Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Daniela Maštalířová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116201195
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116201195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely

Maštalířovej a z členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
žalobcu Spoločenstvo vlastníkov bytov - Sokolská 1901, Ul. Sokolská 1901/101, 960 01 Zvolen, IČO:
37 889 729, právne zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, Komenského 3, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému B. B., a. s., so sídlom M. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, právne zast.
SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 06 Bratislava, IČO: 36 853 186, v mene
ktorej v konaní koná konateľ - advokát JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M, o zaplatenie sumy 35
138,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

64Cb/15/2016-204 zo dňa 14.marca 2017 takto

r o z h o d o l :

I.RozsudokOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.64Cb/15/2016-204zodňa14.marca2017potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie sumy 35.138,50 eur s príslušenstvom
zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako dlžník uzavrel podľa § 7b ods. 6 Zákona č.
182/1993 Zb. so žalovaným ako veriteľom dňa 13. 10. 2010 Zmluvu o úvere č. XXX XXX podľa § 497
ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi peňažné

prostriedky do výšky 120 000,-- Eur a tomu zodpovedajúci záväzok žalobcu vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky žalovanému spolu s príslušenstvom za podmienok uvedených v Zmluve. Žalobca poukázal
na prvú stranu Zmluvy, stranu číslo 2 Zmluvy a stranu č. 17 Zmluvy, z ktorých nie je možné jednoznačne
identifikovať skutočného účastníka Zmluvy, ktorý je dlžníkom žalovaného. Ďalej poukázal na výpis z
Registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, z ktorého vyplýva, že názov žalobcu je
Spoločenstvo vlastníkov bytov - Sokolská 1901. S poukazom na označenie žalobcu na stranách č. 1,
č. 2 a č. 17 Zmluvy je podľa jeho názoru nanajvýš zrejmé, že žalobca je ako účastník právneho úkonu

označený trojakým spôsobom. Z toho ani v jednom prípade nie je označený svojim názvom podľa výpisu
z Registra vlastníkov spoločenstiev bytov a nebytových priestorov.

2. Okresný súd uviedol, že z dôkazov sporových strán považoval za zistené, že dňa 13.10.2010
žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník, ktorý bol v závere Zmluvy pri podpise označený Vlastníci
bytov a nebytových priestorov v zastúpení Spoločenstvom vlastníkov bytov, B. XXXX a za ktorého
pri podpise konala M. V., predseda spoločenstva podpísali Zmluvu o úvere č. XXXXXX. Na prvej

strane konštatovanej Zmluvy o úvere č. XXXXXXX je uvedené, že Zmluva je uzatvorená podľa § 497
a nasl. a § 269 ods. 2 Obchod. zákonníka medzi zmluvnými stranami M. B., a. s. D. ako veriteľ a
vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, adresa: B. XXXX/XXX vo D. Spoločenstvom
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, adresa: B. XXXX/XXX vo D. ako dlžník.Následne je uvedené, že veriteľ a Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, adresa:
B. XXXX/XXX vo D., podľa aktuálneho listu vlastníctva k bytovému domu, ktorý je v Prílohe č. 1,
ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy (ďalej v zmluve spoločne len „Dlžník“ alebo „Vlastníci

bytov a nebytových priestorov“) v zastúpení: Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome, adresa: B. XXXX/XXX vo D. (ďalej v zmluve aj „Spoločenstvo“), názov: Spoločenstvo
vlastníkov bytov - Sokolská 1901 - sídlo Ul. Pražská 1456/8, 960 01 Zvolen, IČO: 37 889 729, zapísané
v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom Obvodným úradom Banská
Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, registračné číslo: ZV-XXX/XX-XXXX, č. spisu: X/XXXX/

XXXXX-XXXXX zo dňa 29. 03. 2010 (Príloha č. 2 tejto zmluvy), osoba oprávnená konať v mene
spoločenstva: M.L., predseda spoločenstva, bytom W. XXXX/X, D., na základe žiadosti Dlžníka v súlade
s rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome o úvere a jeho zabezpečení
prijatým spôsobom podľa Zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom
znení, ktoré dlžník osvedčil kópiou zápisnice so zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome zo dňa 08. 06. 2010, ktorá je spolu s prezenčnou listinou z tejto schôdze v Prílohe č. 3 a tvorí

nedeliteľnú súčasť tejto zmluvy sa dohodli na znení Zmluvy o úvere.

