Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Ivica Hanusková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/986/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209855
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714209855.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej

a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcov : A/ I. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. XX, B/ H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. XX, právne zastúpeného JUDr.
Evou Háberovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Zvolen, Trhová 1, proti žalovaným: I/
G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., L. XX, právne zastúpenej JUDr. Annou Poničanovou, advokátkou,
Advokátska kancelária so sídlom Dudince, Merovská č. 274, II/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., R.
XXX, III/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, IV/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. - N., W. XXX,
Va/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXX, Vb/ H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., E. XXXX/XX,

Vc/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, VI/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Y. N. 1, VII/ N. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Y. N. 1, žalovaní II/ - Vc/ zastúpení žalovanou I/ G. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P., L. XX, v konaní o určenie veci patriacej do dedičstva po poručiteľovi G. Z., ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX, o odvolaní žalobcu B/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/104/2014-525 zo
dňa 12. 06. 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/104/2014-544 zo
dňa 14. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaná I/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi B/ v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcov A/ a B/, ktorí sa domáhali určenia, že
nehnuteľnosti v návrhu špecifikované patria do dedičstva po poručiteľovi G. Z.. Zdôraznil, že po zrušení
jeho prvého rozsudku zo dňa 05. 12. 2007 (č. k. 12C/103/2000-257), ako aj rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 13Co/49/2008 -290 zo dňa 24. 06. 2008 v spojení s opravným uznesením
Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13Co/49/2008-391 zo dňa 16. 12. 2010, rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/167/2012 - 416 zo dňa 28. 08. 2013, bol viazaný právnym názorom tak
Najvyššieho súdu SR, ako aj krajského súdu o vecnej legitimácii v konaní. Opätovne okresný súd

vypočul žalobcov a určil im lehotu na úpravu okruhu účastníkov na strane žalobcov, ako aj na strane
žalovaných, ktorí okruh účastníkov neupravili napriek tomu, že žalobca B/ mal právne zastúpenie.
Aplikujúc ust. § 91 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016
(ďalej v texte „O. s. p.“) umožnil žalobcom opätovne vyjadriť sa k veci a uložil im lehotu na upresnenie
okruhu účastníkov konania, čo však neučinili. Následne tak z obsahu spisu pre okresný súd vyplynulo,
že naposledy sa viedlo dedičské konanie po poručiteľovi G. Z., ktorý zomrel XX.XX.XXXX na bývalom
Štátnom notárstve vo Zvolene (spisová značka D 863/68) a z tohto spisu mal za preukázané, že ako

dedičia zo zákona prichádzali do úvahy okrem žalobcov a žalovaných aj ďalší dedičia. Opakovane
poukázal na to, že podľa súčasnej právnej úpravy, ale tiež podľa právnej úpravy v čase prejednania
dedičstva po poručiteľovi G. Z. bolo možné riešiť spor o existenciu vlastníctva medzi poručiteľom a
inou osobou. Je na dedičoch, aby v inom sporovom súdnom konaní začatom na návrh dedičov, vysúdilinimi tvrdené spoluvlastníctvo poručiteľa. Na vyriešenie otázky vlastníckeho práva poručiteľa k veci ide
o sporové súdne konanie, ktoré sa dotýka spoločných práv všetkých dedičov, ktorí majú postavenie
nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 O. s. p.. Účastníkmi sporového konania potom musia byť

všetci nerozluční spoločníci, a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. Inak nemôže sporový súd
vyhovieť návrhu pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Keďže v dedičskej
veci po poručiteľovi G. Z. boli zistení viacerí dedičia, všetci mali byť účastníkmi konania, v prípade ich
smrti ich právni nástupcovia, či už na strane žalobcov, alebo žalovaných. Keďže účastníkmi konania
neboli všetci dedičia ako nerozluční spoločníci, návrh v celom rozsahu zamietol.

2. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca B/. Uviedol, že hoci bol zo strany
svojej právnej zástupkyne upozornený a poučený o tom, a na to, že návrh je potrebné z jeho strany pre
ďalšie pokračovanie v konaní upraviť v časti okruhu účastníkov konania, neurobil tak, nakoľko dedičov
nepozná a ani nemá možnosť a záujem zisťovať, kto nimi vlastne je, a kde sa títo nachádzajú. Uvedené
oznámilpodanímzodňa03.03.2015ajsúdu.Napriektomužiada,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok

zrušil a konanie ukončil s tým, že vezme do úvahy rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
16Co/391/88 zo dňa 10. 01. 1989 a konanie ukončí tak, že jeho návrhu vyhovie v celom rozsahu, „aby
sa mu jeho majetok vrátil späť.“ Namietal ďalej uloženú mu povinnosť rozhodnutím okresného súdu,
a to nahradiť trovy konania. Žiadal o zváženie tejto náhrady, nakoľko už celé roky sa snaží domôcť
svojich práv, žije len zo starobného dôchodku, ktorý mu nepostačuje ani na úhradu tých najzákladnejších

životných potrieb.
4. Žalovaná I/ k odvolaniu žalobcu B/ v písomnom vyjadrení uviedla, že rozhodnutie okresného súdu
považuje za vecne správne a spravodlivé. Poslednému rozhodnutiu okresného súdu predchádzali
pojednávania, na ktorých mali obe strany sporu možnosť vyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci.
Okrem iného poukázal najmä na to, že v sporovom súdnom konaní sa vyriešenie otázky vlastníckeho

práva poručiteľa k veci dotýka spoločných práv všetkých dedičov, ktorí majú postavenie nerozlučných
spoločníkov. Žalobcovia mali možnosť doplniť ďalších účastníkov konania z ich strany. Naviac, sám
žalobca B/ uznal, že bol poučený a upozornený na úpravu okruhu účastníkov, čo neurobil len z toho
dôvodu, že ich nepozná a nemá záujem zisťovať, kto nimi sú a kde sa títo nachádzajú. Uvedené však
nič nemení na tom, že okruh účastníkov tohto konania nie je v súlade so zákonom a žalobca B/ nechce

akceptovať ani tú skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 12C 138/89-17 dňa 01. 12.
1989 súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky K. Z. a odporcu (K. V.) k nehnuteľnosti vedenej
v PK vložke X. Žalovanípre k. ú. Z., parc. č. 312- záhrada intravilán o výmere 359 m2. Trvá na tom, aby
žalovaným žalobca nahradil trovy konania tak, ako o tom rozhodol okresný súd a zároveň si uplatnila
i trovy konania odvolacieho.

5. Žalovaní II/ až Vc/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu B/ uviedli, že rozsudok okresného súdu
považujú za správny a spravodlivý. Naopak, odvolanie žalobcu B/ považujú za nedôvodné a navrhli, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil vrátane jeho rozhodnutia o náhrade trov konania.
6. Okresný súd uznesením č. k. 8C/104/2014 - 544 zo dňa 14. 10. 2015 opravil formou opravného
uznesenia rozsudok okresného súdu zo dňa 12. 06. 2015 uvedením správneho dňa vyhlásenia tohto

rozsudku, ako aj uvedením správneho sídla právnej zástupkyne žalovanej I/ a označenia zástupkyne
žalovaných II/ až Vc/ žalovanou I/ s tým, že v ostatných častiach zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý.
7. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 12. 06. 2015 s tým, že vec bola predložená odvolaciemu
súdu dňa 20. 11. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z Civilný sporový

poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods.
2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd

konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.
6. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho
platí, že ustanovenia novej (od 1. júla 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa
v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so

všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo
ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný
(viď. tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995).9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu B/ a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
10. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a
svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného
súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a

právnymizáverminastranedruhej.OkresnýsúdneporušilprávožalobcuBnaspravodlivýsúdnyproces,
nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť,
naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010).
11. Žalobcovia žiadali určiť, že do dedičstva po nebohom Štefanovi Z. (ich otcovi), patria nehnuteľnosti
vedené Obvodným úradom v XX. Dedičské- katastrálny odbor na LV XXXX pre k. ú. Z., parc. č. XXX -

zastavaný plocha 40 m2, parc. č. XXX - zastavaná plocha 24 m2, parc. č. XXX - orná pôda 226 m2, a
to v 1/4-ine. Prvé, teda základné konanie po poručiteľovi G. Z., ktorý zomrel XX. XX. XXXX sa viedlo na
bývalom Štátnom notárstve vo Zvolene pod sp. zn. D 863/68 (č. l. 5 spisu). V dedičskom konaní, ako
dedičia zo zákona, boli zistené aj ďalšie osoby, nie len žalobcovia a žalovaní v prejednávanej veci.
12. Dedičské konanie je tzv. ,,nesporové konanie“. Nemožno v ňom riešiť spor o existenciu vlastníctva

