Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208811
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2313208811.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: CD Consulting s.r.o., Příkop
843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: J. V., nar. X. H. XXXX,
bytom P. - P., G. XXXX/X, o 387 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Galanta z 25. októbra 2016 č. k. 5C/203/2013-92 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy vo výške

387 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 387 eur od 25. marca 2010 do zaplatenia,
6%-ného ročného úroku zo zmenkovej sumy 387 eur od 8. júna 2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny
vo výške 1,29 eur. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Uznesením súdu prvej inštancie z 18. februára 2016 č. k. 5C/203/2013-79 bolo konanie čiastočne
zastavené o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne. Rozhodnutie odôvodnil článkom
2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1, 2, 3, 4, čl. 7 ods. 1, 2, 3 Nariadenia (Naradenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu), ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 O. z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 4 ods. 1 až 4, 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 75 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v
znení neskorších predpisov, ako i poukazom na Smernicu Rady (ES) 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, článok 4, 9, 14 Smernice Rady (ES) 87/102/EHS
z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských

štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Vecne zdôvodnil, že žalobkyňa svoj návrh odôvodnila
tým, že je nadobúdateľkou všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 30. októbra 2009,
na zmenkovú sumu 387 eur, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť za túto zmenku pri predložení
na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25% denne od 25. marca 2010
(za miesto splatenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25). Hoci si žalobkyňa uplatnila právo na zaplatenie pohľadávky zo zmenky,
prioritou bola ochrana práv spotrebiteľa, pričom bolo preukázané, že predmetná zmenka slúži ako

zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, písomnej úverovej zmluvy č. 408600071
z 30. októbra 2009, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver. Zmluva bola uzavretá na formulári
veriteľa s predtlačeným textom, do ktorého sa dopisovalo označenie dlžníka, suma, ktorú mal obdržať
a ktorú splatiť. Súčasťou zmluvy boli predtlačené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, obsahujúcev čl. 14 Dohodu o vyplnení zmenky, pričom v zmenke neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný

okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.
Bezohľadunaskutočnosť,žepredmetomkonaniasúuplatňovanénárokyzozmenky,súdprvejinštancie
sa musel zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa (porov. rozsudok Súdneho

dvora Európskej únie sp. zn. C-419/2011 Česká sporiteľňa a.s. proti Gerald Feichter). Predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.
z. v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov
(spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru). Nešlo teda o individuálne zmluvné dojednanie,
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa.
Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd prvej inštancie preto vyhodnotil za neprijateľnú podmienku

podľa § 53 ods. 1, 5 O. z.. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná i samotná
zmenka, čo korešponduje s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. 4 Obo 161/2007. Skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobkyne
postupovala v rozpore so zásadami spotrebiteľského práva, preukazoval aj list Európskej komisie
č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského

práva Európskej únie s uvedením praktik obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., vymáhajúcej
nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek,
zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty môžu povoliť ich používanie len vtedy, ak súčasne
zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany

spotrebiteľa zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať
nekalosť zmluvných podmienok. Súdny dvor Európskej únie vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôže predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Predložená zmenka

bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., pretože presahuje najvyššiu prípustnú
výšku a je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39 O. z.. Rozhodnutie o náhrade
trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č.
160/2015 Z. z.). Žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná (v časti zamietnutého nároku, ako i čiastočného
zastavenia konania na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou, bez zavinenia žalovanej), vzniklo právo

na náhradu trov konania, preto jej bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením jej návrhu
v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám, čo mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávnym procesným postupom jej bolo znemožnené uskutočňovať

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako i súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. síce umožňuje
súdu, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, tento
postup je však možné použiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre
rozhodnutie veci a nevykonanie dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. V danej veci

súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky.Vuvedenomsmeresúdprvejinštanciesvojpostupvôbecnezdôvodnil.Zmenkajelistinnýcenný
papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobkyne. Žalovaná mohla na základe článku 5
ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej

iniciatívy na ťarchu žalobkyne vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako
spotrebiteľa. Za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorila
úverovú zmluvu, pričom zmenka má zabezpečovací charakter. Uvedené údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdeným ani jedného z účastníkov. Žalobkyňa je majiteľom zmenky na základe indosamentu
a nie je účastníčkou akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu

na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako i nesprávnej interpretácii komunitárneho
práva. Súd prvej inštancie sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č.
191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu (najmä ustanovenie § 17). Kto je žalovaný
zo zmenky môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosťtýchto námietok preukázal. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena
zo žalovaného na žalobkyňu. Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť. Zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku,

ktorý bol pôvodom jeho vzniku (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ďalej len „NS
ČR“ sp. zn. 25Cdo 1839/2000). Zabezpečovacia zmenka je samostatným nárokom, nezávislým na
existencii zabezpečovanej pohľadávky. Zmenka uplatňovaná v danom konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti a teda ide o platnú zmenku. Zmenka je cenným papierom, ktorým vzniká priamy
bezpodmienečný nesporne abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste

a čase stanovenú peňažnú čiastku. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na argumentácii, ktorú
získal z neznámeho a neverejného zdroja, čo nie je v právnom štáte prípustné. K pripomienka Európskej
komisie (vo veci C-558/2013) je potrebné uviesť, že ide len o jeden z názorov jedného z účastníkov
prejudiciálneho konania. Citovanie a aplikovanie takéhoto názoru je neprípustné a takýto postup
predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa poukázala na vyjadrenie Slovenskej
republiky v predmetnom prejudiciálnom konaní. Poukaz na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007

nebol dôvodný. Nešlo o prípad indosovanej zmenky, pričom šlo o konanie o vydanie zmenkového
platobného rozkazu. V konaní vedenom pod sp. zn. C-419/11 je riešená odlišná prejudiciálna otázka
než by sa mohla týkať prejednávanej veci. Žalobkyňa poukázala na závery rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 (v skutkovo a právne zhodnej veci), podľa ktorých sa nejedná o prípad
uplatňovania pohľadávky zjavne neopodstatnenej alebo o neprípustný návrh. Pokiaľ námietka zo strany

dlžníka nie je vznesená a preukázaná, neexistuje dôvod na základe ktorého by súd mohol opodstatnene
vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky.
Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala i na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013. Odvolací sú považoval zmenku predloženú žalobkyňou za platnú a
dlžník, i keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome

na jeho škodu. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami
samostatnými.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ
zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o
alternatívny nástroj sledujúcizjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc
tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň
komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych

noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd
musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať
ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-243/08,
Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna
kontroladopadáajnazmenkovýchdlžníkovakospotrebiteľov,ktoríznejnemôžubyťvylúčenívdôsledku

zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa
rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.

7. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie
konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V

prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia a súd sa domnieva, že
informácie, ktoré poskytla žalobkyňa, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobkyni možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie a dokumenty) v určenej lehote (aplikujúcvzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobkyňa tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.

8. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých

je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015).

9. Už Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že pôvodný
veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom
súde, ktorý jeho návrhom vyhovel, ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných

zmluvných podmienok. Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobkyňu,
ktorá pri tisícoch postúpení si musela byť dobre vedomá, že ide o zmenkových dlžníkov ako
spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. O. z.) a ktorých postavenie nie je
možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje O. z. (§ 54 ods. 1). Žalobkyňou predložené
zmenky majú priamy odkaz na úverové zmluvy (v hornom rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej

úverovej zmluvy) a osobné prepojenie prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu (Fridrich Paľko,
s.r.o. zastupovala žalobkyňu a POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Žalobkyni preto postačovalo vynaložiť minimálne
úsilie, aby zistila spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou, ako aj na to, aby
zmluvu predložila.

10. Odvolací súd poukazuje na publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015
Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého ak žalobca
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu
súvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiť

prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

11. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkového nástupcu,
ktorý vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

12. Žalobkyňa predložila spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky zmenku, z ktorej vyplýva
použitie zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovanej ako dlžníka zo
spotrebiteľskej zmluvy.

13. Zamietnutím návrhu žalobkyne v prejednávanej veci bola preto odmietnutá akceptácia jej

formalistickéhoprístupu,odvodzujúcehonárokvýlučnezpovahyinštitútuuvedenéhovnávrhu(zmenky),
pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu.

14. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a

má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú
vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako
aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa
menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc
tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1

Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné,
ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky

pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah).15. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť potom kompenzovaný
iba pozitívnym zásahom, vonkajším, vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

16. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy (teda i súdu) prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné
prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto

skutočnosť, či spotrebiteľ v procesnej pozícii žalovaného namieta alebo nenamieta zmenkoprávny vzťah
je bez právneho významu.

17. V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce
jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých

okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná
súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich
uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis).

18. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z
pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy,

pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007).
Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky. Primárne tak bolo nevyhnutné doplniť zo
strany žalobkyne požadované tvrdenia a dokumenty, aby bolo možné posudzovať prijateľnosť plnenia
zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, čo žalobkyňa jednoznačne odmietala, neprípustne sledujúc
vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok, aplikáciou ustanovení

Nariadenia.

19. Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky

a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 222/07).

20. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nebolo možné aj z
dôvodu, že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a

obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), dokonca
zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla 2014 a § 5a ods. 1 písm. b/
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení právnych noriem na ochranu
spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu.

21. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich
používanie je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať

celkový rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať
nekalosť zmluvných podmienok.

22. Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe

predloženej zmenky, keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovanou, ako
pôvodného kauzálneho vzťahu. Odmietnutie (žalobkyňou) skúmania kauzy pôvodného právneho
vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, bránila súdu pokračovať v ďalšompriebehu konania podľa čl. 5 Nariadenia (bez skúmania možného postavenia žalovanej ako spotrebiteľa
v danej veci a posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy).

23. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie
pri vykonávaní dokazovania (aplikácia ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p., účinnom do 30. júna
2016), je potrebné uviesť, že vykonanie aj iných než účastníkmi navrhnutých dôkazov je legitímne v
konaniach s ochranou slabšej strany (vrátane spotrebiteľských sporov). Snaha žalobkyne neuvádzať
tvrdenia a predkladať listiny (v konaní preferujúcom písomnú formu), na účely možnej obligatórnej

súdnej kontroly v spotrebiteľských veciach, bránila súdu pokračovať v konaní (podľa Nariadenia).
Odmietnutie dostatočných tvrdení kauzy úveru, týkajúcich sa zabezpečovacej zmenky, obmedzilo
predmetdokazovaniaapretovzmyslezásadyrovnostistránvkonaní,neboloprípustnénadnávrhaproti
vôli žalobkyne skúmať jej možné peňažné nároky v konaní (bez obligatórneho prieskumu zmluvných
podmienok). Žaloba bola preto dôvodne zamietnutá.

24. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, podľa ktorého je potrebné
považovať dohodu o vyplňovacom práve zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, ako
neprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktoránebolaindividuálnedojednanáaspôsobujeznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať
plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, pričom neprijateľné

zmluvné podmienky sú zo zákona považované za neplatné (§ 53 ods. 3 O. z.). Neplatnosť dohody o
vyplňovacom práve zmenky zneplatňuje aj samotnú zmenku.

25. Pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz neprijateľných zmluvných podmienok. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s

ohľadomnaokolnosti,zaktorýchdochádzakukontraktácii,vzhľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť

spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať
tútofaktickúnerovnosťatoformouobmedzeniaautonómievôle.Tápredstavujeelementárnupodmienku
fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov
je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou
jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

26. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má
vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou
aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú
rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má

zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

27. Zmluvné podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovaného)
nemôžu byť skryté v rozsiahlom, neprehľadnom, zložito formulovanom, ako i malým písmom písanej
forme textu, ako tomu bolo v danom prípade všeobecných podmienok poskytnutia úveru (obsahujúcich

dohodu o vyplnení zmenky). Pokiaľ tak veriteľ, ktorý pripravuje zmluvu vo formulárovej podobe, učinil,
spreneverilsaprincípudôveryatakémutojehokonaniuniejemožnépriznaťprávnuochranu,preznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

28. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd

nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

29. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré
vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje
veriteľ.Argument,žespotrebiteľjeslobodnývtom,čizmluvuuzavriealebonie,niejenamiestevzhľadomna to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne
a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by
sámsebakživotumimobežnúspoločnosť,bezvyužívaniaslužieb.Ničtaképospotrebiteľovispravodlivo

požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej
činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe
sp. zn. 15C/410/2009).

30. Súd prvej inštancie preto správne posúdil neplatnosť zmluvného dojednania o zabezpečení

peňažného záväzku (vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy) žalovanej ako dlžníka zmenkou.
Princíp optimalizácie, v zmysle ústavnokonformnej interpretácie, znamenal v danom prípade vyrovnanie
nerovného postavenia dlžníka (žalovanej ako spotrebiteľa) v dôsledku favorizácie práv veriteľa (zmluvné
dojednania vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaná nemala možnosť odmietnuť),
rešpektujúc tak zásadu rovnosti subjektov súkromnoprávnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 O. z.. V prípade
platnosti dohody o vyplnení zmenky zabezpečením predmetného peňažného záväzku žalovanej, by

od žalovanej ako spotrebiteľa bolo vyžadované, aby vykonala plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej
podmienky (vzhľadom na vyplnenie zmenkovej sumy jednostranne, ktoré konanie je považované tiež za
nekalú obchodnú praktiku). Žalobkyňa napriek výzve súdu prvej inštancie, odmietala skúmanie kauzy
pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie spoliehajúc sa,
že práve na základe dohody o vyplňovacom práve zmenky budú bez ďalšieho uznané jej nároky (ktoré

boli v skoršom období odmietnuté). S poukazom na uvedené žalobe nebolo možné vyhovieť z titulu
plnenia zo zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku spotrebiteľa, ako ani na základe kauzálneho
vzťahu.

31. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdil.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací
súd sa ďalšími námietkami uvádzanými žalobkyňou v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli
spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie (obmedzujúce sa na argumentáciu vo vzťahu k platnej zmenke,

bez prihliadania na normy spotrebiteľského práva).

33. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie sa týkalo aj rozhodnutia o trovách konania, v ktorom
úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, preto jej dôvodne bolo priznané právo na
náhradu trov konania voči žalobkyni v konaní neúspešnej v rozsahu 100%.

34. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262, § 255
ods. 1 CSP, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že žalovanej v
odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli, náhrada trov odvolacieho
konania žalovanej nebola priznaná.

35. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.