Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107216410
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5107216410.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: F. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K., U. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Podobom, advokátom so
sídlom L. nad V., B. XXX/XX, proti odporcovi: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., F. Z., o zaplatenie
2.655,51 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 4.
septembra 2013, sp. zn. 8C/313/2007-374 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu
2.655,51 Eur so 7 % úrokom z omeškania od 01.03.2006 až do zaplatenia, do 3 dní.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.788,11 Eur na účet JUDr.
Jozefa Podobu, vedený vo V. a.s., číslo účtu: IBAN: Q do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal zaviazať odporcu na
zaplatenie sumy 2.655,51 Eur (80.000,- Sk) s 10 % úrokom z omeškania za každý započatý mesiac po
28.02.2006. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľa uplatnený
proti odporcovi na vrátenie poskytnutej pôžičky podľa § 657 Občianskeho zákonníka, nie je dôvodný.
Navrhovateľ si uplatňoval nárok na vrátenie pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2005

uzatvorenej medzi veriteľom F. Q. a dlžníkom G. Q., predmetom ktorej (článok I.) bolo požičanie
sumy 80.000,- Sk veriteľom dlžníkovi na dobu do 28.02.2006 s tým, že požičaná suma bola dlžníkovi
odovzdaná do vlastných rúk pri podpise tejto zmluvy, čo dlžník potvrdil svojim vlastnoručným podpisom.
Podľa čl. II. veta prvá zmluvy, dlžník pri podpise zmluvy potvrdil prevzatie osobne požičanej sumy a
túto sa zaviazal vrátiť najneskôr do 28.02.2006. V článku III. uvedenej zmluvy boli dohodnuté úroky
z pôžičky. Na zmluve sa nachádzajú podpisy veriteľa (navrhovateľa) a dlžníka (odporcu), datovaná je
zo dňa 28.12.2005. Na zmluve je overený podpis odporcu na notárskom úrade JUDr. Anny Švachovej

dňa 29.12.2005 s textom overenia, že odporca ju pred overujúcou osobou vlastnoručne podpísal.
Navrhovateľ listom zo dňa 01.03.2006 urgoval odporcu o vrátenie poskytnutej pôžičky. Hodnotiac
výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že zmluva
zo dňa 28.12.2005 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, je zmluvou o pôžičke, že zo strany
navrhovateľa ako veriteľa bola odporcovi ako dlžníkovi vyplatená suma 80.000,- Sk. Nezistil, že by
uvedenouzmluvoubolzastretýiný(platný)právnyúkonaeventuálne,žebytubolzostranynavrhovateľa
inýmožnýdôvodnavráteniepeňazí,ktorýneboluplatňovaný.Vdanomprípadeuveriltvrdeniamodporcu

ako aj svedka Ing. arch. P. F. v tom, že v skutočnosti nešlo zo strany navrhovateľa o poskytnutie
pôžičky vo výške 80.000,- Sk , ale o zrealizovanie obchodu za predaj nehnuteľnosti (pozemku), prípadne
nákladov za vozenie autom. V neprospech dôveryhodnosti odporcu a svedka Ing. arch. P. F. vyznieva
tá skutočnosť, že odporca a svedok bývajú v súčasnej dobe spolu a svedok vedie s navrhovateľomsúdne konania uplatnené zo strany navrhovateľa ako veriteľa o vrátenie ďalších peňažných zmlúv,
na základe uzavretých zmlúv medzi navrhovateľom a Ing. arch. P. F.. Na druhej strane svedok pri
opakovaných výpovediach spontánne opisoval sporné body, že odporcu na podpis predmetnej zmluvy

nahováral, naviac argumentoval k významu textu overenia podpisu odporcu na zmluve o pôžičke.
Odporca a svedok zhodne potvrdili a zároveň vyvrátili tvrdenie navrhovateľa, že dňa 29.12.2005 zo
strany odporcu nedošlo k prevzatiu sumy 80.000,- Sk od navrhovateľa, keďže počas celého stretnutia
navrhovateľa, odporcu a svedka k odovzdaniu peňazí nedošlo. Odporca a svedok zhodne potvrdili, že
dňa 29.12.2005 pricestovali do Žiliny, kedy najskôr mali stretnutie v obchodnom dome Carrefour, kde

