Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/264/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202330
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716202330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobu: HUNTER NH,
s. r. o., so sídlom Galanta, Slnečná 592/2, IČO: 46 905 924, zastúpeného splnomocneným zástupcom
JUDr. Zsoltom Hodosim, advokátom so sídlom J. U., P. XXXX, proti žalovanému: N.. T. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. XXX, Y.., zastúpenému splnomocneným zástupcom AK JUDr. Repáň a partneri, s. r.
o., so sídlom Martin, M. R. Štefánika 25, IČO: 50 711 776, o zaplatenie 300,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/74/2016-125 zo dňa 07. apríla
2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 15C/74/2016-125 zo dňa 07. 04. 2017 žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 300,- eur od 17. 12. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03. 03. 2016 domáhal voči

žalovanému zaplatenia sumy 300,- eur spolu s príslušenstvom titulom úhrady poplatku za účasť
na spoločnej poľovačke na diviaky v poľovnom revíri Karikáš dňa 05. 12. 2015. Žalovaný nárok
žalobcu neuznal tvrdiac, že sa poľovačky zúčastnil ako hosť na pozvanie žalobcu bez nutnosti skladať
požadovanú zálohu. Nikde a v žiadnej forme neuzavrel so žalobcom zmluvu/dohodu o účasti na
spoločnej poľovačke dňa 05. 12. 2016 v poľovnom revíri Karikáš, nedohovoril sa na svojich podmienkach
účasti na spoločnej poľovačke. Pokiaľ uhradil žalobcovi sumu 533,- eur, táto úhrada bola realizovaná
na tzv. dobré vzťahy.

Citujúc ust. § 733, § 734 Občianskeho zákonníka súd žalobe vyhovel. Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústna dohoda o obstaraní
veci v zmysle ust. § 733 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom plnenia obstarávateľa - žalobcu
bolo zabezpečenie účasti žalovaného ako objednávateľa na spoločnej poľovačke, ktorá sa konala v
dňoch 04. a 05. 12. 2015 a na druhej strane záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi za obstaranie veci
odmenu. Cena obstarávateľa zahŕňa nielen odmenu obstarávateľa, ale aj účelne vynaložené náklady,
resp. podľa okolnosti cenu plnenia, ktorá má byť poskytnutá, poprípade ďalším obstarávateľom. Pre

určenie ceny obstarania platia ustanovenia Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve, keďže zmluva o
obstaraní veci je osobitným druhom príkaznej zmluvy. Žalovaný v rámci svojej výpovede na pojednávaní
dňa 08. 03. 2017 potvrdil, že bola uzavretá dohoda medzí ním a žalobcom ohľadne obstaranie účasti na
poľovačke dňa 05. 12. 2015, potvrdil aj to, že bol oboznámený s cenníkom, podmienkami predmetnejspoločnej poľovačke. Trval však na tom že odmena bola dohodnutá osobitne, a to najviac do sumy 500,-
eur, otázka výšky poplatku za poľovačku bola teda sporná. Žalovaný sa zúčastnil poľovačky dňa 05. 12.
2015, kedy sa ulovilo 35 diviakov, prítomných bolo 11 strelcov (vrátane žalovaného). Na základe toho

si žalobca vyúčtoval paušálnu cenu pre poľovníka vo výške 790,- eur + organizačný poplatok 30,- eur
+ 13,- eur večera v zmysle cenníka predmetnej poľovačky.
Súd mal za to, že žalobca skutkové tvrdenia ohľadom obstarania účasti žalovaného na poľovačke
dňa 05. 12. 2015 a o odmene za poľovačku podľa cenníka preukázal. Žalovaný sa reálne zúčastnil
poplatkovejpoľovačkydňa05.12.2015,vedelzaakúcenu,tedapoznalpodmienkyspoločnejpoľovačky.

