Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19Csp/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217218234
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217218234.1

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: KRUK Česká
a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24785199, Československé armády 954/7, 50003 Hradec Králové,
Česká republika, zast. ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., proti žalovanému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, W.
XXX, D. K., o 430,80 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o žalobe sa zastavuje v časti o 121,09 €.

II. Žaloba sa zamieta v časti o 309,71 € s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 206,21
€ od 17.12.2016 do zaplatenia.

III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 21.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 430,80 €
spolu úrokom z omeškania od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil
tým, že so žalovaným uzatvoril žalobcov právny predchodca, Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731
(ďalej len „Provident“) zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver 300 €, ktorý mal splatiť počas 60 týždňov, s
tým, že posledná splátka bola splatná 01.01.2015. Žalovaný sa za poskytnutie pôžičky zaviazal uhradiť

náklady spojené s pôžičkou, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu. Súčasne
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere so žalovaným uzatvoril v ten istý deň zmluvu o zabezpečení splátok
úveru (ďalej len „zmluva o zabezpečení splátok úveru“), ktorej účelom bolo zabezpečiť výber splátok
priamo v mieste bydliska žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa, za čo sa žalovaný
zaviazal uhradiť odmenu 121,09 €. Sumu za službu sa žalovaný zaviazal splatiť v rovnakom počte
splátok a s rovnakou splatnosťou ako splátky pôžičky. Žalovaný uhradil celkovo 127,20 €, ale zvyšok

svojho dlhu nesplnil. Žalobca uviedol, že Provident na neho postúpil uplatňovanú pohľadávku na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok z 16.12.2016.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená 29.03.2018, avšak tento na výzvu
nijako nereagoval.

3. Vzhľadom na hodnotu veci a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia
a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b)
Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluvou o spotrebiteľskom
úvere (č. l. 17 a 18), výpisom splátok a úhrad (č. l. 20), oznámením o postúpení pohľadávky zo16.12.2016 (č. l. 22) s podacím hárkom (č. l. 23) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi
súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil
tento skutkový stav.

5. Provident je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov
(všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v
rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o spotrebiteľskom úvere).

6. Žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá o. i.
stanovovala:

„Provident [žalovanému] poskytuje spotrebiteľský úver v sume 300 €. … Celkové náklady [žalovaného]
… sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu pevnou sumou, pričom úrok je vyjadrený
úrokovou sadzbou 22,38 % p. a. zo sumy úveru, t. j. vo výške 43,20 € a poplatok za garantovanú službu

pevnousumou60,30€.Celkovénáklady…predstavujú[RPMN]vovýške70,38%.…Celkováčiastka…,
ktorú je [žalovaný] povinný zaplatiť Providentu… je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov,
pričom… predstavuje sumu 403,50 €. … [Žalovaný] splatí Providentu dlžnú sumu v 60 týždenných
splátkach, pričom výška každej splátky… od prvej po predposlednú je 6,73 € a výška poslednej splátky
dlžnej sumy je 6,43 €. Úver… sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a

teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy.
…
[Žalovaný] podpisom [zmluvy o spotrebiteľskom úvere] potvrdzuje prevzatie celej čiastky úveru v
hotovosti.
…“

7. Nad podpisovou časťou na strane č. 1 zmluvy sa nachádzal text „pokračovanie tejto Zmluvy na strane
č. 2“. Na strane č. 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa potom uvádzali ďalšie podmienky zmluvy, ktoré
v príslušných ustanoveniach zakotvovali nasledovné:

„1. Úver podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere] je druhom spotrebiteľského úveru, ktorý má formu
pôžičky a prostriedky úveru sú určené na osobné potreby [žalovaného] bez obmedzenia osobitným
účelom, s výnimkou ich použitia na výkon zamestnania, povolania, podnikania, inej zárobkovej činnosti
alebo na účel podľa § 1 ods. 3 [zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch].
2. [Žalovaný] sa zaväzuje, že prostriedky úveru nepoužije na výkon zamestnania, povolania, podnikania

alebo na účel podľa § 1 ods. 3 [zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch].
3. Úroková sadzba úveru je fixná na celé obdobie trvania [zmluvy o spotrebiteľskom úvere], uplatňuje
sa ako ročná úroková sadzba. …
4. Za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre [žalovaného] zabezpečovať
nasledovné:

- službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo
listovéhoupozornenianaomeškaniesuhradenímsumysplatnejpodľa[zmluvyospotrebiteľskomúvere],
- podporou prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky… a kontaktných centier na pobočkách
Providentu, ktoré sú [žalovanému] k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle… v
súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach [žalovaného] podľa [zmluvy o

spotrebiteľskom úvere],
- službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so [zmluvou o spotrebiteľskom úvere] v prípade
ich straty alebo poškodenia,
- službu poskytnutia Karty splátok [žalovanému] ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa
[zmluvy o spotrebiteľskom úvere],

- na základe písomnej žiadosti [žalovaného], ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa [zmluvy
o spotrebiteľskom úvere] najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v
osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu
k takejto splatnej sume právo na odstúpenie… alebo úroky z omeškania…
…

8. [Žalovaný] sa zaväzuje uložiť Kartu splátok bezpečným spôsobom a zaväzuje sa, že nebude do nej
nič vpisovať, nebude ju meniť, poškodzovať, škrtať alebo sa snažiť, aby bola nečitateľná. Provident je
oprávnený Kartu splátok kontrolovať a na tento účel je [žalovaný] povinný dať Providentu Kartu splátok
k dispozícii.…“

8. Nebolo zistené, že by Provident poskytol žalovanému tzv. garantovanú službu, resp. že by ju žalovaný

využíval. Túto skutočnosť v žalobe netvrdil ani žalobca.

9. Žalovaný Providentu zaplatil splátky v celkovej výške 127,20 € (výpis splátok a úhrad, č. l. 20).

10. Listom zo 16.12.2016 Provident oznámil žalovanému, že na žalobcu postúpil uplatňované

pohľadávky (č. l. 22). Oznámenie o postúpení pohľadávky voči žalovanému bolo odoslané na adresu
trvalého pobytu žalovaného dňa 30.12.2016 (č. l. 23).

B. Právne posúdenie

11. Na úvod treba uviesť, že z § 526 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vyplýva, že právo

uplatňovať postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi vzniká postupníkovi okamihom, keď postupca
oznámi postúpenie dlžníkovi alebo keď postupník sám dlžníkovi preukáže, že došlo k postúpeniu. V
prejednávanej veci bolo zistené, že Provident ako postupca oznámil žalovanému, že pohľadávky zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru postúpil na žalobcu (bod 10
vyššie). V dôsledku toho vzniklo žalobcovi ako postupníkovi právo uplatňovať tieto pohľadávky voči

žalovanému.

12. Keďže podaním zo 16.04.2018 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti o 121,09 €, teda sumy, ktorej
sa pôvodne domáhal na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súd v tejto časti konanie zastavil
(výrok I). Vzhľadom na to, že sa tak stalo pred začiatkom prvého pojednávania a nejde o spor, na ktorý

by sa vzťahoval § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného nebol potrebný (§ 146 ods. 1 CSP).

13. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť uplatňovaného nároku, treba poznamenať, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere napriek svojmu rovnakému názvu nie je samostatným typom zmluvy, ktorý by bol
ako osobitný záväzkový vzťah upravený výlučne v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Tento zákon totiž len bližšie určuje pravidlá, ktorými sa spravujú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho,
resp. Obchodného zákonníka. Z obsahu práv a povinností strán zachytených v preskúmavanej zmluve
o spotrebiteľskom úvere (strana č. 1, ako aj ods. 1 podmienok na strane č. 2), ako aj zo skutočnosti,
že istina bola odovzdaná žalovanému hneď pri podpise zmluvy, totiž vyplýva, že medzi stranami došlo
v skutočnosti k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. OZ. To, samozrejme, vzhľadom na

uvedené nevylučuje, aby sa zmluva so zreteľom na svoju povahu zároveň nepovažovala za patriacu aj
do kategórie zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktorých atribúty bližšie upravuje zákon č. 129/2010 Z. z.

14. Preskúmavanou zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa Provident zaviazal žalovanému poskytnúť
„spotrebiteľský úver“ v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal

tieto sumy vrátiť (§ 657 ods. 1 OZ). Vzhľadom na záväzok poskytnúť „úver“ uzatváral Provident zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v
zmysle § 52 ods. 3 OZ. Žalovaný, naopak, ako fyzická osoba, svojím podpisom potvrdil, že „úver“ sa
poskytuje na jeho osobné potreby (čl. 1 podmienok) a zaviazal sa, že tieto prostriedky nepoužije na
výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo na účel podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch (čl. 2 podmienok). Z toho, ako aj z absencie údajov v zmluve, ktoré by
žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§
52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň

sa tým Provident považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských
úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu
plnenia tak zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d ) tohto zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto
zákonom.

