Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 20, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 61P/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212208782
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1212208782.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa L. C., L.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky P. C., L.. XX.XX.XXXX,
bytom P. XX, J., zastúpenej advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, so sídlom Riečna 2, Bratislava a otca
C. C., L.. X.X.XXXX, trvale bytom G. XX, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Polákom,
so sídlom Miletičova 64, Bratislava, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky zamieta.

Matka maloletého je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov konania štátu
v sume 409,36 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec maloletého je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov konania štátu v
sume 409,36 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.4.2012, sa matka domáhala vydania rozhodnutia,

ktorým by súd zakázal styk otca s maloletým synom.

2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že otec sa s maloletým synom nestretol už dlhší čas, naposledy
vo februári 2009, o dieťa neprejavuje záujem a okrem platenia výživného mu neposiela ani žiadne
darčeky k jeho sviatkom či k Vianociam. Maloletý je vážne chorý, bola mu diagnostikovaná epilepsia
s dvoma mozgovými cystami, ktoré momentálne nie je možné liečiť operatívnym zákrokom. Liečenie
si u maloletého vyžaduje dôslednú domácu a zdravotnú starostlivosť, vylúčenie akýchkoľvek stresov

a neistoty. Stres pritom môže spôsobiť nová situácia, ako je napríklad aj stretnutie s otcom, ktorého
maloletý dlhšiu dobu nevidel. Môže sa v ňom obnoviť spomienka na spory rodičov z obdobia ich rozvodu,
na fyzické násilie zo strany otca a iné súvislosti. Vzhľadom na momentálny zdravotný stav preto nie je
vhodné dieťa rozrušovať. Dieťa si otca pamätá, ale bojí sa ho a pri zmienke o možnosti stretnutia s otcom
chytí maloletý paniku a prejavia sa u neho znaky jeho choroby. Dieťa je silne citovo naviazané na matku
a počas jeho momentálneho ochorenia a liečby nie je možné vystavovať dieťa akýmkoľvek stresovým
situáciám. Matka sa o maloletého vzorne stará a pomáha mu vyliečiť sa, pričom pomoc zo strany otca

doposiaľ nebola žiadna. Matka nemá v úmysle brániť otcovi v styku s dieťaťom bezdôvodne. O zákaz
styku dieťaťa s otcom žiadala len ako dočasnú úpravu, kým sa ochorenie maloletého nestabilizuje a
jeho zdravotný stav sa nezlepší.3. Otec s návrhom matky nesúhlasil.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletého,

výpoveďou svedka, oboznámil sa s lekárskymi správami, znaleckým posudkom, fotodokumentáciou,
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C/156/2007 - 154, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na
vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2.12.2008, č.k. 16C/156/2007-154 súd rozviedol

manželstvo rodičov maloletého a maloletého L. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ho zastupuje a spravuje jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého
sumou 2.500,- Sk mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky
počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletým upravil každú párnu
sobotu v kalendárnom roku v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Súčasne uložil
obom rodičom povinnosť v prípade, že sa z vážnych dôvodov nebude môcť styk realizovať, oznámiť

túto skutočnosť druhému z rodičov najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 27.1.2009 a vykonateľnosť dňa 17.2.2009.

6. Z lekárskej správy C.. Š., detskej psychiatričky zo dňa 13.3.2012, bolo zistené, že maloletý L. je v jej
starostlivosti od februára 2009. Je vedený s Dg. zmiešané poruchy správania a emócií, CAN syndróm.

Maloletý bol svedkom útokov otca voči matke, následne u neho začali nočné desy, pomočovanie,
emočná labilita, plačlivosť.

7. Z lekárskej správy C.. M., detskej neurologičky zo dňa 17.4.2012, súd zistil, že maloletému bola
diagnostikovaná Posttraumatická stresová porucha, ADHD, poruchy spánku v rámci posttraumatickej

stresovejporuchy.Umaloletéhosavyskytujúporuchyspánkuvzmyslenočnýchmor.Akékoľveksituácie,
ktoré by dieťa rozrušovali, stresovali, sú pre vývoj jeho zdravotného stavu a osobnosti nevhodné.