3. Ďalej okresný súd konštatoval, že žalovaný písomným úkonom zo dňa 16. 10. 2015 vyhlásil
predčasnú/mimoriadnu splatnosť úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX. Podľa poštovej
doručenky žalobca písomný úkon Vyhlásenie predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru prevzal dňa

26. 10. 2015. Ako listinný dôkaz v konaní žalobca predložil výpisy z účtu žalobcu vedeného v
pobočke žalovaného v A. A. za obdobie od januára 2011 do júna 2015, ktorými žalobca preukazoval
úhrady splátok úveru a splátok úrokov. Ďalej žalobca ako dôkaz predložil Uznesenie zo zhromaždenia
vlastníkov bytov B. XXXX/XXX D. konanej dňa 31. 05. 2010, vrátane prezenčnej listiny a na pojednávaní
konanom dňa 14. 03. 2017 žalobca predložil daňové doklady - faktúry, ktorými spoločnosť Kreativ

Building s. r. o., Zvolen, IČO: 45 639 337 fakturovala žalobcovi špecifikované práce. Žalovaný na
pojednávaní konanom dňa 14. 03. 2017 predložil žiadosť Spoločenstva vlastníkov bytov Sokolská
1901/101, Zvolen zo dňa 16. 07. 2010 adresovanú žalovanému o poskytnutie úveru vo výške 120 000,--
eur. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že dňa
13.10.2010 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom malo dôjsť v písomnej forme k

uzatvoreniu Zmluvy o úvere č. XXX XXX.. Žalobca nerozporoval, že na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXX.žalovanýposkytolžalobcovipeňažnéprostriedkyvsume120000,--eur,keďSamotnýžalobca
v podaní zo dňa 22. 09. 2016 podal návrh na zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný je povinný vrátiť
žalobcovi sumu 35 138,56 eur spolu s príslušenstvom pozostávajúcu z jednotlivých úhrad splátok istín
a úrokov, ktoré žalobca poukázal v zmysle Zmluvy o úvere č. XXXXXX . na účet žalovaného a žalobca

je povinný vrátiť žalovanému sumu 120 000,-- eur predstavujúcu výšku poskytnutého úveru žalobcovi.
Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že identita spoločenstva je nepochybne rozpoznateľná. Žalobca je
v Zmluve dostatočne identifikovaný a poskytnutý úver načerpal a po určitú dobu riadne a včas splácal. V
danom prípade žalobca ako dôvod absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere uvádzal neurčitosť označenia
žalobcu ako účastníka tohto právneho úkonu. Okresný súd po oboznámení sa s textom Zmluvy o úvere

č. XXXXXX konštatoval, že je pravda, že žalobca na strane 1 Zmluvy o úvere nie je označený názvom,
pod akým je zapísaný do Registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na strane 2.
Zmluvy o úvere je však názov žalobcu uvedený v znení, ako je v Registri spoločenstiev vlastníkov bytov
a nebytových priestorov zapísaný a rovnako je i uvedené identifikačné číslo, ktoré práve pri právnických
osobách predstavuje jednoznačný identifikačný údaj, o ktorú konkrétnu právnickú osobu sa jedná a

