Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/69/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310203897
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8310203897.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobcu Slovenská republika
v zastúpení Lesopoľnohospodársky majetok štátny podnik Ulič, IČO: 00992531, zast. JUDr. Irenou
Sopkovou, Hlavná 25, Košice proti žalovaným: 1/ C.. U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M., N. C..
XXX/XX, 2/ Š. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Š. XX, obaja zast. JUDr. Petrom Barňakom, advokátom,
Kukorelliho 58, Humenné, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX kat. úz. P. ako parcely číslo

XXXX/X vo výmere 88 m2 , druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 4285 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 1593 m2 druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 3977 m2 druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 4588 m2, druh trvalý trávnatý porast

XXXX vo výmere 3369 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 12184 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 784 m2 , druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 4085 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 1944 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 198 m2, druh trvalý trávnatý porast

XXXX vo výmere 19849 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 1898 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 688 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 1937 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 8948 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 1394 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 651 m2, druh trvalý trávnatý porast

XXXX vo výmere 1240 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 1292 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 5025 m2 , druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 6996 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 1455 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 1464 m2, druh trvalý trávnatý porast

XXXX vo výmere 215048 m2, druh lesný pozemok
XXXX vo výmere 7617 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 3748 m2 , druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 8243 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 3334 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 6440 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 1029 m2, druh trvalý trávnatý porast

XXXX vo výmere 717 m2, druh trvalý trávnatý porastXXXX vo výmere 1155 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 6375 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 2872 m2, druh trvalý trávnatý porast

XXXX vo výmere 1080 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 5058 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 12727 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 475 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 268 m2 , druh trvalý trávnatý porast,

XXXX vo výmere 8567 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 912 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 488 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 2515 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 4314 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 2649 m2, druh trvalý trávnatý porast,

XXXX/X vo výmere 2984 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 1789 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 1306 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 4894 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere l0901 m2 , druh trvalý trávnatý porast

XXXX vo výmere 929 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 1715 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 2378 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 4924 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 502 m2, druh trvalý trávnatý porast,

XXXX vo výmere 2854 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 17541 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 2617 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 5436 m2 , druh trvalý trávnatý porast,
XXXX vo výmere 13 743 m2, druh trvalý trávnatý porast

XXXX vo výmere 570 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 8886 m2, lesné pozemky
XXXX vo výmere 2914 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 6580 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 37790 m2, lesné pozemky

XXXX vo výmere 3721 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 14735 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 3365 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 2835, orná pôda
XXXX vo výmere 863 m2, druh trvalý trávnatý porast

XXXX vo výmere 3336 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 693 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 7734 M2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX vo výmere 678 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX/X vo výmere 693585 m2 , druh trvalý trávnatý porast

XXXX/XXX vo výmere 1393 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX/XXX vo výmere 271851, lesné pozemky
XXXX/XXX vo výmere 1190 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX/XXX vo výmere 1588860 m2 , lesné pozemky
XXXX/XXX vo výmere 168549 m2, lesné pozemky

XXXX/X vo výmere 231341 m2, lesné pozemky
XXXX/XXX vo výmere 8182 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX/XXX vo výmere 121169 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX/XXX vo výmere 433375 m2, lesné pozemky
XXXX/X vo výmere 1072444 m2, lesné pozemky

XXXX/XXX vo výmere 43522 m2, druh trvalý trávnatý porast,
XXXX/XXX vo výmere 3489 m2, druh trvalý trávnatý porast
XXXX/XXX vo výmere 137777 m2, lesné pozemky
XXXX/XXX vo výmere 8445 m2, lesné pozemkyXXXX/X vo výmere 683315 m2, lesné pozemky
XXXX/X vo výmere 1509814 m2, lesné pozemky
XXXX/XXX vo výmere 119975 m2, lesné pozemky

XXXX/XXX vo výmere 18722 m2, lesné pozemky
XXXX/XXX vo výmere 3541 m2 lesné pozemky
XXXX/XXX vo výmere 4579 m2 lesné pozemky
XXXX/XXX vo výmere 1745 m2 , druh trvalý trávnatý porast,

sú vlastníctvom ž a l o b c u .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 17.5.2004 domáhal proti žalovanej určenia, že nehnuteľností, ktoré

sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nepatria do vlastníctva žalovanej. Svoj návrh odôvodnil
tým, že žalobca bol vlastníkom týchto nehnuteľností ešte pred vydaním notárskeho osvedčenia na
základe ktorého nehnuteľností získala do vlastníctva žalovaná. Žalobca tieto nehnuteľností získal
na základe konfiškácie podľa Vládneho nariadenia č. 104 SNR zo dňa 23.8.1945 o konfiškovaní a
urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcom, Maďarom ako aj zradcom a nepriateľov

slovenského národa v znení a doplnení nariadenia č. 64/1946 ZB. n SNR. Keďže podanou zápornou
určovacou žalobou popieral vlastnícke právo žalovanej, poukázal na to, že žalovaná nemohla
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnil štát aj preto, že neboli splnené
podmienky vydržania a to ani jedná z podmienok, ktoré sa vyžaduje, či už podľa starého Uhorského
práva, alebo stredného Uhorského práva alebo podľa platného terajšieho Občianskeho zákonníka.

Osvedčenie p. notárky I., ako aj čestné prehlásenia svedkov L. G. a L. X. sú podľa žalobcu založené
na nepravdivých skutočnostiach a žalovaná ničím nepreukázala titul nadobudnutia týchto nehnuteľností
u svojho právneho predchodcu ani titul nadobudnutia svojho vlastníckeho práva.

2. V priebehu konania pred súdom požiadal žalobca o zmenu žalobného petitu. O tomto návrhu žalobcu

rozhodol súd uznesením č.k. 5C 121/2004-255 zo dňa 27.1.2009 tak, že pripustil zmenu žalobného
petituvtomznení,ženehnuteľnostízapísanéna LVč.XXXXkat.úz.P.atoparcelyuvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku nepatria do vlastníctva žalovanej a patria do vlastníctva žalobcu t.j. Slovenskej
republiky zastúpenej Lesopoľnohospodárskym majetkom š.p. Ulič. O takto zmenenom návrhu ďalej
konal a čiastočne aj rozhodol. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 5C 121/2004-334 zo

dňa 29.9.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co 9/2010-356 zo dňa
8.2.2010, súd žalobu o určenie, že nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX P. ako parcely
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku nepatria do vlastníctva žalovanej zamietol, s tým, že
žalobu o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam vylúčil na samostatné konanie, v ktorom
bude rozhodnuté aj o náhrade trov celého konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.3.2010.

Zamietnutie zápornej určovacej žaloby odôvodnil súd nedostatkom naliehavého právneho záujmu
na takomto určení popri výroku, ktorým žalobca zároveň žiadal o pozitívne určenie vlastníckeho právo
k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že záporná určovacia žaloba nie je spravidla
opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného
právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má len povahu predbežnej otázky vo

vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah, alebo právo. Vo všeobecnosti tiež platí,
že pozitívne určenie vlastníckeho práva má spravidla prednosť pred negatívnym určením, lebo
z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom, pretože bez
takéhoto pozitívneho určenia treba pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba, ktorá
účastníkom konania nie je.

3. V ďalšom konaní súd prejednával už len nárok žalobcu o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. P. a k tomu prispôsobil aj dokazovanie.

