Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112211609
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6112211609.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v exekučnej
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom advokátom so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti
povinnému T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,

PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 3636/12 o
vymoženiepohľadávkyvovýške2.295,83Eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5Er/433/2012-32 zo dňa 25. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5Er/433/2012-32 zo dňa 25. septembra 2017 zrušuje
a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zastavil okresný súd exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 19.03.2012 začalo exekučné konanie vo veci vymoženia pohľadávky
oprávneného vo výške 2.295,83 Eur s príslušenstvom voči povinnému na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaný pod sp. zn. SR 07477/11 dňa 09.08.2011,
ktorým bol podľa jeho odôvodnenia priznaný nárok zo zmenky vystavenej dňa 11.12.2009.

3. Okresný súd konštatoval, že v zmysle novelizovaných ustanovení Exekučného poriadku, a to ust.
§ 243f spolu s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku tak vznikla oprávnenému povinnosť v lehote do
22.01.2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným.

4. Dňa 22.03.2016 bolo prostredníctvom súdneho exekútora súdu doručené podanie oprávneného
označené ako „Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. §
243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“)“. Uvedené podanie bolo súdnemu exekútorovi na adresu exekútorského úradu doručené dňa
21.06.2016. Oprávnený v ňom uviedol, že exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorý je fyzickou
osobou oprávnenou na podnikanie, čo znamená, že vzťah medzi ním a oprávneným nie je vzťahom

spotrebiteľským. Ustanovenia novely Zákona sa podľa oprávneného vzťahujú len na povinných, ktorí sú
spotrebiteľmi, teda netýkajú sa povinných, ktorí sú fyzickými osobami - podnikateľmi.

5. S prihliadnutím na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 774/2016-7, zo dňa 27.10.2016 súd
prijal záver, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal oprávnený doručiť v lehote do 22.01.2016
priamo na súd a nie na sídlo exekútorského úradu povereného exekútora, ktorý doplnenie návrhu potom

postúpil na súd.6. Okresný súd za právny následok doručenia doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej 30 dňovej lehote, tj. do 22.01.2016 len na sídlo exekútorského úradu povereného súdneho
exekútora, ako sa tomu stalo aj v tomto exekučnom konaní, považoval za nedoplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie v lehote stanovenej § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, čo je dôvodom na
zastavenie exekúcie a preto podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie dôvodov
ustanovených v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) s návrhom, aby ho odvolací súd v súlade s § 221 OSP zrušil.

8. Oprávnený uviedol, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné. V súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP
mal súd v odôvodnení uznesenia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal. Súd dbá, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo
presvedčivé. Odôvodnenie predmetného uznesenia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa.

9. Oprávnený nesúhlasil s názorom súdu o tom, že hlavný kauzálny vzťah medzi ním povinným je
vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval
ako podnikateľ a peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania. Predmetná skutočnosť
musí byť známa súdnemu exekútorovi ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu
na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Oprávnený
vyjadril názor, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie
v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči
povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Zároveň oprávnený poukazuje na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku, ktoré odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny
vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa.

10. Pokiaľ by sa súd neuspokojil s vyššie uvedenou argumentáciou oprávnený zároveň poukázať
aj na skutočnosť, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul

a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o
úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti sú
od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu. Zároveň oprávnený uvádza, že
medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. S poukazom na uvedené
má oprávnený za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39

ods. 4 Exekučného poriadku splnil.

11. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385

ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného je dôvodné.

13.Zospisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žedňa19.03.2012bolapredsúdnymexekútoromspísaná
zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal

okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 28.05.2012 poverenie,
ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním
exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 07477/11 zo dňa 09.08.2011 na vymoženie sumy 2.295,83
Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 2.295,83 Eur od 10.05.2011 do zaplatenia, 6%

ročným úrokom zo zmenkovej sumy 2.295,83 Eur od 22.06.2011 do zaplatenia, trov predchádzajúceho
konania a trov exekúcie voči povinnému. Rozsudok bol vydaný na základe zmenky vystavenej povinným
ako fyzickou osobou na rad oprávneného.

