Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Malacky

Judgement was issued by Mgr. Ing. Anna Přikrylová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/176/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614209121
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614209121.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: RC Service s.r.o.,

IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou GHS
Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: V. o zaplatenie 59,15 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 59,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne z dlžnej sumy od 05.10.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50%, o ktorých výške rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.08.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
uhradiť mu istinu v sume 59,15 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou bol dňa
04.09.2013 v Brne na základe vykonanej kontroly cestovných dokladov zo strany pracovníka Dopravní
podnikměstaBrno,a.s.,sosídlomHlinky151,Brno,IČ:25508881(ďalejlen„DPMB,a.s.“)spísanýZápis
o vykonanej prepravnej kontrole č. 25005837, ktorý žalovaná vlastnoručne podpísala a ktorý osvedčuje,
že žalovaná v čase kontroly nemala u seba platný cestovný doklad, čím žalovanej vznikla povinnosť
uhradiť dopravnému podniku neuhradené cestovné a prirážku k cestovnému v celkovej výške 1.525, Kč,

t. j. 59,15 Eur, prepočítané kurzom Českej národnej banky ku dňu vzniku pohľadávky.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k. 17Ro/641/2014- 10 zo dňa
27.11.2014, ktorý však musel uznesením č. k. 7C/176/2015-19 zo dňa 20.01.2016 podľa § 173 ods. 2
prvá veta Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 v plnom rozsahu zrušiť, nakoľko sa
ho nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci ju súd na vyjadrenie k žalobe vyzval. Žalovanej bola žaloba
doručenáprostredníctvomopatrovníka(ustanovenéhopodľa§29ods.2Občianskehosúdnehoporiadku
účinného do 30.06.2016). Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 15.07.2016.

6. Súd sa oboznámil so žalobou a priloženými listinnými dôkazmi, a to so zápisom o vykonanej
prepravnej kontrole č. 24776530 z 04.09.2013, s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z
28.05.2014 a ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Žalovaná dňa 04.09.2013 v čase o 11.15 hod. cestovala hromadným dopravným prostriedkom
Dopravního podniku města Brno, a.s., kedy revízor podniku kontroloval podmienky, za ktorých žalovaná
použila dopravný prostriedok. Revízor zistil, že žalovaná cestuje bez cestovného lístka. Vyzval ju preto
zaplatiť cestovné s prirážkou celkom 1.525,- Kč, čo však žalovaná na mieste neuhradila. Pohľadávka
Dopravního podniku města Brno, a.s., bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo 28.05.2014 postúpená
na terajšieho žalobcu

8. Podľa ustanovenia článku 18 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa
12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych veciach, spotrebiteľ môže
žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko,
alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý

účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ
bydlisko.

9. Podľa článku V ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o

preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny
obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy
je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého
pobytu prepravcu.

10. Podľa § 1879 zákona č. 89/2012 Sb. (Občanský zákonník účinný od 01.01.2014 v ČR), veriteľ
môže celú pohľadávku alebo jej časť postúpiť zmluvou ako postupca i bez súhlasu dlžníka inej osobe
(postupníkovi).

11. Podľa § 1880 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR, postúpením pohľadávky nadobúda postupník aj

jej príslušenstvo a práva s pohľadávkou spojené, vrátane jej zabezpečenia.

12. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) zmluvou
o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby
ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

13. Podľa § 7 ods. 6 vyhlášky Ministerstva dopravy a spojov Českej republiky č. 175/2000 Sb., ak
si cestujúci nezakúpi cestovný lístok, považuje sa za cestujúceho, ktorý sa z príčin na svojej strane
nepreukázal platným cestovným dokladom.

14. V zmysle § 37 ods. 4 písm. d/ zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach, poverená osoba je oprávnená uložiť
cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom zaplatenie cestovného a prirážky k
cestovnému alebo vyžadovať od neho osobné údaje, potrebné na vymáhanie cestovného a prirážky,
pokiaľ cestujúci nezaplatí na mieste.

15. Podľa § 37 ods. 6 zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach, výšku prirážky stanoví dopravca v prepravných
podmienkach. Výška prirážky nesmie presiahnuť čiastku 1.500,- Kč. Prirážka za porušenie podmienok
stanovených prepravným poriadkom je najviac 1.500,- Kč.

16. Na základe uvedeného vyplýva, že pre právne vzťahy založené zmluvou o preprave cestujúcich sa

použije platné právo Českej republiky, keďže právny predchodca žalobcu má sídlo na území Českej
republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania,
resp. medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanej posudzoval podľa platného právneho poriadku
Českej republiky, pričom dospel k záveru, že títo uzatvorili zmluvu o preprave osôb s poukazom naustanovenie § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka Českej republiky, podľa ktorého, zmluvou o preprave
osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za stanovené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho
dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaná

cestovala bez cestovného lístka, nezaplatila stanovené cestovné a podľa Zápisu o vykonanej kontrole
jej bola poverenou osobou uložená prirážka k cestovnému 1.500,- Kč (cestovné v sume 25,- Kč), čo
v prepočte predstavuje sumu 59,15 Eur. Keďže žalovaná neuhradila dlžnú sumu včas, dostala sa do
omeškania a žalobca má tak nárok aj na úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ČR) a nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. (žalovaná bola vyzvaná priamo v zápise o

vykonanej kontrole na úhradu do 30 dní).

17. Na základe všetkých uvedených skutočností súd zaviazal žalovanú na úhradu dlžnej sumy tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O lehote na splnenie povinnosti žalovaného súd rozhodol
podľa § 232 ods. 3 C.s.p. veta prvá.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanej veci
bol plne úspešný žalobca a vzniklo mu právo na náhradu trov konania.

19. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania sčasti nepriznal žalobcovi náhradu trov a to vo

výške 50%. Použil pritom ustanovenie § 257 C.s.p. podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom tohto ustanovenia je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že jedná sa o konanie, kde
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a trovy konania (ktorých náhrada sa požaduje)
sú neprimerané voči pohľadávke. Zo žaloby vyplýva, že žalobcom v prípade úspechu v konaní pred
súdom prvej inštancie uplatňovaná náhrada trov konania, spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku
a trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to 1 - prevzatie a príprava zastúpenia,
2 - písomné podanie na súd spolu v sume 59,14 Eur. Podľa súdu sú splnené zákonné podmienky

pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. t.j. existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže trovy
konania prevyšujú samotnú pohľadávku, sú voči nej neprimerané. Súd poukazuje aj na nález Ústavného
súdu ČR z 25.07.2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom

zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a to preto takéto trovy konania nemožno priznať v požadovanej výške,
hoci bol účastník vo veci samej úspešný, čo je podľa názoru vyššieho stupňa aj daný prípad. Preto súd
právnemu zástupcovi žalobcu sčasti 50% náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.