Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 9, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312212709
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4312212709.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým, v spore žalobcu: Z. J., X.. XX. XX. XXXX,

L. P., G. X, zast. JUDr. Gabrielom Turzom, advokátom, so sídlom Želiezovce, Schubertova 12, proti
žalovanému: KOVACS AGRO, s.r.o., so sídlom Hronovce, Družstevná 12, IČO: 34 118 594, zast.
Jurovatý & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Nám. SNP 14, IČO: 36 862 703, o určenie neplatnosti
právneho úkonu a zaplatenie peňažnej sumy takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že neprítomnosť žalobcu v práci v dňoch od
20.04.2012 do 11.05.2012 nie je neospravedlnenou absenciu ako aj v časti zaplatenia peňažnej sumy
vo výške 628,78 EUR z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4,60 EUR, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á n á r o k proti žalobcovi na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania

v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Súd p r i z n á v a tlmočníčke nárok na tlmočné v rozsahu 100 %.

Trovy spojené s tlmočením znáša š t á t .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa pôvodne domáhal proti žalovanému určenia, že právny
úkon žalovaného - udelenie absencie v práci od 20.04.2012 je neplatný a žalovaný je povinný nahradiť
celú škodu. Takúto žalobu odôvodnil žalobca tým, že bol u žalovaného zamestnaný, pričom dňa 19.
04. 2012 mu dal žalovaný výpoveď z dôvodu nadbytočnosti a tiež mu oznámil, že do konca výpovednej
lehoty ho nechce vidieť a poslal ho čerpať dovolenku. Od 20. 04. 2012 čerpal dovolenku, ktorú už mal
podľa evidencie vyčerpanú. Okrem toho počas čerpania dovolenky bol viackrát vyzvaný, aby sa dostavil
na pracovisko a to 20. 04. 2012, 02. 05. 2012, kde mu boli odobraté kľúče. Dňa 08. 06. 2012 mu bol

doručený list od žalovaného zo dňa 29. 05. 2012, v ktorom mu oznámil, že od 20. 05. 2012 do 11. 05.
2012 vrátane mu udelil absenciu, pričom ho zamestnávateľ neodvolal z dovolenky s tým, že absencia
mu bola udelená až po skončení pracovného pomeru. Žalobca následne podaním zo dňa 11. 10. 2013upresnil petit podanej žaloby a žiadal, aby súd určil, že neprítomnosť žalobcu v práci v dňoch od 20. 04.
2012 do 11. 05. 2012 nebola neospravedlnenou absenciou.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a to z dôvodu, že
skutočnosti obsiahnuté v predmetnej žalobe sa nezakladajú na pravde.

3. Súd predmetný spor prejednal na nariadených pojednávaniach, pričom na pojednávaní konanom dňa
24. 04. 2014 žalobca upresnil petit týkajúci sa náhrady škody a to tak, že žalovanému bude uložená

povinnosť zaplatiť mu náhradu škody v sume 1.610,24 eura. Následne písomným podaním zo dňa
14.05.2014 žalobca upravil petit podanej žaloby tak, že žiadal, aby súd určil, že neprítomnosť žalobcu v
práci v dňoch od 20.04.2012 do 11.05.2012 nie je neospravedlnenou absenciou. Zároveň žiadal, aby bol
žalovaný povinný mu nahradiť škodu vo výške 1.610,24 EUR spôsobenú neoprávneným rozhodnutím
o absencii. Takáto škoda spočíva v náhrade za neuhradené dni dovolenky vo výške 1.050 EUR /28 dní
x 37,50 EUR/deň/, v náhrade rozdielu sadzby počas trvania PN od 14.05.2012 - 25.07.2012 vo výške

522,85 EUR /73 dní x rozdiel sadzby 13,3937 - 6,231335 = 7,1624 EUR/deň/ ako aj v náhrade odvodov
do zdravotnej poisťovne od 20.04.2012 - 13.05.2012 vo výške 37,39 EUR.

4. Uznesením zo dňa 05. 11. 2015 č.k. 14Cpr/2/2012-151 súd pripustil zmenu a rozšírenie petitu žaloby

v nasledovnom znení: „Určuje sa, že neprítomnosť navrhovateľa v práci v dňoch od 20. 04. 2012 do 11.
05. 2012 nie je neospravedlnenou absenciou. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi 1.610,24 eura
ako náhradu škody spôsobenej neoprávneným rozhodnutím o absencii.

5.Na nariadených pojednávaniach žalobca resp. jeho právny zástupca uviedli, že sa domáhajú určenia

neplatnosti absencie z dôvodu, aby bola odstránená neistota v súvislosti s pracovnými nárokmi, ktoré
bolidanédo31.07.2012,kedybolskončenýjehopracovnýpomer.Tentoprávnyúkonudeleniaabsencie
spôsobil to, že žalobca má absolútnu právnu neistotu vo svojich nárokoch, ktoré mu vznikli počas
trvania pracovného pomeru. Navyše úkon udelenia neospravedlnenej absencie je potrebné vykladať len
v súlade so Zákonníkom práce a je úplne jednoznačné z hľadiska trvania pracovného pomeru do 31.

07. 2012, že krátenie dovolenky v trvaní 28 dní je nemožné plnenie, pretože krátiť možno len nárok,
ktorý vznikol v príslušnom roku, kedy malo dôjsť k porušeniu a v roku 2012 vznikol žalobcovi nárok
na dovolenku v rozsahu 20,4 dňa. Zároveň poukázali na skutočnosť, že so žalovaným bol žalobca v
pracovnoprávnom vzťahu od 1.3.2003 na základe uzavretej pracovnej zmluvy a to v manažérskej pozícii
ako riadiaci pracovník s tým, že mal k dispozícii dve kancelárie a to jednu v hlavnej budove a druhú v

mechanizačnom stredisku v Obci Hronovce. Žalobca nemal striktne stanovenú pracovnú dobu, pričom
v spoločnosti bol problém s čerpaním dovolenky, pretože počas sezóny, ktorá začínala v polovici apríla
resp. koncom marca musel začať práce a to predsezónnu prípravu závlahovej sústavy, pretože linky
boli z roku 1974 a nevyhnutne vyžadovali údržbu. Žalobca ďalej uviedol, že s ním pracoval ako vedúci
pracovník a manažér V. F., ktorý bol dvakrát za sebou chorý a tým vznikol problém. Preto ho musel

nahradiť v dôsledku čoho vznikol faktický problém s čerpaním jeho dovolenky a to v roku 2010 a 2011.
U žalovaného sa vypisovali dva dovolenkové lístky, pričom jeden bol u neho a druhý u zamestnávateľa.
Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že jeho nárok súvisí aj s tým, že na jednej strane aby dovolenka
neprepadla, resp. mu ju žalovaný nechcel preplatiť tak sa dohodli, že po evidenčnej stránke sa vypísala
dovolenka napr. v decembri 2010 v rozsahu 24 dní a v decembri 2011 v rozsahu 21 dní, ale fakticky sa

dovolenka nečerpala a on riadne pracoval v spoločnosti. Z uvedených dôvodov tak takáto evidencia bola
svojská a nesúhlasila s faktickým čerpaním dovolenky. Obdobie, kedy existovalo čerpanie dovolenky v
náhradnom termíne a išlo tak o skutočné čerpanie dovolenky vyplýva aj z tlačiva z čl. 4 súdneho spisu /
evidencia čerpania dovolenky P.P.L./ kde sa zaznamenávalo, že medzi ním a konateľom žalovaného
existovala dohoda o takomto čerpaní. Takáto dohoda bola potvrdená odtlačkom pečiatky s podpisom

