Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9Csp/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817212708
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817212708.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza vo veci žalobcu: J. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom M. R. B. XXX/XX, XXX XX V.,

proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.:
TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava o určenie že zmluva o úvere je bezúročná a
bez poplatkov, že rozhodcovská zmluva je neplatná a určenie neprijateľných zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere

r o z h o d o l :

1. Súd určuje, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013 uzatvorená medzi žalobcom a
právnym predchodcom žalovaného, je bezúročná a bez poplatkov.

2. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 09.05.2013 k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo
dňa 09.05.2013 uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, je ako neprijateľná
zmluvná podmienka neplatná

3. Súd určuje, že Zmluvná podmienka uvedená v Úverovej zmluve spoločnosti Home Credit Slovakia
s.r.o, IČO 36234176 so sídlom Teplická 7434/147 Piešťany č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013
uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného Home Credit Slovakia s.r.o, IČO

36234176 so sídlom Teplická 7434/147 Piešťany č. XXXXXXXXXX v znení: "Spoločnosť a klient
podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú:... b) dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas
označtekrížikom()c)dohoduozmluvnejpokutepodľaHlavy18ÚP;tovšetkovrozsahuuvedenompred
textom úverových podmienok a v úverových podmienkach. Klient žiada vyznačením krížiku Spoločnosť,
aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom v súlade so zákonom o platobných službách. Žiadosť vyznačte krížikom ( ) „ „ je
ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

4. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% od žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 9.6.2017 domáhal určenia že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX
zo dňa 09.05.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov, že
Rozhodcovská zmluva zo dňa 09.05.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je ako neprijateľná
zmluvná podmienka neplatná a že zmluvná podmienka uvedená v Úverovej zmluva Č. XXXXXXXXXX
zo dňa 09.05.2013 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v znení: "Spoločnosť a klient podpismi

na tejto zmluve zároveň uzatvárajú: b) dohodu o zrážkach zo mzdy, (prípadný nesúhlas označte
krížikom) c) dohodu o zmluvnej pokute podľa Hlavy 18 ÚP; to všetko v rozsahu uvedenom pred textom
úverových podmienok a v úverových podmienkach. Klient žiada vyznačením krížiku Spoločnosť, aby
vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní stálymrozhodcovským súdom v súlade so zákonom o platobných službách. (Žiadosť vyznačte krížikom) „ je
ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
13.022017 sa žalovaný stal vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla voči žalobcovi spoločnosti HOME

Credit Slovakia, s.r.o. IČO: 36234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany zo úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 09,05.2013 v celkovej výške 852,16 Eur. Medzi žalovaným
a žalobcom došlo dňa 09.05,2013 k uzavretiu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový revolvingový úver vo výške 320 Eur, ktorý mal byť splatený v
mesačných splátkach po 4 % z dlžnej čiastky, celková čiastka splatná spotrebiteľom mala byť v sume

385,11 Eur. Podpisom tejto zmluvy zároveň podľa zmluvných dojednaní došlo k uzatvoreniu dohody
o zrážkach zo mzdy a dohody o dohody o zmluvnej pokute. Napriek tomu, že žalobca neoznačil
krížikom žiadosť o uzavretie rozhodcovskej zmluvy, došlo dňa 09.05.2013 aj k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv
býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť
dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať

a zmluvu neuzavrieť. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: "Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len" neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

" V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka: "Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. " O tom predložil dôkaz: Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013,
Rozhodcovská zmluva, Oznámenie o postúpení pohľadávky. Tiež žiadal určenie, že Úverová zmluva
č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013 je bezúročná a bez poplatkov. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX

zo dňa 09.05.2013 neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to najmä: adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, dobu trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, neurčité vyjadrenie o výške
mesačnej splátky. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy ponechal na zvážení súdu, či daná
zmluva neobsahuje aj ďalšie obligatórne náležitosti. Na základe uvedených skutočností je potrebné
Úverovú zmluva Č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013 považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013 obsahuje tieto neprijateľné zmluvné podmienky:

"Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú: b) dohodu o zrážkach zo mzdy,
prípadný nesúhlas označte krížikom: c) dohodu o zmluvnej pokute podľa Hlavy 18 ÚP; to všetko v
rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v úverových Klient žiada vyznačením krížiku
Spoločnosť: aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom v súlade so zákonom o platobných službách. Žiadosť vyznačte

krížikom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných

zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77
Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou
na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen
rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako
neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v

zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku
7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl. 6 smernice
Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti

tohto záveru žalobca poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12,
Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: "Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni
uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať ajbez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o
zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie
za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. " Žalobca poukázal aj na závery

Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík
predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod
Č. 8636/2010- 110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach
zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53

Občianskehozákonníka,keďžespotrebiteľjeužvčasevznikuprávnehovzťahunútenýuzatvoriťdohodu
o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej
autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byt' vystavený neprimeranému konaniu zo strany
dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade sa
jedná o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí obsahovať zákonné obligatórne náležitosti v
súlade so zákonom Č. 129/2010 Z. z., pričom je nesporné, že žalovaný takýmto spôsobom obchádza

zákon a z tohto dôvodu je táto zmluva neplatná na základe § 39 Občianskeho zákonníka a keďže je
neplatný základný právny vzťah, teda úverová zmluva, nemôže byť platný ani zabezpečovací inštitút,
tedadohodaozrážkachzomzdyazinýchpríjmov,ktorámáakcesorickýcharakterkzákladnej(úverovej)
zmluve. Dôsledkom neplatnosti zmluvy je ten, že zmluvné strany si majú vrátiť to, čo si navzájom
plnili, pričom totožný záver by vyplynul aj zo skutočnosti, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti

(druh spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,), čo predstavuje iba základné obligatórne
náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. v platnom znení a z týchto dôvodov by bol úver
bezúročný a bezpoplatkový, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru,

je preto v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku a preto by bola
aj z tohto dôvodu neplatná. Rozhodcovská zmluva zo dňa 09.05.2013 neobsahuje bližšiu špecifikáciu
pohľadávky, ide o nezrozumiteľný a neurčitý právny úkon. V zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka účinného v čase podpisu zmluvy sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V prípade ak sa spor
vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy rieši na rozhodcovskom súde, dochádza k obchádzaniu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca je toho názoru, že
uzatvorenú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu je možné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
a to na základe nasledujúcim skutočností: Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie veci

pred rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Ak však bola " nanútená" jednou zmluvnou stranou,
je daný predpoklad, že slabšia strana vzťahu (spotrebiteľ) sa nedokáže v prípadnom rozhodcovskom
konaní riadne brániť. Túto doložku si spotrebiteľ/žalobca nedojednal individuálne a pri jej akceptácii
nemal na výber. Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi
rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním na všeobecnom súde. Rozhodcovská zmluva

núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak bude
vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým
súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom.
Teda možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak
v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd. Takúto rozhodcovskú

zmluvu preto nemožno považovať za platne uzavretú. Výkon práv a povinností v takejto rozhodcovskej
zmluve je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Neplatná rozhodcovská zmluva preto nemôže
byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ďalším prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická
neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98, C-244/98) prejavujúca sa v
tom, že sídlo rozhodcovského súdu žalobcu je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu

spotrebiteľa. Poukázal, že osobitným predpisom v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku,
ktorý výslovne splnomocňuje a oprávňuje žalobcu v pozícii spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojich
práv je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Takéto oprávnenie zákonodarca výslovne uvádza
ako jedno zo základných práv spotrebiteľa, keďže v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 25012007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa: "Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany

spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľskýchpráv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne
záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ: ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie

od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá. " V danom spotrebiteľskom spore vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Na
podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 06.09.2016 sp. zn.
3Co/25/2016: "Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav
neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej

dohody ako celku môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej
neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od
posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom
určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra
je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím
jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byt' pohľadávka vyčíslená v zákonnej

výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba.
V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, sám nebude
mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z §3 ods. 3 zákon č. 250/2007
z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade

s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 11.
2015, sp. zn. 8 Cdo 483/2014). " V zmysle rozsudku Krajského súdu Trenčín zo dňa 24.01.2017
sp. zn. KSTN/6CoIl07/2016:" Nároky žalobcu ako spotrebiteľa sú odôvodnené s poukazom na cieľ
európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé

podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali. Skúmanie podmienok uvedených
v §' 80 písm. CI OSP umožňuje riešenie práva resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím a treba
vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov úveru na
základe úverovej zmluvy č. 306001179 zo dňa 22.02.2012 uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorého
špecifické postavenie slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve,

judikatúra súdov európskych spoločenstiev, ale i vnútroštátna právna úprava, pretože potrebuje mať
vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov - úroky,
poplatky.Jehoprávnepostaveniesastaneistejšie,nebudevystavenýsankciámzanezaplatenieodplaty,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Právny úkon sa prieči dobrým
mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť, bez ohľadu na to, kto rozpor

s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane
sa do rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje( niekedy aj v
právnych normách ), aký má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými
morálnymi zásadami. Naliehavý právny záujem súd skúmal s poukazom na individuálne okolnosti
prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel

