Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106225294
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5106225294.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka v spore žalobcu Ing. M. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bytomN.L.XXX,zastúpenéhospoločnosťouADVOKÁTIMüller§Dikoš,s.r.o.,IČO36864455,sosídlom
Žilina, Závodská cesta 3911/24, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a. s. Bratislava, pobočka
Žilina, IČO: 31 320 155, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, adresa pre doručovanie: Žilina, Na Bráne
1, o zaplatenie 359.207,- Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č. k. 8C/286/2007-296 zo dňa 26. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 8 661,71 eur s
príslušenstvom a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov.
2) Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 373 ObZ, keď
konštatoval, že žalovaný porušením právnej povinnosti spôsobil žalobcovi škodu, a to konkrétne tým, že
nedojednal kúpnu cenu za odpredaj nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalobcovi obvyklým spôsobom,
čo bolo už konštatované v rozsudku Okresného súdu v Žiline 23C/56/2001, ktorým názorom je súd

viazaný. Podľa obsahu písomného plnomocenstva zo dňa 10. 3. 2000 bol žalovaný oprávnený na
predaj nehnuteľnosti za kúpnu cenu 2 500 000,- Sk a nebol oprávnený dojednať splatnosť čo i len
časti tejto kúpnej ceny v rozpore s obvyklým časom plnenia. Pokiaľ sa cena nedala dojednať podľa
udeleného plnomocenstva, mala zvoliť ďalší postup po dohode so žalobcom a nie dojednať neobvyklú
podmienku splátkového kalendára, tobôž, keď voči sebe takúto podmienku nedojednala. Žalobca sa
takýmto postupom odporkyne dostal do platobnej neschopnosti, preto mu vznikla ujma v rozsahu ďalších
nákladov voči veriteľom. Neprihliadol na námietku premlčania vznesenú v priebehu konania s poukazom

na ust. § 261 ods. 4 ObZ v znení účinnému ku dňu udeleniu plnomocenstva v spojení s ust. § 397 ObZ.
Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal ho zmeniť a žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Žalobca podľa jeho názoru nielen, že v konaní nepreukázal dostatočným spôsobom
zníženie majetku, nakoľko nebolo jednoznačným spôsobom preukázané, kedy a akým spôsobom a z
akých prostriedkov boli uhradené príslušné sumy, ako to vyplýva z vyúčtovania exekúcie. Čo sa týka

príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody, tam mala byť preukázaná existenciou
časovej súvislosti medzi vznikom povinnosti na úhradu a nemožnosťou plnenia tejto povinnosti.
Mal nepochybne za to, že príčinná súvislosť musí byť bezprostredná a priama a k jej preukázaniu
nepostačuje druhotná platobná neschopnosť a časová súvislosť, ako to uvádza súd prvého stupňa vnapadnutom rozhodnutí. Zo samotného plnomocenstva udeleného žalovanému predaj nehnuteľnosti
nevyplýva, že by bol povinný uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť do určitej doby, preto sa mohlo
stať, že by táto nehnuteľnosť mohla byť predaná aj o niekoľko mesiacov od udelenia plnomocenstva

a z tohto dôvodu má žalovaný za to, že nemohol zaviniť platobnú neschopnosť žalobcu, lebo ten ani
nemohol predpokladať poukázanie kúpnej ceny v určitej lehote. Nie bez významu je i skutočnosť, že
v snahe o ústretovosť bola ochotná za účelom úspory času a prostriedkov pristúpiť na to, aby žalobca
uhradil svoje záväzky voči nej prostredníctvom predaja nehnuteľnosti na základe prijatia splnomocnenia
a samotného podpísania kúpnej zmluvy s kupujúcim, ktorého si sám našiel. Nemôže byť na jeho ujmu,

ak žalobcu bral na seba neprimerané riziká i v prípade, keď nemohol predpokladať, že k uzavretiu kúpnej
zmluvy dôjde. Aj napriek tomu, že na tieto okolnosti v priebehu konania poukazoval, súd prvej inštancie
ich žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Nesprávne posúdil i otázku premlčania, keď podľa jeho názoru tu
mal vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca už 19.2.2004 žiadal rozšíriť
žalobu v inom konaní o náhradu škody, teda už vtedy vedel o výške škody, a kto podľa jeho názoru za ňu
zodpovedá, pričom žaloba bola podaná 7.11.2006. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