4. Žalobca žalobu o určenie vlastníckeho práva k vyššie označeným nehnuteľnostiam odôvodňoval

tým, že vlastníctvo štát nadobudol konfiškáciou podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. v zneníneskorších predpisov a to priamo na základe tohto nariadenia dňom jeho účinnosti t.j. 1.3.1945, čo
vyplýva z §-u 1 odst. 10 tohto nariadenia. Do konania predložil rozhodnutie Konfiškačnej komisie
v F. č. M.. 1/XX/X.. zo dňa 28.11.1946, podľa ktorého konfiškačná komisia zriadená podľa ods. 7 a

8 §-u 1 nariadenia č. 104/1945 Zb. nariadenia SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Zb. nariadenia
SNR rozhodla na svojom zasadnutí dňa 28.11.1946 o konfiškácií majetku U. P. rod. S., U. M.,
rod. S., R. Y., rod. S. (v niektorých listinách uvedená aj ako Y., Y.) ako osôb národnosti maďarskej
s tým, že toto rozhodnutie sa týka menovite poľnohospodárskeho majetku v kat. úz. F., F. E., F.,
P., s tým, že toto rozhodnutie len deklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu majetku určitej osoby

sú splnené, teda, že majetok tejto osoby ku dňu účinnosti nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR ku dňu
1.3.1945 je skonfiškovaný.

5. Žalobca poukázal na to, že aj keď táto konfiškácia bola iba vyznačená na pozemnoknižnej vložke
č. XXX, XXX, XXX kat. úz. P., je toto vyznačenie v súlade s vtedy platným zákonom a skutočnosť, že
vlastnícke právo štátu nebolo intabulované do pozemkovej knihy, nemení nič na tom, že ku konfiškácií

došlo, pretože táto nastala ex lege, pričom princíp intabulačný platil u prevodu nehnuteľností,
čo však nevylučovalo, že vlastníctvo bolo možné nadobudnúť aj mimo knihovného zápisu mimo iného
úradným aktom štátu. Žalobca tvrdil, že ku konfiškácií došlo aj pokiaľ ide o pozemnoknižnú vložku č.
XXX a to napriek zápisu v príslušnej pozemnoknižnej vložke zo dňa 27.2.1950, kedy Povereníctvo
Pôdohospodárstva vpísalo poznámku do pozemkovej vložky, že zamýšľa prevziať tretinu majetku

vlastnícky patriacich nehnuteľností p. R. Y. s tým, že tento majetok podlieha pozemkovej reforme
podľa zákona č. 142/1947 Zb. Žalobca túto poznámku vyhodnotil ako ľudsky faktor zlyhania a trval
na tom, že predmetný majetok už bol skonfiškovaný v čase učinenia tejto poznámky, pretože to
dokladujú ďalšie listinné dôkazy, konkrétne rozhodnutie Štátnej obvodovej úradovne pre pozemkovú
reformu zo dňa 4.9.1948 o tom, že na majetok R. Y. v uvedenom podiele bola uvalená úradná

správa. Nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom sporu mal byť štátom aj prevzatý, o čom svedčí
súdu predložená zápisnica o prevzatí majetku podľa jednotlivých parciel a katastra. Aj iné dôkazy
predkladané v konaní mali svedčiť o tom, že štát nadobudol tieto nehnuteľností konfiškáciou ex lege
ku dňu 1.3.1945.

6. Z opatrnosti, ak by mal súd pochybnosti o týchto tvrdeniach, odôvodňoval žalobca nadobudnutie
vlastníckeho práva aj titulom vydržania a to na základe oprávnenej držby ešte pred účinnosťou
zákona č. 509/1991 Zb. Právnym titulom vstupu do oprávnenej držby podľa žalobcu bolo konfiškačné
rozhodnutie zo dňa 28.11.1946, podľa ktorého s účinnosťou od 1.3.1945 sa majetok pôvodných
vlastníkov považoval za skonfiškovaný. Na základe tohto konfiškačného rozhodnutia aj štát tento

majetok prevzal a užíval prostredníctvom jednotlivých organizácií lesného hospodárstva. V konaní
poukazoval na listinné dôkazy o prevzatí tohto majetku štátom prostredníctvom jednotlivých organizácií
lesného hospodárstva a o ich takmer 50 ročnej držbe, tak, že s poukazom na jednotlivé ustanovenia
občianskych zákonníkov, vydržacia lehota uplynula najneskôr ku dňu 27.4.1958.

7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Svoj návrh odôvodnil tým,
že žalobca listinnými dôkazmi nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na
základe Nariadenia SNR č. 104/1945 atoztohodôvodu,že ajkeďdochádzalokukonfiškáciímajetku
ex lege dňom 1.3.1945 k tomu, aby sa tak stalo, museli byť splnené všetky predpísané podmienky.
Medzi tie nevyhnutne patrilo i právoplatne rozhodnutie konfiškačnej komisie o tom, že boli splnené

podmienky pre konfiškáciu podľa tohto právneho predpisu ( §- 1 ods. 7 ). Z predloženého rozhodnutia
konfiškačnej komisie v Snine je zrejme, že bolo vydané 28.11.1946. Nebolo však zo strany žalobcu
preukázané to, či toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. O tom, že túto okolnosť je potrebné
preukázať svedčí aj odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, ktorým potvrdil rozhodnutie
Okresného súdu Humenné v časti, kde návrh žalobcu o určenie, že žalovaná nie je vlastníčkou týchto

nehnuteľností ako zamietnutý potvrdil. Podľa zástupcu žalovanej žalobca nepreukázal splnenie
podmienok pre konfiškáciu podľa nariadenia SNR č. 104/1945 SB, podľa §-u 1 odst. 7 citovaného
nariadenia a teda o tom, že ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej alebo maďarskej
národnosti, alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a československej
republiky, či účastinne a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenie ods. 1 pís. d), alebo

e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3, alebo 4, ako aj o tom, či sú dané podmienky a či bola
zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a o čom mala rozhodnúť najneskôr do 30.6.1948 konfiškačná
komisia. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal, že konfiškačná komisia takéto rozhodnutie vydala,
pričom proti rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie na odbor povereníkov, ktoré mohlo mať odkladnýúčinok až do konečného rozhodnutia a teda muselo byť aj doručované a ako každé správne rozhodnutie
stalo sa podľa všeobecných zásad správneho konania voči stranám účinne len vtedy, ak im bolo
riadne doručené, lebo len zákonu zodpovedajúci postúp privodil neodvratne dôsledky právoplatností

správneho rozhodnutia.

8. Rozhodnutie konfiškačnej komisie bez preukázania jeho právoplatností nie je dostatočným listinným
dôkazom podľa zástupcu žalovanej na preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, k čomu treba dodať aj
to, že podľa vtedy platného všeobecného občianskeho zákonníka z r. 1811 konfiškačný dekrét v zmysle

záverov §-u 424 všeobecného občianskeho zákonníka zo zákona založil právny dôvod nadobudnutia
vlastníctva, avšak samo vlastníctvo sa v zmysle §-u 431 Voz prechádzalo len a najskôr vpisom do
pozemkovej knihy (modus). S tým súvisí aj §- 444 VoZ, ktorý v právnej vete stanoví rôzne spôsoby
zániku len výmazom z pozemkovej knihy. Pokiaľ nedošlo ku vkladu vlastníckeho práva do pozemkovej
knihy v prospech štátu, je možné usudzovať, že neexistovala listina rozhodnutie komisie právoplatne,
ktoré v tom čase spĺňalo podmienky pre zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy, podľa vtedy

platných právnych predpisov.

9. Takémuto záveru zodpovedá aj poznámka v pozemnoknižnej vl. č. XXX, kde v časti B vlastníctvo
pod bodom XX sa uvádza, že Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať tento majetok
podľa zákona č.142/1947 Zb., teda podľa zákona o revízií pozemkovej reformy, pričom k zápisu došlo

27.2.1950. Zástupcažalovanejpoukazovalnato,žeakbybolspornýmajetokkonfiškovanýapatrilštátu,
nebolo by potrebné na tento majetok po dvoch rokoch od konfiškácie majetku aplikovať zákon o revízií
pozemkovej reformy, resp. zaborový zákon, pretože majetok by už vlastnil štát. Minimálne, pokiaľ ide
o podiel R. Y. a poznámkou o zamýšľanom prevode, nehnuteľnosti je spochybnená konfiškácia celého
majetku, ku ktorému žiada určiť vlastnícke právo žalobca.