žalobca je svojim správnym názvom označený aj v závere Zmluvy na strane 17 pri údajoch o podpise
Zmluvy. Ďalej konštatoval, že výpis žalobcu z Registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bol prílohou č. 2 predmetnej Zmluvy o úvere č. XXXXXX. Zmluvu za žalobcu podpísala M.L.
ako predseda žalobcu a žalobca netvrdil, a teda ani nepreukázal, že by M.L. ku dňu 13. 10. 2010 nebola
predsedomspoločenstvažalobcu.Pokiaľideoúdajsídlažalobcu nastrane2Zmluvy jeakoadresasídla

uvedená adresa, ktorá bola adresou bydliska predsedníčky žalobcu, ale strane 1 Zmluvy je uvedená
správna adresa sídla žalobcu. Žalobca v konaní netvrdil, a teda ani nepreukázal, že okrem žalobcu
existuje iné spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na adrese B. XXXX/XXX, D..
Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade aj bez interpretačných pravidiel výkladu vôle je zmluvná
strana dlžníka zrozumiteľne a určite identifikovaná a definovaná. Ďalej konštatoval, že z následného

správania dlžníka je potrebné jednoznačne prijať záver, že zmluvnými stranami Zmluvy o úvere č.
XXX XXX boli žalobca a žalovaný (§ 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka). Žalovaný sa správal ako
veriteľ, keď peňažné prostriedky úveru poskytol, poskytol ich v prospech bežného účtu špecifikovaného
v Zmluve o úvere č XXX XXX. v rámci definície bežného účtu, pričom išlo o účet žalobcu, z ktorého účtužalobcu následne boli poukazované aj splátky úveru a úrokov a ktorý účet žalobca aj v žalobnom návrhu
tejto žaloby označil za účet, v prospech ktorého má byť žalobcovi poukázané požadované plnenie v
tomto súdnom konaní, peňažné prostriedky poskytol v rozsahu určenom v Zmluve o úvere č. XXX XXX.

Ďalej súd uviedol, že žalobca sa taktiež správal ako dlžník, keď peňažné prostriedky úveru prijal a až do
júna 2015 peňažné prostriedky spolu s úrokmi vracal v rozsahu určenom v Zmluve o úvere. Žalobca a
žalovanýsatedaaždojúna2015správaliakozmluvnéstranyZmluvyoúvereč.XXXXXX.Žalobcazačal
neplatnosť Zmluvy o úvere č. XXX XXX namietať až po tom ako žalovaný písomným úkonom zo dňa 16.
10. 2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu riadne a

včas splácať úver a vyzval žalobcu na zaplatenie celej pohľadávky s príslušenstvom (§ 506 Obchodného
zákonníka). Okrem vyššie uvedeného súd poukázal tiež na skutočnosť, skutočnosť, že zmluva o úvere
zo zákona pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu, a teda zmluvu je možné uzatvoriť aj ústne
a v danom prípade by bolo potrebné dospieť k záveru, že žalobcovi ako dlžníkovi a žalovanému ako
veriteľovi bol zrejmý obsah a rozsah ich zmluvných práv a povinností, keď ako už bolo konštatované,
žalovaný peňažné prostriedky úveru žalobcovi poskytol a žalobca splátky úveru v požadovanej výške

uhrádzal až do júna 2015.

4. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že aj keď v danom prípade išlo o osobitý typ zmluvy o úvere,
ktorá bola uzatváraná aj v súlade s ustanoveniami Zákona č. 182/1993 Z. z., a teda na to, aby vyvolala
zamýšľané právne účinky, bol potrebný aj súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov

a účelová viazanosť úveru. Súd považoval za splnené aj tieto podmienky účinnosti predmetnej zmluvy.
Vôľa vlastníkov bytov bola deklarovaná zápisnicou zo zhromaždenia zo dňa 08. 06. 2010, ktorá spolu
s prezenčnou listinou z tejto schôdze tvorila Prílohu č. 3 Zmluvy o úvere č. XXX XXX a účelom úveru
podľa článku 1 zmluvy bolo financovanie a refinancovanie rekonštrukčných prác na bytovom dome a
spoločných priestoroch (obnova bytového domu). Ak aj žalobca následne v podaní zo dňa 22. 09. 2016