žalobcom navrhovaného rozhodnutia (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo 22412008). "

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním z 10.4.2018. Poukázal na to, že naliehavý
právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti každej určovacej žaloby a súd je povinný ex offo

skúmať naliehavý právny záujem žalobcu na akomkoľvek určení, t. j. aj na určení bezúročnosti a bez
poplatkovosti poskytnutého úveru, resp. na určení neprijateľných zmluvných podmienok. V prípade,
ak naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný, súd je povinný určovaciu žalobu
zamietnuť. Žalovaný zastáva názor, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. V súdenom prípade totiž neexistuje ohrozenie práva či právneho

vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím
výrokom. Aj v prípade, ak by súd vyhovel podanej určovacej žalobe, sa totiž žalovaný môže naďalej
domáhať voči žalobcovi žalobou plnení, ktoré vyplývajú z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
09.05.2013 (ďalej aj „zmluva“). V prípade podania takejto žaloby zo strany žalovaného by bol navyše
konajúci súd povinný ex offo posúdiť prípadnú bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru poskytnutého

na základe zmluvy, resp. posúdiť zmluvu s akcentom na prípadný výskyt neprijateľných zmluvných
podmienok (najmä s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a poskytnúť žalobcovi (ako
spotrebiteľovi) náležitú právnu ochranu v prípade zistenia, že poskytnutý úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, resp. v prípade zistenia neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobca nazáklade uvedeného podľa názoru žalovaného nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
keďže takto podaná žaloba len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné konanie. Žalobcom vymedzený petit žaloby tak nevytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán

sporu a ani nepredíde žalobe na plnenie (keďže žalovaný aj v prípade právoplatného požadovaného
určenia môže podať voči žalobcovi žalobu na plnenie, domáhať sa svojho nároku vyplývajúceho zo
zmluvy a vo veci konajúci súd v takomto „novom“ konaní bude povinný ex offo posúdiť zmluvu). Na
podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012: „Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti

určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania.“ Z odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 91/2006 z dňa
18.06.2007: „Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej

žaloby podľa § 80 písm. c) O. s. p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť v súlade
so zákonom kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej
kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je

jedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho
záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva,
či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi
konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje
ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý

nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp.
ohrozeniaprávaaleboprávnehovzťahu.Nepreukázanáexistencianaliehavéhoprávnehozáujmuvčase
rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu.“ Odhliadnuc od neexistencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení predmetné zmluvné ustanovenie, ktorého neplatnosť žalobca
žiada určovacím výrokom vysloviť nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko

sa jedná o zabezpečovacie ustanovenie, ktoré upravuje oprávnenia veriteľa, ktoré môže veriteľ využiť
v prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť splácať pohľadávku riadne a včas. V danom prípade je
teda dlžník osobou, ktorá porušuje zmluvné povinnosti a pre prípad, že by k takejto situácií došlo si
veriteľ a dlžník priamo v zmluve dojednali zákonom dovolené a predpokladané oprávnenia veriteľa,
ktoré veriteľ môže (a zároveň nemusí) využiť za účelom zabezpečenia uspokojenia svojej pohľadávky.

Na základe uvedeného predmetné ustanovenie podľa názoru žalovaného nespôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto takéto ustanovenie nemôže byť považované
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa
09.05.2013, v tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje poukázať na účelovosť a absurdnosť žalobcových
tvrdení, nakoľko uzatvorená rozhodcovská zmluva v žiadnom prípade nenúti spotrebiteľa neodvolateľne

sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Predmetná zmluva má povahu alternatívnej zmluvy, ktorá ničím
neobmedzuje právo zmluvných strán obrátiť sa so svojimi nárokmi na všeobecný súd Slovenskej
republiky. Prijatím premisy, ktorú vo svojej žalobe nastoľuje žalobca, t. j. premisy, že rozhodcovské
konanie je upretím práva spotrebiteľa na spravodlivý proces a je v rozpore s dobrými mravmi by bolo
nutné analogicky dospieť aj k záveru, že v rozpore s dobrými mravmi je aj samotný zákon č. 335/2014 Z.