10. Okresný súd B. rozsudkom Okresného súdu č.k. 5C/69/2010-155 zo dňa 11.10.2011 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 5C/69/2010-253 zo dňa 13.08.2012 vyhovel
žalobe v celom rozsahu, určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet
sporu s tým, že žalobca, t.j. Slovenská republika nadobudla tieto nehnuteľnosti na základe konfiškácie.

Proti tomuto rozsudku podala B. V. - vtedy žalovaná odvolanie a o tomto odvolaní rozhodol Krajský súd
v Prešove uznesením č. k. 7Co/144/2012-271 zo dňa 28.02.2013 tak, že zrušil rozsudok Okresného
súdu Humenné v spojení s opravným uznesením, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
dôvodoch tohto rozhodnutia poukázal odvolací súd na to, že Okresný súd Humenné nedostatočne zistil
skutkový stav oprávňujúci urobiť záver o konfiškácii nehnuteľnosti všetkým pôvodným pozemnoknižným

spoluvlastníčkam. Poukázal na to, že v prejednávanej veci bolo nepochybne zistené, že rozhodnutím
konfiškačnej komisie v Snine bolo rozhodnuté o tom, že pôvodné podielové spoluvlastníčky sú osobami
maďarskej národnosti a ich pôdohospodársky majetok v kat. území F., F. E. a P. sa pokladá za
skonfiškovaný. Avšak ďalšie významné dôkazy v spise závažným spôsobom spochybňujú konfiškáciu
majetku jednej zo spoluvlastníčok, a to R. Y. a tieto dôkazy svedčia o tom, že po konfiškácii k tejto

osobe pristupovali orgány ako k osobe, na ktorú sa konfiškácia vzťahovať nemala. Išlo teda o majetok
podliehajúci revízii podľa zákona č. 142/1947 a predložené dôkazy teda v prípade spoluvlastníckeho
podielu 1/3 R. Y. vylučujú nadobudnutie tohto podielu štátom podľa Nariadenia 104/1945 Zbierky SNR.
Krajský súd v Prešove uložil súdu prvého stupňa opätovne posúdiť možnosť nadobudnutia vlastníckeho
práva žalobkyňou k tomuto spoluvlastníckemu podielu R. Y. aj na základe iného titulu neopierajúceho

sa o ustanovenie Nariadenia 104/1945 Zbierky SNR, z ktorých sa pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
vychádzalo.

11. Počas konania zomrela žalovaná, a to dňa 04.03.2013. Z osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX,
Dnot XX/XXXX zo dňa 10.07.2013 bolo zistené, že dedičmi po nebohej je syn poručiteľky C.. V. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X. M., N. C.. XXX/XX a V. Š., t.j. pozostalý manžel, nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
Š. 43. Po smrti pôvodnej žalovanej na základe univerzálnej sukcesie sa tak stranami sporu na strane
žalovanej stali dedičia po B. V.. Š. V. - pozostalý manžel bol rozsudkom Okresného súdu Michalovce
XPs XX/XXXX-XX zo dňa 04.06.2014 pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Za
opatrovníka mu bol ustanovený syn C.. U. V. v rozsahu uvedenom v citovanom rozsudku, ktorý sa stal

právoplatným dňa 08.07.2014. Žalovaný C.. U. V. splnomocnil na zastupovanie v tomto spore JUDr.
Petra Barňáka (č.l. 315 plná moc) a ako opatrovník Š. V. splnomocnil ústne do zápisnice o pojednávaní
zo dňa 07.10.2014 JUDr. Petra Barňáka aj na zastupovanie svojho otca Š. V. (č.l. 338).12. Tak v konaní pred prvým rozhodnutím Okresného súdu Humenné, ako aj po zrušení tohto
rozhodnutia Krajským súdom v P.Š. žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Trvala na tom, že štát sa stal
vlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 2/3-tin na základe konfiškácie Nariadenia č. 104/1945 Zbierky

ex lege zo zákona a pokiaľ ide o podiel R. Y. titulom nadobudnutia vlastníckeho práva aj k tomuto podielu
bol prechod nehnuteľnosti na štát revíziou prvej pozemkovej reformy podľa zákona č. 142/1947 Zbierky
a jeho faktickým prevzatím.

13. Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu žiadali žalobu v celom rozsahu

zamietnuť, zotrvávali na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v tomto konaní, pričom ale v prvom
rade poukazovali na to, že rozhodnutiu vo veci bránia aj procesné prekážky, ako je neodstraniteľná
vada konania v podobe prekážky právoplatne rozhodnutej veci, na ktorú je súd povinný prihliadať ex
offo, a teda v tejto súvislosti poukazoval na to, že o tej istej veci a medzi tými istými stranami sporu
bolo už rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove XCo/XXX/XXXX a Najvyšším súdom SR XCdo/XXX/

XXXX, ako aj XMCdo/XX/XXXX. V tomto konaní bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté, že vlastníkom
sporných nehnuteľností nie je Slovenská republika, a tento rozsudok je záväzný pre strany sporu, a
preto by súd aj z tohto dôvodu nemal ďalej vo veci konať. K tejto námietke žalovaných v podobe
prekážky o právoplatne rozhodnutej veci Okresný súd Humenné v tomto konaní už v rozhodnutí zo
dňa 11.10.2011 zaujal stanovisko a vyhodnotil ju ako neopodstatnenú. Krajský súd v Prešove, ktorý

rozhodoval o odvolaní žalovanej proti tomuto rozsudku sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu.
Napriek tomu zástupca žalovaných zotrvával aj počas ďalšieho konania na tejto námietke odôvodňujúc
ju tým, že v rozhodnutiach súdov nebola dostatočne odôvodnená. Súd k tejto námietke žalovaných preto
opätovne udáva: Jednou z procesných námietok žalovaných bola aj res iudicata prekážka rozsúdenej
veci,pričomsúdzastávanaďalejnázor,ževdanomprípadesanejednáoresiudicataatozdôvodu,žeaj

doterajšiasúdnapraxpotvrdzuje,žeaksúdprávoplatnýmirozhodnutiamizamietneurčovaciužalobubez
toho,abyzáväzneposúdilexistenciu(neexistenciu)práva,aleboprávnehovzťahumedzistranamisporu,
nejdeorozhodnutie,ktorébyzakladaloprekážkuprávoplatnerozsúdenejvecipodľa§230CSPprenovú
určovaciu žalobu. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove jednoznačne vyplýva, že rozsudok o zamietnutí
žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi tými istými stranami sporu potvrdil Krajský

súd v Prešove v konaní XXC/XXXX/XXXX iba z dôvodu, že žalobca tak, ako bol označený v spore, nemal
aktívnu vecnú legitimáciu. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že z dôvodu procesnej ekonómie
sa odvolací súd zaoberal len dôvodom zamietnutia žaloby, a to nedostatkom aktívnej legitimácie na
strane žalobcu, nie posúdením existencie, či neexistencie právneho vzťahu. Takýto záver podporujú aj
judikatúra XCdo/XXX/XXXX, alebo E..