uviedol, že Zápisnicou zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 08. 06. 2010
nedisponuje, táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôsledkom neplatnosti alebo neúčinnosti Zmluvy
o úvere, keďže predmetná zápisnica prílohu zmluvy tvorila a žalovaný ako druhá zmluvná strana ňou
disponoval. Naviac, ani zákon č. 182/1993 Z. z. s prípadným nedodržaním podmienok stanovených v
§ 7b ods. 6 nespája sankciu neplatnosti zmluvy o úvere. Zároveň poukázal súd aj na komentované

znenie Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, komentár C.H. BECK, prvé vydanie, 2012.
Neplatnosť Zmluvy o úvere nemôže spôsobiť ani prípadné nepoužitie peňažných prostriedkov úveru
žalobcom na zmluvne dohodnutý účel, keďže v prípade, ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky
úveru podľa zmluvy použiť iba na určitý účel a dlžník ich použije na iný účel, zakladá táto skutočnosť len
zákonnéprávoveriteľa,tedavdanomprípadežalovaného,naodstúpenieodzmluvy(§507Obchodného

zákonníka), nezakladá však žiadne nároky dlžníka proti veriteľovi, najmä nie nárok domáhať sa určenia
neplatnosti zmluvy. Z uvedených dôvodov súd nezistil dôvod absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere a
vzhľadom k tomu, že žiadna zmluvná strana dôvod relatívnej neplatnosti netvrdila, považoval Zmluvu o
úvere č. XXXXXX za platný právny úkon, a teda nebol daný právny základ nároku na vrátenie plnenia
z neplatného právneho úkonu, a preto žalobu zamietol. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov

konania vo výške 100%.

5. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/,
e/, f/, h/ CSP. Žalobca uviedol, že sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o úvere je platný právny úkon, pretože práve

výsluchom navrhnutých svedkov bolo možné preukázať, či vôľa vlastníkov bytov a nebytových priestorov
na čerpanie úveru bola skutočne prejavená a tieto prostriedky boli skutočne použité na deklarovaný účel.
V konaní o určenie neplatnosti zmluvy je súd povinný preskúmavať Zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré
Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, akoby nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon

nespôsobuje ani žiadne právne následky. V súlade s vyššie uvedenou zásadou je potrebné poukázať
na ust. § 7c zákona č. 182/93 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože toto ustanovenie orgánmi
Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov definuje okrem iných orgánov aj predsedu.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia predseda je štatutárny orgán,ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná
v jeho mene. Z výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov je zrejmé,

že osoba, ktorá vystupovala za žalobcu v čase uzatvárania Zmluvy o úvere bola štatutárnym orgánom
žalobcu od 17.8.2006. Podľa ust. § 7c ods. 2 zákona č. 182/93 Z. z. jej funkčné obdobie zaniklo
najneskôr dňa 17.8.2009, pričom v konaní nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že
štatutárny orgán bol po uplynutí trojročnej lehoty opätovne zvolený do funkcie osoby oprávnenej konaťv mene spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Uvedené ustanovenie nerieši situáciu
po uplynutí trojročného funkčného obdobia, rieši však situáciu v prípade odvolania predsedu z funkcie
a nezvolenia nového predsedu alebo vzdanie sa funkcie predsedu spoločenstva. V takomto prípade

vykonáva funkciu predsedu, v súlade s § 7c ods. 2 cit. zákona člen rady spoločenstva určený touto
radou. Takýto postup je podľa názoru žalobcu potrebný aplikovať aj v prípade uplynutia funkčného
obdobia. Zdôraznil, že práve vykonanie výsluchov navrhnutých svedkov vrátane M.L., ktorá vystupovala
za žalobcu v čase uzatvárania Zmluvy o úvere malo sa preukázať aj skutočnosť, že táto osoba nebola v
tom čase oprávnená konať za žalobcu a na túto skutočnosť mal súd prihliadať v zmysle vyššie uvedenej

