Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Ek/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117226906
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Finďová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117226906.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V. Y., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/
XXXX, U. H. Č. XXXX, XXX XX X. - Č., proti povinnému: C.. Z. Y., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/
XXXX, U. H. X. S. XXX/XX, XXX XX T., o vymoženie 12.000,00 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému nárok náhradu trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 03.08.2017 domáhal od povinného vymoženia
sumy 12.000,00 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica N
84/2017, NZ 21025/2017, NCR1s 21485/2017, vydaná Notárskym úradom JUDr. Iveta Grellová, PhD.,

notár so sídlom Štefánikova tr. 6, 949 01 Nitra, spísaná notárom JUDr. Iveta Grellová, a ktorá bola
podpísaná dňa 19.06.2017 (ďalej len ako „exekučný titul“ alebo „notárska zápisnica“).

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie

návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Podľa § 45 ods. 2 písm. c)Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj

notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

4. Podľa § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm.
c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa

exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa
záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

5. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, sú tu
dôvody pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená.

6. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.7. Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak niekto
uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania

trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o
jeho premlčaní.

8. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

9. Podľa § 34 ods. 1 Občianskeho zákonník, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Súd preskúmaním priloženého exekučného titulu zistil, že povinná osoba týmto exekučným titulom
zodňa19.06.2017uznaladlhvočioprávnenémuasúčasnevyslovilasúhlassvykonateľnosťounotárskej
zápisnice podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov.
Týmto exekučným titulom povinný uznal dlh, ktorý vznikol na základe „ústnej zmluvy o pôžičke“ uzavretej

dňa 14.07.2014 medzi veriteľom V. Y. a dlžníkom C.. Z. Y. G. (ďalej len „zmluva o finančnej pôžičke“,
ktorou sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému finančné prostriedky vo výške 12.000,00 Eur a
povinný ako príjemca sa zaviazal túto pôžičku prijať a splatiť v plnej výške, bezodplatne. Osoba povinná
sa teda v exekučnom titule v bode I. zaviazala vrátiť na základe uznania dlhu predmetný dlh oprávnenej
osobe v celkovej výške 12.000,00 Eur najneskôr do 14.07.2017.

12. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že tento exekučný titul bol vydaný po splnení formálnych
podmienok vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré sú stanovené v § 47 ods. 1 zákona č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), a teda zjednodušene bol vydaný v súlade s
Notárskym poriadkom.

13. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že exekučný titul obsahuje podmienky materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu uvedené v § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného, a to právny záväzok, v
ktorom je označená osoba oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. V tomto rozhodnutí súd svoju pozornosť uprel

predovšetkým na preskúmanie materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

14. Na základe uvedeného súd mal preukázané, že exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica o uznaní
dlhu bola spísaná na vyššie uvedenom notárskom úrade dňa 19.6.2017, a teda predtým ako oprávnený
poskytol finančné prostriedky na základe „ústnej zmluvy o pôžičke“ zabezpečenej notárskou zápisnicou

ako exekučným titulom. Súd má za to, že k reálnemu odovzdaniu poskytnutých peňažných prostriedkov
k rukám povinného jednoznačne došlo neskôr ako povinný uznal dlh v notárskej zápisnici.

15. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to konkrétne uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 345/2012: „Notárska zápisnica je vykonateľná za splnenia

predpokladov uvedených v zákone. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v
dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva
v dodržaní obsahových náležitostí v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Za najdôležitejšiu
náležitosťexekučnejnotárskejzápisnicetrebapovažovaťsúhlaspovinnéhosvykonateľnosťounotárskej
zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je

spôsobilá byť exekučným titulom. Notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom musí obsahovať
uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom je uznanie peňažného dlhu. Uvedené
dojednanie preto treba považovať za odporujúce dobrým mravom. ...... Exekučný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia

existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).“

16. Súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétnejšie Uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 136/2017-27 zo dňa 01.03.2017, ktorý skonštatoval,že: „z ústavného hľadiska ústavný súd považuje za akceptovateľný právny záver krajského súdu
založený na tom, že ak má mať notárska zápisnica ako verejná listina účinok explicitného exekučného
titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň

vyjadrením súhlasu „dlžníka“ s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver)
aj vyplatená. Ak táto požiadavka nebola splnená, potom ani podľa názoru ústavného súdu nemožno
notársku zápisnicu považovať z materiálneho hľadiska za vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v
čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval.“ Ústavný súd dospel k rovnakému záveru aj vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach (II. ÚS 667/2014, I. ÚS 261/2015, I. ÚS 349/2016).