D. J., ktorá pracovala vo firme ako účtovníčka. Následne dostal výpoveď z dôvodu nadbytočnosti s
tým, že 3-mesačná výpovedná lehota mu plynula od 1.5.2012 do 31.07.2012 a v tomto období mal
podľa konateľa žalovaného vyčerpať všetku dovolenku a zvyšok výpovednej doby mal nastúpiť do
práce. On o preplatenie dovolenky nepožiadal a pokiaľ ide o ukončenie pracovného pomeru zo strany
žalovaného tak pravým dôvodom predmetnej výpovede bola skutočnosť, že som nepresvedčil svoju

sestru C. P., aby predala svoje pozemky resp. ich určitú časť A.. F., ktorý mal o ne záujem. Pokiaľ ide
o udelenú absenciu tak žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo svojom písomnom podaní
o udelení absencie uviedol, že nenastúpil do práce, pričom mu podpísal aj dovolenkový lístok. Tiež
musel odovzdať kľúče od všetkého a nevie potom akým spôsobom mal nastúpiť do práce, keď mubránil žalovaný v nástupe do práce. Keď sa dostavil na druhý deň do práce a skúšal sa dostať do
areálu za účelom odovzdania vecí tak ho strážnik vyhodil a musel ísť druhým vchodom, pričom išiel
do kancelárie, kde preberala odovzdané veci samotná zástupkyňa konateľa a ani jedným slovom mu

nepovedala, že prečo nenastúpil do práce. Podľa jeho názoru ho žalovaný poslal čerpať náhradné
voľno a prácu tak nemohol vykonávať, pretože mu bol znemožnený vstup do areálu, pričom strážnik ho
vyhodil a keď žiadal zapísať príchod tak mu povedal, že konateľ žalovaného to zakázal. Žalovaný mu tak
znemožnil, aby vykonával prácu a to aj tým, že musel odovzdať predmetné veci. Konanie žalovaného
bolo tak rozporuplné, keď mu dal jednak výpoveď pre nadbytočnosť a na druhej strane dostal absenciu,

pričom tá mu bola udelená spätne asi jeden a pol mesiac. Okrem toho ho žalovaný nevyzval na to,
aby nastúpil do práce, pričom na jeho žiadosť mu odovzdal kľúče, GPS navigáciu ako aj služobný
telefón. Žalovaný mu udelil 14 dní absencie za obdobie od 19.04.2012 do 11.05.2012 hoci v období
od 19.04.2012 do 11.05.2012 je len 13 pracovných dní, a preto nemohol mať 14 dní absencií. Takýto
počet absencií mohol mať len za predpokladu, že dňa 19.04.2012 na ktorý mu vlastnoručne vypísal
konateľ žalovaného dovolenku, ktorú mal čerpať do 11.5.2012 bol v práci a odovzdával kľúče resp.

iné veci. Žalovaný mu tak v uvedený deň znemožnil výkon práce, pričom mu povedal, že musí tieto
veci odovzdať, lebo ich od zajtra nebude potrebovať. Žalovaný pri tom odôvodňoval absenciu tým, že
brzdí chod firmy hoci ešte dňa 19.04.2012 bol doobeda v práci a až poobede ho vyzvali, aby odovzdal
kľúče. Konateľ žalovaného mu tiež povedal, že ho nechce vidieť, pričom dňa 19.4.2012 odrobil celý
deň. Od piatka 20.4.2012 čerpal nevyčerpanú dovolenku do 10.5.2012 čo je 13 pracovných dní hoci mu

žalovaný udelil 14 pracovných dní absencie z čoho vyplýva, že aj na 11.5.2012 mu dal absenciu hoci
mal vypísanú a schválenú dovolenku. K takémuto kráteniu dovolenky však nemohlo dôjsť, pretože za
prvých 7 pracovných mesiacov mu vznikol nárok na dovolenku v rozsahu 7/12, čo predstavuje 20,5 dňa
dovolenky. Okrem toho žalovaný neprerokoval absenciu so zástupcami zamestnancov a to v zmysle
§ 144 ods. 6 písm. a) Zákonníka práce, pričom nemohlo ani dôjsť k jeho absencii, pretože čerpal

voľno. U žalovaného sa tiež viedla dvojitá evidencia dovoleniek, ktorá zo zákona neexistuje a nemôže
byť oficiálna. On mal zvyšnú dovolenku, ktorú chcel na konci roka vyčerpať, ale konateľ žalovaného
mu to nechcel umožniť, pretože ho potreboval v zamestnaní, a preto sa dohodli, že bude vykonávať
prácu, pričom si oficiálne vypísal dovolenku, aby mu tá neprepadla. Z uvedených dôvodov tak pracoval
napriek tomu že mal vypísanú dovolenku a tieto dni boli zaevidované. Dovolenku si mal vyčerpať v

náhradnom termíne. Keďže takáto tabuľka oficiálne neexistovala, tak svedkyňa D. J. ho požiadala, aby
takúto tabuľku na počítači vyhotovil a odovzdal jej ju. Táto evidencia bola vedená dvojmo, pričom jednu
z týchto evidencií mal on a druhý exemplár mala svedkyňa. Pokiaľ uvedená svedkyňa tvrdila, že nie je
zamestnaná u žalovaného tak nie je možné aby jej on niečo prikazoval, resp. nemohla plniť príkaz od
cudzieho človeka. Pokiaľ ide o pečiatku na predmetných listinných dokladoch , tak si myslí, že každá

firma má evidované a očíslované pečiatky a podľa ich evidencie je možné to zistiť. Predmetné listinné
doklady s evidenciou dovolenky vypísala sama svedkyňa, podpísala ich a dala na nich pečiatku. Žalobca
tiežpoukázalnaskutočnosť,žeonbolosobneriešiťvzniknutúsituáciuvzdravotnejpoisťovninapobočke
v Leviciach, a to ústnou formou, pričom následne vykonal úhradu dlžného poistného. Počul tiež, že
do funkcie zástupcov zamestnancov u žalovaného bol zvolený pán E. H., ktorý bol jeho kolega. Na

pojednávaní zo dňa 18.12.2017 právny zástupca žalobcu zobral žalobu čiastočne späť a to v časti v
ktorej sa žalobca domáhal určenia, že neprítomnosť navrhovateľa v práci v dňoch od 20.04.2012 do
11.05.2012 nie je neospravedlnenou absenciou. Okrem toho na pojednávaní zo dňa 12.02.2018 zobral
právny zástupca žalobcu žalobu čiastočne späť a to z dôvodu, že žalobca žiada náhradu za dovolenku
za rok 2012 v rozsahu 421,22 EUR, čo predstavuje 14,5 dňa dovolenky, pretože dovolenka za rok 2011

bola zo strany žalovaného preplatená v celom rozsahu. Pôvodne si žalobca uplatňoval sumu 1.050 EUR
z titulu neuhradenej dovolenky, pričom z tejto sumy žiada len sumu 421,22 EUR. Po takomto čiastočnom
späťvzatí si tak žalobca uplatňoval zaplatenie peňažnej sumy vo výške 981,46 EUR.