z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v ktorom zákonodarca umožňuje rozhodovať za splnenia
zákonom vyžadovaných podmienok spotrebiteľské spory v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Právomoc prejednávať spory v rozhodcovskom konaní predpokladá aj zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (§ 5 - § 8 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). V danom prípade neexistuje
zákonný dôvod pre určenie, že rozhodcovská zmluva zo dňa 09.05.2013 je neplatná. V posudzovanej

veci nie je možné úver poskytnutý na základe zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobca
navyše nepreukázal svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ako jednu zo základných
procesných podmienok prípustnosti určovacej žaloby. Z uvedených dôvodov žalovaný nesúhlasil s
podanou žalobou a navrhol, aby vo veci konajúci súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní zotrval žalobca na podanej žalobe. Uviedol že
úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa zákona 129/2010 o spotr. úvere a pôžičkách.
Zmluva neobsahuje údaje o adrese predávajúceho, kde si môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu,neobsahuje údaje o výške a počte termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov príp. poradie v akom
sa budú splátky prideľovať k jednotlivým zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia . Zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti.

Zmluva má neurčité vyjadrenie o výške mesačnej splátky. Tieto náležitosti majú za následok, že
spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy, o dohode
zmluvnej pokuty a rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľné podmienky v zmluve a tým za
neplatné. Súd sa oboznámil so zmluvou o úvere čl. 4, 5, so spisom 10Csp/94/2017, s vyjadrením
žalovaného čl. 12 - 14.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za predčasne podanú s
poukazom na tú skutočnosť, že takáto žaloba by mala opodstatnenie len v prípade, pokiaľ by zo
strany veriteľa došlo k začatiu vymáhania uvedenej dlžnej pohľadávky aj sám žalobca potvrdil, že
predmetný úver je pravidelne splácaný, preto na danej veci nemôže mať naliehavý právny záujem. Takto
podaná žaloba nijakým spôsobom nerieši postavenie žalobcu, nakoľko tento má k dispozícii prostriedky

procesnej obrany, ktoré by mohol účinne využiť v prípadnom súdnom konaní vedenom proti jeho osobe.
Vo vzťahu k určeniu adresy, kde je možné uplatniť reklamáciu, je touto adresou údaj uvedený v záhlaví
uzatvorenej zmluvy, nakoľko v danom prípade sa nejedná o tzv. tovarovú pôžičku, ktorá býva uzatváraná
inouspoločnosťou.Vovzťahukdobetrvaniazmluvypoukázalnašpecifickúpovahuuzatvorenéhoúveru,
kde sa jedná o kreditnú kartu, ktorá nie je limitovaná presným počtom mesiacov. Vo vzťahu k rozpisu

splátok, poukázal na aktuálnu judikatúru pričom aj NS SR konštatoval vo svojom rozhodnutí, že zmluva
nemusí obsahovať presný rozpis na istinu, úroky, pričom každý dlžník má právo zo zákona vyžiadať si
výpis vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá by bližšie špecifikovala rozloženie jednotlivých splátok.

5. Z vykonaných dôkazov súd zistil a bolo nesporné, že právny predchodca žalovaného a žalobca

uzavreli 9.5.2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí bezúčelového revolvingového úveru,
vo výške 320 eur, s výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky, s ročnou úrokovou sadzbou 26,28%,
priemernou hodnotou RPMN 26,62%, RPMN 43,93%, s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom
385,11 eur. Krížikom označil žalobca na zmluve že žiada poistenie zneužitia karty, kde je uvedené,
že klient označením tohto balíčku poistenia súhlasí s tým aby bol poistený pre prípad straty alebo

odcudzenia karty ďalej pre prípad zneužitia karty, a straty alebo odcudzenia dokladov a kľúčov, pokiaľ k
ich strate alebo odcudzeniu došlo súčasne so stratou alebo odcudzením karty a pre prípad odcudzenia
mobilného telefónu, ak k jeho odcudzeniu došlo súčasne s odcudzením karty. Úhrada za poistenie bola
dohodnutá 0,5 eur mesačne. V zmluve je dojednané v časti pod čiarou okrem iného: Spoločnosť a
klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú:.. b) dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas

označte krížikom ( ) c) dohodu o zmluvnej pokute podľa Hlavy 18 úverových podmienok; to všetko
v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v úverových podmienkach. Klient žiada
vyznačením krížiku Spoločnosť, aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom v súlade so zákonom o platobných službách.
Žiadosť vyznačte krížikom( ) „