17. Tunajší súdu poukázal na inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ktorým sa
rozumie jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú domnienku,
že dlh v čase uznania existoval. Právny úkon uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka musí okrem
všeobecných náležitostí pre právne úkony spĺňať aj ďalšie požiadavky - písomná forma, musí byť z

neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a
napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zákon tak za podstatnú náležitosť uznania
dlhu považuje jeho „určitosť“, pričom tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho
charakteristiky sú dôvod a výška dlhu. Uznanie dlhu ako spôsob zabezpečenia záväzku prichádza do
úvahy teda až potom ako dlh vznikol - keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok

veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie od dlžníka požadovať, t. j. keď sa stal záväzok splatným.
Podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 136/2017-27 zo dňa 01.03.2017:
„Podstatnou náležitosťou, ktorá charakterizuje uznanie dlhu, je vymedzenie dlhu tak do dôvodu ako
aj do jeho výšky, čo vyhlásenie dlžníka obsiahnuté v notárskej zápisnici neobsahuje, a z logiky veci
ani nemôže obsahovať. Je totiž potrebné pojmovo rozlišovať medzi „záväzkom”, za ktorý sa považuje

jednak druh občiansko-právneho vzťahu a teória ho súčasne definuje ako povinnosť vychádzajúcu
zo záväzkovo právneho vzťahu a na druhej strane kategóriou „dlhu”, ktorý je nutné interpretovať ako
konkrétnu povinnosť subjektu poskytnúť druhému subjektu (oprávnenému) požadované a dlžníkom
sľúbené plnenie... Samotný záväzok vrátiť poskytnutý úver (peňažné prostriedky -pôžička) veriteľovi od
dlžníka vzniká už okamihom vzniku záväzkového vzťahu, kým dlh až k zmluvne dohodnutému okamihu,

dokedy mal dlžník tak urobiť. V týchto intenciách treba vykladať ustanovenie § 558 Občianskeho
zákonníka. Uznať dlh je teda právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol a za
predpokladu že vôbec vznikol) môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností,
ktoré nastanú v budúcnosti. Ak v danej veci bola zmluva o úvere uzavretá v rovnaký deň ako bola
spísaná notárska zápisnica, ktorá obsahuje vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v zmysle § 558 OZ a

aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, nejde o spôsobilý exekučný titul, pretože nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti.“ V
tomto bode je nutné spomenúť, že Ústavný súd SR v tomto uvedenom konaní posudzoval porušenie
základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4 CoE 63/2014 z 11. marca 2015, pričom sa
Ústavný súd SR plne stotožnil s odôvodnením uznesenia uvedeného uznesenia Krajského súdu Banská
Bystrica, a sťažnosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.

18. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že v čase vyhlásenia povinného o uznaní dlhu, ktoré

je obsahom notárskej zápisnice, a to dňa 19.06.2017 žiadny konkrétny dlh neexistoval. K poskytnutiu
peňažných prostriedkov zo strany oprávnenému adresované povinnému došlo až potom ako uznal
dlh v notárskej zápisnici, teda konkrétna povinnosť povinného ako dlžníka poskytnúť oprávnenému
ako veriteľovi požadované peňažné prostriedky mu vznikla najskôr až po 19.06.2017, momentom keď
povinnémudôjdekreálnemuodovzdaniufinančnýchprostriedkov.Vtomtozmyslevyhláseniepovinného