4) Žalobca vo svojom vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Tvrdenia žalovaného o neexistencii predpokladu zodpovednosti za škodu považoval za
bezpredmetné lebo súdy sa s nimi už viackrát vysporiadali, a to aj v konaní Okresného súdu Žilina
sp. zn. 23C/56/2001. Stotožnil sa i posúdením námietky premlčania, keďže v konaní bolo nepochybne

preukázané, že k udeleniu plnomocenstva išlo o právny vzťah, ktorý vznikol pri plnení zabezpečovania
záväzku medzi stranami. V prípade úspechu si uplatnil i nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, §380 ods. 1 CSP) a odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že

žalobu v celom rozsahu zamietol.

6) Ako vyplynulo z obsahu spisu žalobca sa svojim návrhom domáhal voči žalovanému náhrady škody,
ktorá mu mala vzniknúť porušením právnej povinnosti z jeho strany tým, že prekročil svoje oprávnenie
vyplývajúce mu z plnomocenstva (ust. § 33 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka). Podľa obsahu síce bol

oprávnený na predaj nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalobcovi, ale z tohto nevyplývala možnosť
dojednať kúpnu cenu v splátkach. Takýmto postupom sa dostal žalobca do platobnej neschopnosti,
nemohol uhradiť svoje pohľadávky, čím mu vznikli trovy v súvislosti s exekučnými konaniami.

7) Vychádzajúc z týchto skutočností potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal, či

konaním žalovaného došlo k vzniku škody na strane žalobcu, a či teda žalovaný je povinná takúto škodu
uhradiť. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie, ale podľa názoru odvolacieho súdu
nevyvodil z neho správny záver, keď žalobe vyhovel.

8) Odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že konanie žalovaného

nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody (trov exekúcie) na strane žalobcu. Tak ako to v priebehu
celého konania konštatoval žalovaný, z písomného udelenia plnomocenstva nevyplynula jeho povinnosť
zrealizovať predaj nehnuteľnosti v určitej lehote, a preto sa ani žalobca nemohol objektívne spoliehať na
to, že svoje pohľadávky uhradí z prípadnej kúpnej ceny. Žalobca ani v priebehu konania nepreukázal,
že by mal možnosť sám v určitej lehote odpredať nehnuteľnosti za ním požadovanú kúpnu cenu, a preto

ani nemôže byť na ujmu žalovaného, keď bral na seba neprimerané riziká v súvislosti s podnikateľskou
činnosťou v dôsledku čoho nebol schopný plniť svoje záväzky včas. Vzhľadom na vyššie uvedené potom
ani nedojednanie kúpnej ceny obvyklým spôsobom nie je možné považovať za konanie, ktoré by bolo
v príčinnej súvislosti so vznikom škody.
9) Kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, musí byť uzavretá v súlade s prejavom vôle obidvoch

strán (aj kupujúceho) a tak ako je už aj vyššie uvedené žalobca nepreukázal, že by mohol uzatvoriť
zmluvu za výhodnejších podmienok poprípade s iným kupujúcim, a najmä v určitej konkrétnej lehote
(situáciu sa rozhodol riešiť až v čase, keď mu reálne hrozilo realizovanie záložného práva k predmetnej
nehnuteľnosti).
10) Pokiaľ išlo o posúdenie otázky premlčania, touto skutočnosťou sa odvolací súd bližšie nezaoberal,

keďže podľa jeho názoru nárok na náhradu škody ani nevznikol (k premlčaniu môže dôjsť len v prípade
existujúceho nároku).11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný mal úspech v odvolacom konaní, a preto má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V
zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP má žalovaný nárok aj na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, a

preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania celého konania, t.j. prvoinštančného aj odvolacieho.

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).