6. Žalovaný resp. jeho právny zástupca zotrval na tvrdení, že petit žaloby je neurčitý, nejasný, neexistuje

naliehavý právny záujem na takomto určení a ide o procesne neprípustný petit, nakoľko sa žaluje
na plnenie. Okrem toho nebola dostatočným spôsobom špecifikovaná suma náhrady škody. Žalobca
pracoval u žalovaného ako robotník v rôznych profesiách na dohodu alebo dobu určitú. Neskôr bol
zamestnaný v riadnom pracovnom pomere ako technik závlah. V roku 2012 bola prehodnotená štruktúru
spoločnosti, nákladová stránku, mzdové výdavky a iné súvisiace veci a preto sa rozhodol, že musí urobiť

reštrukturalizáciu v riadiacej štruktúre, pretože ekonomika firmy mi nedovolila zamestnávať také veľké
množstvo riadiacich pracovníkov. Takže sa rozhodol urobiť aj reorganizáciu v tejto riadiacej štruktúre a
rozhodol sa tiež, že nepotrebuje pracovníka na tejto pozícií a že to urobí presunom kompetencií na iných
ľudí a zníži počet technických pracovníkov. Na základe tohto rozhodnutia dal žalobcovi riadnu výpoveďv súlade so Zákonníkom práce aj s príslušnou výpovednou lehotou. Žalobcu si zavolal, aby mu oznámil
túto výpoveď a predložil mu ju na prevzatie. Žalobca túto výpoveď nechcel podpísať, a preto si žalovaný
musel zavolať dvoch svedkov, za prítomnosti ktorých mu ju prečítal a oznámil mu, že ju považuje za

doručenú v zmysle Zákonníka práce. Žalobca zobral túto vec veľmi osobne a emotívne, čomu sa z časti
dározumieť,keďžekeďčlovekstratízamestnanietaktoniejejednoduché,alejehoprístupsaotočilaždo
extrémnych invektív, ktoré vyplývajú aj z jeho výpovedi v tomto súdnom spore. Zhodou náhod skutočne
so sestrou žalobcu prebiehali nejaké rokovania o užívaní pôdy a on si toto spojil s týmto prípadom
a začal podávať trestné oznámenia. Všetky tieto trestné oznámenia, kde bol žalobca ako svedok

privolávaný alebo vypovedal v týchto veciach boli policajnými vyšetrovateľmi zamietnuté a ukončené ako
neoprávnené podania. Týmto boli vyvrátené tvrdenia žalobcu, že tu prišlo k nejakej pomste kvôli jeho
sestre, keďže v tom čase mal žalovaný v manažmente 4 až 5 technicko-hospodárskych pracovníkov a
do dnešného dňa ich má dvoch. Žalovaný ďalej poukázal tiež na konanie žalobcu, ktorý po doručení
výpovede bezdôvodne nenastúpil do práce. Skutočnosť, že čerpal dovolenku za minulý rok uviedol
žalobca až následne, pričom žalovaný mu udelil dovolenku od 11.05.2012 a žiadny iný zamestnanec

nemal právo a ani nikdy neudeľoval dovolenky za žalovaného. Pokiaľ ide o doklad - evidencia dochádzky
týkajúci sa dátumov od 20.4. tak ten vyplnil samotný žalobca, pričom sa mylne domnieval, že doručením
výpovede nemá povinnosť chodiť do práce. Navyše ohrozil činnosť žalovaného, keď nenastúpil do
práce a ani neodovzdal náradie, nástroje a drobné mechanizmy na výkon práce ďalším zamestnancom.
Okrem toho, dňa 20. 04. 2012 sa síce dostavil do práce, avšak vymazal údaje z počítača, ako aj

zobral prevádzkový denník, čo on hodnotil za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný nebránil
žalobcovi prísť do zamestnania. Okrem toho žalovaný vyzval žalobcu na nastúpenie do práce s tým,
že odovzdané veci ten nepotreboval pre výkon práce a mohol napríklad sedieť na vrátnici. Pokiaľ ide
o tvrdenia žalobcu, že mu bol udelený zákaz vstupu do zamestnania tak ide o účelové tvrdenie, ktoré
nebolo preukázané. Dôvodom udelenia absencie bola skutočnosť, že žalobca nenastúpil do práce,

pretože žalobca po udelení výpovede už potom neprišiel do práce, čo je uvedené aj v liste zo dňa
29.05.2012, kde sú podrobne popísané dôvody udelenia absencie. Takže keď niekto nepríde do práce,
nemôže tvrdiť, že mu zamestnávateľ nepridelil prácu. Podstatnou povinnosťou pracovníkov je prísť do
práce a povinnosťou zamestnávateľa je prideliť im prácu. Vie, že zamestnávateľ má právo polovicu
dovolenky zamestnancovi nariadiť a polovicu dovolenky si má po dohode s ním zamestnanec čerpať.

A keďže zamestnanec končil pracovný pomer, tak je prirodzené , že sa snažil, aby žalobca dočerpal
celú dovolenku a zvyšná nedočerpaná dovolenka sa mu preplatila. Takže zvyšná dovolenka, ktorú
mal mu bola preplatená vo výplate za mesiac júl 2012 mu bola vyplatená v auguste 2012. Preplatená
mu bola aj práceneschopnosť a všetky tieto veci. Je pravdivá skutočnosť, že žalobca odovzdal kľúče
od niektorých zariadení a dverí ale je to nepodstatné, pretože nebolo to dôležité aby mal k nim prístup

alebo aby mal v šuflíku kľúče od zavlažovacích lineárov, ktoré sa nachádzajú vonku v poli, alebo od
vážnice. Výpovedná doba bola trojmesačná a za tie tri mesiace mal žalobca odovzdať plynulý prechod
tých kompetencií do novej štruktúry spoločnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že výpoveď dal žalobcovi dňa
19.04.2012 pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písmena b/ Zákonníka práce s tým, že
výpovedná doba začala plynúť od 01.05.2012 a uplynula dňom 31.07.2012. Pokiaľ ide o neuhradenú

nevyčerpanúdovolenkutakzákonhovorí,žedovolenkazaabsenciusadákrátiťibazabežnéobdobie,to
je za rok 2012. A za bežné obdobie mu vznikol nárok na 14,58 dní dovolenky. To mu bolo krátené, pričom
zvyšok bol žalobcovi preplatený v riadnej mzde za siedmy mesiac 2012. Udelenie absencie žalobcovi
nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov, pretože spoločnosť nemá takýchto zástupcov a z
uvedených dôvodov tak o absencii rozhodol konateľ žalovaného. Dovolenka bola krátená žalobcovi

za tých 14,58 krát dva a ostatné bolo preplatené v auguste 2012 vo výplate za mesiac júl 2012. Je
nepravdivé tvrdenie žalobcu, že by mu žalovaný oznámil, že ho nechce vidieť v práci. To že žalobcovi
boli zobraté kľúče neznamená, že nemohol vykonávať prácu, pretože tie kľúče mali aj ďalší zamestnanci
a tí normálne prišli do práce a odomkli. To že sa žalobca sám rozhodol, že nebude chodiť do práce
nebolo možné ovplyvniť. Žalovaný sa počas výpovednej doby resp. počas dní kedy mu bola udelená

absencia nedomáhal, aby mu prideľoval prácu. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že pán H. bol zvolený
do funkcie zástupcov zamestnancov, pričom súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby.

7. Svedok V. F. na pojednávaní zo dňa 20.05.2014 uviedol, že u žalovaného pracoval 12 rokov s

tým, že zo spoločnosti odišiel z dôvodu lepšej ponuku. Pracoval vo vedení spoločnosti, pričom nebol
spoločníkom resp. ani konateľom a pôsobil tam ako mechanizátor. Pracovná doba bola od 07.00 hod.
do 16.00 hod. resp. 18.00 hod. si sám evidoval pracovnú dobu. Pokiaľ ide o čerpanie dovoleniek tak
sa vypisoval dovolenkový lístok, ktorý odovzdal sekretárke, pričom predtým telefonicky alebo osobnes konateľom žalovaného odsúhlasil svoju neprítomnosť a to, že ide na dovolenku. Stávalo sa tiež a to
najmä pred Vianocami, že sa dovolenka pár dní prenášala, ale to boli viacmenej dohodnutý, že si ju
vyberie v inom termíne. Svedok ďalej uviedol, že on si neevidoval koľko dovolenky už má vyčerpané,

pretože im dôveroval a na výplatnej páske mal napísaný zostatok dovolenky, ktorým sa riadil. Osobitnú
evidenciunevidelapokiaľideonáhradnévoľno,taktonečerpal,pretoženeovládatakútoadministratívnu
techniku, ktorá je s tým spojená. Evidenciu dovoleniek viedla D. J., pričom mu nikdy nevznikol rozdiel
medzi faktickým čerpaním dovolenky a tým, čo sa vykazovalo na výplatnej páske. O dovolenku žiadal
A.. F., ktorý tiež podpisoval dovolenkový lístok. Pokiaľ ide o listinný doklad z čl. 4 tak on sa s takýmto

tlačivom nestretol, maximálne sa stretol s listinným dokladom z čl. 5 - dovolenkovým lístkom. On si
takýmto spôsobom nepotvrdzoval dovolenku a on si žiadnym spôsobom neevidoval dovolenku, ktorá
sa evidenčne čerpala, ale v skutočnosti sa čerpala až v nasledujúcom roku, pretože to bolo ústne
dohodnuté, že ju bude čerpať nasledujúci rok od určitého dátumu.