došlo k podpísaniu zmluvy a následne odišli k notárke na overenie podpisu, pričom počas celej doby
bol svedok s navrhovateľom a odporcom prítomný a po vrátení sa odporcu s overenými exemplármi
zmluvyopôžičke,ktorájednabolaodovzdanánavrhovateľovi,svedokodcestovalspolusnavrhovateľom
späť do Trenčína. Na vierohodnosti výpovede odporcu a svedka nemala vplyv ani tá skutočnosť, že
odporca a svedok sa najskôr vyjadrovali, že k podpisu zmluvy došlo dňa 28.12.2005 a nie 29.12.2005,
čo bolo spôsobené odstupom času od uzavretia zmluvy. Nebolo teda preukázané tvrdenie navrhovateľa

o tom, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo dňa 29.12.2005 bez prítomnosti svedka Ing. arch. P.
F.. Pri rozhodovaní o dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa prihliadal ďalej na skutočnosť, že
medzi navrhovateľom a odporcom išlo o neobvyklý spôsob odovzdania peňazí, sumy - 80.000,- Sk v
hotovosti; pokiaľ to je niekoho praxou, oslabuje tým svoju dôkaznú situáciu. Dôkaznú situáciu návrhu
navrhovateľa oslabuje aj skutočnosť, že v čase poskytnutia pôžičky boli navrhovateľ, odporca a svedok

Ing. arch. P. F.lenmi obchodného združenia SIOS, s.r.o., u ktorej taktiež boli vykonávané rôzne obchodné
vyrovnania, v ktorých niekoľkokrát sa spomína suma „80.000,- Sk“. Skôr sa preto javí, že zmluva o
pôžičke zo dňa 28.12.2005 sa viazala na uvedené obchodné aktivity navrhovateľa, odporcu a svedka
Ing. arch. P. F.. V neprospech odporcu nevyznieva ani tá skutočnosť, že rovnakú zmluvu o pôžičke s
dátumom zo dňa 28.12.2005 a ďalšími rovnakými náležitosťami podpísal s navrhovateľom ako dlžník

svedok Ing. arch. P. F., pričom P. F. potvrdil na príjmovom pokladničnom doklade skutočnosť poskytnutia
sumy 80.000,- Sk a neskôr potvrdil, že uvedenú sumu navrhovateľovi aj skutočne vrátil. V priebehu
konania sa ukázalo, že záujem svedka F. o pôžičku, podľa výpovede svedkyne B., viedol k pôžičke
svedkyne navrhovateľovi, a tak význam tohto dôkazu bol primerane nižší, keďže sa nepreukázalo, že by
svedok F. dostal peniaze do svojej dispozície. Za nepodstatný považoval navrhnutý dôkaz výsluchom

U. L., zamestnankyne notárky JUDr. Anny Švachovej, keďže odporca na pojednávaní konanom dňa
15.12.2012 upravil výpoveď tak, že v prípade uzavretia zmluvy sa jednalo o dva exempláre, z ktorých
jeden podpísal po odchode z auta, keďže počas celého konania podpísanie zmluvy sporné nebolo, z
dôvodu,ževzhľadomnacharakterzmluvnéhovzťahupísomnáformazmluvysanevyžaduje.Na základe
uvedeného dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní dôvodnosť uplatneného nároku nepreukázal,

keďže v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka absentuje vôľa k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa
§ 657 Občianskeho zákonníka a nebolo v konaní zistené, že by uvedenou zmluvou bol uzavretý iný
právny úkon podľa § 41a Občianskeho zákonníka, prípadne že by došlo k vzniku iného záväzku podľa
ust. § 489 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne neuplatnil.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Okresný
súd zistil, že medzi ním a odporcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, keďže táto bola odporcom
podpísaná dňa 29.12.2005, pričom pravosť listiny zmluvy o pôžičke nebola sporná. Okresný súd
považoval za sporné, či došlo k odovzdaniu peňazí, ktoré boli predmetom uzatvorenej pôžičky.