6.Podľarozhodcovskejzmluvykúveruč.6305009134sastranydohodli,žežalujúcastranajeoprávnená
na výber prejednania a rozhodnutia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v právnych
vzťahoch vyplývajúcich z uvedenej zmluvy alebo súvisiacich s uvedenou zmluvou, v rozhodcovskom
konaní pre Bratislavským rozhodcovským súdom ( ďalej len BRS) zriadeným pri spoločnosti Capital

Legal Arbitration s.r.o. IČO 35965355 sídlo Panenská 24 Bratislava alebo pred všeobecným súdom a to
vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia , nárokov
na náhradu škody ako aj sporov o platnosť, výklad a zánik vyššie uvedenej zmluvy, rozhodcovskej
zmluvy, ako aj platnosť, účinnosť, výklad alebo zánik tejto rozhodcovskej zmluvy.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.10. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

(okrem iných aj) tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia...14. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov

v neprospech spotrebiteľa.12. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

15. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri

výkone rozhodnutia.

16.Podľa§544ods.1OZakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

17. Podľa § 544 ods. 3 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

18. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah

20. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 4 OZ, účinného v čase uzatvorenia zmlúv o úvere za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

22. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré...k) požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s

nesplnením jeho záväzku,....r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka

spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.

25. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.022017 sa žalovaný stal vlastníkom
pohľadávky, ktorá vznikla voči žalobcovi spoločnosti HOME Credit Slovakia, s.r.o. IČO: 36234 176,
so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany zo úverovej zmluvy č. 6305009134 uzavretej dňa

09,05.2013 v celkovej výške 852,16 Eur. Medzi žalovaným a právnym predchodcom žalovaného
došlo dňa 09.05,2013 k uzavretiu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi
poskytnutý bezúčelový revolvingový úver vo výške 320 Eur, ktorý mal byť splatený v mesačných
splátkachpo4%zdlžnejčiastky,celkováčiastkasplatnáspotrebiteľommalabyťvsume385,11Eur.Súd
na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že zmluva o úvere, uzavretá medzi

žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu
účastníkov (žalovaný konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti -
poskytovanie spotrebiteľských úverov) a tiež s prihliadnutím na obsah zmluvy a vopred pripravený text
zmluvy na predtlačenom formulári. Preto na vzťah medzi veriteľom (po postúpení pohľadávky žalovaný)
a dlžníkom (žalobca) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmluva je zároveň

zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a preto musí spĺňať náležitosti
ustanovené týmto zákonom. Absencia niektorých týchto náležitostí, resp. ich nesprávne uvedenie má
za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Žalobou možno v zmysle ustanovenia § 137 písm. d/ CSP možno požadovať aj to, aby sa rozhodlo o

určeníprávnejskutočnosti,aktovyplývazosobitnéhopredpisu.Podľanázorujevtomtoprípadetakýmto
osobitnýmpredpisomustanovenie§11ods.4zák.č.129/2010Z.z.,účinnéod1.1.2018,ktoréumožňuje,
aby súd určil na návrh spotrebiteľa bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského
úveru a to v prípade, pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák.
č. 129/2010 Z.z., uvedené v § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. Súd teda na základe žaloby

preskúmal Úverovú zmluvu, či uvedené náležitosti spĺňa.

28. Z obsahu formulára, označeného ako „Úverovej zmluvy“ zo dňa 9.5.2013 vyplýva, že na tomto
predtlačenom formulári bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá podľa názoru súdu nespĺňa náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. f/, j/, i/, g/, k/ zák. 129/2010 Z.z. V úverovej zmluve absentuje uvedenie doby trvania

zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu úveru, podľa
názoru súdu je nesprávne resp. neuvedená aj ročná úroková sadzba, sú tu k nej uvedené dva údaje:
26,28% a 11,88 % s hviezdičkou -odkaz na text pod čiarou: v závislosti od vyčerpanej čiastky -viď
sadzobník. Pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, majú byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť tvorí súčet celkovej výšky spotrebiteľského
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Do celkových nákladov
spotrebiteľa je potrebné zahrnúť aj poistné a to v tom prípade, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver. V Úverovej zmluve (bod
54.) je uvedený text: „Poistenie výdavkov (dobrovoľné)“, no zároveň sú k tomu tri možnosti, ktoré

