Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/1545/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6199896246
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6199896246.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: U.. (.), so sídlom E., proti povinnému: H.,
K., bytom R., O. o vymoženie pohľadávky vo výške 975,96 Eur (29 401,90 Sk) s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. J. st., so sídlom EL.m. 1, 911 01 I., pod spis. zn. EX 271/1999, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu, vykonávanú súdnym exekútorom, JUDr. J., pod sp. zn. EX 271/99 v y h l a s u j
e z a n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .

II. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi, X. trovy exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 08.06.1999 návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 975,96 Eur (29 401,90 Sk) s príslušenstvom, a to
na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 5T 35/99 zo dňa

21.04.1999, čím sa exekučné konanie začalo.

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením č. 5601 011561 dňa 25.06.1999 poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora X., so sídlom exekútorského úradu Q., ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 271/99.

3. Dňa 20.02.2014 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie,

nakoľko povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, pohľadávky voči tretím osobám, účty
v peňažných ústavoch, z ktorých by bolo možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť.

4. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa
začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

5.Podľa§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo01.022002,exekúciusúdzastaví
ak, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.02.2002, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

7.Zexekučnéhospisusp.zn.EX271/1999vyplýva,žepovinnýnevlastnížiadnyhnuteľnýaninehnuteľný
majetok,pohľadávkyvočitretímosobám,účtyvpeňažnýchústavoch,zktorýchvybolomožnévymáhanú
pohľadávku uspokojiť. V Sociálnej poisťovni je registrovaný ako SZČO, má evidované nedoplatky na
poistnom, nepoberá dôchodok, ani žiadne poistenie.8. Súd ďalej zistil, že na tunajšom súde sú, resp. boli voči povinnému vedené viaceré exekučné konania,
v ktorých v ktorých bola na základe zistení exekútorov konštatovaná nemajetnosť povinného (napr.
4Er/1089/2007).

9. Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V 11. časti v prechodných a
záverečnýchustanoveniachzakotvuje,podľaktoréhozákonasamápostupovaťvsúvislostisúčinnosťou
jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ustanovenia § 235 ods. 2 Ex.
por. rešpektujú zásadu platnú v civilnom konaní, podľa ktorej konanie začaté pred účinnosťou novej

právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred
účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného
právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. § 235 ods. 2 Ex.
por. je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od
1. februára 2002 na konania začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala
pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.

10. Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré
nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučné konanie sa začalo
dňa 08.06.1999, pričom ku dňu rozhodnutia v rámci exekúcie nebola od povinného vymožená ani časť
pohľadávky v prospech oprávneného. Majetkové pomery povinného sa dlhodobo nezmenili. Na základe

zistených skutočností súd dospel k záveru, že na strane povinného nemožno predpokladať, že v blízkej
budúcnosti bude dosahovať taký príjem, príp. nadobudne taký majetok, aby z neho bolo možné uspokojiť
vymáhaný nárok. Ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, v dôsledku
čoho by sa zvyšovali aj trovy exekúcie. Nakoľko nemajetnosť povinného ako samostatný dôvod na
zastavenie exekúcie ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.01.2002)

neuvádzalo, súd rozhodol o podnete súdneho exekútora podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku a exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať a následne zastavil.

11. Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 01.02.2002) za výkon exekučnej činnosti

patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 01.02.2002) náklady podľa § 196
uhrádza povinný.

13. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku (v znení účinnom do 01.02.2002), trovami
exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní
exekúcie.

14. Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku (účinného do 31.01.2002) ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval
oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

15. V exekučnom konaní má povinnosť trovy exekúcie uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch

(§ 203 Exekučného poriadku) má túto povinnosť oprávnený. Keďže exekúcia bola vyhlásená za
neprípustnú a zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom uloženie povinnosti náhrady trov
exekúcie povinnému by nemalo zmysel, súdny exekútor žiadal, aby bol na úhradu trov zaviazaný
oprávnený. Predpokladom uloženia povinnosti (aby oprávnený nahradil trovy exekúcie) podľa
ustanovenia § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31.01.2002/ bolo uváženie súdu o

miere procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Nárok na náhradu trov exekúcie
je nárokom, ktorý má svoj základ v ustanoveniach procesného práva, preto o zavinení oprávneného
možno uvažovať len z tohto hľadiska. K zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že oprávnený podal
návrh na jej zastavenie, ale na základe dlhodobej nemajetnosti povinného (ktorú skutočnosť zistil súdny
exekútor pri vykonávaní exekúcie a ktorú následne oznámil exekučnému súdu). V danom prípade

taktiež nemožno oprávnenému vytýkať, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia.
Náležitou opatrnosťou treba rozumieť opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu
na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. V danej veci oprávnený podal návrhna vykonanie exekúcie, ktorý doručil súdnemu exekútorovi dňa 08.06.1999 a exekútor podal podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného dňa 20.02.2014. Doba, ktorá uplynula od
podania návrhu na vykonanie exekúcie do doby zistenia skutočností o nemajetnosti povinného, preto

svedčí o tom, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať túto skutočnosť ako dôvod na
zastavenie exekúcie v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Keďže neboli naplnené zákonné
predpoklady podľa § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.01.2002, aby mohol súd zaviazať
nanáhradutrovexekúcieboloprávneného,rozhodoltak,žeichnáhradusúdnemuexekútorovinepriznal.

16. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne porovnaj napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013).

17. Exekučné konanie začalo pred 01.02.2002, preto je potrebné postupovať podľa právnej úpravy
účinnej do 31.01.2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte
nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vzhľadom na
vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.