Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 3, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221128
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117221128.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu D., právne zastúpeného JUDr. Jánom
Garajom, MBA, advokátom, Hlavná 137, 080 01 Prešov, proti žalovaným 1. I. T., L.. XX.XX.XXXX, J.
Ľ. XXX, 2. S. T., L.. XX.XX.XXXX, J. Ľ. XXX, o usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a
vlastníkom neoprávnenej stavby jej odstránením, o odvolaní žalovaných v 1.a 2.rade proti uzneseniu

Okresného súdu Prešov zo dňa 23. 11. 2017, č. k. 32C/12/2017-25 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania (II.)

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil (I.) a

vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením (II.).

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobou doručenou súdu 21. 09. 2017 sa žalobca domáhal, aby
súd uložil žalovaným povinnosť odstrániť stavby „garáž a murovaný plot“ z pozemku parcely CKN č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXX, k. ú. P.. Písomným podaním doručeným

súdu 16. 11. 2017 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaní zosúladili skutočný
stav so stavom právnym a odstránili neoprávnene stavby z pozemku žalobcu. Z dôvodu späťvzatia
žaloby bolo predmetné konanie zastavené; žalovaní zavinili zastavenie konania, a preto žalobca má
nárok na náhradu trov konania. Žaloba bola na súde podaná dôvodne a k odstráneniu stavieb zo strany
žalovaných došlo až po podaní žaloby na súde. Preto žalobca má nárok na náhradu trov konania, ktoré
boli účelne vynaložené. Žalobca pred podaním žaloby na súd vyzval žalovaných na dobrovoľné splnenie

povinnosti vyplývajúcej z predžalobnej výzvy zo dňa 28. 07. 2017, ktorú prevzala žalovaná v 2.rade
01. 08. 2017. Žalobca predmetnou výzvou vyzval žalovaných, aby bezodkladne najneskôr do 21 dní od
doručenia výzvy odstránili stavby, a to dobrovoľne na náklady žalovaných. Zohľadňujúc dátum prevzatia
výzvy je zrejmé, že žalovaní mali odstrániť stavbu najneskôr do 22. 08. 2017. Vzhľadom k tomu, že tak
neučili a k odstráneniu stavieb pristúpili až po podaní žaloby, žalobca má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % voči žalovaným.

3. Proti tomuto uzneseniu, len proti výroku II. podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v
1.a 2.rade. Uviedli, že na predžalobnú výzvu žalobcu z 01. 08. 2017 reagovali písomne dňa 02. 08. 2017
(č. l. 28 spisu), kde mu oznámili, že k odstráneniu stavby by nemalo dôjsť, pretože pozemky žalovaní
zdedili spolu so stavbami, ktoré im patria. Následne bola podaná žaloba na súde, v ktorej sa žalobca
domáhal odstránenia stavieb do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Keďže sa žalovaní

súdiť nechceli, rozhodli sa, že žalobe vyhovejú a stavby boli odstránené o ktorej skutočnosti oboznámili
právneho zástupcu žalobcu listom zo dňa 31. 10. 2017. Ďalej ani pri najlepšej vôli neboli schopnískôr stavby odstrániť, nakoľko obaja sú v pokročilom veku, majú zdravotné problémy a s odstránením
stavby im nemal kto pomôcť. Aj keď majú štyroch synov, všetci žijú a pracujú v V., a preto by mohli
pomôcť len v čase dovolenky. Javí sa veľmi nespravodlivé, aby mali platiť trovy konania žalobcovi, keďže

stavbu odstránili, naviac obaja sú starobní dôchodcovia, žalovaný s príjmom 413,70 Eur a žalovaná s
príjmom 317,10 Eur, o čom predložili rozhodnutia sociálnej poisťovne (č. l. 30 spisu). Navrhli uznesenie
v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca k odvolaniu žalovaných navrhol uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.

Uviedol, že list, ktorý žalovaní predložili v odvolacom konaní ako reakciu na predžalobnú výzvu bol
vytvorený ex post iba pre účely možnosti využitia § 257 CSP. Pre vylúčenie tohto podozrenia mali
žalovaní predložiť podací lístok z pošty ako dôkaz zaslania výzvy. List zo dňa 31. 10. 2017, ktorým
oznamujú, že stavby boli odstránené bol žalobcovi zasielaný doporučene, aj keď zjavne nemusel,
pretože odstránenie stavby z pozemku bolo evidentné. V obci P. je známe, že žalovaní žijú v spoločnej
domácnosti so synom, D., ktorý je zamestnancom M. P.. Žalovaní nemali dôvod čakať na príchod

synov z E., keďže aj tak neoprávnene stavby vlastnoručne odstraňoval s nimi žijúci syn až v októbri
2017. Čo sa týka príjmovej stránky žalovaných, nemožno poprieť, že ich avizovaný dôchodok nie je
vysoký, avšak pomery ľudí v okrese D. nie sú o nič lepšie. Ak sa porovná, že žalovaní žijú v spoločnej
domácnosti so synom, ktorý s nimi hradí spoločné náklady, ich majetkové pomery nie sú kriticky nízke,
ale priemerné. Žalovaní majú vlastnú nehnuteľnosť a nie sú zaťažení hypotékou. Na druhej strane aj