14. Ďalšou námietkou, ktorú súd už vo svojom pôvodnom rozhodnutí vyhodnotil ako neopodstatnenú
bola opätovne vznášaná námietka nedostatočnej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu tak, ako bol
označenývtomtosporeatoopäťinapriektomu,žeKrajskýsúdvosvojomzrušujúcomuzneseníuviedol,
že vecná legitimácia žalobcu tak, ako je označený žalobca v tomto spore, je v súlade so zákonom, a

nejde teda o taký nedostatok podmienky konania, ktorý by bránil, aby súd vo veci ďalej konal. Súd k
tomu opätovne dodáva to, že stranou v tomto spore je Slovenská republika ako žalobca. Podľa § 73
CSP na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát. V tomto
spore je žalobcom Slovenská republika a oprávnenie zastupovať Slovenskú republiku má LPM, š.p. Ulič
tak, ako to vyplýva z §34 ods. 14 Zákona č. 330/1991 Zbierky o pozemkových úpravách s tým, že aj

podľa skorších predpisov zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, t.j. s účinnosťou od 01.09.2005 vyplýva
oprávnenie tohto subjektu konať za štát a aj z ustanovenia §50 ods. 6 uvedeného zákona, lebo v zmysle
tohto ustanovenia správca lesného majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečil ochranu takéhoto
majetku, zastupuje štát ako vlastníka v konaní pred súdom. Právnym prostriedkom ochrany majetku je
aj žaloba o určenie vlastníckeho práva k tomuto majetku, ak je vlastníctvo spochybňované v priebehu

faktickéhovýkonusprávytakéhotomajetkuvykonávanéakosprávalesnéhomajetkuvovlastníctveštátu.
Toto procesné oprávnenie nie je závislé na konečnom rozhodnutí súdu o určovacej žalobe, pretože
inak by si súd musel otázku vlastníctva riešiť ako predbežnú bezprostredne po začatí konania, čím by
neprípustné bez vykonania riadneho dokazovania prejudikoval rozhodnutie v merite veci. Súdu boli do
konania predložené listinné dôkazy o tom, že pred začatím tohto konania mal LPM, š.p. v správe tento

majetok, o čom svedčí potvrdenie Ministerstva pôdohospodárstva SR na čl. 56 v konaní 5C/121/2004,
ako aj správa na č.l. 556 v konaní 5C/69/2010, z ktorých jednoznačne vyplýva, kto mal v správe uvedený
majetok štátu pred rokom 1998, aj to, kto by mal tento majetok v správe, ak by bol žalobca v tomto konaní
úspešný. Z tohto pohľadu námietky žalovaných, že v čase tohto konania tomu tak nie je, sú právneirelevantné, keďže v konaní sa rieši spornosť vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Za irelevantné súd
považuje aj to, že v identifikácii sú uvedené ako užívatelia nehnuteľnosti iné subjekty, keďže tieto údaje
tak, ako to vyplýva zo správy Katastra F. nie sú záväzné a momentálne nemajú ani vplyv na posúdenie

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. K výhradám zástupcu žalovaných, že LPM, š.p. Ulič
nemal v správe nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a ak mal v období od roku 1988 do
roku 1992 v správe možno 90 ha, i keď celková výmera predmetu sporu je 880 ha lesnej pôdy, žalobca
predložil súdu vyjadrenie spolu s dôkazmi na č.l. 344 a násl., a to plochovu tabuľku LHP za roky 1990 až
1999 svedčiace o tom, že Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š.p. spravoval v kat. území P. do roku

1992 689,37 ha lesných nehnuteľností, dohodu o vydaní majetku zo dňa 05.05.1992 svedčiacu o tom,
že bývalý štatutárny zástupca LPM, š.p. Ulič podpísal dohodu o vydaní lesných nehnuteľnosti vo výmere
594,84 ha nie v súlade so zákonom a žiadosť o vydanie nehnuteľnosti zo dňa 14.04.1998 svedčiacu
o tom, že LPM Ulič, š.p. bol požiadaný žalovanými o vydanie časti nehnuteľnosti vo výmere 94,9 ha
žiadosťou zo dňa 14.04.1998. Napriek tomu, že tieto nehnuteľnosti sú predmetom tohto súdneho sporu,
LPM Ulič, š.p. predmetné nehnuteľnosti žalovaným nevydal.

15. Žalovaní ďalej poukazovali aj na to, že o vlastníctve už bolo rozhodnuté príslušným štátnym orgánom
podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadaní vlastníctva k pozemkov v
medziach jeho právomoci verejnou listinou, na ktorej základe sa vykonal zápis do katastra nehnuteľnosti
záznamom. V súvislosti s týmto rozhodnutím Okresného úradu v F. č. j. D.-XX/XXXXX-Š. zo dňa

22.07.1999 mali žalovaní za to, že sa jedná o právoplatne rozhodnutie príslušného správneho orgánu
vrámci pozemkových úprav, ktorého zápis vlastníctva bol povolený Okresným úradom v F., katastrálnym
odborom záznamom pod č. K. a pri tejto príležitosti poukazoval teda na to, že LPM, š.p. H. mal
možnosť podať písomne námietky aj s ich odôvodnením k tomuto rozhodnutiu, a teda voči pôvodnej
žalovanej, ktorá bola zapísaná do Katastra nehnuteľností na základe notárskeho osvedčenia O./XX, O./

XX notárky JUDr. U. I., tak LPM, š.p. Ulič voči tomuto zápisu nemal nijaké námietky. Nemal námietky
ani v správnom konaní a nenavrhoval rozhodnúť o vlastníctve štátu. I z tohto dôvodu namietali žalovaní
taktiež prekluziu nároku žalobcu na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti
v zmysle ustanovenia §2 ods. 2 Zákona č. 293/1992 Zbierky o úprave niektorých vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnostiam. Poukazovali na to, že pôvodná žalovaná B. V. bola zapísaná do evidencie

nehnuteľnosti na základe notárskeho osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
pričom k zápisu došlo dňa 27.01.1998 záznamom, a týmto dňom sa stala B. V. oprávnenou držiteľkou, a
to aj v nadväznosti na ustanovenie §2 Zákona 293/1992 Zbierky a ustanovenie §129 - 134 O. z. Žalobca
si uplatnil vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam až žalobou dňa 30.09.2008, pričom Okresný súd
Humenné uznesením č. k. 5C/121/2004-255 zo dňa 27.01.2009 pripustil zmenu rozšírenia žaloby, ktorou

sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosti patria do vlastníctva SR, keďže k účinnému uplatneniu
vlastníckeho práva žalobcu došlo až po uplynutí 10-ročnej prekluzívnej lehoty stala sa B. V. výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľnosti na základe tvrdených titulov.

16. Aj keď súd k rozhodnutiu správneho orgánu zaujal stanovisko v prvom svojom rozsudku, opätovne

aj v tomto rozhodnutí poukazuje na to, že zastáva názor, že v konaní o obnove evidencie niektorých
pozemkov a právnych vzťahov k ním podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení k 29.09.2000 sa vlastníctvo nenadobúdalo, ale sa iba
zisťovali dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na základe toho sa zostavoval
a schvaľoval register obnovenej evidencie pozemkov. Úlohou tohto konania bolo vykonať iba súpis

pozemkov a ich vlastníkov, ktorí z rôznych dôvodov neboli pred vyhotovením registra evidovaní v katastri
nehnuteľnosti. Toto rozhodnutie správneho orgánu malo teda len deklarátorný charakter a podľa názoru
súdu nebráni tomu, aby sa štát domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v súdnom spore aj
vočitomu,ktobolzapísaný vevidenciinehnuteľnostiakooprávnenýdržiteľapouplynutí10-ročnejlehoty
ako vlastník týchto nehnuteľností. Súd súhlasí s názorom, že vlastnícke práva sa nepremlčujú a iba

