Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114224765
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6114224765.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej
a členiek senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu E.. C. R.,
bývajúceho v C., zastúpeného JUDr. Ing. Soňou Strýčkovou, PhD., advokátkou so sídlom v Banskej
Bystrici, Národná 7, proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské
Nivy č. 1, IČO: 31 320 155 a 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave, Zelinárska č. 6, IČO:

35 849 703, o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí flexihypotéky a o určenie neplatnosti zmluvy o
zriadení záložného práva, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 20C/238/2014, o
dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/394/2016 zo dňa 16.
augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom
z 23. júna 2016 č.k. 20C/238/2014-125 zamietol žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o poskytnutí
flexihypotéky,reg.č.XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zodňa6.augusta2009aourčenieneplatnostiZmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 6. augusta
2009. V odôvodnení rozsudku uviedol, že tvrdenia žalobcu o tom, že predmetné zmluvy (o poskytnutí

flexihypotéky a o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti) neuzatvoril slobodne a vážne, nebolo v
konaní preukázané. Až do výkonu záložného práva sa žalobca cítil predmetnými zmluvami viazaný a
nenamietal absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov, ani to, že zmluva o poskytnutí flexihypotéky
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatoval, že
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/, založený Zmluvou o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 6.
augusta 2009 nie je v zmysle ust. § 1 ods. 2 písm. a/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

vzťahom spotrebiteľským, preto žalobcu nemožno považovať za spotrebiteľa a poskytnúť mu ochranu
s tým súvisiacu. Ide o záväzkový vzťah, ktorý má v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného
zákonníka povahu absolútneho obchodu, teda podlieha režimu Obchodného zákonníka. S ohľadom na
uvedené okresný súd žalobu voči žalovanému 1/ zamietol; voči žalovanému 2/ žalobu zamietol z dôvodu
nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu podal žalobca
odvolanie.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom sp.zn. 17Co/394/2016 zo dňa
16. augusta 2017 odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte „CSP“) potvrdil. V odôvodnení
rozsudku uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej
inštancie a na tieto závery poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu odvolací

súd (vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu) uviedol, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správny právnypredpis(ustanovenie§37a§39 Občianskehozákonníka)asúčasnevecsprávneprávneposúdil.Pokiaľ
ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho hodnotenia dôkazov, odvolací súd uviedol,
že nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v tom prípade, ak

by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a ani inak nevyšli v konaní
najavo alebo ak by naopak nezobral do úvahy rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, prípadne vyšli v konaní najavo alebo ak by sa pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, či vierohodnosti dopustil logického rozporu alebo ak by vykonané
dôkazy vyhodnotil tak, že ich hodnotenie by odporovalo ust. §§ 191 až 194 CSP. Pokiaľ ide o odvolaciu

námietku žalobcu týkajúcu sa právneho posúdenia jeho postavenia ako nespotrebiteľa okresným súdom
v právnom vzťahu so žalovaným 1/, odvolací súd uviedol, že právny záver okresného súdu, že v
prípade žalobcu nejde o spotrebiteľa, nie je síce správny, ale toto jeho pochybenie nemá vplyv na
správnosť jeho záverov v otázke neplatnosti predmetných zmlúv. Ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu, že
nemal možnosť individuálne dojednať a pripomienkovať zmluvné podmienky tvoriace obsah sporných
zmlúv, odvolací súd vyhodnotil tiež ako neopodstatnenú, pričom konštatoval, že tvrdenie žalobcu, že

predmetné zmluvy neuzatvoril slobodne a vážne, nebolo v konaní preukázané.

3. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej v texte aj „dovolateľ“) dovolanie,
ktorého prípustnosť odôvodnil v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP tým, že odvolací súd sa pri
riešení otázky, od vyriešenia ktorej záviselo jeho rozhodnutie, odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu. V uvedenej súvislosti žalobca v dovolaní uviedol, že nesprávne právne posúdenie
veci odvolacím súdom spočíva v tom, že odvolací súd, stotožňujúc sa s rozhodnutím okresného súdu,
neaplikoval na zistený skutkový stav ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, priznávajúce
žalobcovi postavenie spotrebiteľa. Preto ak odvolací súd v rámci právneho posúdenia veci prijal záver,
že záväzkovo-právny vzťah založený Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 6. augusta 2009

podlieha režimu Obchodného zákonníka, (tak ako to v odôvodnení rozsudku uviedol okresný súd),
vec nesprávne právne - v rozpore s ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka - posúdil. Dovolateľ v
dovolaní odvolaciemu súdu ďalej vytkol to, že nesprávne právne posúdil aj nedostatok slobodného
prejavu vôle žalobcu pri podpise predmetnej úverovej a záložnej zmluvy. V nadväznosti na uvedené
poukázal dovolateľ v dovolaní na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/3/2011 zo dňa 28.