8. Svedok E. H. na pojednávaní zo dňa 12.02.2018 uviedol, že žalobcu pozná ako kolegu z práce

a u žalovaného v minulosti pracoval. Zároveň k žalovanému chodí vypomáhať na základe dohody. V
súčasnej dobe však nie je v pracovno-právnom vzťahu so žalovaným. Svedok ďalej uviedol, že nebol
zvolený do žiadnej funkcie u žalovaného, na základe ktorej by zastupoval jeho zamestnancov. Nemá
tiež vedomosť o tom, že by u žalovaného pôsobili odbory alebo iný zástupcovia zamestnancov.“

9. Svedkyňa D. J. na pojednávaní zo dňa 09.04.2018 uviedla, že je zamestnaná u zamestnávateľa -
konateľa žalovaného A.. K. F. v Nitre, živnostník. Ďalej poukázala na skutočnosť, že si už nepamätá
skutočnosti dôležité pre konanie, pretože to už bolo dávno asi pred 6 rokmi. Nepamätá si, že by
bola dvojitá evidencia dovolenky u žalovaného. Pokiaľ ide o listinné doklady označené ako „Čerpanie
dovolenky - PL za obdobie november-december 2011 ako aj evidencia čerpania dovolenky november-

december 2009, november 2010“ tak svedkyňa uviedla, že tabuľky ona nevyhotovila, pričom dátumy
napísané rukou jej diktoval žalobca a podpisy sú jej. Pečiatku na doklad ona nedala. Nepamätá si však
či bol žalobca dňa 20.04.2012 v práci a podpis na odovzdávacom protokole zo dňa 20.04.2012 patrí jej.
Pokiaľ ide o tlačivo týkajúce sa evidencie dovolenky tak to, ktoré jej bolo predložené nebolo oficiálne
tlačivo, pričom ho vyhotovil žalobca. Ona si nepamätá, že by jej žalobca povedal na aký účel potrebuje

takéto tlačivo podpísať a ona sa ho na to ani nepýtala. Dovolenku u žalovaného evidoval a schvaľoval
A.. F., pričom v súvislosti s dovolenkami pripravovala podklady aj ona, ale potom to konateľ podpísal.
Na tie dva listinné doklady, ktoré jej boli predložené k nahliadnutiu dal pečiatku žalobca, pričom takáto
pečiatka sa nachádzala na stole a on si sám opečiatkoval papier. Pokiaľ ide o doklad označený ako
„čerpanie dovolenky“ tak svedkyňa uviedla, že toto písmo je jej známe ale nevie kto to písal, pričom to

nie je jej písmo. V prvých štyroch riadkoch sa písmo podobá na písmo žalobcu, ale nie je si tým istá.
Ona podpísala predložené listinné doklady označené ako :evidencia čerpania dovolenky PL december
a november 2011 a december a november 2009 a november 2010“, lebo jej povedal žalobca, aby to
podpísala. Nepovedal jej z akého dôvodu, len jej povedal aby to podpísala, pričom to povedal takým
rozkazovačným tónom.

10. Súd prečítal tiež listinné dôkazy a to žalobu /čl. 1/, vyjadrenie k absencií 19.06.2012, pracovná
zmluva /čl. 3/, evidencia čerpania dovolenky /čl. 4/, dovolenkový lístok /čl. 5/, zoznam odovzdaných
kľúčov /čl. 6/, odovzdávací protokol /čl. 7/, odovzdávací protokol 20.04.2012 (02.05.2012) /čl. 8/,
odovzdávacíprotokol,20.04.2012(02.05.2012)/čl.9/,vyjadreniežalovanéhozodňa18.02.2013,listinný

doklad /čl. 22/, písomné podanie PZ žalobcu zo dňa 11.10.2013, písomné podanie PZ žalobcu /čl.
59/, písomné podanie PZ žalobcu /čl. 72/, výplatné pásky žalobcu za mesiac júl 2012, jún 2012, máj
2012, apríl 2012, marec 2012, uznesenie /čl. 151/, listinný doklad /čl. 169/, listinný doklad /čl. 170/,
listinný doklad /čl. 171/, evidencia dochádzky /čl. 172/ za rok 2012, výpoveď zamestnávateľa /čl. 173/
zo dňa 19.04.2012, dovolenkový lístok /čl. 174/, nariadenie čerpania dovolenky /čl. 175-176/, evidencia

čerpania dovolenky /čl. 177/, rozhodnutie soc. poisťovne /čl. 178-9/, listinný doklad od Všeobecnej
zdravotnej poisťovne /čl. 180/, rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 08.06.2016, odvolanie žalovaného zo
dňa 22.07.2016 /čl. 213-216/, uznesenie KS Nitra /čl. 229/, potvrdenie /čl. 242/, úradný záznam /čl. 243/,
príkaz na úhradu SLSP /čl. 251/, listinný doklad /čl. 264/, vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.02.2018,
vyjadrenie VZP /čl. 283/ ako aj mesačným výkazom /čl. 284-285/ a listinným dokladom /č.l. 286/, listinné

doklady o čerpaní dovolenky - evidencia čerpania dovolenky 2009 a 2010, evidencia čerpania dovolenky
PL a oboznámil sa aj s obsahom ostatného spisového materiálu, ktorý bol prečítaný na pojednávaní zo
dňa 08.06.2016, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:11. Dňa 01. 03. 2003 uzatvorili strany sporu pracovnú zmluvu s nástupom práce žalobcu počnúc
dňom 01. 03. 2003, druh práce technik závlah. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté na poli v užívaní
žalovaného.

12. Dňa 19. 04. 2012 dal žalovaný žalobcovi výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výpovedná lehota začala plynúť dňa 01. 05. 2012 a uplynula
dňa 31. 07. 2012.

13. Z dovolenkového lístka vyplýva, že žalovaný vypísal žalobcovi dovolenku za obdobie od 11. 05. 2012
do 14. 06. 2012 a to dňa 19. 04. 2012.

14. Dňa 19. 04. 2012 žalobca odovzdal priamo konateľovi žalovaného kľúče od objektov a zariadení
žalovaného v počte 19.

15. Dňa 20. 04. 2012 žalobca v prítomnosti U. V. a D. J. odovzdal osobnú kartu vodiča a kartu vozidla
(Nissan navara Z. XXX C.).

16. Dňa 20. 04. 2012 /2. mája 2012/ žalobca v prítomnosti U. V. a D. J. odovzdal mobilný telefón
typ Samsung Xcover 271, SIM kartu číslo 0915/754 839 s poznámkou SIM karta a mobilný telefón

odovzdaný funkčný, v nepoškodenom stave!

17. Dňa 02. 05. 2012 žalobca v prítomnosti J.. Z. a J.. V. odovzdal GPS GARMIN (ručný navigačný
prístroj) typ ETREX vista s poznámkou GPS prístroj odovzdaný funkčný, v nepoškodenom stave!

