Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887442
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116887442.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: X. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. K.F.
XXX, XXX XX K., v konaní o zaplatenie 922,38 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 298,60 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12. všeobecných obchodných podmienok Prima
banky Slovensko a.s. účinných od 01.07.2016 v znení:

„Pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby, úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 11.07.2016 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy vo výške
922,38€spolusozmluvnýmúrokomvovýške28%ročnezosumy922,38€od19.08.2015dozaplatenia.
Žalobca svoj nárok skutkovo odôvodnil tak, že dňa 18.05.2012 so žalovanou v súlade s § 708 a násl.
Obchodného zákonníka uzavrel Zmluvu o bežnom účte. Žalovaná nedodržala dohodnuté podmienky
nakladania s prostriedkami na bežnom účte, v dôsledku čoho žalobca dňa 18.08.2015 vykonal internú

účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet a účet
žalovanej následne zatvoril. Dlžná suma predstavuje podľa žalobcu tzv. nepovolený debetný zostatok
na bežnom účte vo výške 922,38 €.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 27.04.2017 v neprítomnosti strán sporu a po vykonaní

dokazovania obsahom spisu zistil nasledujúce:
3.1. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 18.05.2012 „Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb“, predmetom ktorej bolo
- zriadenie osobného účtu,- návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty,
- zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva.
3.2.Žalobcaažalovanáuzavrelidňa06.09.2012Zmluvuopovolenomprečerpaní,ktorýmboložalovanej

zriadené povolené prečerpanie do výšky 400 €.
3.3. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., podľa
ktorých bodu
3.3.1 Osobný účet - Banka vedie bežné účty s produktovým označením „Osobný účet“. Tento druh
bežného účtu vedie banka iba fyzickým osobám - spotrebiteľom nad 18 rokov veku. Popri vedení

bežného účtu poskytuje banka majiteľovi účtu rôzne doplnkové bankové produkty a služby určené
bankou, ktorých rozsah a podmienky a ich zmeny sú predmetom zverejnenia. Majiteľ účtu nesmie bežný
účet využívať pre účely výkonu podnikateľskej činnosti. Úroky sú účtované mesačne.
3.12 Nepovolené prečerpanie - Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných
kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadnom dohodnutých medzi bankou a
klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené

prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie
nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu“.

8.11 - Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní,
uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch
môže dôjsť k prekročeniu limitu povoleného prečerpania. Prekročenie limitu je automaticky prijaté
prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec
aktuálneho limitu pre povolené prečerpanie. Prekročenie limitu je klient povinný vyrovnať v deň, kedy

k prekročeniu došlo. Od nasledujúceho dňa je klient povinný z prekročenej čiastky platiť banke popri
riadnych úrokoch aj úrok z omeškania, a to až do času, kedy prekročenie vyrovná. Sadzba úroku z
omeškania je uvedená v dokumente „Úrokové sadzby produktov“ ako položka „Úrok z omeškania“ pre
produkt „Povolené prečerpanie na účte“.
Banka upozorní klienta na porušenie tejto zmluvnej povinnosti formou krátkej textovej správy (SMS)

alebo písomnou upomienkou, ktorú klientov zašle bežnou listovou zásielkou alebo prostredníctvom
elektronickej pošty (e-mailom), alebo ju klientovi uloží do priečinka Správy v internet bankingu klienta.
Po zániku nároku čerpať povolené prečerpanie (zrušením limitu, výpoveďou alebo odstúpením) sa
vyčerpané a nevrátené peňažné prostriedky považujú za nepovolené prečerpanie bežného účtu, s čím
je spojená povinnosť platiť úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu a zaplatiť zmluvnú pokutu.