Jednoznačne bolo snahou odporcu zavádzať súd v tom, aby sa v rámci dokazovania predmetná zmluva
o pôžičke začlenila do iných podnikateľských aktivít združenia SIOS, s.r.o., v ktorom on, odporca a
svedok Ing. arch. P. F. spolupracovali, čo sa odporcovi v konečnom dôsledku podarilo, hoci v danom
prípade sa v skutočnosti jednalo o súkromnú pôžičku, ktorá z ich podnikateľskými aktivitami nemala nič
spoločné. Okresný súd uveril účelovému tvrdeniu odporcu a svedka Ing. arch. P. F. napriek tomu, že

niekoľkokrát vychádza z rozporných a protirečivých svedectiev či už odporcu alebo svedka. Okresný
súd skutkovo vyhodnotil, že odporca podpísal jednu listinu zmluvy o pôžičke v aute a druhú listinu
u notárky, pričom ale v rozsiahlom odôvodnení rozsudku ďalej konštatuje na jednej strane, že listina
zmluvy o pôžičke mala byť podľa svedka F. podpísaná v Obchodnom dome Carrefour, ale pri neskorších
výsluchoch svedok F. uvádza inú verziu, že zmluva o pôžičke bola podpísaná v osobnom motorovom

vozidle. Taktiež svedok F. na jednej strane hovorí, že on odporcu na podpísanie listiny zmluvy o
pôžičke nenahováral, ďalej už však tvrdil, že prehovoril odporcu, aby zmluvu o pôžičke podpísal. Taktiež
neobstojí argumentácia súdu o neobvyklosti poskytnutia hotovosti vo výške 80.000,- Sk ako aj spôsobu
odovzdania peňazí. Na takomto spôsobe odovzdania nie je nič neobvyklé. Keďže sa jednalo o súkromnúpôžičku, nebolo nutné vypisovať pokladničný doklad, keďže podpis odporcu bol potvrdený u notárky.
Súd uveril tvrdeniu odporcu a svedka napriek tomu, že obidvaja mali možnosť sa dohodnúť na tom,
ako budú v konaní vypovedať. Nedôveryhodnosť svedka F. preukazuje skutočnosť, že proti nemu sa

vedú viaceré spory, ktoré riešia orgány činné v trestnom konaní a súdy. Okresný súd neprihliadal na
skutočnosť, že pokiaľ odporcu písomne vyzýval na vrátenie pôžičky a neskôr, keď uplatňoval nárok
cestou súdu, odporca nespochybňoval skutočnosť, že sa jedná o súkromnú pôžičku, nepodal žiadne
trestné oznámenie, že by sa jednalo o podvodné konanie z jeho strany, pričom až v priebehu konania,
za pomoci svedka Ing. arch. P. F. začal tieto skutočnosti spochybňovať. Taktiež nemá význam

hodnotenie skutkového stavu okresným súdom, že odovzdanie peňazí nebolo uskutočnené s oporou v
príjmovom lístku, alebo vo vystavení výdavkového listu a to nielen ako osoby konajúce za SIOS, s.r.o.,
ale aj ako fyzické osoby konkrétne voči dlžníkovi F.. Okresný súd nevzal do úvahy okolnosť, že ak by
svedok Ing. arch. P. F. bol prítomný v Žiline dňa 29.12.2005, určite ako svedok by bol v zmluve uvedený.
Voči sudcovi Mgr. Dušanovi Chamulovi počas pojednávania niekoľko krát vzniesol námietku zaujatosti,
o ktorej sudca nerozhodol zákonným spôsobom. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Stotožnil sa so závermi rozsudku okresného súdu, ktorý už vo veci 4-krát správne rozhodol.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 220 O.s.p. zmenil z nasledovných
dôvodov:

Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav (vychádzajúc z dôkaznej iniciatívy navrhovateľa ako
veriteľa a odporcu ako dlžníka), avšak zistené skutkové okolnosti vyhodnotil v rozpore s podmienkami
uvedenými v § 132 O.s.p..

Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým
a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania, pri rešpektovaní zásad
spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydávaní musia byť zachované formálne a obsahové
náležitosti, s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo
vzťahu k jeho výroku.

Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorej je vykonaním dôkazov prisudzovaná
hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, prípadne
vierohodnosti.

Pri hodnotení dôkazov súd z hľadiska
a/ závažnosti (dôležitosti) určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne
môže oprieť svoje skutkové zistenia,
b/ zákonnosti skúma, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúci zákonu alebo či v
tomto smere vykazujú vady; k dôkazom, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecnými

záväznými právnymi predpismi súd neprihliadne
c/ pravdivosti dospieva k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých (pre rozhodnutie významné a zákonné)
podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie; vyhodnotenie dôkazov (v tomto
smere) predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa
zákona vykonáva.