18. Podaním zo dňa 29. 05. 2012 žalovaný zaslal žalobcovi udelenie absencie, ktorú odôvodnil tým,
že od 20. 04. 2012 žalobca prestal chodiť do zamestnania, a prestal si plniť pracovné povinnosti.
Následne zistil, že v počítači boli vymazané údaje a žalobca prišiel na čerpaciu stanicu Čajakovo, kde
zobral službukonajúcemu zamestnancovi prevádzkový denník čerpacej stanice Čajakovo s tvrdením,
že všetky tabuľky, ktoré sú v tomto denníku boli vypracované ním. Za ďalšie vážne porušenie pracovnej

disciplíny považoval to, že do dňa 29. 05. 2012 nedal svojím podriadeným k dispozícii dôležité náradie a
nástroje a drobnú mechanizáciu, ktorú mal osobne prevzatú a napísanú na karte pracovníka. Rovnako
tak namietal, že sa žalobca dostavil na mechanizančné stredisko a pokúšal sa odovzdať vedúcemu
výroby pánovi F. na proti podpis kľúč od uzavretej skrine, ktorá bola v kancelárii, avšak odmietol
spoločné otvorenie skrine a spísanie jej obsahu, pričom opustil areál spoločnosti. Všetky uvedené

udalosti vyhodnotil za sériu hrubých porušení pracovnej disciplíny, a preto za obdobie od 20. 04. 2012
do 11. 05. 2012 vrátane, t.j. 14 pracovných dní, udelil žalobcovi neospravedlnenú absenciu, v dôsledku
čoho krátil dovolenku o 28 dní, t.j. každý deň absencie 2 dni riadnej dovolenky.

19. Žalobca zásielku prevzal dňa 08. 06. 2012 a podaním zo dňa 19. 06. 2012 sa vyjadril k absencii v

práciauviedol,žeod19.04.2012hožalovanýposlalčerpaťnáhradnévoľnozanevyčerpanúdovolenku.
Následne bol vyzvaný, aby odovzdal všetky kľúče od všetkých budov a skladových priestorov, ku
ktorým mal prístup a od služobného auta. Všetky úkony boli zdokumentované, a preto namietal udelenú
absenciu. Záverom poukázal na oneskorené zahlásenie do poisťovne.

20. Evidencia čerpania dovolenky žalobcu obsahuje stĺpce pre vopred vypísanú dovolenku a skutočne
vyčerpanúdovolenku,pričomvnejbolouvedenéobdobieod20.04.2012do10.05.2012akodovolenka
čerpaná za vypísanú ale nečerpanú dovolenku za mesiac december 2011.

21.ZevidencieČerpaniadovolenky-P.L./dovolenkazroku2010/vyplývajúdeklarovanéúdajeovopred

vypísanej dovolenke za obdobie 25.11.2010 do 31.12.2010 ako aj o skutočne vyčerpanej dovolenke.
Takýto listinný doklad je opatrený pečiatkou žalovaného a je v časti poznámky dopísané, že dňa
19.4.2012 A.. F. nariadil vyčerpať tieto voľné dní ako pokračovanie mu vypísal ďalšiu dovolenku.

22. Z listinného dokladu označeného ako Evidencia Čerpania dovolenky za obdobie december 2009 ako

aj november a december 2010 vyplýva prehľad vypísanej dovolenky vopred ako aj skutočne vyčerpanej
dovolenky s tým, že v časti poznámky obsahuje takýto doklad 5 pečiatok žalovaného ako aj podpis.23. Z listinného dokladu označeného ako Evidencia Čerpania dovolenky - P. L. za mesiac november až
december 2011 vyplýva prehľad vypísanej dovolenky vopred ako aj skutočne vyčerpanej dovolenky s
tým, že v časti poznámky obsahuje pečiatku žalovaného ako aj podpis.

24. Z listinného dokladu Čerpania dovolenky za obdobie 26.11. do 31.12 vyplýva prehľad vypísanej
dovolenky ako aj vyčerpanej dovolenky s tým, že je v takomto doklade dopísané, že žalobca bol v marci
chorý doma a v čase od 2.3.2009 -6.3.2009 nemal PN ani dovolenku.

25. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.02.2013 vyplýva, že nárok žalobcu neuznáva.

26. Z písomného podania žalovaného zo dňa 23.04.2013 vyplýva, že žalovaný ukončil pracovný pomer
so žalobcom výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť, pričom
výpovedná lehota uplynula žalobcovi dňa 31.7.2012.

27. Z písomného podania žalobcu zo dňa 11.10.2013 vyplýva, že ten požiadal o zmenu petitu.

28. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 09.05.2013 špecifikoval nárok na náhradu škody tak
žalobca si uplatňoval z titulu neuhradenej dovolenky sumu 1.050 EUR, z titulu náhrady rozdielu sadzby
počastrvaniaPNod14.05.2012do25.07.2012sumu522,85EURakoajnáhraduodvodovdozdravotnej

poisťovne vo výške 37,39 EUR.

29. Písomným podaním zo dňa 14.05.2014 požiadal právny zástupca žalobcu o zmenu žaloby
tak, že sa domáhal určenia, že neprítomnosť žalobcu v práci od 20.04.2012 do 11.05.2012 nie je
neospravedlnenou absenciou s tým, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 1.610,24 EUR z

titulu náhrady škody.

30. Z výplatnej pásky žalobcu za mesiac marec 2012 vyplýva, že mu bola vyplatená čistá mzda vo výške
485,60 EUR, v mesiaci apríl 2012 mu bola vyplatená mzda vo výške 346,02 EUR, v mesiaci máj 2012
mu bola vyplatená suma 166,13 EUR, ktorá pozostáva zo mzdy ako aj nemocenského. V mesiaci jún

2012 nebol vyplatený žalobcovi žiadny príjem a v mesiaci júl 2012 mu bol vyplatený príjem vo výške
656,44 EUR, ktorý pozostával jednak z náhrady za nevyčerpanú dovolenku, plateného voľna, mzdy ako
aj z preplatenia dovolenky z minulého roka.

31. Uznesením zo dňa 05.11.2015 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle § 95 OSP účinného do

30.06.2016 tak, že žalobca sa domáha určenia, že neprítomnosť žalobcu v práci v dňoch od 20.04.2012
do 11.05.2012 nie je neospravedlnenou absenciou a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
1.610,24 EUR ako náhradu škody.

32.Zevidenciadochádzky zarok2012/čl.172/vyplývaprehľaddochádzkyžalobcuzaobdobiemesiaca

apríl až júl 2012.

33. Dňa 26.07.2012 nariadil žalovaný žalobcovi čerpanie dovolenky za rok 2011 a to v takýto deň. Dňa
31.07.2012 nariadil žalovaný žalobcovi čerpanie dovolenky za rok 2011 a to takýto deň.

34. Z evidencie čerpania dovolenky - P. L. za obdobie 25.11. až 31.12.2011 vyplýva prehľad vypísanej
dovolenky vopred ako aj skutočne vyčerpanej dovolenky s tým, že v časti poznámky takýto doklad
obsahuje pečiatku žalovaného ako aj podpis.

35. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne Levice zo dňa 06.06.2012 vyplýva, že Sociálna poisťovňa

priznala žalobcovi nemocenské za obdobie od 24.05.2012 do zániku nároku na nemocenské vo výške
6,23133500 EUR/deň, pričom dočasná pracovná neschopnosť vznikla dňa 14. mája 2012.

36. Z výzvy na doplnenie údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 06.06.2012 vyplýva, že
tá vyzvala žalobcu, aby nahlásil platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie za obdobie od

20.04.2012 do 13.05.2012 vo výške 37,39 EUR.37. Medzitýmnym rozsudkom zo dňa 08.06.2016 súd určil, že neprítomnosť žalobcu v práci v dňoch od
20.04.2012 do 11.05.2012 nie je neospravedlnenou absenciou a to z dôvodu, že takýto právny úkon je
v rozpore s dobrými mravmi v dôsledku čoho je neplatný.

38. Z odvolania žalovaného zo dňa 22.07.2016 súd zistil, že ten nesúhlasil so závermi vyššie uvedeného
rozsudku a to z dôvodu, že ten je nepreskúmateľný a zmätočný.

39. Uznesením zo dňa 26.07.2017 Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že predmetný rozsudok je
zmätočný a neobsahuje právne zdôvodnenie. Okrem toho prvoinštančný súd odňal žalovanému konať
pred súdom, pričom žalobca nemal naliehavý právny záujem na takomto určení. Z uvedených dôvodov
tak súd mal vypočuť zástupcu žalovaného ak to bude navrhnuté a zároveň je potrebné sa zaoberať
tvrdeniami v podanom odvolaní, pričom je potrebné riadnym spôsobom odôvodniť rozhodnutie súdu.