septembra 2011, kde Krajský súd v Prešove posúdil podobný právny úkon, neuzatvorený slobodne a
vážneakoneplatnýatiežnarozsudokOkresnéhosúduHumennésp.zn.6C/168/2010-144,ktorýKrajský
súd v Prešove rozsudkom sp.zn. 18Co/109/2011 potvrdil, pričom uviedol, že úverová a záložná zmluva
sú zmluvami typovými (štandartnými, formulárovými), v ktorých sú vopred predformulované znenia
zmluvných ustanovení, preto je problematické ich individuálne dojednanie, čím dochádza k zneužívaniu

slabšieho postavenia spotrebiteľa, ako aj k vadám prejavu jeho vôle. Z uvedených dôvodov vyhodnotil
KrajskýsúdvPrešovevyššieuvedenýmrozsudkomúverovúzmluvuasňousúvisiacuzáložnúzmluvuza
neplatnú. V závere dovolania žalobca navrhol dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 17Co/394/2016
zo dňa 16. augusta 2017, ako aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/238/2014-125 zo

dňa 23. júna 2016 zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že dovolanie v tejto veci nie je prípustné.
Žalobca v dovolaní síce uviedol, že prípustnosť dovolania odôvodňuje ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,
avšakodklonodvolaciehosúduodustálenejrozhodovacejpraxedovolaciehosúdužiadnymrelevantným

spôsobom nepreukázal. V dovolaní len zopakoval svoje tvrdenia prezentované už v konaní pred súdom
prvej inštancie, kde tvrdil, že úverová zmluva (a aj zmluva o zriadení záložného práva) je absolútne
neplatným právnym úkonom podľa ust. § 37 a 39 Občianskeho zákonníka, pretože ju neuzatvoril
slobodne a vážne, avšak nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Pokiaľ
ide o žalobcom namietanú aplikáciu Obchodného zákonníka na právny vzťah založený Zmluvou o

poskytnutíflexihypotékyzodňa6.augusta2009,žalovaný1/vovyjadreníkdovolaniužalobcuuviedol,že
konajúci súd správne aplikoval uvedený právny predpis, pretože nebol daný dôvod na aplikáciu zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle ust. § 1 tohto zákona. Navrhol, aby dovolací súd
dovolanie žalobcu odmietol.

5. Žalovaný 2/ sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolorozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho
pojednávania(§443CSP)preskúmalvecadospelkzáveru,žedovolaniejepotrebnéodmietnuť,pretože
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

7. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobca vyvodil jeho prípustnosť z ust. § 421 ods. 1 písm. a/
CSP, avšak v dovolaní neoznačil žiadne rozhodnutie/tia dovolacieho súdu predstavujúce jeho ustálenú
rozhodovaciu prax, od ktorej sa podľa tvrdenia dovolateľa odvolací súd pri riešení otázky, od vyriešenia
ktorej záviselo jeho rozhodnutie, odklonil.

8. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny.

Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne
na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu;
so zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenia odvolacím súdom
sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna.

9. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na
základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť
dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)
kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako
dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešeniadovolateľomoznačenejprávnejotázkyažeideoprípad,naktorýsavzťahujetotoustanovenie
(§ 421 ods. 1 CSP).

10. Žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.

11. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP neoznačí
ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (tak ako v tomto prípade), od ktorej sa podľa jeho názoru
odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže posúdiť splnenie predpokladov prípustnosti dovolania podľa
citovaného ustanovenia, pretože svoje rozhodnutie nemôže založiť na domnienkach o tom, ktorý judikát,
stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli a pritom „suplovať“ aktivitu dovolateľa tým, že z

vlastnej iniciatívy bude vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu týkajúce sa danej problematiky
a následne posudzovať, či sa odvolací súd pri riešení právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo jeho
rozhodnutie odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo nie.

12. „Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách

alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax
vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca
aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto

názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.

13. V preskúmavanej veci dovolateľ nevymedzil predpoklad prípustnosti dovolania spôsobom
vyplývajúcim z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, pretože v dovolaní neoznačil žiadne rozhodnutie/tia
dovolacieho súdu, od ktorých by sa mal odvolací súd pri riešení otázky, od ktorej záviselo jeho

rozhodnutie, odkloniť. Nie je totiž možné argumentovať tým, že odvolací súd sa pri riešení právnej
otázky, od ktorej záviselo jeho rozhodnutie, odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a
súčasnevdovolaníneuviesťžiadnerozhodnutie/tiadovolaciehosúdutvoriaceprekonkrétnevymedzenú
právnu otázku jeho ustálenú rozhodovaciu prax. V uvedenej súvislosti dovolací súd uvádza, že za
ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu nemožno považovať rozhodnutia okresného súdu a ani

rozhodnutia krajského súdu, riešiace rovnakú právnu otázku, pretože to odporuje zneniu ust. § 421 ods.
1 písm. a/ CSP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zmyslom uvedeného ustanovenia je výlučne odklon
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.14. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. f/ CSP odmietol.

15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP).
16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.