zásady a ex offo skúmať platnosť Zmluvy o úvere aj z tohto hľadiska. Či uvedené skutočnosti napriek
zákonnej povinnosti súd prvej inštancie neskúmal a v prípade, ak by vykonaným dokazovaním bolo
zistené, že osoba, ktorá uzatvárala Zmluvu o úvere v mene žalobcu nebola oprávnená konať v mene
žalobcu,zakladalobytoabsolútnuneplatnosťtakéhotoúkonu.Zvyššieuvedenýchdôvodovnavrhol,aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol nasledovné skutočnosti. Skutočnosť, či
boli peňažné prostriedky dohodnuté na iný, ako zmluvne dohodnutý účel nemá žiaden vplyv na platnosť
namietaného právneho úkonu. Ak by aj pôvodní vlastníci bytov schválili úver na obnovu bytového domu,
avšak v skutočnosti by ho spoločenstvo použili na úplne iný účel, nezakladá táto skutočnosť neplatnosť
úverovej zmluvy. Okolnosť nie je pre spor vôbec relevantná a s uplatneným nárokom nesúvisí. Čo sa

týka pravosti podpisov na prezenčnej listine žalovaný uviedol, že ak by došlo k uzavretiu Zmluvy o
úvere bez písomného súhlasu dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov v bytovom dome, takáto
zmluva by bola platná. Zákon totiž nespája s nedodržaním tejto podmienky sankciu neplatnosti úverovej
zmluvy tak, ako to vyplýva zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Súhlas dvojtretinovej
väčšiny hlasov všetkých vlastníkov v bytovom dome s uzavretím Zmluvy o úvere nie je hmotnoprávnou

podmienkoujejplatnosti.Vdanomprípadesavychádzazrovnakéhoprincípu,ktorýsauplatňujenapr.pri
prevode obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným. Ak by nebol daný súhlas vlastníkov
bytov, nič to nemení na skutočnosti, že Zmluva o úvere je od momentu svojho uzavretia platná.

7. Ďalej uviedol, že prvoinštančný súd sa dostatočne a vyčerpávajúco vyjadril k dôvodom odmietnutia

dôkazných návrhov žalobcu v súvislosti s výsluchom svedkov. V súlade s prezentovanými právnymi
závermi konštatoval, že namietané skutočnosti nemajú vplyv ani na platnosť ani na účinnosť Zmluvy o
úvere. Čo sa týka novoty, možno v odvolacom konaní uplatniť iba vtedy, ak ju strana nemohla použiť
skôr bez svojej viny. Žalobca pred súdom prvej inštancie neuvádzal, že M.L. má byť vypočutá vo vzťahu
k tejto skutočnosti, hoci mu nič nebránilo v tom, aby prezentoval aj tento domnelý nedostatok úverovej

zmluvy, keďže ho uvádza až v odvolacom konaní odvolací súd na túto skutočnosť nesmie prihliadať
(CSP komentár CHB Praha 2016 str. 1244 a nasl.). Uvedená námietka je napriek neprípustnosti jej
použitiavodvolacomkonaníabsolútnenedôvodná,keďžeoprávnenieM.L.konaťvmenežalobcuvčase
uzavretia úverovej zmluvy vyplynulo z výpisu z Registra spoločenstiev vlastníkov bytových a nebytových
priestorov. Pre tretie osoby, ktoré vstupujú do zmluvných vzťahov so spoločenstvom nevyhnutne platí

ochranadobrejviery,zápisvregistrispoločenstiev,vktoromjezapísanýaktuálnypredseda.Ajvprípade,
keďdôjdekzánikufunkciepredseduuplynutímfunkčnéhoobdobiapokračujevovýkonefunkciedoterajší
predseda, správnosť tejto interpretácie potvrdzuje konštitutívnosť účinkov zápisu zmeny predsedu v
registri spoločenstiev. Ďalej doplnil, že v prípade pochybnosti o platnosti právneho úkonu platí pravidlo
preferencie platnosti Zmluvy pred jej neplatnosťou a podľa tejto všeobecnej platnej právnej zásady má

neplatnosť Zmluvy predstavovať výnimku ako pravidlo. Zdôraznil, že v nadväznosti na obsah Zmluvy
o úvere a skutkové okolnosti prípadu nie je dôvod na to, aby nebola rešpektovaná nepochybná
vôľa kontrahentov. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.