40. Z potvrdenia zo dňa 07.07.2017 v spojení s úradným záznamom zo dňa 07.07.2017 vyplýva, že
predmetný spor bol v zmysle dodatku č. 10/2017 Rozvrhu práce Okresného súdu Levice pre rok 2017
pridelený zákonnému sudcovi Mgr. Danielovi Konerackému.

41. Z detailu príkazu Slovenskej sporiteľne a. s. zo dňa 16.06.2012 vyplýva, že žalobca realizoval v

prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne úhradu vo výške 37,39 EUR.

42.ZvyjadreniaVšeobecnejzdravotnejpoisťovnezodňa10.01.2018vyplýva,žežalobcanebolvobdobí
od 20.04.2012 do 13.05.2012 zamestnaný a v registri takejto poisťovne bol evidovaný ako samoplatca.
Z uvedených dôvodov mu tak poisťovňa vyčíslila predpis na poistnom v sume 37,39 EUR, ktoré žalobca

uhradil a to dňa 16.06.2012.

43. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.02.2018 vyplýva, že žalobcovi vyplatil žalovaný v mesiaci júl
2012 náhradu za nevyčerpanú dovolenku z roku 2011 sumu 697,20 EUR, pričom položka Storno vo
výške 62,44 EUR vznikla z dôvodu, že žalobcovi pôvodne preplatili štátne sviatky za mesiac máj 2012

avšak v tom čase mal vykázanú absenciu a na tieto finančné prostriedky nemal nárok.

44. Z vyjadrenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 27.02.2018 ako aj priložených výkazov
zamestnávateľa za obdobie apríl a máj 2012 ako aj oznámenia poistenca vyplýva, že žalovaný v mesiaci
apríl 2012 vykázal 14 zamestnancov za ktorých sa platil preddavok s tým, že žalobca mal vykázané 19

dní poistenia. V mesiaci máj 2012 vykázal žalovaný 14 zamestnancov za ktorých sa platil preddavok
s tým, že žalobca mal vykázané 13 dní poistenia.

45. Z oznámenia žalobcu z čl. 286 vyplýva, že ten mal za obdobie od 20.04.2012 do 13.05.2012 zaplatiť
výšku preddavku 37,39 EUR, pričom suma 17,44 EUR pripadá na mesiac apríl 2012 a suma 19,95 EUR

pripadá na mesiac máj 2012.

46. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo
právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne

ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

47. Podľa § 81 písm. a/, b/ Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;

nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času.

48. Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru
k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na
dovolenkuzakalendárnyrok,prípadnenajejpomernúčasť,akpracovnýpomernetrvalnepretržitepočascelého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval
prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

49. Podľa § 102 Zákonníka práce, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac
nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

50. Podľa § 103 ods. 1 Zákonníka práce, základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.

51. Podľa § 103 ods. 2 Zákonníka práce, dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného
kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov.

52. Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce, čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní
so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov

zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca
kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na
oprávnenézáujmyzamestnanca.Zamestnávateľjepovinnýurčiťzamestnancovičerpanieaspoňštyroch
týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia
prekážky v práci na strane zamestnanca.

53. Podľa § 114 Zákonníka práce, ak nastúpi zamestnanec v priebehu dovolenky službu v
ozbrojených silách, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz alebo
ak ošetruje chorého člena rodiny, dovolenka sa mu prerušuje. To neplatí, ak zamestnávateľ určí
čerpanie dovolenky na čas ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť zamestnanca. Dovolenka

sa prerušuje aj nástupom materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky ( § 166 ods. 1 ).

54. Podľa § 116 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada
mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej

výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho
roka,patrízamestnancovináhradamzdyvsumejehopriemernéhozárobku.Zanevyčerpanéštyritýždne
základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si
túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

55. Podľa § 144a ods. 6 Zákonníka práce, o tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje
zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
56. Podľa § 192 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá
vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom
pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.

57. Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona o
poisťovníctve, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní
a) zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu,
b) zmenu alebo vznik platiteľa poistného,

c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( § 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz
poistenca,
d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné (§ 11 ods. 7),
e) skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného (§ 12). Povinnosti podľa odseku 1 písm. b) a
d) sa nevzťahujú na zamestnanca, za ktorého tieto skutočnosti oznamuje zamestnávateľ podľa § 24.

58. Podľa § 24 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona o
poisťovníctve, platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo
platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2, je povinný písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni
spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem

zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vete a z dôvodu uvedeného v § 11
ods. 7, ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo
k zmene platiteľa poistného; ak má zamestnávateľ najmenej troch zamestnancov, je povinný túto zmenu
oznamovať príslušnej zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky,59. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca, ktorý je oprávnený disponovať s predmetom žaloby, zobral
svoju žalobu čiastočne späť a to v časti v ktorej sa domáhal určenia, že neprítomnosť žalobcu v práci

v dňoch od 20.04.2012 do 11.05.2012 nie je neospravedlnenou absenciu ako aj v časti zaplatenia
peňažnej sumy vo výške 628,78 EUR, pričom žalovaný s takýmto späťvzatím žaloby súhlasil tak súd
konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil.

60. Súd považoval na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobca pracoval u žalovaného

na základe pracovnej zmluvy s tým, že pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany žalovaného.
Takýto pracovný pomer zanikol uplynutím výpovednej doby a to k 31.07.2012. Medzi stranami sporu
bolo sporná otázka či bol žalovaný oprávnený krátiť žalobcovi dovolenku z dôvodu udelenej absencie
za obdobie od 20. 04. 2012 do 11. 05. 2012 vrátane v trvaní 14 pracovných dní. Ustanovenie § 144a
ods. 6 Zákonníka práce oprávňuje zamestnávateľa, aby o tom, že ide o neospravedlnenú neprítomnosť
zamestnanca v práci rozhodol po tom, ako takúto skutočnosť prerokuje so zástupcami zamestnancov.

Žalobca počas súdneho konania tvrdil, že žalovaný ho nevyzval k tomu, aby nastúpil do práce resp. že
mu znemožnil vstup na pracovisko a zároveň mu odobral kľúče ako aj ďalšie veci potrebné k výkonu
jeho práce. Podľa názoru súdu s prihliadnutím na právny názor vyjadrený v rozhodnutí odvolacieho
súdu bol žalobca napriek tomu, že mu bola doručená výpoveď z pracovného pomeru povinný vykonávať
prácu a to až do skončenia pracovného pomeru. Zároveň nebolo povinnosťou žalovaného, aby ho

vyzval k plneniu si pracovných povinností, pretože z ustanovenia § 81 písm. b/ Zákonníka práce mal
byť žalobca na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať
z neho až po skončení pracovného času. Samotný žalobca počas konania však žiadnym predloženým
resp. navrhnutým dôkazom nepreukázal skutočnosť, že by si takéto povinnosti zamestnanca plnil
tým spôsobom, že by sa dostavil na pracovisko a vykonával svoje pracovné povinnosti, resp. že

by mu žalovaný bránil v plnení takýchto povinností. Samotná skutočnosť, že odovzdal kľúče resp.
iné vyššie uvedené predmety /navigácia a pod./ ešte neznamená, že nemohol vykonávať pracovnú
činnosť podľa pokynov zamestnávateľa. Dôkazné bremeno o tom, že si splnil svoje základné povinnosti
zamestnanca resp. že samotný zamestnávateľ mu zabránil plniť si takéto povinnosti zaťažuje žalobcu
a ten ho neuniesol, pretože zo žiadnej svedeckej výpovede resp. predložených listinných dokladov

nevyplývajúžalobcomtvrdenéskutočnostiotom,žežalovanýmuneumožnilvykonávaťtakétopovinnosti
zamestnanca. Naopak sám žalobca v konaní potvrdil, že sa k žalovanému dostavil za účelom
odovzdania predmetných vecí, avšak následne napriek tomu, že jeho pracovný pomer ešte trval tak
sa nedostavil k zamestnávateľovi, aby si plnil svoje pracovné povinnosti. Túto skutočnosť aj nepriamo
potvrdzuje písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 19. 06. 2012, ktorým sa vyjadril k absencii v práci,

pretože v ňom nenamietal skutočnosť, že žalovaný mu zabránil vykonávať prácu resp. že z dôvodu
odovzdania kľúčov resp. iných vecí nemôže vykonávať prácu. Z uvedených dôvodov tak podľa názoru
súdu došlo na strane žalobcu k neospravedlnenému zameškaniu práce, pričom o tejto skutočnosti bol
oprávnený rozhodnúť sám žalovaný ako zamestnávateľ bez prerokovania so zástupcami zamestnancov,
pretože ako vyplýva z vykonaného dokazovania tak u neho nepôsobili žiadny odborový orgán resp.