vlastníckou žalobou sa vlastník môže domáhať určenia vlastníctva voči tomu, kto je zapísaný v katastri
nehnuteľnosti ako vlastník, ak preukáže, že on je ten, komu vlastnícke právo patrí a preukáže naliehavý
právny záujem. Súd nesúhlasí s tvrdením, že po uplynutí 10-ročnej lehoty od vydania notárskeho
osvedčenia sa nemôže nikto domáhať svojho vlastníckeho práva voči týmto nehnuteľnostiam vo vzťahu
k takto zapísanému vlastníkovi, najmä ak ani pred vydaním notárskeho osvedčenia štát nebol zapísaný

ani v pozemkovej knihe, a ani v katastri nehnuteľnosti. V ďalšom sa súd zaoberal už meritom veci a
vykonaným dokazovaním, výsluchom strán sporu a z listinných dôkazov zistil tento skutkový stav:17. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané tú skutočnosť, že žalobca nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam označeným vo výrokovej časti tohto rozsudku konfiškáciou podľa nariadenia
SNR č. 104/1945 Zbierky v znení neskorších predpisov a to priamo na základe tohto nariadenia dňom

jeho účinnosti, t.j. 01.03.1945, čo vyplýva z §1 ods. 10 tohto nariadenia, a to pokiaľ ide o konfiškáciu
majetku, ktorý patril pôvodným podielovým spoluvlastníčkam U. P. a U. M..

18. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia č. 104/1945 Zbierky SNR zo dňa 23.08.1945 o konfiškovaní a
urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov

slovenského národa v znení nariadenia č. 64/1946 Zbierky SNR (ďalej len nariadenie 104/1945 Zbierky)
s okamžitou platnosťou a bez náhrady sa konfiškujú pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky
majetok na území Slovenka, ktorý je vo vlastníctve:
a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť,
b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť,
c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky, akejkoľvek

národnosti a štátnej príslušnosti,
d) účastinných a iných spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú, alebo majetkovú účasť
ku dňu 01.03.1945 prevažne vlastnili, alebo mali v držbe osoby nemeckej, alebo maďarskej národnosti
akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom
boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia odseku 6,

e) účastinných, alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila
nepriateľskému vedeniu vojny, alebo fašistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Zbor
povereníkov. Konfiškácii podliehajú aj podiely na pôdohospodárskom majetku (§2), ktorých vlastníkmi
sú osoby uvedené v odseku 1.

19. Podľa §1 ods. 7 Nariadenia č. 104/1945 Zbierky o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby
nemeckej, či maďarskej národnosti (odsek 5), alebo za zradcov, alebo nepriateľov slovenského a
českého národa a Československej republiky (ods. 6) o tom, či účastinné a iné spoločnosti a právnické
osoby spadajú pod ustanovenia odseku 1 písm. d) alebo e), alebo aj o tom, či možno pripustiť výnimky
podľa odseku 3, alebo 4 rozhodne najneskôr do konca roku 1946 konfiškačná komisia.

Podľa § 1 ods. 10 Nariadenia č. 104/1945 Zbierky rozhodnutím Komisie alebo Zboru povereníkov
považuje sa majetok za skonfiškovaný podľa ods. 1, 2, alebo 3 dňom nadobudnutia účinnosti tohto
nariadenia.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 90/1947 Zbierky o prevedení knihovného poriadku strán konfiškovaného
nepriateľského majetku a o úprave niektorých právnych pomerov vzťahujúcich sa na pridelený majetok
ak prepadlo konfiškácii podľa ustanovení uvedených v §1 ods. 1, 2 celé knihovné teleso zapísané vo
vložke, alebo spoluvlastnícky podiel, vyznačí súd na návrh fondu v príslušnej vložke, podľa ktorého
predpisu §1 ods. 1 nastala konfiškácia. Navrhovateľ, ani iní účastníci sa o tom neupovedomujú.

Podľa § 1 ods. 1 vládneho nariadenia 8/1928 Zbierky o konaní vo veciach prináležiacich do pôsobnosti
politických orgánov (správne konanie) toto nariadenie upravuje s výnimkami v ňom stanovenými
konania, ktoré sa týkajú veci prislúchajúcich do pôsobnosti politických, štátnych, policajných úradov:
1/ Okresné úrady, štátne, policajné úrady v mestách so zvláštnym štatútom magistráty (mestské, obecné

rady), v mestách so zriadeným magistrátom (mestské, notárske úrady);
2/ zemské úrady;
3/ ústredné úrady.

20. V danom prípade námietka voči predloženému konfiškačnému rozhodnutiu sa týkala zo strany

žalovaných toho, že konfiškačné rozhodnutie nemôže byť dôkazom, na základe ktorého by súd uznal
vlastnícke právo žalobcovi získané konfiškáciou, keďže bolo vydané v správnom konaní a nemá
doložku právoplatnosti. Pravdou je, že súdu neboli predložené doklady o doručovaní tohto rozhodnutia
konfiškačnej komisie, ani spis, a teda nemôže posúdiť jeho doručenie. Napriek tomu je súd toho názoru,
že na postup a rozhodovanie podľa nariadenia 104/1945 Zbierky sa podľa názoru súdu nevzťahoval

vtedy platný procesný predpis, ktorým je vládne nariadenie č. 8/1928 Zbierky a to z dôvodu, že
konfiškačná komisia na rozdiel od Zboru povereníkov vytvorená podľa nariadenia č. 104/1945 Zbierky
nebola ani jedným z orgánov uvedených v §1 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1928 Zbierky, ale najmä
z toho dôvodu, že zo znenia §1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Zbierky jednoznačne vyplýva, že majetoksa považoval za skonfiškovaný dňom nadobudnutia účinnosti konfiškačného nariadenia. Je potrebné
poukázať na to, že tu je základný rozdiel od postupu podľa konfiškačného nariadenia č. 108/1945
Zbierky, ktorý takéto ustanovenie týkajúce sa prechodu vlastníctva na štát priamo nemá, a v ktorom je

výslovnýodkaznavtedyplatnýprocesnýpredpis.Naviacpodľatohtonariadeniaokonfiškáciirozhodoval
správy orgán postupom podľa vládneho nariadenia č. 8/1928 Zbierky. Z uvedeného mal súd teda za
preukázané, že žalobca predložením konfiškačného rozhodnutia, ale aj vyznačením tejto konfiškácie do
pozemnoknižnej vložky preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, ktorých
pôvodnými spoluvlastníkmi boli U. P. a U. M.. V doterajšom konaní bol spochybňovaný prechod podielu

R. Y. na štát titulom konfiškácie a aj Krajský súd v P. vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na to,
že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, ba naopak bol spochybnený prechod spoluvlastníckeho
podielu R. Y. na základe konfiškačného rozhodnutia na štát. Poukázal na to, že v spise sa nachádzajú
dôkazy o tom, že úrady sa po konfiškácii správali k R. Y. ako k osobe, na ktorú sa konfiškácia vzťahovať
nemala. Štátna obvodová úradovňa pre pozemkovú reformu v M. rozhodnutím zo dňa 04.09.1948 uvalila
úradnú správu na majetok R. Y. a to z dôvodu, že podliehal revízii podľa zákona č. 141/1947 Zbierky. Dňa

25.01.1949 R. Y. predložila súpis majetku R. Y. podliehajúci revízii podľa zákona č. 142/1947 Zbierky o
revízii prvej pozemkovej reformy. Krátko po spísaní súpisu Povereníctvo pôdohospodárstva pozemkovej
reformy v Bratislave vyhláškou zo dňa 18.02.1949 dalo výpoveď z hospodárenia ku dňu 01.03.1949
všetkým hospodáriacim osobám na majetku vlastníčky R. Y.. Niekoľko dní predtým Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy listom z 01.02.1949 oznámilo Okresnému súdu B. zamýšľané

prevzatie majetku R. Y. z dôvodu, že tento majetok je predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947
Zbierky. Dôkaz popierajúci konfiškáciu majetku sa nachádza aj v pripojenom spise XXC/XXXX/XXXX
Okresného súdu B., kde na č.l. 430 sa nachádza doklad o tom, že Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy podaním zo dňa 06.01.1948 navrhlo Okresnému súdu B. vyznačiť konfiškáciu
podľa nariadenia č. 104/1945 Zbierky SNR na nehnuteľnosti zapísané na U. P. a U. M., ale akákoľvek

zmienka o ďalšej podielovej spoluvlastníčke R. Y. sa v tomto podaní nenachádza.