3.4. Podľa žalobcom predložených „Úrokových sadzieb produktov“ je úrok pri nepovolenom prečerpaní
- 28,00% ročne.
3.5. Listom zo dňa 22.07.2016 (č.l. 16), vyzval súd žalobcu nech preukáže kedy a ako vzniklo
nepovolené prečerpanie až do sumy 922,38 €. Súd ďalej žalobcovi oznámil, že požadovanie tzv. úroku

pri nepovolenom prečerpaní, ktoré je tvorené poplatkami účtovanými bankou na ťarchu bežného účtu
klienta (a nie napr. za poskytnuté a klientom využívané prostriedky banky) sa javí ako neprijateľná
zmluvná podmienka dojednaná na úkor klienta - spotrebiteľa.
3.6. Na výzvu súdu reagoval žalobca podaním doručeným dňa 09.06.2016 (č.l. 21), v ktorom uviedol, že
- žalovanej bolo dňa 06.09.2012 poskytnuté povolené prečerpanie do výšky 400 €,

- žalovanej bolo dňa 04.11.2013 znížené povolené prečerpanie na 0 €,
- žalovaná sa dostala do omeškania s vrátením prečerpania dňa 05.11.2013,
- nepovolené prečerpanie je inštitút, ktorý vyplýva ako z Obchodného zákonníka, tak aj z § 18 ods.1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
3.7. Na výzvu súdu žalobca ďalej predložil

- zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa 06.09.2012, pričom bolo povolené prečerpanie účtu do výšky
400 €,
- list zo dňa 07.08.2013, ktorým je žalovaná vyzývaná na zaplatenie nepovoleného prečerpania vo výške
50,01 € do 12.08.2013, inak bude účet zrušený.

4. Pokiaľ ide o právne predpisy, na základe ktorých súd rozhodoval, tieto sú okrem nižšie uvedených
nasledujúce:
4.1. Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka - Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.Podľa § 710 Obchodného zákonníka - Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

5. Okresný súd Prešov vo veci sp. zn. 9C/113/2015 o neprijateľnej zmluvnej podmienke uvedenej vo
výroku č. III. tohto rozsudku uviedol nasledujúce:
„§ 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).
§ 53 ods.2 OZ - Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj

bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
UvedenéustanoveniatrebapodľasúduvykladaťvsúladesČlánkom4.ods.2SmerniceRady93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie nekalej povahy
podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na
jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto
podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou.
Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za

vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak
podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej
zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje

nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.

Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným
a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom.
Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť
podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania.

Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok. Treba
teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak
takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že
obchodnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchnarozdielnapríkladodobchodnýchzmlúvmajúslúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického

a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite
formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu
dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu
ochranu.

Zo Zmluvy o bežnom účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na
tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto
skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných podmienkach), pretože
aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do nepovolenéhoprečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany
banky.
Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s ich

splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým, že
takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje
vysokým úrokom vo výške 28 % ročne (úroky dosahujúce takmer trojnásobok úrokových sadzieb bánk
pri spotrebiteľských úveroch), napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru
neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo nerovnovážna

a preto neplatná a to aj napriek tomu, že v § 53 OZ uvedená nebola, keďže tam uvedený výpočet je len
demonštratívny. V rámci spotrebiteľských vzťahov (ale aj obchodných) je neprípustné, aby jeden subjekt
poskytoval inému subjektu odplatu bez zodpovedajúceho protiplnenia.
Vyššie uvedenému záveru v súčasnom znení Občianskeho zákonníka korešponduje už výslovne § 53
ods.4 písm.v), podľa ktorého - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred

uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré
spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.“
5.1. Rozsudok uvedený v bode 5. odôvodnenia bol potvrdený rozsudkom KS v Prešove sp. zn.
21Co/10/2016, preto okresný súd na vyššie uvedených záveroch zotrváva a berie ich za svoje aj v tejto
veci.

