Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/150/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215220131
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215220131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a členov

senátu: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/17, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený splnomocnencom: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1.mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679 proti
žalovanému: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, o zaplatenie 4.202,13 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24. októbra 2016 č.k.
11C/616/2015-72 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 4.202,13 eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 03.04.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
557,10 eur a vo výroku II. rozhodol, že stranám náhradu trov konania nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, § 1 ods. 1, 2
zákona č. 129/2010 Z.z. ( ďalej len ,,ZoSÚ“), § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona,

§ 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ, článkom 3b.1 smernice č. 13/1993 Rady EHS, § 544 ods. 1 OZ, § 497, § 499,
§ 502, § 502 ods. 1, § 563 OZ, § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z., § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 263 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny vzťah medzi účastníkmi založený úverovou
zmluvou zo dňa 19.7.2011 súd posudzoval podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod

( §261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára
i úverové podmienky mala spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. už pripravené, pričom tento obsah
zmluvy i úverových podmienok nemohla žalovaná ovplyvniť ani neovplyvnila. S poukazom na vyššie
uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna
úprava(vtomtoprípadezák.č.126/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochakoi§52anasl.Občianskeho
zákonníka) má prednosť pred všeobecnou ( Obchodný zákonník) je nevyhnutné právny vzťah medzi
stranami sporu posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona

o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu úverovej zmluvy mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ určil
výšku mesačnej splátky len jednou sumou 240,69 eur bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho
pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení
neskorších predpisov. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č.129/2010 Z.z. a tozákladné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. podľa ktorých zmluva
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok: istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené
členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie

povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ
voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok
a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do
zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do splátok
( resp. súčtu splátok). Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm.

k) zák. č. 129/2010Z.z., je potrebné považovať úver za bezúročný, bez poplatkov podľa § 11 ods. 1
písm. a) zákona č.129/2010 Z. z. Žalovaný preukázateľne uhradil 3.369,66 eur z poskytnutého úveru
7.251,30 eur. Neuhradených ostalo 3.881,64 eur. Úverované osobné motorové vozidlo žalobca predal
za 4.000,- eur a z tejto sumy bol konzumovaný zvyšok úveru (4.000 eur mínus 3.881,64 eur) Keďže takto
žalovaný zaplatil viac ako vyčerpal, súd zamietol žalobu v celom rozsahu.Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p., žalobca bol neúspešný, úspešnému

žalovanému v konaní nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu nevznikli.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu písomné odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho splnomocnenca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného
sporového poriadku. V odvolaní uviedol, zmluva obsahuje aj náležitosť výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa názoru žalobcu z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že
úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov takým
spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok boli uvedené samostatne pre každú jednotlivú položku,

t. j. aj pre istinu, aj pre úroky, aj pre iné poplatky, ale je v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. l)
zákona o spotrebiteľských úveroch, aby v úverovej zmluve bola uvedená výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov spoločne. Zmluva obsahuje náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2
písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch aj vtedy, ak istina (t. j. úver), úroky a iné poplatky sú uvedené
spolu v celkovej výške splátky. Uvedené je v úplnom súlade so znením a cieľmi Smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS v znení korigenda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Z
ustanovení smernice 2008/48/ES nepochybne vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, pričom v takejto splátke sú všetky položky (istina, úroky

a prípadné dodatočné náklady) uvedené spolu. Na základe ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch a smernice 2008/48/ES a v súlade so systematickým a eurokonformným výkladom zákona o
spotrebiteľských úveroch možno konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosť
v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) (pôvodne písmena k)) aj vtedy, ak jednotlivé položky, ktoré
má dlžník uhradiť v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, sú uvedené v spolu v jednej splátke.

V prípade, ak klient chce vedieť, koľko z každej jeho splátky sa použije na konkrétnu položku (istinu,
úrok či iný náklad) je oprávnený požadovať od veriteľa amortizačnú tabuľku. Ak by sme prijali opačný
záver, znamená to, že každá splátka by musela obsahovať jednotlivé položky (istinu, úrok či iný náklad),
nemali by ustanovenia o amortizačnej tabuľke zamýšľaný význam. Ak by sme v zmluve uviedli celkovú
mesačnú splátku rozpísanú na jednotlivé položky, to znamená koľko má dlžník uhradiť mesačne na úver,

koľko na úroky, koľko na iné poplatky (pričom týchto poplatkov by mohlo byť niekoľko), iba ťažko by
sme mohli hovoriť o zrozumiteľnosti a stručnosti zmluvy v tejto časti. Uvedený právny názor žalobcu je v
úplnom súlade s Rozsudkom Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Na podporu svojho
právneho názoru žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15,
bod 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58, 59 ktoré v odvolaní citoval. Zmluva obsahuje aj počet splátok (bod 4