15. Súd v prvom kroku pristúpil k hodnoteniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska kritérií
stanovených zákonom č. 129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, stanovoval určité obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch.Súd však zistil, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom požadované
náležitosti.

16. Zmluva o spotrebiteľskom úvere síce deklaruje, že termín konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy
je „siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy“, avšak takto vymedzený časový okamih možno
považovať len za spôsob výpočtu termínu konečnej splatnosti úveru, a nie za jeho výslovné určenie.
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. treba vykladať z pohľadu jeho účelu, ktorým je
informovať spotrebiteľa ako slabšiu stranu, ktorá v porovnaní s dodávateľom nemá rovnaké vedomosti a

skúsenosti s dojednávaním spotrebiteľských úverov a ich fungovaním, o tom, dokedy presne je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere viazaný, aby tak mohol mať jasný prehľad o svojich záväzkoch a mohol posúdiť
svoju schopnosť splatiť úver v dohodnutom termíne. Slovom „termín“ sa pritom rozumie „vymedzenie
času, v ktorom treba splniť niečo“ (pozri Krátky slovník slovenského jazyka 4, 2003; dostupný na
http://slovniky.juls.savba.sk). Formulácia „siedmy deň 60. týždňa“ vyvoláva otázky z pohľadu toho, že
v bezprostredne predchádzajúcom texte, ktorý sa týka splatnosti splátok, sa spomína „7. kalendárny

deň“. Takisto aj pri splatnosti prvej splátky sa používa výraz „7. kalendárny deň“. Pre spotrebiteľa
môže byť prekvapujúce, keď sa v predtlačenom formulári zmluvy používa pri termíne poslednej splátky
zrazu výraz „siedmy deň“. Nie je jasné, či toto rozlišovanie malo mať nejaký praktický význam. Nie
je ani vôbec zrejmý dôvod, pre ktorý sa neuvádza termín konečnej splatnosti v podobe konkrétneho
dátumu. Možno sa len domnievať, že azda preto, lebo pri uzatváraní zmluvy nebol veriteľ alebo jeho

obchodný zástupca schopný pohotovo tento dátum uviesť. To však práve posilňuje obavy z toho, že
ani samotnému žalovanému ako spotrebiteľovi v tom čase nebolo známe, o aký konkrétny dátum ide.
Uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru len formou návodu de facto v podobe matematického
vzorca nemožno považovať za „termín konečnej splatnosti“. Aj z jazykového vyjadrenia tejto zákonnej
náležitosti je zrejmé, že zmluva má obsahovať „termín“, a nie „spôsob výpočtu termínu“, či „vzorec

na výpočet termínu“. Na podporu tohto záveru možno uviesť, že aj v prípade iných typov zmluvných
dojednaní rozlišujú právne predpisy (celkom odôvodnene) určenie konkrétneho údaja a spôsobu jeho
výpočtu. Ako príklad možno poukázať na § 544 ods. 2 OZ týkajúci sa zmluvnej pokuty, ktorá je podobne
formalizovaným inštitútom ako kategória zmlúv o spotrebiteľskom úvere („…v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia“), či § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka týkajúci sa

dojednania kúpnej ceny („V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený
spôsob jej dodatočného určenia.“). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy súd dospel k záveru, že
zmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujetermínkonečnejsplatnostiakojednuzpovinnýchnáležitostí
stanovených § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.

17. Zákon č. 129/2010 Z. z. síce absenciu náležitosti, ktorú súd označil v predchádzajúcom bode,
nesankcionuje neplatnosťou, ale postihuje ju fikciou, v zmysle ktorej treba v takom prípade poskytnutý
spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov [§ 11 ods. 1 písm. b) zákona]. Vzhľadom na
to aj v posudzovanom prípade bolo nutné záväzky žalovaného vyhodnotiť z tohto pohľadu a konštatovať,
že úver, ktorý mu Provident poskytol, je bezúročný a bez poplatkov.

18. Súd však zmluvu o spotrebiteľskom úvere podrobil aj skúmaniu z hľadiska § 52 a nasl. OZ a zistil,
že ani v tomto smere nie je v súlade so zákonom.