8. Zo znaleckého posudku č. 21/2013, vypracovaného C.. C. J., znalcom z odboru psychológia, odvetvia
klinická psychológia detí a dospelých ku dňu 19.9.2013, bolo zistené, že podľa znalca aktuálne upravený

stykotcasmaloletýmkaždúpárnusobotuzaprítomnostimatkymôžemaťnegatívnydopadnazdravotné
ťažkosti maloletého. Maloletý vyjadroval výrazný strach z očakávaného stretnutia s otcom, čo sa
potvrdilo aj pri neúspešnom pokuse o stretnutie otca s maloletým synom počas vyšetrení u znalca.
U maloletého je prítomná zvýšená intrapsychická tenzia (napätie), je u neho tendencia k prežívaniu
reaktívnej úzkostne-depresívnej symptomatiky, ktorá sa prejavuje pri konfrontácii so spomienkami na

negatívne skúsenosti a zážitky, ktoré prežil vo vzťahu s otcom alebo aktuálne vo forme prežívaného
strachu, napätia a obáv z plánovaného alebo náhodného stretnutia s ním. Miera negatívnych pocitov a
emócií voči otcovi je momentálne u maloletého taká intenzívna, že ho nie je možné racionálne presvedčiť
či motivovať k tomu, aby sa s ním chcel stretnúť bez toho, aby to neviedlo k prehĺbeniu či zintenzívneniu
ním pociťovaných negatívnych momentov v prežívaní. Podľa názoru znalca je vzhľadom na zdravotný

stav dieťaťa v jeho záujme úplné zakázanie styku s otcom s tým, že v pubertálnom období po vstupe a
adaptovaní sa na strednú školu by mohlo dôjsť k prehodnoteniu tohto stavu.

9. Za vypracovanie znaleckého posudku bola súdnemu znalcovi uznesením Okresného súdu Bratislava
II č.k. 61P/51/2012-80 zo dňa 15.11.2013, v spojení uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP

62/14-96 zo dňa 16.7.2014 a v spojení s uznesením Okresného súdu Okresného súdu Bratislava II
č.k. 61P/51/2012-99 zo dňa 13.8.2014 priznaná odmena v celkovej výške 1.318,72Eur, pričom čiastka
818,72 bola predbežne vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov.

10. Z výpovede detskej psychiatričky C.. Š., vyplýva, že maloletý L. je jej pacientom od februára 2009.

Predtým bol v starostlivosti inej psychiatričky, kde bol vedený s Dg. Posttraumatická stresová porucha.
U maloletého sa začala porucha prejavovať z dôvodu domáceho násilia. Pri vzájomných stretnutiach s
psychiatričkou bol maloletý nesústredený, smial sa bez príčiny alebo naopak bol depresívny, zamyslený.
Maloletý mal problémy so spánkom, mával nočné mory, bál sa duchov, mal separačnú úzkosť, prestal
sa stravovať a obviňoval sa za veci, za ktoré nemohol. Bol úzkostlivý, začal sa tiež pocikávať. Bolo to po

stretnutí s otcom, ktorý dieťa tajne vyhľadal. Následne jej maloletý spontánne povedal, že sa otca bojí.
Otec mu totiž povedal, že mama je zlá, že mu ho nechcela dávať a že otec si ho zoberie k sebe. Dieťa
sa bálo, že ho otec unesie. Otca sa bál z dôvodu, že bil mamu, bil aj jeho a kričal na neho. Svedkyňa
predpokladala, že išlo o spomienky maloletého. Vzhľadom na zhoršený stav maloletého svedkyňaodporúčala, aby sa maloletý s otcom dočasne nestretával po dobu 6-12 mesiacov a potom aby sa
stretnutia začali realizovať postupne za prítomnosti matky, kolízneho opatrovníka alebo iných inštitúcií.
Dieťa treba na ďalší styk s otcom pripraviť. Svedkyňa otca na sedenia nikdy nevolala, rešpektovala totiž

názor matky a aj postoj otca, ktorý ju sám nevyhľadal.

11. Zo správy kolízneho opatrovníka maloletého zo dňa 8.3.2018 bolo zistené, že v januári 2018 bol
vykonaný pohovor s maloletým L. bez prítomnosti matky, pri ktorom maloletý uviedol, že sa s otcom
naposledy videl asi pred tromi rokmi, keď boli na návšteve u maminej sestry. Rozprávali sa spolu o

škole. So starými rodičmi ani rodinou z otcovej strany sa maloletý vôbec nestretáva, ani ich nepozná,
nekontaktujú ho a on nekontaktuje ich. Najskôr sa maloletý vyjadril, že sa s otcom nechce stretávať z
dôvodu, lebo potom má z toho stres. Keď ho v minulosti niekedy stretol, tak mal z toho strach, či je dobré
povedať o stretnutí mame alebo nie, musel o tom stále rozmýšľať. Nevedel, ako by stretnutia s otcom
vyzerali, o čom by sa rozprávali a či by to fungovalo. V prípade, ak by mama súhlasila so stretávaním,
tak by sa maloletý aj chcel s otcom stretnúť, nerád robí veci „za maminým chrbtom“. K intenzite stretnutí

sa nevedel vyjadriť, záviselo by to od toho, ako by ich stretnutie prebiehalo. Na základe rozhovoru mal
kolízny opatrovník za to, že strach maloletého so stretnutí s otcom vyplýva skôr z toho, že otec ho
zrejme navštevoval bez vedomia matky, čo maloletého stavalo medzi rodičov. Strach z otca ako z osoby
maloletý nevyjadril. Bol aj zvedavý, aké by to bolo vidieť otca po dlhej dobe, zároveň maloletý vyjadril
obavy z toho, či by si rozumeli a či by s tým mama súhlasila.