iný zástupcovia zamestnancov. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok H. pri svojej svedeckej výpovedi a
zároveň z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by zástupcovia zamestnancov pôsobili u žalovaného.
Rozhodnutia zamestnávateľa o neprítomnosti zamestnanca, ktorú kvalifikuje ako neospravedlnené
zameškanie práce však nepredstavuje takú skutočnosť, ktorou by bol bez ďalšieho súd viazaný, a preto
je oprávnený posúdiť správnosť takéhoto rozhodnutia zamestnávateľa ako predbežnú otázku. Súd tak

považoval za správne rozhodnutie žalovaného o tom, že žalobca neospravedlnenie zmeškal prácu. Súd
následne preskúmal vzhľadom na tvrdenia strán sporu dĺžku trvania neospravedlneného zameškania
práce ako aj rozsah krátenia dovolenky zo strany žalovaného. Podľa názoru súdu je potrebné sa
stotožniť s názorom žalobcu, že za obdobie od 19.04.2012 do 11.05.2012 bolo len 13 pracovných
dní neospravedlneného zmeškania práce žalobcu, pričom v konaní nebolo preukázané, že žalobca

mal rozvrhnutý pracovný čas aj počas sviatkov resp. vykonával prácu aj počas soboty a nedeli. Z
uvedených dôvodov tak žalovaný mohol krátiť dovolenku žalobcovi maximálne v rozsahu 26 dní / za
1 deň absencie maximálne 2 dni dovolenky/ a nie v rozsahu 28 dní ako ju krátil / písomné podanie
žalobcu zo dňa 29. 05. 2012/. Okrem toho od 11.05.2012 mal žalobca vypísanú dovolenku žalovaným a
z tohto dôvodu tak takýto deň nebolo možné kvalifikovať ako neospravedlnenú absenciu žalobcu. Súd

zároveň dospel k záveru, že žalobcovi vznikol v roku 2012 nárok len na pomernú časť dovolenky, ktorá
predstavovala vzhľadom na uplatnený nárok žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby ako aj zhodné
vyjadrenia žalovaného 14,5 dňa, pričom žalobca si vyčíslil takýto nárok na náhradu za nevyčerpanú
dovolenku v rozsahu 421,22 EUR. Keďže žalovaný bol oprávnený krátiť dovolenku za neospravedlnenézmeškanie práce až v rozsahu 26 dní tak je zrejmé, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu mzdy za
nevyčerpanúdovolenkuzarok2012vrozsahu421,22EUR,apretosúdžalobuvtejtočastizamietol.Súd
zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že aj keď sa žalobca domáhal voči žalovanému takéhoto nároku

z titulu náhrady škody podľa Zákonníka práce, tak takýto nárok je potrebné kvalifikovať podľa § 116
Zákonníka práce ako nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú základnú výmeru dovolenky za rok 2012.
Okrem toho na takýto právny záver súdu nemala vplyv ani skutočnosť, že došlo k prerušeniu čerpanej
dovolenky za rok 2011, ktorú vypísal žalobca žalovanému dňa 19.04.2012 za obdobie od 11.05.2012 do
14.06.2012 v zmysle § 114 Zákonníka práce z dôvodu, že od 14.05.2012 bol žalobca práceneschopný

a to až do 25.07.2012 /za mesiac júl dostával žalobca nemocenské za 18 dní/, pretože nevyčerpaná
dovolenka za rok 2011 mu bola preplatená a túto skutočnosť potvrdil aj žalobca v priebehu súdneho
konania.

61. Pokiaľ išlo o ďalší uplatnený nárok žalobcu, ktorý spočíval v náhrade rozdielu sadzby počas trvania
PN od 14.05.2012 - 25.07.2012 vo výške 522,85 EUR /73 dní x rozdiel sadzby 13,3937 - 6,231335

= 7,1624 EUR/deň/ ako aj náhrady odvodov do zdravotnej poisťovne od 20.04.2012 - 13.05.2012 vo
výške 37,39 EUR tak súd kvalifikoval vzhľadom na jeho tvrdenia takýto nárok ako nárok na náhradu
škody podľa § 192 ods. 1 Zákonníka práce. Takéto ustanovenie upravuje všeobecnú zodpovednosť
zamestnávateľa za škoda, ktorú vznikla zamestnancovi, pričom pri takejto zodpovednosti zamestnanca
zaťažuje dôkazné bremeno. Ten musí preukázať všetky predpoklady vzniku nároku zo zodpovednosti

za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to protiprávne konanie na strane zamestnávateľa,
ktoré pozostáva z porušenia právnych povinností, resp. úmyselné konanie proti dobrým mravom,
vznik škody u zamestnanca ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.
Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa je tak objektívnou zodpovednosťou, v prípade ktorej sa
nevyžaduje zavinenie zamestnávateľa. Jedinou výnimkou je prípad zodpovednosti zamestnávateľa za

škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom, keď sa vyžaduje preukázanie úmyselného
konania odporujúceho dobrým pravom. Pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením
právnych povinností a zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom
sa spoločne vyžaduje, aby škoda zamestnancovi vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním. Takéto ustanovenie o zodpovednosti za škodu je možné použiť len v prípadoch, keď nie

sú dané podmienky na zodpovednosť zamestnávateľa v osobitných prípadoch. Na základe uvedených
skutočností tak súd zamietol žalobu žalobcu v časti v ktorej sa domáhal proti žalovanému zaplatenia
peňažnej sumy vo výške 522,85 EUR, ktorá predstavuje náhradu rozdielu sadzby počas trvania PN
od 14.05.2012 - 25.07.2012 /73 dní x rozdiel sadzby 13,3937 - 6,231335 = 7,1624 EUR/deň/, pretože
žalobca nepredložil o takomto nároku žiadny dôkaz z ktorého by vyplývalo, že žalovaný porušil svoju

povinnosť v dôsledku čoho by vznikla žalobcovi škoda. Žalobca tak nepreukázal základné predpoklady
pre vznik zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za škodu, jej výšku ako aj príčinnú súvislosť,
pričom ten počas konania bližším spôsobom ani nešpecifikoval v čom spočíva takáto škoda a akým
konaním ju spôsobil žalovaný. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá má spočívať v
zaplatení odvodov do zdravotnej poisťovne od 20.04.2012 - 13.05.2012 vo výške 37,39 EUR tak súd

považoval takýto nárok za dôvodný ale len čo do sumy 4,60 EUR, pretože žalovaný porušil svoju právnu
povinnosť a to v zmysle § 24 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene
zákona o poisťovníctve a to z dôvodu, že bol povinný riadne a včas oznámiť zdravotnej poisťovni zmeny
týkajúce sa účasti žalobcu na zdravotnom poistení ako aj skutočnosti z ktorých by vyplývalo za aké
obdobie je žalobca povinný zaplatiť zdravotné poistenie a to z dôvodu neospravedlneného zmeškania