19. Ako problematický sa hneď na prvý pohľad javí tzv. poplatok za garantovanú službu. Tento poplatok

by sa mal zakladať na niekoľkých podstatných prvkoch, ktoré možno stručne opísať takto: a) služba
upozornenia na omeškanie, b) služba zákazníckej linky c) vyhotovovanie tzv. Karty splátok a d) možnosť
4-týždňového odkladu splátok. Už z toho je potom zrejmé, že nejde o otázku, ktorá by nepodliehala
súdnemu preskúmavaniu (§ 53 ods. 1 OZ).

20. V prvom rade treba poznamenať, že všetky zložky tzv. garantovanej služby vyžadujú aktivitu
zákazníka - zákazník o ne musí požiadať, čo však v tunajšej veci nebolo vôbec tvrdené ani preukázané.

21. Pokiaľ ide o službu upozornenia na omeškanie, treba uviesť, že veriteľ síce má vo všeobecnosti
možnosť požadovať predčasné splatenie celého dlhu (tzv. právo na „zosplatnenie“), ale aby mohol

toto právo využiť, musí dlžníka na to upozorniť 15 dní vopred (§ 53 ods. 9 OZ). Navyše, toto právo
môže uplatniť až po 3-mesačnom omeškaní. Ani v prípade, že by k „zosplatneniu“ nechcel pristúpiť,
ale by si zvolil cestu odstúpenia od zmluvy, z § 517 ods. 1 OZ jasne vyplýva, že pred odstúpením od
zmluvy by musel dlžníkovi poskytnúť „dodatočnú primeranú lehotu“ na splnenie dlhu, teda de facto hovopred upozorniť. Táto služba teda pre žalovaného (keby bola vôbec poskytnutá) neznamená žiadny
významnejší odklon od zákona.

22. Poskytovanie informácií na zákazníckej linke zodpovedá svojím účelom v zásade informačnej
povinnosti, ktorá veriteľovi vyplýva z § 4 zákona č. 129/2010 Z. z. (ale aj § 11 ods. 1 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Veritelia majú vo všeobecnosti aj ďalšie informačné povinnosti
(amortizačná tabuľka, stav prečerpania, informácia o zmene úrokovej sadzby, a pod). Pokiaľ má veriteľ
povinnosť o svojich produktoch informovať pred uzavretím zmluvy, bez ohľadu na to, či daný potenciálny

zákazník má skutočný záujem na uzavretí zmluvy, alebo či nakoniec zmluvu vôbec uzavrie, potom
je neudržateľný názor, aby poskytovanie v zásade tých istých informácií už existujúcim zákazníkom
podliehalo dodatočnej poplatkovej povinnosti. Navyše, aj samotný zákon č. 250/2007 Z. z. v § 4a ods.
3 zreteľne deklaruje, že telefónne číslo predávajúceho, na ktorom ho môže kontaktovať spotrebiteľ
v súvislosti s uzavretou zmluvou, nesmie byť číslom služby so zvýšenou tarifou. Aj z tejto zákonnej
požiadavky plynie, že veriteľ nemôže náklady na prevádzkovanie zákazníckej linky prenášať na

zákazníkov osobitným poplatkom, ale mal by informácie poskytovať bez toho, aby túto svoju činnosť
vydával za (spoplatnenú) službu v prospech zákazníka.

23. Čo sa týka vyhotovovania Karty zákazníka, treba poukázať na vzťah medzi bodom 4 a bodom
8 podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Bod 4 štvrtá odrážka vymedzuje Kartu splátok ako

„pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere]“. Bod 8 naproti
tomu stanovuje, že „[žalovaný] sa zaväzuje uložiť Kartu splátok bezpečným spôsobom a zaväzuje sa, že
nebude do nej nič vpisovať, nebude ju meniť, poškodzovať, škrtať alebo sa snažiť, aby bola nečitateľná.
Provident je oprávnený Kartu splátok kontrolovať a na tento účel je [žalovaný] povinný dať Providentu
Kartu splátok k dispozícii“. Z bodu 8 teda vyplýva, že Karta splátok nie je „pomôckou“ pre žalovaného,

ale práve naopak, ide o (evidenčnú) pomôcku samotného veriteľa, ktorú sa žalovaný zaviazal chrániť.