12. Matka pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu na dočasný zákaz styku otca s
maloletým až do času, kým sa zdravotný stav dieťaťa úplne nestabilizuje. V roku 2009 sa opakovane
stalo, že otec volal matke v neskorých nočných hodinách pod vplyvom alkoholu a dožadoval sa
maloletého, ktorý už spal. Otec tiež navštívil matku v práci, kde sa jej vyhrážal a nadával jej. Podľa

vyjadrenia ošetrujúcej lekárky sú akékoľvek situácie, ktoré by dieťa rozrušovali či stresovali, pre vývoj
jeho zdravotného stavu a osobnosti nevhodné. Dieťa si pamätá nevhodné správanie otca voči matke,
je trvalo emočne labilné. Na otca sa nepýta, preto sa s ním matka o otcovi nerozpráva. Dieťa chodí
do školy, v ktorej sa dobre adaptovalo a napriek liečbe zvláda školu dobre. Berie lieky na neurologický
aj psychický stav. Hoci je zákaz styku zásahom do rodičovských práv, má len dočasný charakter

a pomôže dieťaťu prekonať problémy majúce pôvod v minulosti, ktoré psychika maloletého odráža.
Otec dlhodobo neprejavuje záujem o maloletého, okrem súdom stanoveného výživného nijakým iným
spôsobom neprispieva na jeho potreby. Matka nesúhlasila so závermi, uvedenými v písomnej správe
kolízneho opatrovníka. Pred matkou sa maloletý vyjadruje, že sa s otcom stretávať nechce, každé
stretnutie mu totiž spôsobilo len problémy. Maloletý stále navštevuje neurologičku aj psychiatričku.

13. Otec maloletého vo svojich výpovediach pred súdom uviedol, že v roku 2009 po matke intenzívne
pátral, nevedel sa s ňou skontaktovať, keďže sa zatajovala a zmenila si aj telefónne číslo. Napriek
rozsudku o úprave styku matka neumožňovala otcovi styk s dieťaťom, preto v roku 2010 podal na súd
návrh na výkon rozhodnutia ohľadne styku. So synom sa opätovne stretol v roku 2012 niekoľkokrát

bez prítomnosti matky. Napriek dlhšiemu času odkedy sa videli naposledy, sa syn na otca tešil, ale
schovával sa, aby ich matka nevidela. S maloletým nemal pri stretnutí žiadne problémy. Niekedy bola
na stretnutiach prítomná aj partnerka otca, ktorú maloletý pozná. Zákaz styku je vážnym zásahom
do práv otca, pričom tvrdenia matky sú založené len na domnienke. Otec sa nemohol stretávať s
dieťaťom kvôli matke, ktorá porušovala jeho práva. Už v rámci rozvodového konania bolo vykonané

znalecké dokazovanie, znalec však nezistil dôvody na zákaz styku. Rovnako návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia na zákaz styku, ktorý bol podaný počas rozvodového konania, bol súdom
zamietnutý. Maloletý by sa s ním rád stretával, ale obáva sa reakcie matky. Otec platí výživné riadne,
darčekymaloletémuposielacezmatkinusestru.Osobnesasmaloletýmdlhšiudobunestretol,alevídava
ho aspoň na facebooku.

14. Kolízny opatrovník maloletého sa vyjadril, že zákaz styku nie je v záujme maloletého a maloletý má
právo sa s otcom stretávať. Otec ho pri stretnutí nikdy neohrozil. Maloletý skôr chráni matku, ku ktorej
má veľmi blízky vzťah.

15. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citovéväzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

17. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

18. Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa : 1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo
slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí
musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. 2. Za týmto účelom sa dieťaťu
musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom

pojednávaní,ktorésahodotýka,atobuďpriamoaleboprostredníctvomzástupcualebojehopríslušného
orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

19. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu

a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.

20.Zpozitívnehozáväzkuštátunapoliústavnejgarancieaochranyrodičovstvaarodiny,resp.rodinného

a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať
predpokladyprenarovnanienarušenýchvzťahovmedzirodičmiadeťmi,vrátaneprostriedkovdonútenia,
ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Jediným kritériom pre vyslovenie
zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z

ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku je výnimočným riešením a vážnym zásahom do výkonu
rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto
musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť.

21. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa,

že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen
umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým
dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2
zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone

súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV. ÚS 367/08).Pojem najlepší záujem
dieťaťa, ktorý je použitý v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, nie je v Dohovore o právach dieťaťa
definovaný všeobecnými kritériami ani vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam. Obsah tohto pojmu je
možné interpretovať z obsahu jednotlivých článkov vnímaných vo vzájomných súvislostiach v kontexte
celého dokumentu. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre (ibid., bod 135) konštatuje, že

existuje široký konsenzus, i v rámci medzinárodného práva, že vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich
sa detí musia byť rozhodujúcim hľadiskom ich najlepšie záujmy. Tento záujem sa podľa ESĽP skladá
z dvoch zložiek. Na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov,
keď sa konkrétna rodina preukáže ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté
iba vo veľmi výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných a

musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy
rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v stabilnom prostredí
a rodičom nemôže byť podľa čl. 8 dohovoru umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť
zdravie alebo vývoj dieťaťa (ibid., bod 136). Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnejmoci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov. Právo
styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím
súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v

zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno
od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z
viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať
svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovaní

jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod
1., podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v článku
9 bod 3., podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa musí
súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky
smerujúce k tomu, aby sa eventuálne narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil, resp. prehĺbil
Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého, je základným prvkom rodinného života. Z

článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva tiež pozitívny
záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych
väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému
rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá
nádej medzi nimi vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo
rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to,
aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne
bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Zásadne nemožno obmedzenie alebo
zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu

medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi,
ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Takisto
nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa,
najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto
správanie dieťaťa. Aj deti sú svojim rodičom povinné úctou a rešpektom, a táto povinnosť nemôže

bezdôvodne zaniknúť, a to ani rešpektovaním všetkých práv dieťaťa. Ak teda súd nezistí také okolnosti v
správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností,
nemôže byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Zákaz styku
je závažným zásahom do rodičovským práv, ktorý prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch.
Matka vo svojom návrhu a výpovedi zdôrazňovala nevhodné správanie otca počas manželstva, ktoré si

maloletý pamätá. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uvedené skutočnosti (i keby boli pravdivé)
boli známe už v čase rozvodového konania, nejde teda o zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala
zmenu pôvodného rozhodnutia, v ktorom bol upravený styk otca s maloletým. Lekárske správy, ktoré
matka predložila vykazovali nízku mieru objektivity. Vyjadrenia C.. Š. boli vypracované hlavne na základe
informácii získaných od matky, druhú stranu, teda otca, si psychiatrička neprizvala. Psychiatrička vo

svojich vyjadreniach používala formulácie typu „matka liečená na následky týrania otca“, „otec bol
vo výkone trestu“, pričom išlo jednak o sprostredkované informácie od matky, ako aj o nepravdivé
údaje , nakoľko otec vo výkone trestu nebol. Vzhľadom na uvedené, súd na vyjadrenia psychiatričky
neprihliadal, nakoľko mal vážne pochybnosti o ich objektivite. Čo sa týka znaleckého posudku, v prvom
rade je potrebné uviesť, že znalecký posudok, je len jedným z dôkazov a je potrebné ho posudzovať v

súvislosti s inými dôkazmi vykonanými v tomto konaní. Znalecký posudok iba konštatoval, že maloletý
má výrazný strach z očakávaného stretnutia s otcom, pričom znalec sa vôbec nezaoberal tým, do akej
miery je tento strach ovplyvnený postojom matky, napriek tomu, že pri výsluchu maloletý uviedol, „že
mama hovorí o otcovi , že je zlý a že strašne pije, že všetko prepil, že je veľmi zlý“. Súd sa čiastočne
stotožnil s kritickým vyjadrením otca k znaleckému posudku, považoval však vypracovanie kontrolného

znaleckého posudku za nehospodárne a to hlavne v súvislosti s výpoveďou maloletého pred kolíznym
opatrovníkom, ktorú považoval za rozhodujúcu, vzhľadom na jej aktuálnosť. Z výpovede maloletého
vyplynulo, že otca neodmieta, uvažuje nad tým, že by sa s ním stretol, obáva sa však reakcie matky.
Dôvodom stresu zo stretnutia s otcom ( ak by vôbec nejaký stres nastal) by teda nebol vzťah k otcovi
ale vedomie, že si to matka neželá a obava z dôsledkov. L. má k matke blízky vzťah, pozná jej názor

na otca ( negatívny ) a názor na svoje prípadne stretávanie sa s otcom. Z uvedených dôvodov u neho
zrejme dochádza ku konfliktu loajality, čo má vplyv aj na jeho psychický stav . Súd apeluje na matku ako
na preferenčnú osobu, aby zvážila svoje doterajšie postoje, uvedomila si význam biologického otca v
živote dieťaťa a v tomto duchu pristupovala aj k stretávaniu sa otca s maloletým.22. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Zároveň súd zaviazal rodičov trovy znaleckého dokazovania a to každého v jednej polovici, súd považuje
za spravodlivé, aby sa na úhrade týchto trov podieľali obidvaja rodičia a to v rovnakom pomere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.