Súd nemal za preukázané, že by bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá odmena za účasť na
spoločnej poľovačke pre žalovaného vo výške 500,- eur. Žalovaný za účasť zaplatil časť odmeny vo
výške 533,- eur a zostáva mu doplatiť čiastku 300,- eur, a to na základe žalobcom vystavenej faktúry
2015/093, ktorá bola splatná 16. 12. 2015. Preto súd žalobe žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 300,-
eur vyhovel.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd, nakoľko žalovaný neuhradil
zvyšok faktúry v lehote splatnosti, čím žalobcovi vznikol aj nárok na úroky z omeškania od 17. 12. 2015,
teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj
úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5,05 % ročne od 17. 12. 2015 do zaplatenia.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal voči žalovanému právo
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým
sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Namietal, že súd pri zdôvodnení rozsudku vychádzal z akceptácie tvrdení len jednej strany, bez
bližšieho odôvodnenia a vysvetlenia prečo sa priklonil len k tvrdeniam žalobcu a žalobe vyhovel. Takto
vydaný rozsudok je nepreskúmateľný, lebo nie je riadne odôvodnený čo do dôvodu prisúdenia vyššej
vypovedacej hodnoty dôkazom produkovaným žalobcom. Z titulu takéhoto nezákonného hodnotenia
dôkazov je rozsudok nezákonný. Súd nevyhodnocoval vykonané dôkazy každý samostatne a vo

vzájomných súvislostiach, za nepreukázané považoval jeho tvrdenia, ktoré majú tú istú váhu ako
tvrdenia žalobcu. Aj napriek rovnakému počtu svedkov a ich účasti na zúčastnenom hovore za
rozhodujúce považoval tvrdenia žalobcu.
Poukázal na to, že vzťah čo do podmienok poľovačky nebol v písomnej forme a dôkazné bremeno má
žalobca. Napriek tomu, že žiaden priamy dôkaz o podmienkach poľovačky tvrdených žalobcom nebol,

súd žalobe vyhovel a to všetko za okolnosti rovnakej váhy produkovaných dôkazov z každej strany.
Žalobca podľa žalovaného neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že by skutočne došlo k akceptovaniu
podmienok a cien poľovačky z jeho strany. Výkon poľovačky sa medzi stranami sporu viedol za
osobitných podmienok, v osobitnom režime, osobitnom časovom rozpätí a tiež so zúženými nákladmi
účastníka poľovačky z dvoch dní na jeden. Práve tieto osobitné podmienky, osobitný prístup zo

strany žalobcu k jeho účasti na danej poľovačke svedčia o tom, že k tejto dohode o poľovačke za
osobitných podmienok došlo. Výnimka bola uplatnená zo strany žalobcu aj vo vzťahu k zloženiu zálohy
na poľovačku, ktorú žalobca vždy podľa podmienok ním zverejnených požadoval, čo podporuje jeho
tvrdenie, že dohoda o inej cene bola uzavretá. I napriek tomu sa súd priklonil k stanoviskám žalobcu,
k jeho podmienkam zverejneným na internete a podľa týchto rozhodol. Výkon a realizovanie poľovačky

bolo dohodnuté ústne, čo znamená, že zo strany žalobcu nebol produkovaný žiaden priamy dôkaz,
v znení ktorého by mohol súd ustáliť podmienky poľovačky. Súd napriek tomu udelil väčšiu váhu
dôkazom žalobcu, toto svoje konanie v odôvodnení rozsudku však nerozviedol, v dôsledku čoho je nutné
vykonané vyhodnotenie dôkazov považovať za nezákonné a rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný.
Nedokladovanie objednávky poľovačky, nedohodnutie si podmienok poľovačky v písomnej forme,

osobitné podmienky účasti na poľovačke rozhodujúcim spôsobom podporujú záver, že k dohode o inej
cene poľovačky došlo, a toto má za následok, že žaloba mala byť ako neopodstatnená zamietnutá.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, podanom prostredníctvom splnomocneného zástupcu,
navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov

odvolacieho konania.
Žalobca namietal, že odvolanie žalovaného neobsahuje odvolacie dôvody, preto navrhol odvolanie
žalovaného podľa § 386 písm. d/ C. s. p. odmietnuť.Pokiaľ odvolací súd odvolanie neodmietne, mal za to, že neexistujú dôvody na zmenu napadnutého
rozhodnutia, ani na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozporoval
tvrdenia žalovaného o účasti žalovaného na poľovačke ako hosťa bez nutnosti zaplatenia poplatku za