medzi poručiteľom a inou osobou. Ak takýto spor nastane, je na dedičoch, aby v inom (sporovom)
súdnom konaní začatom na návrh dedičov vysúdili nimi tvrdené (spolu)vlastníctvo poručiteľa. Uvedené
ale tiež znamená, že v sporovom súdnom konaní sa vyriešenie otázky vlastníckeho práva poručiteľa k
vecidotýkaspoločnýchprávvšetkýchdedičov(účastníkovkonania),ktorýmajúpostavenienerozlučných
spoločníkov (§ 91 ods. 2 O. s. p.). Účastníkmi sporového konania potom musia byť všetci nerozluční

spoločníci buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. Inak nemôže vyhovieť sporový súd návrhu pre
nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva a tento musí zamietnuť.
13. Z rozhodnutia Štátneho notárstva vo Zvolene v dedičskej veci po nebohom G. Z. vyplynulo, že
dedičmi zo zákona bola nielen manželka poručiteľa H. Z., nar. XX. XX. XXXX, ale i K. Z., nar. XX. XX.
XXXX, A. J., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, G. Z., nar. XX. XX. XXXX, N. C., rod. Z., nar.

XX. XX. XXXX, N. Z., nar. XX. XX. XXXX, K. N., rod. Z., nar.
XX. XX. XXXX, I. I., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, I. Z., nar.
XX. XX. XXXX, ako aj maloletý H. Z., nar. XX. XX. XXXX, maloletá P. C., nar.
XX. XX. XXXX a maloletá H. C., nar. XX. XX. XXXX. Ak potom v dedičskej veci po poručiteľovi G. Z.
boli zistení viacerí dedičia, všetci títo mali byť stranami sporu, ak zomreli, ich právni nástupcovia, a to

buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. Žalobcovia boli opakovane vyzvaní a boli aj právne poučení o
úprave okruhu strán sporu, až do rozhodnutia okresného súdu, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalobcu
B), k úprave okruhu strán sporu nedošlo. Uvedené potvrdzuje sám žalobca B), ktorý v odvolaní uznal,
že nevie, kto súd ďalší dedičia v tejto veci, kde sa nachádzajú a nemá záujem ani uvedené zisťovať,
prípadne doplniť.

14. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 167/2012-416 zo dňa 28. 08. 2013 vyplynulo
len toľko, že pokiaľ odvolací súd vyslovil svoj právny záver o nedostatku vecnej legitimácie až vo
svojom rozhodnutí, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil, nemali možnosť žalobcovia zaujímať k
skutočnostiam odôvodňujúcim iný právny záver odvolacieho súdu stanoviska, navrhovať dôkazy na ich
vyvrátenie alebo spochybnenie a vyjadrovať sa aj k ich právnej relevantnosti vo vzťahu k predmetu

konania. K zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bol potvrdený rozsudok
okresného súdu, ktorým okresný súd návrh žalobcov zamietol, došlo len v dôsledku požiadavky
dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, pretože
odvolací súd znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel možnosť
prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak

z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových zistení. Najvyšší súd
však v žiadnom prípade nespochybnil právny záver odvolacieho súdu o nedostatku vecnej legitimácie,
ak krajský súd vyslovil právny záver, že účastníkmi sporového konania musia byť všetci nerozluční
spoločníci, a to buď ako žalobcovia alebo žalovaní.
15. Keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva vo Zvolene sp. zn. D 863/68-24 vyplýva, že ako

dedičia zo zákona prichádzajú do úvahy okrem žalobcov aj ďalší dedičia zo zákona, všetci títo mali byť
účastníkmi konania a v prípade ich smrti, ich právni nástupcovia. V prejednávanej veci sa tak, ako je
vyššie konštatované, nestalo, preto odvolací súd vychádzajúc z toho, že účastníkmi sporového konaniamusia byť všetci nerozluční spoločníci, a to buď ako žalobcovia alebo žalovaní, rozsudok okresného
súdu potvrdil pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva.
16. Na podporu vyššie uvedeného právneho záveru odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 183/2009 zo dňa 30. 05. 2011, podľa ktorého, pokiaľ sa v konaní o
dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho
odstránenie je žaloba na určenie, že tá-ktorá vec, právo, patrí do dedičstva po poručiteľovi. O takejto
žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého buď ako žalobcovia alebo žalovaní, sú
všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za

prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva (obdobný právny
názor zaujal už Najvyšší súd SR napr. v uznesení z 28. 09. 2006 sp. zn. 3Cdo 178/2006). Pritom pre
takéto sporové občianske súdne konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za
nerozlučných spoločníkov podľa §-u 91 ods. 2 O. s. p. (pozri tiež R 49/82 alebo R 65/2003).
17. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní nemôže
súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemal by o tomto nedostatku byť poučovaný ani žalobca, nakoľko

poučenie žalobcu o tom, koho by podľa hmotného práva mal žalovať, je v rozpore so zásadou rovnosti
strán sporu. Napriek tomu, že žalobca mal právne zastúpenie, k úprave okruhu účastníkov konania
nedošlo. ( viď rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 260/2011-3). Rozhodnutie okresného súdu, ktorý
návrh žalobcov zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, je vecne správne.
18. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska

výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - súd prvej inštancie
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd
správne rozhodol i o náhrade trov konania, ak rozhodol v zmysle §-u 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa
úspechu v konaní.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 296 ods. 2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca B), ktorý podal odvolanie, nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaným II) až VII), ktorí v odvolacom úspešní boli,
trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané a odôvodnené, a ktoré by predstavovali účelne
vynaložené výdavky týchto žalovaných (§ 251 CSP), nevznikli, preto ani im nevznikol nárok na ich

náhradu. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako úspešnej strane vznikol žalovanej I), ktorá si
náhradu trov odvolacieho konania riadne a včas uplatnila. Žalovanej I) ako úspešnej strane sporu vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania a odvolací súd v zmysle §-u 262 ods. 1 CSP rozhodol tak,
že žalovaná I) má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi B) (neúspešnej strane
odvolacieho konania) v celom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne v zmysle §-u 262 ods. 2 CSP súd

prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Ak žalobca B) v odvolaní žiadal, aby odvolací súd zvážil jeho vážnu sociálnu a materiálnu situáciu vo
vzťahu k povinnosti nahradiť trovy konania, uvedené považoval odvolací súd za jeho žiadosť v zmysle
ust. §-u 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016 (odvolanie
podané dňa 28. 07. 2015). Ust. §-u 150 dávalo súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov uvedených

v ust. §-u 150 výnimočne nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého
sú inak naplnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania celkom, alebo sčasti. V rámci úvah
súdu je síce možné prihliadnuť na osobné a majetkové pomery účastníkov konania, avšak nevyhnutné
je sledovať aj ich postoj a správanie sa v priebehu konania. Nemožno totiž opomenúť, že žaloba vedená
zo strany žalobcu B) je vedená od roku 2003 (uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 10. 11. 2003,

ktorým bol žalobca B) pribratý do konania na strane žalobcu),a v priebehu konania bol žalobcovia
opakovane vyzvaní na úpravu okruhu účastníkov v prejednávanej veci. Žalobca B) sám uviedol, že k
uvedenej úprave nedošlo, ak mu dedičia nie sú známi a nie je mu ani zrejmé, kde sa títo nachádzajú,
nemá preto čo dopĺňať. Už vyššie odvolací súd konštatoval, že je povinnosťou žalobcu určiť okruh strán
sporu v tejto veci, preto ak napriek výzve súdu a opakovaných poučeniach k tejto úprave nedošlo,

nemôže byť uvedené na ťarchu žalovaných, ktorí boli v konaní vedenom od roku 2000 úspešní. Odvolací
súd preto musel prihliadať na postoj žalobcov, vrátane žalobcu B) v konaní, a k aplikácii ust. §-u 150 ods.
1O.s.p.nepristúpil.Ust.§-u150O.s.p.niejemožnépovažovaťzapredpis,ktorýbyzakladaljehovoľnú
možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti

nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ust. §-u 150 O. s. p. preto nie je možné vykladať tak, že
je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
Keďže odvolací súd neprihliadal len na osobné majetkové a zárobkové pomery žalobcu B), ale i napomery všetkých strán sporu, ale najmä na okolnosti, za ktorých bol spor vedený, aplikácia ust. §-u 150
O. s. p. by sa javila ako neprimeraná voči ostatným stranám sporu.
21. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.