6. Pokiaľ žalobca poukazuje na ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa prekročenia,
za ktoré považuje nepovolené prečerpanie, ide z jeho strany o nesprávne závery.
6.1. Podľa § 2 písm.e) zákona č. 129/2010 Z.z. - na účely tohto zákona sa rozumie
e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s

peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u
veriteľa,
f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

6.2. Podľa § 18 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje
možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne
v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania

a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
6.3. Podľa názoru súdu si žalobca zamieňa pojmy povolené prečerpanie a prekročenie. Povoleným
prečerpaním sa rozumie zmluvne založené právo spotrebiteľa využívať na platobnom účte viac
prostriedkov, ako je aktuálny zostatok na tomto účte. Naproti tomu situáciu, keď klient prostredníctvom
platobnej karty čerpal viac peňažných prostriedkov, než koľko sa mu žalobca zaviazal zmluvne

poskytnúť, je ako faktický stav na účte k platobnej karte treba považovať za prekročenie (pozri napr.
NálezFinančnéhoarbitraČRreg.Číslo380/SU/2013).Vprejednávanejvecineboloumožnenéžalobcovi
prostredníctvom platobnej karty čerpať finančné prostriedky presahujúce jeho prostriedky a povolené
prečerpanie a preto nejde o prekročenie v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ale ako bolo uvedené už
vyššie „nepovolený debet“ vytvoril žalobca účtovaním úrokov a poplatkov na ťarchu účtu žalovaného

spôsobom ako keby išlo o finančné prostriedky mu poskytnuté, čo však nezodpovedá skutočnosti a
úročenie takto umelo vytvoreného debetu považuje súd na nezákonné a zároveň neslušné a nemravné.

7. (Ne)priznané plnenie. Žalobca požadoval zaplatenie istiny 922,38 €. K priznanej (a teda aj k
zamietnutej) sume dospel súd nasledujúcim spôsobom:

O výpis z účtu za čas od 01.09.2012 - 28.09.2012. Zostatok na účte - 398,30 €.
O výpis z účtu za čas od 29.09.2012 - 31.10.2012. Zostatok na účte - 398,37 €.
O výpis z účtu za čas od 01.11.2012 - 30.11.2012. Zostatok na účte - 398,74 €.
O výpis z účtu za čas od 01.12.2012 - 31.12.2012. Zostatok na účte - 409,47 €.
O výpis z účtu za čas od 01.01.2013 - 31.01.2013. Zostatok na účte - 420,45 €. Súd v tomto a v ostatných

nasledujúcich výpisoch neuznal položku úroky, pretože nie je zrejmé, či úroky nezahŕňajú aj úročenie
tzv. nepovoleného debetu, čo súd považuje z vyššie uvedených dôvodov za neprípustné. Súd listom
zo dňa 24.11.2016 vyzval žalobcu, aby tento špecifikoval aká suma požadovaných úrokov pripadá na
povolené prečerpanie 400 €, čo žalobca nesplnil.7.1. V rámci výpisov za čas od 01.01.2013 - 18.08.2015 tvorí položka neuznaných úrokov sumu 418,01
€.
7.2. V rámci výpisov za čas od 01.01.2013 - 18.08.2015 súd ďalej neuznal položky poplatok za

upomienku - 15 €, poplatok za výzvu - 30 € a 2 x poplatok 5 € za vedenie účtu postihnutého exekúciou,
spolu 55 €. Žalobca súd žiadnym spôsobom význam týchto poplatkov nepreukázal (súdu sa javia ako
nadhodnotené) a najmä v rozpore s teóriou tzv. skutočného plnenia nepreukázal súdu aké plnenie za ne
spotrebiteľ dostal a že nejde o obchádzanie ustanovení o zmluvnej pokute v cenníku služieb ukrytými
sankciami. Zároveň zaslanie upomienky a výzvy žalovanej preukázané nebolo.

8.Vzmyslebodu3.12.VšeobecnýchúverovýchpodmienokPrimabankySlovensko,a.s.-Aknepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Podľa NS ČR sp. zn.
32 Cdo/2484/2012 - „Lhůtu „bez zbytečného odkladu“ používá zákonodárce často nejen v obchodním
zákoníku, ale i v dalších předpisech soukromého práva a ve veřejném právu, přičemž většinou je tato
lhůta určena ke splnění povinnosti nebo k uskutečnění právního úkonu či jiného projevu vůle. Takto