všetky majú uvedené, že: „Klient podpisom zmluvy súhlasí s tým aby bol poistníkom poistený pre
prípad ....“. Podľa názoru súdu v takomto prípade nejde o dobrovoľné poistenie, ale dlžník (spotrebiteľ)
uzatvára poistnú zmluvu zároveň s podpisom úverovej zmluvy. Preto bolo v tomto prípade potrebné
do celkových nákladov a následne aj do celkovej čiastky zahrnúť aj poistenie, ktoré bolo dojednané
na sumu 0,5 eur mesačne. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je tak v zmluve uvedená nesprávne

a nesprávna je i ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a to v neprospech spotrebiteľa. Takto
uvedený údaj je podľa názoru súdu nesprávny, pretože v zmysle zákona je veriteľ povinný uviesť v
zmluve RPMN vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. V zmluve absentujú aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadnéporadie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Vzhľadom na uvedené, zmluva o úvere
nespĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/, i/, g/, k/ zák. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch

a úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov.

29. Pokiaľ žalobca napádal uzavretú rozhodcovskú zmluvu, táto bola uzavretá v súvislosti s úverovou
zmluvou, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva je neplatná a
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom

zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník a iné právne
predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú náležitosti zmluvy, ako aj to, aké podmienky v
nich nesmú byť, a to z dôvodu ochrany tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľských zmlúv
tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom
spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj zmluva o úvere ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, ide o vzťah medzi obchodníkom a

spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k
prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom
zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno
stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná
zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom

prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu
uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých
svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, resp. zmluvy a na ich základe
opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácia o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej
zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a
to preukázateľne. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu
zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zástupca veriteľa najprv poučil spotrebiteľa a

nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Formulácia, podľa ktorej všetky spory mali byť riešené
na označenom rozhodcovskom súde alebo na „všeobecnom súde“ v závislosti od toho, kde žalujúca
strana podá návrh, má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože spotrebiteľovi predkladá na
výber dve zjavne nerovné možnosti uplatniť žalobu na individuálne označenom rozhodcovskom súde,
ktorý je presne označený aj s adresou pre doručovanie písomností alebo na „všeobecnom súde“.

Označenie všeobecného súdu je v porovnaní s označeným rozhodcovského súdu zjavne nejasné a
neúplné. Spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých
prípadoch, ak veriteľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Predtlačené poučenie veriteľa
v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať
za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva sa

nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má právo od tejto zmluvy odstúpiť. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore
s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad
limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z.). Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne

spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy podpísanej súčasne s podpisom úverovej
zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej
veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená. Za
tejto situácie nič nemení na skutočnosti fakt, že v podmienkach je umožnené, v prípade vzniknutých
sporov obrátiť sa okrem iného aj na príslušný súd Slovenskej republiky, pretože túto možnosť takmer

nikdy nemôže využiť povinný spotrebiteľ, keďže v prípadoch úverových zmlúv je toto právo zásadne
na strane oprávneného, dodávateľa a spotrebiteľ je vždy na strane neplatiča. Z tohto pohľadu sa táto
možnosť javí len ako formálna. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“. Je nepochybné, že s prihliadnutím
na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári
medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskehozákonníka. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva. Rozhodcovská zmluva v tomto prípade nie je dojednaná individuálne, nebolo to
preukázané žalovaným, ktorý má dôkaznú povinnosť. Spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť

svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Z
uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou zmluvou došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal
práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva je

ako neprijateľná neplatná. Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s
účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase podpisu zmluvy výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, ak vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

30. Žalobca sa žalobou ďalej domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok Úverovej zmluvy.

Za neprijateľné považoval ustanovenia zmluvy, ktorých vyznačením dochádza k dohode o zrážkach zo
mzdy, dohode o zmluvnej pokute a k dohode, aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli
rozhodovanévrozhodcovskomkonanístálymrozhodcovskýmsúdomvsúladesozákonomoplatobných
službách. Podľa názoru súdu, pokiaľ je v rámci žaloby podaný návrh na vyslovenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, súd musí obligatórne skúmať v zmysle § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku

existenciu takejto neprijateľnej podmienky a v prípade, že ju zistí, je potrebné o takejto prípadnej
neprijateľnosti rozhodnúť.