Pridôkazevýpovedesvedkamusísúdvyhodnotiťvierohodnosťvýpovedesprihliadnutímktomu,akýmá
svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň,
k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá, vzhľadom ku spôsobu
reprodukcie týchto skutočností a k chovaniu pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede,

ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov
(do akej miery je dôkaz výpovede svedka totožný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa
vzájomne doplňujú); celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či
nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a
vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Pokiaľ sa veriteľ domáha splnenia dlhu, je na ňom,

aby preukázal vznik splatnej pohľadávky voči dlžníkovi. Pokiaľ bolo preukázané, že takáto pohľadávka
skutočne vznikla, môže sa dlžník brániť tvrdením, že táto pohľadávka už zanikla. Dôkazné bremeno
ohľadom existencie skutočností, ktoré mali za následok zánik dlhu, leží na dlžníkovi.

V prejednávanej veci návrhom na začatie konania sa navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi domáha nároku

na vrátenie poskytnutej pôžičky vo výške 2.655, 51 Eur (80.000,- Sk) na tom skutkovom a právnom
základe, že medzi ním ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o pôžičke
podľa ust. § 657, 658 Občianskeho zákonníka, a to na základe písomne uzavretej zmluvy o pôžičke
datovanej zo dňa 28.12.2005. Krajský súd už v predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval, že zmluva o
pôžičkemáreálnu(nielenkonsenzuálnu)povahu.Vznikpôžičkypredpokladánielendohodustrán,aleaj
skutočné odovzdanie predmetu dlžníkovi. Ako pre každú zmluvu, je i pre zmluvu o pôžičke nevyhnutným

predpokladom zhodná vôľa oboch strán (konsenzus). Pôžička sa radí aj k tzv. reálnym kontraktom,
kedy, okrem samotného uzatvorenia zmluvy, je potrebný ešte ďalší úkon - odovzdanie predmetu pôžičky
dlžníkovi. Teda nie len zmluvným dojednaním, ale i odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi
záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu odpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie
pôžičky.

V prejednávanej veci navrhovateľ preukazoval podmienky uzavretia zmluvného vzťahu podľa ust. § 657
Občianskeho zákonníka vzhľadom už na obsah znenia písomnej zmluvy o pôžičke datovanej zo dňa
28.12.2005, v ktorej (podľa článku I.) navrhovateľ ako veriteľ požičiaval odporcovi ako dlžníkovi sumu
80.000,- Sk, pričom podľa obsahu zmluvy, uvedená peňažná suma bola odovzdaná do vlastných rúk

(dlžníka) pri podpise tejto zmluvy, „čo dlžník potvrdzuje svojim vlastnoručným podpisom“. Z výsledkov
vykonaného dokazovania je zrejmé, že existencia a pravosť uvedenej listiny nebola účastníkmi
spochybňovaná, že ju navrhovateľ a odporca podpísali, na uvedenej listine je overený vlastnoručný
podpis odporcu na notárskom úrade JUDr. Anny Švachovej dňa 29.12.2005 s textom overenia, že
odporca ju pred overujúcou osobou vlastnoručne podpísal. Podľa názoru krajského súdu (na rozdiel od

záveru okresného súdu) bolo preto povinnosťou odporcu ako dlžníka v zmysle podmienok uvedených v
§ 120 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka (po presune dôkazného bremena) preukázať jeho tvrdenie,
že v danom prípade o uzavretie právneho úkonu - poskytnutie pôžičky veriteľom podľa ust. § 657
Občianskeho zákonníka nejde, ale sa jedná o iný (podľa skutkových tvrdení odporcu) zastretý právny
úkon, ktorého existenciu v priebehu konania odporca jednoznačne nepreukázal. Z hľadiska skutkových

okolností, navrhovateľ uvádzal, že k odovzdaniu peňazí (pôžičky vo výške 80.000,- Sk) došlo dňa
29.12.2005 v osobnom motorovom vozidle pred Notárskym úradom JUDr. Anny Švachovej s tým, že
dňa 29.12.2005 svedok Ing. arch. P. F. pri realizácii odoslania peňazí prítomný nebol, že zmluva z jeho
strany bola podpísaná, ale podpisy bol odporca overiť na Notárskom úrade JUDr. Anny Švachovej, a to
konkrétne u jej pracovníčky U. L.. Pokiaľ sa navrhovateľ k okolnostiam uzavretia zmluvného vzťahu -

písomného právneho úkonu vyjadroval jednoznačne tak, že zmluvu o pôžičke pripravil dňa 28.12.2005,
pričom k realizácii odovzdania pôžičky došlo až dňa 29.12.2005 v Žiline, bez prítomnosti svedka Ing.
arch. P. F., na druhej strane tak odporca, ako aj svedok Ing. arch. P. F. sa v priebehu konania rozdielne
vyjadrovali k spôsobu uzavretia tohto právneho úkonu a k momentu neodovzdania peňazí, prípadne aj
k účelu, na základe čoho mala byť zmluva uzatvorená „naoko“.