účasť na tejto poľovačke, čomu nezodpovedá skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k čiastočnej
úhrade poplatku vo výške 533,- eur. Pokiaľ ide o okolnosti objednávky poľovačky, uviedol, že vzhľadom
na krátkosť času a absenciu technických možností nebol priestor ani možnosť na vyžiadanie si písomnej
objednávky, pričom jeho snahou bolo vyjsť v ústrety žalovanému a umožniť mu účasť na poľovačke. Je
nesporné, že medzi nimi došlo k uzavretiu zmluvy o obstaraní veci podľa § 733 a nasl. Občianskeho

zákonníka, na základe ktorej sa zaviazal v prospech žalovaného zabezpečiť účasť na poľovačke
a žalovaný sa zaviazal uhradiť mu poplatky tak ako boli z jeho strany prezentované. Žalovaný na
preukázanie svojich tvrdení o existencii osobitnej dohody o cene poľovačky navrhol vypočuť svedka
Y., z ktorého výpovede však nebolo preukázané, že došlo k uzavretiu dohody o jeho možnej účasti na
poľovačke za „stropovú“ cenu 500,- eur. Poukázal tiež na rozpornosť tvrdení žalovaného v priebehu
konania.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu, ktoré bolo jeho splnomocnenému zástupcovi riadne doručené,
nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu o absencii odvolacích dôvodov odvolania žalovaného.
I keď žalovaný v odvolaní nekonkretizoval odvolacie dôvody uvedením konkrétneho ustanovenia § 365
ods. 1 C. s. p., z obsahu odvolania žalovaného však vyplýva, že tento namietal nepreskúmateľnosť,
nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a v dôsledku toho jeho arbitrárnosť čo možno
subsumovať pod ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Za daného stavu neboli podľa názoru odvolacieho

súdu splnené podmienky pre odmietnutie odvolania žalovaného v zmysle § 386 písm. d/ C. s. p.
Odvolanie žalovaného však odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam

a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vykonané
dôkazy hodnotil v súlade s ust. § 191 C. s. p. jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na
všetko,čovyšlozakonanianajavo.Odôvodneniepísomnéhovyhotoveniarozsudkuzodpovedákritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., súd prvej inštancie v ňom dal jasnú a presvedčivú odpoveď na
podstatnú otázku, prečo žalobe vyhovel. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť

týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje, bez potreby ich opakovania.

8. V nadväznosti na odvolaciu námietku žalovaného odvolací súd uvádza, že základné právo na
spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli preskúmateľné, aby
ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky a súčasne aby také

rozhodnutia neboli arbitrárne (§ 220 ods. 1 C. s. p.). Rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody,
na ktorých je založené. Výrok súdneho rozhodnutia, ktorý je záväzný, totiž nemožno vnímať oddelene
od odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko práve z odôvodnenia má vyplývať na základe akých
skutkových a právnych dôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý. To, že právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne

vyplýva i z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva či Ústavného súdu Slovenskej
republiky.

9. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej ako

aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z
hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany
sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, však nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď
na každý argument strany sporu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa
nepochybne v prejednávanej veci stalo. Ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,

aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument (viď napr. rozhodnutie Vojtěchová proti Slovenskej
republike zo dňa 25. septembra 2012). Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS
115/03 zo dňa 03. 07. 2003 rovnako vyslovil, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (porovnaj aj rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 361/2010 zo dňa 14. 09. 2011, rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo 8/2008 zo dňa 17. 06. 2009). Právo na spravodlivý súdny proces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do
práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola
strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.
ÚS 50/2004).

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu dospel k záveru, že súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
žalobe vyhovel, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k dôkaznému
bremenu odvolací súd dodáva, že v spore nedokazuje vždy len žalobca, ale v závislosti od procesnej
situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Žalobca
je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené

právo, resp. právom chránený záujem; žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v
spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Preto pokiaľ žalovaný tvrdil, že
výkon poľovačky sa medzi stranami sporu viedol za osobitných podmienok, spočívalo dôkazné bremeno
v tomto smere na ňom. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia navrhol vypočuť svedka Y.. P. T.,
ktorého výpoveďou však ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo tvrdenie žalovaného preukázané.

Súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 191 C. s. p. a svoje závery v tomto smere v
odôvodnení svojho rozhodnutia riadne odôvodil (viď najmä bod 8. posledný odsek, bod 10. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia).

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac s odôvodnením

napadnutého rozsudku okresného súdu, tento, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne
napadnutý odvolaním žiadnej zo strán konania, ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu,

preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)