zmluvy) a termíny splátok (bod 4 zmluvy). Počet splátok je 84 a termíny splatnosti splátok sú uvedené
v bode 4, prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac
nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej
splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok
je vždy 11. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci,

v ktorom je splatná prvá splátka zmluvy. Aj keď zmluva neobsahuje termín splatnosti každej splátky
uvedením konkrétneho dátumu, na základe uvedených údajov je objektívne možné, aby spotrebiteľ'
bol schopný určiť termín splatnosti každej splátky. Uvedený právny názor žalobcu je v úplnom súlade
s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.1 1.2016 vo veci C-42/15. Ďalej je toho názoru, že vdanom prípade nebolo možné na zmluvu aplikovať sankciu uvedenú v ust. § 11 ods. 1 písm. a)
zák. o spot. úveroch, keďže za žiadnych okolností nemôže byť naplnená hypotéza predpokladaná v
tomto ustanovení a teda, že zmluva nemá písomnú podobu. Na základe vyššie uvedených skutočností

je nepochybné, že zmluva obsahuje náležitosti v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. l) zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto je žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniavecíapretožiadarozhodnutiesúduprvejinštanciezmeniť
a návrhu žalobcu vyhovieť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto je potrebné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdiť.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania

správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť

je potrebné uviesť nasledovné:

7. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.202,13 eur, vyčísleného úroku z
omeškaniavovýške557,10eurzosumy4.202,13eurod03.04.2014do03.12.2015,úrokovzomeškania
vo výške 8,25% ročne, zo sumy 4.202,13 eur od 04.12.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobu

zamietol, keď dospel k záveru, že v zmluve o úvere zo dňa 19.07.2017 uzavretou medzi účastníkmi
konanianebolasplnenázákladnánáležitosťvzmysleustanovenia§9ods.2písm.k)zákonač.129/2010
Z.z. a preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a)
citovaného zákona. Žalovaný uhradil na predmetnom úvere sumu 3.369,66 eur, výška poskytnutého
úveru bola 7.251,30 eur a neuhradených ostalo 3.881,64 eur. Úverované osobné motorové vozidlo

žalobca predal za sumu 4.000,- eur a z tejto sumy bol konzumovaný zvyšok úveru, t.j. 4.000,- eur -
3.881,64 eur. Keďže žalovaný zaplatil viac ako vyčerpal, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že zmluva neobsahovala zákonom
predpísané náležitosti a preto súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19.07.2011 bola medzi žalobcom ako poskytovateľom úveru a
žalovaným ako klientom uzatvorená úverová zmluva č. SUA 12/004732 uzatvorená prostredníctvom
spoločnosti AAA Auto Bratislava, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver jednorazovo v sume
7.251,30 eur. Úver bol použitý na nákup osobného motorového vozidla zn. Opel Vectra diesel 1,9 CDTI

Cosmo v hodnote 8.057,- eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť predmetný úver v mesačných splátkach po
240,69 eur a to po dobu 84 mesiacov, vždy k 11. dňu kalendárneho mesiaca. Zmluvné strany sa ďalej
dohodli na výške RPMN 35,56%, ročná úroková sadzba 30,822814% s tým, že celková čiastka splatná
spotrebiteľom predstavovala sumu 17.718,96 eur a konečná splatnosť úveru mala nastať 11.09.2019.
Listom zo dňa 02.04.2014 vyzval žalobca žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy do 17.04.2014. Žalovaný

zaplatil len 14 splátok a dlžné splátky nedoplatil, preto došlo k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu a to
v zmysle úverovej zmluvy úverových podmienok. Auto bolo žalovanému odobraté a následne predané
za sumu 4.000,- eur. Po odpredaji bolo urobené záverečné vyúčtovanie a výťažok z predaja 4.000,-
eur bol započítaný voči dlžnej čiastke žalovaného. Žalobca zaslal žalovanému oznámenie o odpredajiauta s výzvou k doplateniu dlhu a to aby do 14 dní vrátil dlžnú sumu 2.824,70 eur. Z karty klienta bolo
preukázané, že žalovaný čerpal jednorazovo úver na kúpu auta v sume 7.251,30 eur, z ktorého doposiaľ
splatil 3.369,66 eur. Žalovaný bol v omeškaní so splácaním, preto žalobca listom zo dňa 22.05.2014

oznámil predaj vozidla a zároveň ho vyzval k doplateniu dlžnej sumy 5.164,46 eur v lehote 14 dní od
vystavenia výzvy. Žalovaná suma 4.202,13 eur predstavuje nesplatenú istinu 6.672,30 eur plus dlžné
splátky 904,47 eur, plus úrokové vyrovnanie vo výške 125,36 eura, plus náklady s predajom auta 500,-
eur, mínus výnos výnos z predaja auta 4.000,- eur = 4.202,13 eur. Uplatnený úrok z omeškania vo výške
557,10 eur predstavuje úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy 4.202,13 eur za obdobie

od 03.04.2014 do 03.12.2015.

10. Ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť
predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol

dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž
neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať
do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť
ich bezprostredne splatiť v celej výške.

11. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto
sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že ak zmluva neobsahuje presne vymedzené náležitosti
konkretizované v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch).

12. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch).
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje
prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si
veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Analyzujúc túto náležitosť

zmluvy o spotrebiteľskom je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami
spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci
slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad cit. ustanovenia, ktorý každý z
atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k

istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže
učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové
položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne
práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či
zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný

vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si
požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).

13. Na práve uvedené treba usudzovať predovšetkým preto, že vyššie spomínanému záujmu na
čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa doslova odporujú formulácie, vyžadujúce od

spotrebiteľa uvažovať s matematickými operáciami a navyše za použitia viacerých pojmov, nezriedka
„roztrúsených“vrôznychčastiachlistínspotrebiteľovipredkladaných(aleajnepredkladaných)napodpis,
v ktorých sa tak logicky možno „stratiť“.

14. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v dôsledku nesprávneho

výkladu § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy: „Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a
§ 10 ods. 1 ....“ s tým, že všetky vymenované nedostatky musia byť splnené kumulatívne s poukazom
na použitie spojky „a“, ktorá predstavuje konjunkciu. Odvolací súd sa však s týmto názorom odvolateľa

nezhodol.

15. Interpretácia, resp. výklad právnej normy je nevyhnutnou súčasťou tak právnej teórie ako aj
právnej praxe. Právny výklad je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšieprejavuje v súdnej aplikácii práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona v danom prípade, teda úloha
aplikácie práva. Predstavuje predovšetkým proces objasňovania zmyslu, obsahu a významu textov
prameňov práva ako nosičov právnych pravidiel. Cieľom interpretácie právnych noriem je zisťovať a

objasňovať ich obsah, často aj nad rámec gramatického výkladu. Nemožno lipnúť na formalistickom
výklade bez prihliadnutia na právne princípy, ktoré sú výrazom hodnôt. Samotný výklad v niektorých
prípadoch značne presahuje rozsah textu prameňov práva a je výsledkom právnokreatívnej činnosti
sudcov. Právny výklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka
racionality je kľúčová. Teleologický výklad právnej normy postihuje zmysel resp. cieľ právnej normy v

súvislosti s najvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide o hľadanie účelu
zákonného ustanovenia, a to v kontexte spoločenských podmienok v okamžiku interpretácie. Pre výklad
právneho predpisu je rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať tak,
ako to vyplýva zo znenia zákonného ustanovenia a významových súvislostí, do ktorých je zaradené.
Sudca sa pritom nemusí zastaviť pri doslovnom znení normy. Viazanosť zákonom neznamená viazanosť
len jazykovým vyjadrením spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu na zmysel a účel zákona.

16. Je nesporné, že citované ustanovenie § 11 v spojení s § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch má za účel - cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte
pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje, na základe
ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť

pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť
na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané
informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ
môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií
pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za
následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu
pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod
hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy. Vychádzajúc

z uvedeného teleologického výkladu by bolo nelogické, ak by zákonodarca hodlal postihnúť následkom
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba tie úvery resp. zmluvy, ktoré by nemali písomnú formu a
zároveň neobsahovali kumulatívne všetky náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. V
takom prípade by totiž veriteľovi ako dodávateľovi stačilo iba dodržať písomnú formu a v zmluve neuviesť
ani jedinú z vymenovaných náležitostí a následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa tým

vyhol, a to napriek tomu, že písomná zmluva by zákonom predpísané náležitosti neobsahovala. Účel
zákonodarcu dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými
údajmi potrebnými pre zváženie úveru by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy by
nebol naplnený. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd je toho názoru, že s poukazom na znenie §
11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať tak, že absencia či

písomnej formy alebo už len jednej z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 a citovaného ustanovenia
spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

17. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva

neobsahuje základnú obsahovú náležitosť. Jedná sa o obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k)
zákona,t.j.výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Ajodvolacísúdpopreskúmaní
predmetnej zmluvy zistil, že neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky.
Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky, a to priamo v zmluve, nemôže byť
považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplývala z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch.

18. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi
účastníkmi dňa 19.7.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,apretosaposkytnutýúvervzmysle§11písm.a)tohtozákona
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pre aplikáciu fikcie o spotrebiteľskom úvere bez úroku a bez

poplatkov je postačujúce, ak je splnená aspoň jedna požiadavka hypotézy § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ.

19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, v súlade s § 387 ods. 2 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.20. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu

úspešný. Žalovanému ale žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal podľa čl. 4 ods. 2 CSP.

21. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).