21.Zprednesuzástupkynežalobcubolozistené,žežalobcatrvánapodanejžalobetak,akobolapodaná
a žiada určiť, že je vlastníkom všetkých nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, a pokiaľ ide o tretinu
spoluvlastníckeho podielu R. Y., trval na tom, že všetky dôkazy predložené do konania svedčia o tom,

že aj majetok a spoluvlastnícky podiel R. Y. bol nadobudnutý štátom faktickým prevzatím tohto majetku
v rámci revízie prvej pozemkovej reformy v súlade so zákonom.

22. Pre právne posúdenie nároku žalobcu je potrebné vychádzať z obsahu právnych predpisov
týkajúcich sa revízie prvej pozemkovej reformy v celom jej systéme, a to predovšetkým zo zákona

č. 142/1947 Zbierky, z náhradového zákona a záborového zákona, zo zákona č. 90/1947 Zbierky o
vykonaní knihovného poriadku strán konfiškovaného nepriateľského majetku a o úprave niektorých
právnych pomerov vzťahujúcich sa na pridelený majetok v spojení s vykonávacími predpismi.

23. Zákon č. 142/1947 Zbierky v §1 až 6 upravoval predmet revízie, ktoré rozhodnutia a opatrenia

podliehali revízii a ktorý orgán štátu bol oprávnený vykonať revíziu a vydať rozhodnutie o jej výsledku,
povinnosť vlastníkom nehnuteľnosti spísať a ohlásiť svoj majetok, ktorý bol predmetom revízie podľa
§1, ako aj návrh príslušného orgánu na vyznačenie vo verejných knihách, že ide o majetok, ktorý je
predmetom revízie a prevzatie zbytkových statkov.

24. Z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že majetok R. Y. podliehal revízii prvej
pozemkovej reformy a dňa 25.01.1949 R. Y. predložila súpis majetku podliehajúci revízii podľa zákona
č. 142/1947 Zbierky.

25. Podľa §6 ods. 1 Zákona č. 142/1947 Zbierky ministerstvo pôdohospodárstva prevezme zbytkové

statky (§1 ods. 1 písm. d) za predpokladov ďalej uvedených. Prevzatím prechádzajú tieto nehnuteľnosti
do vlastníctva štátu. Pre prevzatie platia primerane ustanovenia náhradového zákona.

26. Podľa §17 Zákona č. 142/1947 Zbierky pre konanie podľa tohto zákona vrátane vyvlastnenia pôdy
podľa§1ods.3platiliokremustanovenia§8primeranepríslušnépredpisyzáborovéhozákonaazákonov

ho doplňujúcich.27. Na základe ustanovení Zákona č. 142/1947 Zbierky sa tak na konanie o prevzatí nehnuteľnosti, ktoré
sa stali opäť zabranými, vzťahovali primerane aj príslušné predpisy záborového zákona a na prevzatie
primerane ustanovenia náhradového zákona.

28. Záborový zákon upravujúci ďalšie konanie o majetku, ktorý sa po revízii stal na základe rozhodnutia
príslušného orgánu opäť zabraným v §5 uvádzal, že zabraním nadobudla Československá republika
právo zabraný majetok preberať a prideľovať. Pred skutočným prevzatím musela byť daná výpoveď
osobám, ktoré hospodárili na tejto pôde, o ktoré prevzatie išlo (§13), pričom výpoveď bola podrobne

upravená v náhradovom zákone.

29. Na zabranom majetku mal v súlade s náhradovým zákonom pozemkový úrad právo vykonať všetky
prípravné práce, ktoré mali slúžiť k tomu, aby bol vypracovaný plán pre preberanie a prideľovanie
zabranéhomajetku(§1náhradovéhozákona).Vlastníkovizabranéhomajetkupozemkovéhopozemkový
úrad oznámil, ktoré jeho nehnuteľnosti sa rozhodol prevziať podľa svojho pracovného plánu. Toto

oznámenie podal na súde, z ktorého v knihách boli preberané nehnuteľnosti zapísané (§2 náhradového
zákona). Súd nariadil poznámku zamyšľaného prevzatia vo svojich knihách a doručil vlastníkovi
nehnuteľnosti oznámenie s výzvou, aby sa do 30 dní odo dňa doručenia písomne vyjadril, či uplatňuje
právo podľa §11 záborového zákona (v spojení s §1 ods. 3 a §6 ods. 4 zákona č.142/1947 Zbierky,
aby mu boli pridelené pozemky o výmere x). Inak sa malo za to, že súhlasil so zamýšľaným prevzatím.

Vlastníkove vyjadrenie potom dodal súd bez uznesenia pozemkovému úradu. Proti uzneseniu
povoľujúcemu poznámku a vyzývajúcemu vlastníka k vyjadreniu nebol prípustný opravný prostriedok.
O vyjadrení vlastníka rozhodoval pozemkový úrad v súlade s §5 náhradového zákona. Ak pozemkový
úrad vyhovel vlastníkovej žiadosti celkom, alebo sčasti, oznámil to vlastníkovi a súdu, z ktorého knihách
boli nehnuteľnosti zapísané s návrhom, aby bola poznámka zamýšľaného prevzatia vymazaná, alebo

obmedzená na nehnuteľnosti, ktoré by mali byť prevzaté. Vyzvanie veriteľov a ich možnosť vyjadriť
sa upravoval §11 náhradového zákona pred skutočným prevzatím zabraného majetku pozemkovým
úradom bolo ďalej potrebné dať osobám hospodáriacim na tomto majetku výpoveď, ktorú upravovali §12
až 25 náhradového zákona v znení III. bodu zákona č. 44/1948 Zbierky z 21.03.1948, ktorým sa menil
a dopĺňal zákona č. 142/1947 Zbierky aj o úpravu výpovede formou verejnej vyhlášky.

30. V danom prípade boli súdu predložené listiny v takomto postupe:

Dňa 07.03.1947 vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave na č.l.
193 spisu upovedomenie, v ktorom bolo príslušným orgánom dané na vedomie, že komisia zriadená

uznesením Národného frontu zo dňa 23.01.1947 na svojom zasadnutí dňa 04.03.1947 prejednal žiadosť
R. Y. revíziu rozhodnutia konfiškačnej komisie v F. zo dňa 28.11.1946 a uznala jeho zmätočnosť, v
dôsledku čoho toto rozhodnutie nemá za následok konfiškovanie pôdohospodárskeho majetku R. Y..