práce. Ako vyplýva z predložených dôkazov tak možno ustáliť, že žalobca neoprávnene zameškal
prácu v období od 19.04.2012 do 11.05.2012, pričom ten preukázateľne zaplatil zdravotné poistenie
zdravotnej poisťovni za obdobie od 20.04.2012 do 13.05.2012, pretože v tom čase bol v registri takejto
poisťovne evidovaný ako samoplatca a poisťovňa mu vyčíslila predpis na poistnom v sume 37,39 EUR,
ktoré aj uhradil a to dňa 16.06.2012. Z oznámenia žalobcu voči zdravotnej poisťovni /čl. 286/ tiež

vyplýva, že ten mal za obdobie od 20.04.2012 do 13.05.2012 zaplatiť výšku preddavku 37,39 EUR,
pričom suma 17,44 EUR pripadá na mesiac apríl 2012 a suma 19,95 EUR pripadá na mesiac máj 2012.
Hodnovernosť údajov na takomto listinnom doklade nebola spochybnená žiadnou zo strán sporu, a
preto súd dospel k názoru, že žalovaný tým, že nesprávnym spôsobom oznámil zdravotnej poisťovni
obdobie počas ktorého žalobca si musel zaplatiť zdravotné poistenie tak porušil svoju právnu povinnosť

a spôsobil tak žalobcovi škodu vo výške 4,60 EUR, ktorá pozostáva zo zaplateného poistného za
obdobie od 12.5.2012 do 13.5.2012, pretože podľa názoru súdu bol povinný žalobca zaplatiť zdravotné
poistné len za obdobie od 20.4.2012 do 10.5.2012 nakoľko od 11.05.2012 mal čerpať dovolenku, ktorú
mu vypísal žalovaný a od tohto okamihu mal už platiť zdravotné poistenie žalovaný. Výška škody takpredstavuje sumu 4,60 EUR, ktorá pozostáva zo zaplateného zdravotného poistného za 3 dni , a to za
obdobie od 11.5. do 13.5.2012 /zdravotné poistenie za máj 2012 predstavovalo sumu 19,95 EUR : 13 dní
nakoľko zdravotná poisťovňa žiadala zaplatiť poistné až do 13.05. x 3 dni/ za ktoré v dôsledku porušenia

právnej povinnosti žalovaným, ktorý nesprávnym spôsobom nahlásil zmenu týkajúcu sa zdravotného
poistenia žalobcu musel ten zaplatiť zdravotné poistné aj za obdobie počas ktorého čerpal dovolenku.
Takýmto protiprávnym konaním žalovaného tak vznikla žalobcovi škoda v rozsahu 4,60 EUR. V rozsahu
presahujúcom sumu 4,60 EUR súd žalobu zamietol, pretože v období od 20.4.2012 do 10.5.2012
bol žalobca povinný platiť zdravotné poistenie a to v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.,

pretože v tom čase mal neospravedlnené zmeškanie práce a nebol evidovaný v zdravotnej poisťovni ako
zamestnanec za ktorého platí zdravotné poistenie zamestnávateľ. Z uvedených dôvodov tak žalobcovi
nevznikla škoda protiprávnym konaním žalovaného v zmysle § 192 ods. 1 Zákonníka práce za takéto
obdobie.

62. Pokiaľ ide o svedecké výpovede svedkov F., H. C. J. tak je potrebné uviesť, že svedok F. v

minulosti pracoval u žalovaného a svedkovia H. C. J. aj v súčasnej dobe pracujú u žalovaného v
dôsledkučohomožnomaťpochybnostio vierohodnostiichsvedeckejvýpovedeatozdôvoduexistencie
pracovnoprávneho vzťahu. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že žalobca žiadnymi ďalšími
dôkazmi jednoznačne nepreukázal svoje tvrdenia a to jednak o existencii zástupcov zamestnancov
u žalovaného resp. o existencii dvojitej evidencii čerpania dovoleniek u žalovaného, pretože listinné

doklady, ktoré predložil jednoznačným spôsobom nepreukazovali jeho tvrdenia. Okrem toho je potrebné
uviesť, že ako vyplýva z predloženého dovolenkového lístka, ktorým žalovaný vypísal žalobcovi
dovolenku za obdobie od 11. 05. 2012 do 14. 06. 2012 a to dňa 19. 04. 2012 tak dovolenku podpisoval
konateľ žalovaného a preto samotná evidencia čerpania dovolenky, ktoré predkladal žalobca počas
súdneho konania je podľa názoru súdu sporná a na účely súdneho konania nepoužiteľná. Uvedené

listinné doklady mal vyhotovovať samotný žalobca /tvrdenie svedkyne J./, pričom iné dôkazy o tom, že
išlo o oficiálnu evidenciu čerpania dovolenky zamestnancov žalovaného neboli predložené. Zároveň
je potrebné poukázať na skutočnosť, že nebola sporná skutočnosť o tom, že nárok žalobcu na
dovolenku za rok 2012 je 14,5 dňa ale spornou bola skutočnosť, že žalovaný bol oprávnený krátiť takúto
dovolenku,pričomsúdtútootázkuvyriešiltakýmspôsobom,žežalovanýboloprávnenýjukrátiťzdôvodu

neoprávneného zameškania práce žalobcu.

63. O trovách prvoinštnačného ako aj odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 256 ods. 1 CSP ako aj § 396 ods. 3 CSP, pretože žalobca svojím čiastočným späťvzatím
žaloby zavinil čiastočné zastavenie v konania v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Okrem

toho žaloba bol zamietnutá takmer v celom rozsahu okrem nepatrnej časti a to v rozsahu 4,60
EUR v dôsledku čoho bol žalobca neúspešný v súdnom konaní takmer v celom rozsahu, a preto
súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštnačné konania v rozsahu 100%. Zároveň súd
priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%, pretože
žalovaný bol úspešný v celom rozsahu aj v odvolacom konaní a to z dôvodu, že medzitýmni rozsudok

bol zrušený v dôsledku odvolania podaného žalovaným.

64. Súd zároveň priznal tlmočníčke, ktorá dňa 09.04.2018 tlmočila výpoveď svedkyne nárok na náhradu
tlmočného v rozsahu 100% a to v zmysle § 155 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 260 CSP ako aj §
2 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, pretože tá vykonala pre súd tlmočenie svedeckej výpovede. O výške tlmočného
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

65. Súd tiež rozhodol o tom, že štát znáša trovy tlmočného a to s poukazom na ustanovenie § 155 ods. 2
CSP, pretože aj keď išlo o tlmočenie svedeckej výpovede tak má strana sporu právo navrhovať dôkazy a

to aj výsluch svedkov, pričom má tiež aj právo vypočuť takéhoto svedka vo svojom materinskom jazyku.
V prípade ak svedok neovláda jazyk slovenský tak je potrebné zabezpečiť pretlmočenie svedeckej
výpovede čím sa zabezpečí strane sporu právo konať v materinskom jazyku ako aj právo na spravodlivý
súdny proces. Z uvedených dôvodov tak podľa názoru súdu trovy tlmočného pri výsluchu svedka znáša
tak štát, lebo ide o právo strany konať v materinskom jazyku v zmysle § 155 ods. 2 CSP. Pokiaľ ide o

osobu tlmočníčky tak tá pri tlmočníckom úkone uviedla, že právny zástupca žalobcu je jej švagor, avšak
neuviedla v zmysle § 11 ods. 1, 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že sa cíti byť vo veci zaujatá. Zároveň ani žiadna zo strán
sporu nevzniesla žiadnu námietku zaujatosti voči tlmočníčke, a preto súd nepovažoval takúto tlmočníčkuza zaujatú v dôsledku čoho by bola z konania vylúčená, pretože len samotný príbuzenský pomer k
právnemu zástupcovi žalobcu nezakladá takú skutočnosť, pre ktorý by mala byť vylúčená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).