31. Na to aby bolo možné určitú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve kvalifikovať v zmysle
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, musia byť súčasne

splnené dve kritériá: 1. zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a 2. zmluvná podmienka uvedená v bode 1. nebola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná. Súd sa teda pri napadnutej zmluvnej podmienke zaoberal tým,
či boli uvedené kritéria splnené.

32. V texte Úverovej zmluvy je uvedené, že: „Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň
uzatvárajú: ...b) dohodu o zrážkach zo mzdy prípadný nesúhlas označte krížikom ( ) c) dohodu o
zmluvnej pokute podľa Hlavy 18 ÚP“, to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok,
a v úverových podmienkach. Klient žiada vyznačením krížiku spoločnosť aby vzájomné spory zo
zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom

v súlade so zákonom o platobných službách Žiadosť vyznačte krížikom ( )“ Podľa názoru súdu, z
takto formulovaného zmluvného ustanovenia vyplýva, že nebolo individuálne dojednané. Žalobca ako
spotrebiteľ sa na tvorbe Zmluvných dojednaní nepodieľal, len sa podriadil takejto úprave, nevyhnutnej
na uzavretie samotnej zmluvy, teda bez tohto, aby mal možnosť obsah tohto ustanovenia ovplyvniť,
uzatvorilpodpisomzmluvydohoduozrážkachzomzdyadohoduozmluvnejpokute.Nešlooindividuálne

dojednané podmienky. Ustanovenie o zmluvnej pokute je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, pretože je splnený aj druhý predpoklad a to, že zmluvná
podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, keďže požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Úverové zmluvné podmienky v Hlave 18

stanovujú právo spoločnosti vyúčtovať žalobcovi zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta však podľa názoru
súdu musí byť účastníkmi dohodnutá, teda obsahovo musí tvoriť súčasť zmluvy. Akceptácia zmluvy
druhým účastníkom neznamená zároveň aj vôľu prijať ustanovenia uvedené v prílohách, všeobecných
podmienkach. V spotrebiteľskej zmluve dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne
nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej

zmluvy, teda listiny na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy,
zakomponovanú v zmluve o úvere, žalobca podľa žaloby nemal reálnu predstavu o obsahu a dôsledkoch
právneho úkonu, ktorý mu žalovaný predložil za účelom podpisu (objasnenie inštitútu dohody o zrážkach
zo mzdy). Z takejto dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka, nie je zistiteľné pohľadávku akého druhu
zabezpečuje a v akej výške. Neurčuje presné pravidlá na určenie výšky takto zabezpečenej pohľadávky.

Veriteľ k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať,
aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú formou zrážok zo mzdy v jeho
prospech realizovať. Pre tento dôvod je Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, neurčitým
právnym úkonom. Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka pre vyššie uvedené dôvody (§37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), je zároveň neplatným právnym úkonom. Ide o zmluvnú podmienku,
ktorá umožňuje žalovanému siahnuť na majetok žalobcu bez toho, aby tento mohol zamedziť žalobcovi
zrážkyvykonávať,zktoréhohľadiskajumožnovyhodnotiťrovnakoakoneprijateľnúzmluvnúpodmienku.

Žalobca pri realizácii predmetnej neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, sa dostáva do pozície subjektu
strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom, reprezentovaným príjmom dosahovaným
za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy
zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi prináležia, a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok.
Výšku dlhu si určuje veriteľ, zrážky zo mzdy dlžníka sa vykonávajú a nemá možnosť ich priamo zastaviť.

Dlžník (žalobca) je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Pokiaľ sa dožadoval žalobca
určenia, že zmluvná podmienka: „Klient žiada vyznačením krížiku Spoločnosť, aby vzájomné spory zo
zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
v súlade so zákonom o platobných službách. (Žiadosť vyznačte krížikom) „ je ako neprijateľná zmluvná
podmienka neplatná.“ v tejto časti žalobu súd žalobe vyhovel s poukazom na § 54 ods. 3 písm. r )
Občianskeho zákonníka, ktorý túto podmienku vyslovene uvádza ako neprijateľnú (podmienky, ktoré

vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní). Súd preto určil, že vyššie uvedená zmluvná podmienka upravujúca
zmluvnú pokutu, dohodu o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskú doložku je neprijateľná. V zmysle § 298
ods. 2 Civilného sporového poriadku súd zároveň uviedol túto zmluvnú podmienku vo výroku rozsudku.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Žalobca bol v spore úspešný, má tak nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie

musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a
Exekučného poriadku.