Z predloženého rozhodnutia ministerstva poľnohospodárstva zo dňa 05.01.1949 vyplýva, že týmto

rozhodnutím sa ruší podľa §4 Zákona č. 142/1947 Zbierky rozhodnutie Štátneho pozemkového
úradu, pokiaľ mu boli podľa §11 vety druhej záborového zákona prepustené zo záboru nehnuteľnosti
presahujúce výmeru ustanovenú záborovým zákonom. Tak isto sa zrušilo týmto rozhodnutím
rozhodnutie toho istého úradu, ktorým bol zabraný pozemkový majetok vlastníkovi ponechaný a zároveň
došlo k vyvlastneniu podľa § 1 Zákona č. 142/1947 Zbierky nehnuteľnosti, ktoré boli rozhodnutím

Štátneho pozemkového úradu prepustené zo záboru podľa §11 vety prvej záborového zákona, a
to pokiaľ ide o časť presahujúcu výmeru 50 ha, ktorá sa vlastníkovi ponecháva. V dôvodoch tohto
rozhodnutia teda vyplýva, že aj keď došlo k prepusteniu vlastníkovi zabranej pôdy zo záboru väčšej
výmery, ako tá, na ktorú prepustenie má vlastník nárok, tieto dôvody neboli použité v rozhodnutiach
Štátneho pozemkového úradu v súlade so zákonom, preto bolo ministerstvo pôdohospodárstva povinné

zrušiť rozhodnutia o prepustení pôdy zo záboru, lebo pri revízii zistilo, že neboli splnené zákonné
podmienky pre toto prepustenie.

Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, odbor 5 v Bratislave oznámil Okresnému súdu
B., že nehnuteľnosti vlastníčky R. Y., aj nehnuteľnosti zapísané vo vložke MPČ XXX kat. územia P.

podliehajú a budú predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947. Toto oznámenie je zo dňa 01.02.1949.
Následne súd nariadil poznámku zamýšľaného prevzatia vo svojich knihách, a podľa vyššie uvedeného
mal doručiť vlastníkovi nehnuteľnosti oznámenie s výzvou, aby sa vyjadril, či si uplatňuje právo podľa§11 záborového zákona, aby mu boli pridelené pozemky v konkrétnej výmere. V prípade, ak by tomu
tak nebolo, malo sa za to, že vlastník súhlasí so zamýšľaným prevzatím.

31. Podľa §12 náhradového zákona pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, musí byť pred skutočným
prevzatím zabraného majetku pozemkovým úradom daná osobám na ňom hospodáriacim výpoveď
aspoň 3-mesačná. Spravidla musí byť daná výpoveď tak, aby osoba hospodáriaca na majetku mohla
skončiť zberné práce a prevzatie pôdy, aby sa mohlo uskutočniť k 01. marcu, alebo 01. októbru bežného

roka. Pre prevzatie pôdy k 01. marcu 1948 stačí výpoveď jednomesačná.

32. V §13 a 14 náhradového zákona boli upravené situácie, kedy bolo možné skrátiť výpovednú lehotu
a prípady, kedy výpovedná doba nebola potrebná. V §15 náhradového zákona bolo upravené skutočné
prevzatie zabraného majetku bez výpovede v prípadoch, keď na nehnuteľnostiach určených k prevzatiu
hospodárili už osoby, ktorým mali byť pridelené. V tomto prípade stačilo, ak bol vlastník vyrozumený

pozemkovým úradom o tom, ktoré nehnuteľnosti sa preberajú a ktorý deň platí za deň prevzatia. V
ustanovení §6 ods. 1 Zákona č. 142/1947 Zbierky výslovne v druhej vete uvádza, že zbytkové statky
prechádzali do vlastníctva štátu prevzatím. Toto ustanovenie odkazovalo len primerane na náhradový
zákon, v ktorom bola upravená výpoveď, ktorú bolo potrebné dať pred samotným skutočným prevzatím.
V konaní bola predložená výpoveď z hospodárenia, ktorú dalo Povereníctvo pôdohospodárstva a

pozemkovej reformy v Bratislave R. Y. z hospodárenia ku dňu 01. marcu 1949. Z tejto výpovede
vyplýva, že na návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy bola na nehnuteľnostiach
pozemnoknižne prevedená poznámka, že podliehajú tieto revízii podľa zákona č. 142/1947 Zbierky a na
základe Ministerstva poľnohospodárstva vydaného podľa uznesenia revíznej komisie o zabraní majetku
poznámka zamýšľaného prevzatia. V dôsledku toho Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej

reformy dalo výpoveď z hospodárenia v celom rozsahu s tým, že vlastník, alebo osoby hospodáriace sú
povinné vyporiadané nehnuteľnosti odovzdať Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy,
alebo osobám ním označeným pod exekúciou podľa §90-95, 101 - 125 Vládneho nariadenia č. 8/1928
Zbierky. Táto výpoveď bola doručená dňom vyvesenia verejnej vyhlášky na úradnej obecnej tabuli v obci
a považuje sa za riadne doručenú a vykonateľnú bez možnosti podať opravný prostriedok. Z výkazu

č. XXXX o majetku, ktorý sa stal predmetom prídelového pokračovania podľa § 6 zákona č. 142/1947
v znení zákona č. 44/1948 Zbierky predloženého do konania nachádzajúceho sa v prílohovej obálke
vyplýva, že majetok, ktorý bol predmetom revízie, ďalej bol prideľovaný zo strany štátu, keďže z tohto
výkazu vyplývajú jednotlivé výmery pôdy získanej pre prídelové pokračovanie, ako aj výmery pôdy, ktorá
zostala vo vlastníctve pôvodnej vlastníčky, ktorá bola 50 ha. Revíznym rozhodnutím podľa tohto výkazu

č. XXXX je výmer ministerstva pôdohospodárstva zo dňa 05.01.1949 č. XXX/XX-C.-XX s odkazom na
výpoveď z hospodárenia s tým, že skupina pracovníkov zaháji prídelové pokračovanie. Do konania boli
zo strany žalobcu predložené aj doklady svedčiace o tom, že po konfiškácii bol prevzatý do vlastníctva
štátu Správy štátnych lesov v F.. Svedčí o tom zápisnica o prevzatí skonfiškovaného lesného majetku
bývalých majiteľov dedičov Š. S. v F. zo dňa 03.12.1947, kedy Obvodný úrad O. X.Ý. v F. túto zápisnicu

o prevzatí skonfiškovaného majetku zasiela Daňovému úradu, katastrálnemu meračskému úradu v B..
Tak isto je to Správa štátnych lesov v F., ktorá zasiela zápisnicu o prevzatí konfiškovaného majetku
Miestnemu národnému výboru v P. a to v F. dňa 01.12.1947.

33. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k

sporným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania konfiškáciou, pokiaľ ide o spoluvlastnícke
podiely U. P. a U. M.. Pokiaľ išlo podiel pani Y., jej podiel podliehal revízii pozemkovej reformy podľa §6
Zákona č. 142/1947 a v súlade aj s ustanoveniami náhradového zákona bol postup štátu taký, že udelil
výpoveď pani Y., o čom existuje dôkaz v spise. Výpoveď pani Y. z hospodárenia bola daná ku dňu 01.
marca 1949 a výpoveď samotná bola zo dňa 18. februára 1949, čo vyplýva, že v súlade s ustanovením

§13 a 14 náhradového zákona bolo upravené, kedy bolo možné skrátiť výpovednú lehotu. Zo strany
žalovaných bolo síce v konaní namietané, že žalobca nepreukázal dátum skutočného prevzatia tohto
majetku vdovy R. Y., avšak súd vyhodnotiac všetky predložené listiny, aj súvislosti preukázané v tomto
konaní mal za to, že z predložených dokladov možno ustáliť, že iný výklad by odporoval pravidlám
logického uvažovania, lebo by to bolo aj v rozpore so skutkovým zistením, že nehnuteľnosti boli v užívaní

štátu až do vydania notárskeho osvedčenia v prospech pôvodne žalovanej hlavne V. a čiastočného
vydania nehnuteľnosti v roku 1992. Je treba pri tom prihliadnuť aj na vtedajší právny výklad príslušných
právnych predpisov, ktoré poukazujú na to, že ukončením 2. svetovej vojny došlo k zlomu vo výklade,
ktorým okamihom dochádzalo k zmene skutočného vlastníka zabraného pozemkového majetku. Viedlak tomu vtedajšia hospodárstva a politická situácia. Štát bol v tej dobe nútený dať pred zabezpečením
súladu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v pozemkovej knihe prednosť tomu,
aby pôda bola čo najrýchlejšie pridelená novým vlastníkom, ktorí by zabezpečili jej obhospodarovanie.