24. Napokon, pokiaľ ide o 4-týždňový odklad platenia splátok a súvisiaci záväzok Providentu neuplatniť
odstúpenie od zmluvy, treba uviesť, že veriteľovi vzniká právo na „zosplatnenie“ dlhu podľa § 53 ods. 9
OZ až po 3 mesiacoch omeškania (pozri bod 21 vyššie). Ani odstúpenie od zmluvy preto neprichádza

do úvahy v skoršom termíne, pretože takým úkonom by sa obchádzal účel § 53 ods. 9 OZ, ktorý je
ustanovením celkom zjavne na prospech spotrebiteľa. Bolo by nelogické, keby veriteľ mohol privodiť
splatnosť celého dlhu skôr (v rozpore s § 53 ods. 9 OZ) tým, že od zmluvy jednoducho odstúpi. Počas
4-týždňového omeškania teda veriteľovi nevzniká žiadne zásadné právo, ktorého by sa službou 4-
týždňového odkladu „vzdal“ alebo ktoré by si výraznejšie „oslabil“. Obsah tejto služby tak v prevažnej

miere zodpovedá právam a povinnostiam strán, ktoré by zo zákona beztak vyplývali.

25. Vzhľadom na tieto úvahy je potom možné uzavrieť, že tzv. garantovaná služba nepredstavuje žiadnu
významnú výhodu, ktorú by bolo možné považovať za akýsi „nadštandard“ v prospech spotrebiteľa,
ba naopak, pokrýva zväčša povinnosti, ktoré veriteľovi ukladá samotný zákon alebo zmluva. Keďže

táto služba v danom rozsahu v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, ide o neprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ. Okrem toho, poskytnutie tejto služby vyžaduje aktivitu
žalovaného, ktorá nebola tvrdená ani preukázaná. Vzhľadom na to, že poplatku za garantovanú službu
nezodpovedá adekvátne protiplnenie, vyberanie takéhoto poplatku treba považovať za snahu o skryté
navýšenie úrokového výnosu veriteľa z poskytnutej pôžičky. Zo všetkých týchto dôvodov súd vyhodnotil

záväzok žalovaného zaplatiť poplatok za garantovanú službu ako neprimerane narúšajúci rovnováhu
strán v neprospech spotrebiteľa. Takto vymedzený záväzok je preto v zmysle § 53 ods. 1 neprijateľnou
podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Žaloba je v tejto časti aj z tohto dôvodu
neopodstatnená.

26. V dôsledku toho, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor, je súd povinný postupovať v zmysle ešte
stále účinného § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadať na prípadné oslabenie
nároku žalobcu ako dodávateľa vrátane premlčania. Súd si je vedomý rozhodnutia Ústavného súdu
SR zo 07.02.2018, PL. ÚS 11/2016, avšak kým toto rozhodnutie nie je zverejnené v Zbierke zákonov,
ustanovenie § 5b zostáva naďalej účinné (porov. § 41 a 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších
predpisov).27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti by mal žalobca nárok len na vrátenie istiny úveru,
ktorú žalovaný prevzal v hotovosti (300 €), po odpočítaní toho, čo už zaplatil (127,20 €), pretože tým
jeho dlh v danej časti zanikol (§ 559 ods. 1 OZ), teda mal by nárok len na istinu vo výške 172,80 €.

Celú sumu istiny (300 €) by žalovaný pritom splatil splátkami, ktoré boli dohodnuté vo výške 6,73 €
týždenne, najneskôr 45. splátkou, ktorá bola splatná 18.09.2014. Súd však z dôvodu stále účinného §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa musel prihliadnuť aj na premlčanie a uplatniť toto
obmedzenievprospechžalovaného,keďžejespotrebiteľom.Pretoževdanejveciideoobčianskoprávny
vzťah z pôžičky, premlčacia doba je trojročná (§ 101 OZ). Z tohto pohľadu by preto mal žalobca nárok na

zaplateniesplátok,ktorésastalisplatnýmizaposlednétrirokypredpodanímžaloby.Žalobabolapodaná
21.12.2017, takže žalobcovi nebolo možné priznať nárok na splátky splatné skôr ako 21.12.2014.
Keďže 45. splátka bola splatná 18.09.2014, je celý zostávajúci dlh premlčaný, a preto bolo treba žalobu
zamietnuť v celej časti vrátane príslušenstva. Keďže žaloba je vo vzťahu k úrokom a poplatkom v
celom rozsahu neopodstatnená, sú nedôvodné aj uplatňované úroky z omeškania prislúchajúce k týmto
sumám.

28. Keďže žalobca nebol úspešný (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovanému žiadne trovy nevznikli,
súd stranám nárok na náhradu trov nepriznal (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp.
zn. 7Cdo/14/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).