Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717201572
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717201572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu

a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: C. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený PUCHALLA SLÁVIK & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Kmeťova 24, 040 01Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s. r. o.,
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
20Csp/29/2017-45 zo dňa 12.09.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 12.01.2015 uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eura na účet prevádzkovateľa

systému Slovenská pošta, a.s. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 37 ods. 1, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č.
250/2007 Z.z.) a uviedol, že predmetom konania bola žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach

zo mzdy, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu dňa 12.01.2015. Strany sporu uzavreli zmluvu
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo
výške 1.500,- eur a žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému úver v mesačných splátkach vo výške 81,99
eura. Súčasne strany sporu uzatvorili dňa 12.01.2015 dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie
pohľadávky z titulu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX s tým, že na základe dohody
je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného zrážky vo výške 81,99 eura
mesačne. Súd s poukazom na ust. § 137 Civilného sporového poriadku uviedol, že vo všeobecnosti

sa vychádza z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daná vtedy, ak daný aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a
ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Súd poukázal na čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách s tým, že uviedol, že členské štáty sú povinnézabezpečiť ochranu spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými podmienkami. Ďalej súd prvej inštancie
poukázal na čl. IV., V. dohody o zrážkach zo mzdy 12.01.2015, ktorý citoval s tým, že ďalej uviedol, že
uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je neurčitý,

v rozpore so zákonom. V čl. IV. dohody je neurčitým spôsobom špecifikovaná výška zabezpečenej
pohľadávky. Nie je zrejmé, či dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací inštitút plnenia
zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, alebo aj iných nešpecifikovaných revolvingových úveroch, resp.
príslušenstva pohľadávok, ktoré nie sú presne špecifikované. Zabezpečená pohľadávka musí byť v
dohode o zrážkach zo mzdy vymedzená určitým spôsobom, zrejmým obom zmluvným stranám. V čl.

V. dohody je výška dohodnutých splátok uvedená neurčitým spôsobom. Ustanovenie o tom, že „pokiaľ
nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek
dôvodu), alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných
pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch
zvýšenánadohodnutúsumu,atonanajvyššiuprípustnúsumuvzmyslevšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady

všetkých pohľadávok omeškaním. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí,“ je neurčité, lebo
z článku nevyplýva aká výška mesačnej zrážky zo mzdy bude realizovaná. Ustanovenia dohody o
zrážkachzomzdypredstavujújednostrannéneprimeranézvýhodnenieveriteľa,ktorýmábyťuspokojený
aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú
výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Ustanovenie

dohody je navyše v rozpore s ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo
mzdy je absolútne neplatný právny úkon aj pre rozpor so zákonom (§ 5a ods. 1 písm. a) zákona č.
250/2007 Z.z.), lebo v dohode o zrážkach zo mzdy žalobca ako spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch
uzavretia dohody a nemal možnosť ju odmietnuť. Táto dohoda je v rozpore s čl. 6 Smernice Rady 93/13/
EHS, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Uzatvorená dohoda je ako formulárová, nebola individuálne dojednaná, žalobca ako
spotrebiteľ nemal možnosť odmietnuť podpísanie dohody, bola mu predložená na podpis pri podpise
zmluvy. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,
na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha

žiadnej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuť na skutočnosť, že podstatným znakom dohody o zrážkach
zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo
mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je v tomto prípade. Súd dodal, že je právne
irelevantné, že žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy,

dôležitou skutočnosťou je existencia dojednanej zmluvnej podmienky. Súd poukázal na to, že uvedené
ustanovenie v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s ust. § 53
Občianskehozákonníka,keďžespotrebiteľjeužvčasevznikuprávnehovzťahunútenýuzatvoriťdohodu
o zrážkach zo mzdy. Z týchto dôvodov vyslovil, že uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že z titulu úspechu žalobcu v konaní mu priznal nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol
v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov s tým, že žalobca bol osobne oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. za)

Sadzobníka súdnych poplatkov, žalobe bolo vyhovené, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
súdneho poplatku vo výške 99,50 eura podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalovaného.
Namietala porušenie procesných práv strany sporu, ktoré mali za následok porušenie práva na

spravodlivý proces, ďalej inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie, ako aj
nesprávne práve posúdenie. Podľa jej názoru, podaná žaloba je neprípustná. Predmetom konania
nebolo rozhodovanie o určení práva. Otázku namietaného nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil. Namietala záver súdu, že dohoda o
zrážkachzomzdyjeneplatnýmprávnymúkonom,lebožalobcanebolpoučenýojejobsahuadôsledkoch

uzavretia. Je nepostačujúce, aby súd označil postup za nezákonný a súčasne neuviedol ako reálne a
prakticky sa podľa zákona má postupovať v súvislosti s poučením spotrebiteľa pri uzatváraní dohody o
zrážkach zo mzdy. Ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. neurčuje, či poučenie spotrebiteľa o
dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy má byť písomné alebo ústne. Napadnuté rozhodnutiepovažovala za arbitrárne. Uviedla, že súd prvej inštancie vyhlásil neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy pre jej neurčitosť v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že táto dohoda
neobsahuje vymedzenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Ďalej

poukázala na to, že zákonná úprava dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje akým spôsobom má
byť vymedzený predmet zabezpečenie. Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka ako určitý
nárok z konkrétneho právneho vzťahu je z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne
určité, pretože pohľadávku nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a
z hľadiska určenia právneho vzťahu zabezpečenej pohľadávky. Za nezákonné považoval žalovaný