Štát považoval v tejto dobe za nevyhnutné zabezpečiť nielen obhospodarovanie pôdy zabranej v
prvej pozemkovej reforme, ale i obhospodarovanie rozsiahleho majetku konfiškovaného a zabraného
revíziou prvej pozemkovej reformy v súvislosti s ukončením 2. svetovej vojny. S ohľadom na tieto
spoločenské zmeny bol v tej dobe uplatňovaný výklad, podľa ktorého sa vlastníctvo k obhospodarovanej
pôde nenadobúdali ani zápisom vlastníctva do pozemkových kníh, ani vyhotovením listín, na ktorých

základe by takýto zápis bolo možné vykonať. Podľa vtedajšieho výkladu sa vlastníctvo nehnuteľnosti
nadobúdalo oprávneným prevzatím faktickej držby, nie až prevzatím držby knihovnej. Vlastníctvo
zabraného pozemkového majetku sa teda v povojnovej dobe nadobúdalo už tým, že nový vlastník
zabranú pôdu oprávnene prevzal a začal na nej hospodáriť. Oprávnené prevzatie zabranej pôdy
v uvedenom zmysle nastávalo vtedy, keď bola daná pôvodnému vlastníkovi preberaného majetku
výpoveď z hospodárenia podľa záborového a náhradového zákona a výpovedná doba riadne uplynula.

Uvedený záver vyplýva jednoznačne z vyššie uvedených ustanovení. Vyhotovenie vkladových listín
a zápis do pozemkovej knihy boli už len vykonaním knihovného poriadku. Knihovný poriadok sa v
určitých prípadoch vykonával až následne po prevzatí vlastníckeho práva k pôde novým vlastníkom,
ako jednoznačne vyplýva z ustanovení §90/1947 Zbierky. Vykonanie knihovného poriadku bol proces,
ktorým mal byť následne uvedený stav k zápisu v pozemkovej knihe a v pozemkovom katastri do

súladu so skutočným právnym stavom. Vzťahoval sa nielen na majetok konfiškovaný podľa dekrétov
prezidenta, ale aj na majetok zabraný, a to podľa §14 Zákona 142/1947 Zbierky. Vykonaním knihovného
poriadku žiadne práva nevznikali, len už existujúcim právam bola poskytnutá verejná publicita. Preto z
prípadného nevykonania knihovného poriadku nemožno vyvodiť, že by nevzniklo právo, ktoré by malo
byť do pozemkovej knihy zapísané. Je potrebné poukázať na ďalší vývoj, ktorým bolo to, že po 01.

januári 1951 potom od intabuličného princípu bolo celkom upustené.

34. Z uvedeného vyplýva, že po účinnosti predpisov a revízii prvej pozemkovej reformy a novelizácii
náhradového zákona po 2. svetovej vojne stačilo k prechodu vlastníckeho práva u nehnuteľnosti,
u ktorých bola vyznačená poznámka zamýšľaného prevzatia, faktické prevzatie štátom, prípadne

prídelcom po uplynutí výpovednej doby z hospodárenia na zabranej pôde. K prechodu vlastníckeho
práva prevzatím pritom nebolo potrebné vykonanie zápisu do pozemkovej knihy, ani vyhotovenie
vkladovej listiny. Pokiaľ sa štát, alebo orgán, ktorý v mene štátu zabranú pôdu prevzal do vlastníctva
nepostaral o vykonanie knihovného poriadku v pozemkovej knihe, alebo o zápis vlastníckeho práva
štátu ihneď, resp. vôbec, bol tak zapísaný ako vlastník zapísaný stále ten subjekt, ktorý vlastnil

zabraný majetok pred jeho prechodom na štát. Samotná okolnosť, že vlastníctvo štátu nie je v
katastri zapísané tam, kde bola v pozemkovej knihe zapísaná poznámka zamýšľaného prevzatia ešte
neznamená, že štát sa vlastníkom zabraných nehnuteľnosti nestal. Rozhodujúcim je teda to, či štát
nehnuteľnosti fakticky prevzal, pričom z výkladových rozporov bolo ustálené, že za okamih prechodu
na štát, alebo inú právnickú osobu postupom podľa § 142/1947 sa považuje deň faktického prevzatia

nehnuteľnosti štátom, alebo inou právnickou osobou. V danom prípade bola výpoveď vdovy Y. daná
k 01. marcu 1949, čo znamená, že hospodáriace osoby boli povinné v súlade s touto vyhláškou
vypovedané nehnuteľnosti so všetkým príslušenstvom odovzdať k uvedenému dňu k Povereníctvu
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, alebo osobe ním označenej pod exekúciou podľa § 90-95,
101, 125 Vládneho nariadenia č. 8/1928 Zbierky. Na základe uvedeného súd teda uzavrel, že

žalobca preukázal prechod vlastníckeho práva z pôvodných vlastníkov na žalobcu konfiškáciou, ako aj
skutočným prevzatím podľa zákona č. 142/1947 Zbierky. Tento záver, ako už bolo uvedené, podporuje
aj to, že po 01. marci 1949 nasledujúce roky tieto nehnuteľnosti užíval štát.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1, 2 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu

trov konania nepriznal. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení §255 ako esenciálne kritérium
priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo
do výšky priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v
spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnávaním žalobnej žiadosti petitu a výroku, ktorým sa vo
veci rozhodlo.

36. V danom spore bola pôvodne podaná žaloba o určenie, že žalovaná nie je vlastníčkou sporných
nehnuteľností, a to žalobou podanou dňa 17.05.2004.37. Podaním zo dňa 30.09.2008 žiadala žalobkyňa pripustiť zmenu žalobného petitu tak, že popri
pôvodne podanej žalobe žiadala zároveň určiť, že žalobkyňa je vlastníčkou sporných nehnuteľností.
Uznesením č. k. 5C/121/2004-255 zo dňa 27.01.2009 (č.l. 255) súd v zmysle tohto návrhu zmenu žaloby

pripustil. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 5C/121/2004-334 zo dňa 29.09.2009 súd rozhodol
tak, že žalobu o určenie, že žalovaná nie je vlastníčkou sporných nehnuteľnosti zamietol, a žalobu o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté
aj o náhrade trov celého konania.

38. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. XCo/X/XXXX-XXX zo dňa 08.02.2010 bol rozsudok
Okresného súdu B. potvrdený s výnimkou o vylúčení žaloby na samostatné konanie a odmietnutí
odvolania proti výroku o vylúčení žaloby na samostatné konanie. Ďalej súd konal v samostatnom
konaní vedenom pod sp. zn. 5C/69/2010 už len o nároku o určenie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam. Už v rozsudku Krajského súdu v Prešove bolo ustálené, že žalobkyňa uplatnila v
tomto konaní žalobný petit, ktorý obsahuje dva nároky nevyžadujúce potrebu rozhodnúť o nich jedným

rozsudkom. Oba nároky mohli byť uplatnené aj samostatnými žalobami. Keďže žalobkyňa bola v tomto
konaní úspešná len v jednom nároku v rámci žalobného petitu a v druhom bola neúspešná, mal súd
za to, že v takomto prípade je úspech žalobcu vyvážený jeho neúspechom a naopak, a z tohto dôvodu
nemá žiadna zo strán nárok na náhradu trov konania, a to v súlade s citovaným ustanovením §255 ods.
1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.