(dlžníka)vnotárskejzápisnicinemožnoakceptovaťakouznaniedlhučodovýškyadôvoduk19.06.2017,
a to z dôvodu, že ide o uznanie budúceho dlhu, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice nevznikol,
a s prihliadnutím na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nie je prípustné, aby sa
niekto vzdal práva, ktoré možno vzniknúť v budúcnosti, nemohol súd dospieť k inému záveru než toho,
že uznaním „dlhu“ v tejto notárskej zápisnici sa povinný vzdal svojho práva uznať prípadný dlh, ktorý

vznikne, resp. nevznikne v budúcnosti, a preto ho možno považovať za absolútne neplatný právny úkon.
Obdobný právny záver je vyslovený aj v Uznesení Krajského súdu Trenčín sp.zn. 2CoE/104/2014 zo dňa
12.08.2014, podľa ktorého: „Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uzavretia
dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Právna úprava nepripúšťa, aby sa niekto platnevzdalsvojhopráva,ktorémumôževzniknúťažvbudúcnosti(§574ods.2,§39Občianskehozákonníka).
V čase uznania nebola známa ani výška dlhu, preto nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať
alebo nie. Uznať možno len dlh, ktorý vznikol a nie ktorý vznikne, inak by povinnému bolo odňaté právo

namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný,
nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
12. mája 2011, č. IV. ÚS 183/2011).“

19. Notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s

vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z
notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Neplatnosť právnych úkonov upravuje všeobecne Občiansky zákonník. Ak v čase spísania notárskej
zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať
právo dlh uznať. Predmet plnenia bol neurčitý (neurčiteľný), pretože ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť

v akejkoľvek výške v prípade, ak by povinná osoba nevrátila peňažné prostriedky v určenej výške. Z
uvedeného vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe notárskej zápisnice, ktorej obsahom
je právny úkon uznanie budúceho dlhu, o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, ak
vzniknetaknebolourčité(určiteľné)vakejvýškeskutočnevznikne.Podľavyššiecitovanéhoustanovenia
§ 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka kogentnej povahy je teda neprípustné, aby sa niekto vzdal práva

(v tomto prípade práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto
dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
preto je neplatným aj v prípade, ak je urobený v kvalifikovanej forme - notárskej zápisnice. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí voči každému (erga omnes),
pričomsúdnaňuprihliadaajbeznávrhu(exoffo).Absolútnaneplatnosťsanemôženapraviťdodatočným

schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku
ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje.

20. Týmto súd skonštatoval, že nebola splnená podmienka materiálnej vykonateľnosti exekučného

titulu, a preto súd nemohol túto notársku zápisnicu považovať za spôsobilý exekučný titul, na ktorom
by bolo možné viesť exekúciu u toho ktorého exekútora. A taktiež súd musí skúmať formálnu a
materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a preto v
prípade ak exekučným titulom je notárska zápisnica, na to aby bola vykonateľná musia byť po formálnej
stránke splnené náležitosti notárskej zápisnice podľa § 47 Notárskeho poriadku, a zároveň materiálne

podmienky podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 3 Exekučného
poriadku. A preto exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na
vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie
exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie

exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď
by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného
konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku.

21. Súd v tomto exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 24Ek/68/2017 mal preukázané, že podmienka

poskytnutia peňažných prostriedkov povinnému, tak ako ju predpokladá ustanovenie § 45 ods. 3
Exekučného poriadku nebola splnená platným a relevantným spôsobom, a to z dôvodu že oprávnený
poskytol peňažné prostriedky, takmer mesiac potom ako došlo k spísaniu notárskej zápisnice ako
exekučnéhotitulu,predmetomktorejbolouznaniedlhu,ktorýeštenevznikol,apretosúddospelknázoru,
že predložený exekučný titul v tomto konaní nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, na

podklade ktorého by bolo možné viesť exekučné konanie. Tunajší súd podľa uvedeného a v súlade
s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj iných všeobecných súdov, v spojení s
judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky zistil, že existujú dôvody, pre ktoré by exekúcia musela
byť zastavená a preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu podľa § 53
ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku.

22. Podľa § 35 ods. 1) prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie
je účastníkom konania oprávnený.23. Podľa § 199a ods. 1) Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

24. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

25. Podľa § 199c ods. 1) Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

26. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal, a to z dôvodu, že zamietnutie návrhu

na vykonanie exekúcie možno pričítať oprávnenému.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.