tvrdenie súdu aj vo vzťahu k ustanoveniu umožňujúcemu zvýšenie zrážky nad dohodnutú sumu.
Poukázala na to, že súd sa vôbec nezaoberal obsahom daného ustanovenia a príslušnej právnej
normy, ktorá predstavuje objektívnu hranicu pre výšku zrážok zo mzdy. Zrážka zo mzdy nemôže byť
nikdy vyššia, ako určuje zákon. Pokiaľ obsah právneho úkonu odkazuje na zákonnú úpravu a na
jej základe je vždy určiteľná maximálna výška zrážky zo mzdy, potom právny úkon nie je určitý, ani
nezrozumiteľný. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý nielenže nie je

vylúčený z oblasti spotrebiteľských úverov, ale súčasne s účinnosťou od 01.05.2014 je aj osobitne
regulovaný. Z tohto dôvodu považovala tvrdenie žalobcu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou za tvrdenie v rozpore s právnou úpravou. Poukázala na iné
rozhodnutia všeobecného súdu týkajúce sa obdobnej veci. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a žalobu
zamietnuť alebo vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho

konania.

3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že právny názor o
prípustnosti podanej žaloby potvrdzuje aj rozsiahla judikatúra a rozhodovacia prax súdov v skutkovo a
právne obdobných prípadoch. Ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku hovorí explicitne o tom,

čoho sa možno žalobou domáhať, a to je vyjadrené slovom .... najmä... . Vo vzťahu k prípustnosti dohody
o zrážkach zo mzdy poukázal na to, že uvedená dohoda bola uzavretá v rozpore so zákonom a zakladá
jej absolútnu neplatnosť. Taktiež poukázal na iné rozhodnutia všeobecného súdu s tým, že zdôraznil
ochranuprávspotrebiteľaprednekalýmizmluvnýmipodmienkami,nazákladektorýchsúpovinnízaplatiť
sumy bez riadnej kontroly zo strany nezávislého súdu. Vo vzťahu k namietanej argumentácii žalovaného,

a to splneniu poučovacej povinnosti o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že
tieto dohody sú bez akéhokoľvek poučenia podpisované spotrebiteľmi a bez možnosti odmietnuť túto
dohodu podpísať. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré špecifikoval.

4. Právna zástupkyňa žalovaného sa v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu právneho
zástupcu žalobcu k odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016vzneníneskoršíchpredpisov,ďalej

len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 30.05.2018 (§
378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym
posúdením súdom prvej inštancie a následne uplatnenými odvolacími námietkami žalovaným odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec

posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalovaného, a to k odvolacím námietkam týkajúcim sa nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení uvádza, že túto námietku nepovažoval za opodstatnenú. Je nesporné,že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským a v zmysle ust. § 3 ods. 3, 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 250/2007 Z.z.),
má spotrebiteľ vždy na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami právo, a teda v zmluvnom

vzťahu, v ktorom vystupuje na strane spotrebiteľ a dodávateľ sa naliehavý právny záujem predpokladá.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci
len potenciálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným
prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu realizovaním zrážok zo mzdy porušiť
právo každého na ochranu majetku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vec C-30/12 Valéria

Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, z ktorej vyplýva, že čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v
tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu
vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Čl. 4 až 14

Smernice Rady 97/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov a iných právnych predpisov a právnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru sa majú vykladať vo svetle zásady
efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje
vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej
dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl. 4

uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie
za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s uplatnenou námietkou
v konaní týkajúcou sa nedostatku naliehavého právneho záujmu, a to v bode 8, 9 odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu uplatnená námietka jeho nedostatku, resp.
nepreukázania naliehavého právneho záujmu nebola dôvodná. Žalobca má právo, aby jeho právneho
postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom
vzťahu s dodávateľom v tom zmysle, že nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie
alebo či sa spotrebiteľ priamo obrátil na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom

zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť
nikto neurčí. Odvolací súd nesúhlasí s názorom právnej zástupkyne žalovaného, že bolo povinnosťou
súdu špecifikovať ako mal dodávateľ vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi stanoviť v akom rozsahu
má byť spotrebiteľ pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy poučený. Je v záujme žalovaného, teda
poskytovateľa spotrebiteľských úverov, aby zmluvné podmienky formuloval jasne, zrozumiteľne pre

každého tak, aby sa nejednalo o nekalé obchodné praktiky v súvislosti s realizáciou neprijateľných
zmluvných podmienok, ktoré sú obsahom štandardných formulárových zmlúv.

7. Na nedôvodné odvolací súd považoval námietky týkajúce sa porušenie procesných strán sporu, ktoré
by mali za následok porušenie práva na spravodlivý proces, resp. inú vadu konania, na ktorú poukázala

právna zástupkyňa žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu, napadnuté odôvodnenie spĺňa
náležitosti odôvodnenia vyplývajúceho z ust. § 220 ods. 2 CSP, je jasné, zrozumiteľné, preskúmateľné.
Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s dôvodnosťou uplatneného nároku, vyhodnotil jednotlivé
skutkové zistenia vrátane správneho právneho posúdenia. Z uvedeného preto nemožno konštatovať,
že by napadnuté rozhodnutie bolo arbitrárne.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods.
1, 2 CSP vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s

§ 262 ods. 1 CSP využijúc zásadu úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorému bol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods.
2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.