14. Dňa 22.03.2016 bolo okresnému súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie

oprávneného vyhotovené a aj doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Oprávnený týmto
podaním doplnil návrh na začatie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú
uvedené v odôvodnení exekučného titulu a súdu sú známe od začiatku exekúcie. Pokiaľ ide osobupovinného uviedol, že exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená
na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri
uzatváraní úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Dôkazy osvedčujúce

skutočnosti pomenované v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie
súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený
na základe uvedeného navrhol pokračovať v exekúcii.

15. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

18. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobouoprávnenýopíšeajrozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahu(odkazna§17zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z.) s povinným. Skutočnosti

podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

19. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

20. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona
odkladajú.

21. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že
sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

22. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote

podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

23. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

24. Podľa 36 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

25. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57

ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. sú exekučné súdy
povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka -
spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového
k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá

taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z
uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi
povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho
dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj vprebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým
bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Exekučný poriadok určil

oprávnenému na doplnenie návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 tridsať dňovú lehotu, ktorá
začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. dňa 24.12.2015 a uplynula 22.01.2016. Lehota na
doplnenie návrhu stanovená pre oprávneného týmto zákonom je lehotou procesnou, preto stačí, ak bolo
doplnenie vrátane dôkazov oprávneným podané posledný deň lehoty. Exekučný poriadok v ust. § 243f
ods. 1 neupravuje komu má oprávnený doplnenie návrhu doručiť. Môže ho doručiť tak príslušnému súdu,

ktorý bude rozhodovať o ďalšom postupe v konaní avšak s poukazom na ustanovenie 36 ods. 2 a § 40
ods. 1 môže oprávnený doplnenie návrhu doručiť aj poverenému súdnemu exekútorovi.

26.Preskúmanímvecidospelodvolacísúdkrovnakémuzáveruakookresnýsúdotom,žeoprávnenému
bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému vznikla
povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu

na vykonanie exekúcie. Oprávnený si povinnosť splnil podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa
21.01.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval záver okresného súdu o nesplnení
si povinnosti vyplývajúcej z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia v zákonom stanovenej 30 dňovej
lehote za nesprávny, v dôsledku čoho je nesprávne aj jeho rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa ust.
§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

27. Odvolací súd mal zo spisu preukázané, že oprávnený už k návrhu na vykonanie exekúcie priložil
nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok,
ale aj zmluvu o úvere splatenie, ktorého zmenka zabezpečovala. Súčasťou návrhu boli aj Všeobecné
obchodné podmienky upravujúce v čl. 14 Dohodu o vyplnení zmeniek, na základe ktorej došlo k

vyplneniu blankozmenky. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli súčasťou exekučného spisu tak, ako
na to upozornil exekučný súd oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, odvolací súd posúdil
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným ako dostatočné nielen po formálnej stránke tak,
ako to uviedol okresný súd, ale aj po stránke materiálnej. Z tohto dôvodu mal odvolací súd za to, že

oprávnený povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1, v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil
už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Okresný súd preto nesprávne rozhodol o zastavení
exekúcie podľa § 57 ods. 2, v spojení s § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, proti ktorému Exekučný
poriadok nepripúšťa odvolanie.

28. Podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky sa každý môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

29. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby

jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený.

30. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne
súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany
dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná

právna norma (IV. ÚS 77/02).

31. V záujme dodržania práv každého účastníka na spravodlivý proces zaručený mu Ústavou Slovenskej
republiky v článku 46 ods. 1, ako aj z dôvodu reálnej súdnej ochrany odvolací súd vec prejednal, keďže
by takýmto nesprávnym procesným postupom okresného súdu boli odňaté účastníkovi jeho práva na

prejednanievecisúdom.OdvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujeajnarozhodnutieÚstavnéhosúduSR,
v ktorom ústavný súd konštatoval, že „obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohtopráva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore
s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy“ (sp. zn. II. ÚS 85/06 zo dňa 22.11.2006).

32. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 a 2 CSP vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom
bude okresný súd postupovať podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak exekúciu nezastaví, rozhodne o jej pokračovaní.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).