majetkové pomery žalobcu sú nepriaznivé, je zamestnaný v hasičskom zbore a jeho príjmové pomery sú
priemerné. Žalobca súčasne živí svoju rodinu, nakoľko manželka sa stará o ich mal. syna a poberá iba
rodičovský príspevok. Žalovaní boli žalobcom už tri roky pred podaním žaloby vyzývaní k zmierlivému
riešeniu sporu, avšak po slovných útokoch a marení presného určenia hranice geodetom, žalobca bol
nútený pristúpiť k súdnej ochrane svojich práv. Právne zastúpenie využil ako prostriedok ultima ratio,

kedy napriek tomu, že advokáta splnomocnil už v marci 2017, čakal na možnú dohodu so žalovanými
ešte niekoľko mesiacov, a preto nesúhlasí, aby bol ukrátený o zaplatené súdne trovy, keď ich využitie
bolo účelné. Žalovaní svojim správaním opodstatnenosť žaloby potvrdili a mali možnosť reagovať na
výzvy advokáta, ktorý k podaniu žaloby pristúpil až mesiac po márnom uplynutí aj tak dostatočnej lehoty.
Na záver uviedol, že odvolanie je možné z dôvodu absencie zákonných náležitostí odmietnuť, lebo v

odvolaní absentuje vymedzenie rozsahu, v akom sa uznesenie napadá.

5. Žalovaní v 1.a 2.rade k vyjadreniu žalobcu uviedli, že odvolanie smeruje len proti výroku o trovách
konania . Navrhujú, aby stranám sporu neboli trovy konania priznané.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote len proti výroku o trovách konania, preskúmal napadnutý výrok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

7. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, že späťvzatím žaloby
účastník zaviní zastavenie konania a v takomto prípade má v zásade hradiť trovy konania strane sporu,
ktorej trovy vznikli a sú spojené s účelne uplatňovaním alebo bránením práva (§ 256 ods. 1 v spojení
s ust. § 251 Civilného sporového poriadku).

8.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej
to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo
bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom.

9. Zákon teda upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za
zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.

10. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257

CSP) len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).11. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (napr. konanie o určenie
otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena

zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný
stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa
môžu týkať sociálnej situácie strán konania. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolnosti
hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán
sporu, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková

sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4
M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009).

12. Pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa sa prihliada tiež na osobné, majetkové
pomery, ako aj ďalšie pomery strán sporu, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania
práva stranou, postoje strán v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako

na povinného, tak aj na oprávnenú stranu z titulu práva na náhradu trov konania.

13. Žalovaní v odvolacom konaní uviedli, že ich nepriaznivá finančná situácia im neumožňuje nahradiť
žalobcovi trovy konania. Tiež uviedli, že pristupovali k riešeniu problémov, ktoré sú predmetom sporu
zmierlivo, nechceli sa súdiť, a preto sa rozhodli odstrániť stavby, o čom upovedomili advokáta žalobcu

JUDr. Garaja, listom zo dňa 31. 10. 2017.

14. V ustanovení § 257 CSP je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom.

Zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než
by plynul z dispozitívnej právnej normy.

15. Odvolací súd, pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania, pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa, prihliadol na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda

nielentoho,koho bypodľavšeobecnýchustanovenípostihovalapovinnosťnahradiťtrovykonania,aleaj
toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá, ale aj na okolnosti,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a tiež na postoje účastníkov v konaní.

16. Niet akýchkoľvek pochybností, že procesným úkonom žalobcu zo dňa 16. 11. 2017 bolo predmetné

konanie zastavené, čím žalovaní zavinili zastavenie konania, a preto im vznikla v zmysle § 256 ods. 1
CSP povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi. Obrana žalovaných, že odstránenie stavby zrealizovali
v októbri 2017, teda 21 dní po podaní žaloby neobstojí, pretože žalovaní boli žalobcom vyzvaní
predžalobnou výzvou z 28. 07. 2017 na odstránenie stavby a žalovaní k jej realizácii pristúpili vtedy, keď
videli, že hrozba súdneho konania je reálna.

17. Odvolací súd posúdil sociálnu situáciu tak žalovaných, ako aj žalobcov, pričom zistil, že strany sporu
sa nachádzajú v zlej finančnej situácií. Žalovaní sú starobní dôchodcovia, pričom starobný dôchodok
žalovaného v 1.rade predstavuje 413,70 Eur a žalovanej v 2.rade 317,10 Eur mesačne (č. l. 30 spisu).
Žalovaní v 1.a 2.rade žijú v spoločnej domácnosti so synom, ktorý s nimi hradí spoločné náklady. Na

druhej strane aj príjmové pomery žalobcu sú ťaživé, nakoľko žalobca podľa správy Sociálnej poisťovne
vykonáva prácu na základe dohody o vykonaní práce, jeho príjmové pomery sú len priemerné, okrem
toho má vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k manželke, ktorá sa stará o ich mal. syna a poberá iba
rodičovský príspevok. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v prípade žalovaných nie
sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, lebo ťaživá finančná situácia žalobcu je ešte výraznejšia

ako finančná situácia žalovaných.

18. Odvolací súd nevzhliadol na strane žalovaných dôvody hodné osobitného zreteľa, žaloba bola
podaná na súde dôvodne, a preto vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd nevidí dôvod, prečo by
mal žalobca sám znášať trovy svojho právneho zastúpenia. Pre aplikáciu ust. § 257 CSP nie sú dané

ani dôvody spočívajúce v charaktere tohto konania.19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania
žalovaných vznesené a skonštatoval, že súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, ak zaviazal
žalovaných nahradiť trovy konania žalobcovi.

20. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd, uznesenie v jeho napadnutej časti ako vecne
správne postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255

ods. 1 CSP tak, že súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovaným v plnom rozsahu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).