vymezená lhůta přímo neurčuje, v jakém konkrétním časovém okamžiku je třeba povinnost plnit či jinak
konat. Jde tak o neurčitou lhůtu, jejíž podstatu vymezuje již její slovní vyjádření. Z časového určení
„bez zbytečného odkladu“ je třeba dovodit, že jde o velmi krátkou lhůtu, jíž je míněno bezodkladné,
neprodlené, bezprostřední či okamžité jednání směřující ke splnění povinnosti či k učinění právního
úkonu či jiného projevu vůle, přičemž doba trvání lhůty bude záviset na okolnostech konkrétního

případu.“
8.1. V prejednávanej veci tak súd pod pojmom bez zbytočného odkladu chápe lehotu maximálne 3 dní.
8.2. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka - Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane
zročným celý dlh (§ 565 ), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 6 Co 81/2012 zo dňa 14. februára 2013, vyslovil právny názor, že

aj pri úverovej zmluve uzavretej podľa Obchodného zákonníka (absolútny obchod rovnako ako zmluva o
bežnom účte - pozn. OS Prešov) medzi podnikateľom a spotrebiteľom treba použiť pri otázke premlčania
(ale aj pri iných otázkach, napr. uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom
zákonníku.
Ústavný súd SR vo veci sp. zn. ÚS 402/2013-10 na základe ústavnej sťažnosti proti uvedenému

rozsudku KS v Prešove uviedol, že: „Po preskúmaní rozsudku krajského súdu ústavný súd argumentáciu
sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.
Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu
veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného
rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by

posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore či urobený v
zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnený.“
8.3. Vprejednávanejvecijenepochybné,žeZmluvaobežnomúčtebolauzatvorenámedzidodávateľom
- bankou a klientom - spotrebiteľom a je teda zmluvou spotrebiteľskou. Na premlčanie pohľadávky
žalobcu tak je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, že zmluva o

bežnom účte je inak podľa § 261 ods.6 písm.d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom.
8.4. Žaloba bola podaná dňa 11.07.2016. Podľa výpisu z účtu za čas 01.06.2013 - 28.06.2013 bol
nepovolený zostatok - 9,04 € (celkový zostatok - 409,04 €), za čas 01.05.2013 - 31.05.2013 bol
nepovolený zostatok - 9,45 € (celkový zostatok - 409,45 €) a za čas 01.03.2013 - 28.03.2013 bolnepovolený zostatok - 58,18 € (celkový zostatok - 458,18 €). Súd má za to, že nepovolené zostatky z
vyššie uvedených účtov sú premlčané a preto sumy 9,04 €, 9,45 € a 58,18 € treba odpočítať od sumy
žalobcom požadovanej. Takýto postup sa javí žiaduci aj vzhľadom na list žalobcu adresovaný žalovanej

zo dňa 07.08.2013, ktorým bola žalovaná vyzývaná na zaplatenie nepovoleného prečerpania, inak jej
bude účet zrušený. Napriek uvedenému listu žalobca viedol účet až do 18.08.2015 aj keď ku vyrovnaniu
nepovolenéhozostatkuzostranyžalovanejnedošlo(všetkyvýpisyzúčtuzačasod01.08.2013obsahujú
zvyšujúcu sa sumu nepovoleného debetu). Vzhľadom na uvedené považuje súd požiadavku žalobcu
na zaplatenie poplatku za vedenie účtu za čas od 31.07.2015 - 01.01.2014 vo výške 19 x 3,90 € za

odporujúcu dobrým mravom (§ 3 ods.1 OZ - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.), nakoľko k zlepšeniu platobnej disciplíny žalovanej za čas na uvedené
postačujúci, teda do 31.12.2013 nedošlo.

9. Z celkom požadovanej sumy 922,38 € tak súd odpočítal sumu neoprávnene účtovaných úrokov -

418,01 €, sumu neoprávnene účtovaných poplatkov - 55 €, premlčanú sumu - 76,67 € a sumu nemravne
účtovaných poplatkov za vedenie účtu - 74,10 € a tak priznaná suma predstavuje výšku 298,60 €.

10.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Keďže žalovaná bola v konaní prevažne úspešná, má nárok na náhradu trov konania, ktorý jej však súd

nepriznal, pretože jej žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.