Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 28, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/229/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111231939
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5111231939.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu:

K. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. N.. O. XXX/XX, Ž. - G., štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr.
Michaelou Macalákovou, advokátkou so sídlom J. Milca 11, Žilina, proti žalovaným v rade 1/ H. N.,
V.. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. N.. O. XXX/XX, Ž. - G.Í., Š. Q. N., právne zastúpená: Advokát Zuzana
Zlámalová, s.r.o., so sídlom Trnavská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 36 857 769, v rade X/ K. G., J.. XX.XX.
XXXX, Y. G. Ž. - G., N. O. XXX/XX, Š. Q. N., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Marián
Kucko, nar. 28.9.1965, bytom Žilina, Vedelína Javorku 2483/13, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej v rade 1/ k nehnuteľnostiam -
pozemok KN-C č. 561/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 611 m2, pozemok KN-C č. 561/2 záhrady
o výmere 417 m2, zapísané na LV č. 1109 pre k. ú. Budatín, obec Žilina a toto v y p o r i a d a v a tak,
že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej v rade 1/.

II. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam
- rodinnému domu súp. č. 136 stojacemu na KN-C č. 561/1, zapísaný na LV č. 1110 pre k. ú. Budatín,

obec Žilina a toto v y p o r i a d a v a tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do podielového
spoluvlastníctva žalovanej v rade 1/ v podiele 1/2-ica a žalovaného v rade 2/ v podiele 1/2-ica.

III. Žalovaná v rade 1/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu za vyporiadanie
predmetných spoluvlastníckych podielov sumu 30.000,- Eur, v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 6.10.2011 domáhal voči žalovaným v rade 1/
až 4/ zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, M. Y. K. H.-U. Č.. XXX/
X L. K. M. J. Q. I. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX/X L. Q. I. XXX S., L. J. X. Č.. XXXX K. H. Ú. G., Q. Ž. M.
K. N. Ž. M. Ž. I. V. X/ M. X/ H. J. - V. O. N.. Č.. XXX N. J. H.-U. Č.. XXX/X, L. J. X. Č.. XXXX K. H.. Ú..
G., Q. Ž.. Ž. Ž.F., M. N. I. Y. K. N. Y., Ž. K. H.-U. Č.. XXX/X L. K. M. J. Q. I. XXX S., K. H.-U. Č.. XXX/
X L. Q. I. XXX S., L. J. X. Č.. XXXX K. H.. Ú.. G., Q. Ž. K. I. U. O. I. I. Ž. I. V.. X/, V. O. N.. Č.. XXX
N. J. H.-U. Č.. XXX/X, L. J. X. Č.. XXXX K. H.. Ú.. G., Q. Ž. K.Á. O. N. Ž. I. V. X/ M. X/ Y., Ž. Ž. I. V.

X/ N. N. K. N. I. K. X/X M. X/XX M. Ž. I. V.. X/ M. X/ N. N. K. N.H. I. K. X/X M. X/XX. Ď. Ž., M. N. Ž. I.
V. X/ L. I. L. I. K. N. K. Ž. N. XX.XXX,XX Eur, M. Ž. I. V. X/ M. X/ L. I. K. spoluvlastníckych podielov
zaplatia žalobcovi sumu 2.687,50 Eur.2.Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná v rade 1/ sú bývalí manželia, medzi
ktorýminedošlokdohodeovyporiadaníBSMavlehotetrochrokovodrozvodumanželstvanebolpodaný
návrhnaI.G.,M.Y.N.I.L.§.XXXQ..XQ.L.N.N.J.-K.L.U.J.X.Č..XXXXK.H.Ú.Ž..I.Č.Y.S.G.S.K.

N.V.O.L.J.X.Č..XXXXK.H.Ú.G.vpodiele1,ktoréhopodielovýmispoluvlastníkmikaždývpodiele1/6-
ina sú žalovaní v rade 2/ až 4/. Podiel každého z bývalých manželov na rodinnom dome je v zmysle § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka vo výške 1-ina. Za účelom vyporiadania predmetných nehnuteľností dal
žalovaný vypracovať realitnej kancelárii WFG reality, s.r.o. vypracovať ohodnotenie trhovanej ceny, ktorá
bolapovykonaníohliadkyvyčíslenázapozemkyvsume53.000,-Eurazarodinnýdomvprieme40.000,-

až 46.000,- Eur, t.j. v priemere 43.000,- Eur. Žalobca ako dôvod zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva uviedol, že pre nedostatok finančných prostriedkov býva stále v spoločnej domácnosti s
bývalou manželkou a mladšou dcérou Katkou. Medzi bývalými manželmi dochádza k nezhodám, pričom
bývalá manželka ho chce z domu vyštvať. Žalobca je invalidný dôchodca, poberateľ dávky a príspevkov
hmotnej núdzi a uchádzač o zamestnanie, iný príjem nemá. Situáciu chcel riešiť formou listou zo dňa
14.9.2011, ktorým oslovil žalovaných za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak k

dohode strán nedošlo. Nakoľko dohoda medzi spoluvlastníkmi nie je možná, nehnuteľnosti tiež nie je
možné rozdeliť, žiadal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu.

3. Dňa 25.4.2012 doručila žalovaná v rade 1/ (č. l. 36 a nasl.) súdu žiadosť o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov. V tomto podaní zároveň uviedla, že žalobca bol právoplatne odsúdený za trestný čin

týraniablízkejazverenejosobyrozsudkomOkresnéhosúduŽilinasp.zn.3T/160/2005zodňa21.4.2008,
ktorýmmuboluloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere2rokysoskúšobnoudobouvtrvaní
dva roky. Okrem toho poukázala na napätú situáciu medzi žalobcom a žalovanou v rade 1/, ktorá vyústila
do ďalšieho trestného oznámenia a následného vznesenia obvinenia voči žalobcovi pre zločin týrania
blízkej a zverenej osoby. Žalobca napriek všetkému býva v spoločnej domácnosti, kde neprispieva na

stravu ani výdavky domácnosti, tie hradí výlučne žalovaná v rade 1/. Žalovaná v rade 1/ uviedla, že má
nízky príjem, nemá žiaden majetok väčšej hodnoty a má úver, ktorý musí mesačne splácať.

4. