

miere s prihliadnutím na osobné a majetkové možnosti a schopnosti rodičov, ako aj na odôvodnené
potreby maloletého vzhľadom na jeho vek, ktoré sú bežné na oblečenie, stravu, obuv a v súvislosti s
návštevou školy.

20. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

21. S prihliadnutím na nízky príjem otca, ktorý činí 137,70 eur mesačne, a to pomoc v hmotnej núdzi
a rodinné prídavky v sume 70,56 eur mesačne, súd ho zaviazal na platenie výživného v minimálnej

výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z.
z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na nezaopatrené
neplnoleté dieťa činí 90,42 eur mesačne od 01.07.2016 a 30 % z tejto sumy činí ktoré činí 27,13 eur.

22. Pokiaľ ide o styk, súd upravil neodkladným opatrením styk otca s maloletým Z. tak, že otec je

oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v sobotu o 14:00 hodine pred bytom matky a
je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hodine.

23. Súd bol toho názoru, že s poukazom na článok 9 odsek 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle
ktoréhomádieťa,oddelenéodjednéhoaleboobochrodičov,právoudržiavaťpravidelnéosobnékontakty

s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa, styk upravený tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto uznesenie je v súčasnej dobe postačujúci, aby sa citové väzby medzi maloletým a jeho
otcom naďalej rozvíjali, i keď maloletý sa vyjadril, že nechce ísť k otcovi, ale aj rodič, ktorému dieťa nie
je zverené do starostlivosti má pravo podieľať sa na jeho výchove, aj keď len formou návštev.

24. Vo veci sa vykoná ďalšie dokazovanie, ktorého výsledkom môže byť aj iná úprava styku, ako je
uvedená vo výrokovej časti tohto uznesenia, keďže neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.