§387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

9. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.10. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

12. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca sa podaným návrhom doručeným súdu dňa
26.1.2016 domáhal zaplatenia sumy 35.138,56 eur s príslušenstvom, pričom svoj návrh odôvodňoval
tým, že uvedenú sumu zaplatil žalovanému na základe neplatného právneho úkonu, a to Zmluvy o úvere
č. XXXXXX uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 13.10.2010.

13. Okresný súd vyhodnotil Zmluvu o úvere č. XXXXXX uzavretú medzi žalobcom ako dlžníkom a

žalovaným ako veriteľom za platný právny úkon. Neakceptoval námietky žalobcu, že v danej zmluve
je neurčitosť označenia žalobcu ako účastníka tohto právneho úkonu. Okresný súd konštatoval, že k
Zmluve bol pripojený výpis z Registra spoločenstiev vlastníkov bytových a nebytových priestorov, z
ktorého nepochybne vyplýva označenie žalobcu, ďalej správne označenie žalobcu vyplýva zo Zmluvy
na strane 17 pri údajoch o podpise Zmluvy.

14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Základnou
odvolacou námietkou žalobcu bola ním namietaná skutočnosť, že v Zmluve o úvere č. XXXXXX je
názov žalobcu označený pod iným názvom ako je zapísaný v Registri spoločenstiev vlastníkov bytov
a nebytových priestorov. Po oboznámení sa so Zmluvou o úvere č. XXXXXX odvolací súd konštatuje,

že tento odvolací dôvod žalobcu neakceptoval, aj keď je síce pravda, že na prvej strane zmluvy je
nesprávne označenie žalobcu, ale následne tento nedostatok bol odstránený na strane 2 zmluvy, ako
aj na strane 17 zmluvy pri údajoch o podpise zmluvy, kde je už žalobca označený v súlade s označením
uvedeným v Registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z uvedených dôvodov
odvolací súd považuje uzavretie Zmluvy o úvere č. XXXXXX za platný právny úkon, na základe

ktorého žalobcovi vznikla povinnosť splácať pravidelné mesačné splátky a následne po porušení
zmluvne dojednaných povinností a zosplatnení úveru vrátiť žalovanému nesplatenú časť úveru spolu
s príslušenstvom.

15.Čosatýkaďalšejodvolacejnámietkyžalobcu spočívajúcejvjehoprávnomnázore, žesúdnevykonal

navrhované dôkazy, a to výsluch svedkov, odvolací súd konštatuje, že sa nestotožnil s týmto názorom
žalobcu, pretože podľa zistenia odvolacieho súdu nevykonanie výsluchu predsedníčky Spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov M.L., ktorá túto zmluvu podpísala v čase k 13.7.2010, keď
vykonávala funkciu predsedníčky spoločenstva nemalo vplyv na konštatovanie platnosti Zmluvy o úvere
č. XXXXXX.

16. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere č. XXXXXX je platný
právny úkon, z toho dôvodu uplatnený nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia nie je daný,
keď nie je daný jeho právny základ, a to neplatnosť právneho úkonu, čo by malo za následok vrátenie
plnenia z neplatného právneho úkonu.

17. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní
nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom
rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval
platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne
svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné,
logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v
konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými

v Civilnom sporovom poriadku.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2
CSP ako vecne správny potvrdil.20. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na
ust. §262 ods. 1 CSP a žalovaný, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo

na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania priznal v plnom rozsahu.

21.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodneokresnýsúdpoprávoplatnostitohtorozhodnutia
podľa ust. §262 ods. 2 CSP.

22. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.