Odporca a svedok sa vyjadrovali k týmto okolnostiam napríklad tak, že k stretnutiu navrhovateľa,
odporcu a svedka došlo dňa 28.12.2005, neskôr pod tlakom dôkazných prostriedkov, do ktorého
možno zaradiť výsluch U. L. o overení podpisu odporcu na zmluve, sa vyjadrili, že k tomuto došlo
dňa 29.12.2005, že zmluvu odporca najskôr podpísal pred svedkom a navrhovateľom v obchodnom

centre Carrefour, neskôr sa odporca a svedok vyjadrili, že k tomuto malo dôjsť v osobnom motorovom
vozidle pred Notárskym úradom JUDr. Anny Švachovej, čo je v rozpore s tou skutočnosťou, že pokiaľ
by odporca podpísal uvedené exempláre zmluvy o pôžičke datovanej zo dňa 28.12.2005 skôr (nie pred
poverenou pracovníčkou notárskeho úradu), poverená pracovníčka by podpis odporcu na tejto listine
overiť nemohla (keďže sa nejednalo o overenie listiny ale o overenie podpisu účastníka zmluvy).

Ani ďalšie hodnotenie skutočností okresným súdom nezodpovedá podmienkam uvedeným v § 132
O.s.p.. Nelogicky vo vzťahu ku skutkovým zisteniam vyznieva hodnotenie, že v prípade odovzdania
sumy 80.000,- Sk by sa zo strany navrhovateľa jednalo o neobvyklý spôsob jednania, ak by sa jednaloo súkromné osoby a to vzhľadom na výšku poskytnutej sumy, ako aj na to, že nebol vystavený príjmový
alebo výdavkový pokladničný doklad, ako to bolo v prípade uzavretia obdobnej zmluvy o pôžičke
uzavretej medzi navrhovateľom a svedkom Ing. arch. P. F.. Z výsledkov vykonaného dokazovania je

zrejmé, že navrhovateľ ako veriteľ poskytol nielen odporcovi ale aj svedkovi Ing. arch. P. F. viaceré
peňažné sumy, pričom ak suma 80.000,- Sk bola poskytovaná odporcovi ako fyzickej osobe, ktorá
potvrdila prevzatie uvedenej sumy v zmluve o pôžičke (článok I. veta druhá), potvrdenie uvedeného
kontraktu ďalším pokladničným dokladom by bolo neobvyklým spôsobom jednania, ak sa jednalo o
fyzické osoby a vzhľadom na znenie zmluvy aj nadbytočné. V neprospech odporcu vyplýva aj tá

skutočnosť, že v prípade poskytnutia pôžičky navrhovateľom svedkovi Ing. arch. P. F., v konaní bolo
preukázané, že svedok sumu 80.000,- Sk, z titulu poskytnutej pôžičky na základe obdobnej zmluvy zo
dňa 28.02.2005 navrhovateľovi vrátil, pričom z jeho výpovede nevyplýva, že by osobitne taktiež namietal
(ako obdobne v tomto konaní odporca), že sa jednalo o zastretý iný právny úkon zo strany navrhovateľa.
Výpoveď svedka Ing. arch. P. F. nemožno považovať za hodnovernú svedeckú výpoveď vzhľadom
na ďalšie zistené skutkové okolnosti, keď je zrejmé, že v súčasnej dobe odporca býva u svedka, že

svedok Ing. arch. P. F. a navrhovateľ vo vzťahu k sebe vedú viaceré občianskosúdne a trestné konania.
Uvedenú skutočnosť krajský súd hodnotil aj v súvislosti s rozdielnymi výpoveďami odporcu a svedka k
okolnostiam uzavretia tohto právneho vzťahu - poskytnutia alebo neposkytnutia pôžičky tak, ako bolo
vyššie uvedené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd aj na základe doplneného dokazovania
osobným výsluchom navrhovateľa, odporcu a svedka Ing. arch. P. F. na odvolacom pojednávaní dňa

14. mája 2014 dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní preukázal, že medzi ním a odporcom došlo
k uzavretiu zmluvného vzťahu podľa § 657 Občianskeho zákonníka, že odporca v konaní nepreukázal
tvrdenie o tom, že v prípade zmluvy zo dňa 28.12.2005 sa nejednalo o uzavretie zmluvy o pôžičke ako
reálneho kontraktu, alebo že medzi ním a navrhovateľom sa jednalo o iný zastretý právny úkon, na
základe ktorého nie je dôvodné navrhovateľovi vracať žalovanú sumu. Krajský súd preto podľa § 220

O.s.p. rozsudok okresného súdu z uvedených dôvodov zmenil a návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu
vyhovel.

Podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 krajský súd priznal navrhovateľovi náhradu trov
prvostupňového a druhostupňového konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške

159,33 Eur (4.300,- Sk) a za podanie odvolania vo výške 159 Eur a z titulu uplatnených úkonov právnej
pomoci právnym zástupcom navrhovateľa, na základe písomnej špecifikácie zo dňa 14.05.2014. Za
jeden úkon právnej služby podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. právnemu zástupcovi
by prináležala odmena vo výške 101,25 Eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca si uplatňoval za
jeden úkon právnej služby odmenu vo výške 91,29 Eur, z tejto odmeny krajský súd ďalej vychádzal.

Krajský súd priznal právnemu zástupcovi odmenu za vykonaných 10 úkonov právnej služby: prevzatie
právneho zastúpenia vrátane prvej porady zo dňa 25. júna 2009, odvolanie proti rozsudku okresného
súdu zo dňa 18.05.2009, účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 11.10.2010, odvolanie proti
rozsudku okresného súdu zo dňa 11.10.2010, účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 15.02.2012,
odvolanie proti rozsudku okresného súdu zo dňa 15.12.2012, účasť na pojednávaní na okresnom súde

dňa 26.06.2013 a 04.09.2013, odvolanie proti rozsudku okresného súdu zo dňa 04.09.2013, účasť na
odvolacom pojednávaní dňa 14.05.2014 (10 krát 91,29 Eur). Krajský súd nepriznal uplatnenú odmenu
za úkon právnej pomoci - písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 13.02.2012, keďže navrhovateľovi
boli okresným súdom len doručené listiny odporcu, zároveň však navrhovateľ nebol vyzvaný okresným
súdom, aby na tieto listiny reagoval, naviac, ak uvedené listiny boli zasielané už s nariadeným termínom

pojednávania. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení ku dňu vykonania
jednotlivých úkonov, priznal paušálnu náhradu výdavkov (režijný paušál) 2 x 6,95 Eur (úkony za rok
2009), 2 x 7,21 Eur (úkony za rok 2010), 2 x 7,63 Eur (úkony za rok 2012), 3 x 7,81 Eur (úkony za rok
2013), režijný paušál v celkovej výške 120,12 Eur. Krajský súd nepriznal režijný paušál 1 x 7,63 Eur
za nepriznaný úkon právnej pomoci - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 13.02.2012. Právny zástupca si

neuplatnil režijný paušál za úkon právnej pomoci za rok 2014. Ďalej podľa § 15a Vyhlášky č. 655/2004
Z. z. priznal náhradu hotových výdavkov - cestovného z L. nad V. do Žiliny a späť, za účasť právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 11.10.2010 vo výške 40,93 Eur, dňa 15.02.2012 vo výške 35,18 Eur, dňa
26.06.2013 vo výške 34,65 Eur, dňa 04.09.2013 vo výške 34,96 Eur, dňa 14.05.2014 vo výške 34,48 Eur
(podľa špecifikácie za použitie osobného motorového vozidla s priloženým technickým preukazom) t.j. v

celkovej výške 180,20 Eur. Ďalej podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznal aj náhradu za stratu
času vo výške 1/60 výpočtového základu za čas strávený právnym zástupcom na ceste z L. nad V. do
Žiliny a späť v rozsahu 4 polhodín, dňa 11.10.2010 vo výške 48,08 Eur, dňa 15.02.2012 vo výške 50,84
Eur, dňa 26.06.2013 vo výške 52,02 Eur, dňa 04.09.2013 vo výške 52,02 Eur a dňa 14.05.2014 vo výške53,60 Eur; náhradu za stratu času v celkovej výške 256,56 Eur. Trovy konania v celkovej výške 1.788,11
Eur (zaplatené súdne poplatky + odmenu) zaplatí odporca na účet právneho zástupcu navrhovateľa
JUDr. Jozefa Podobu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.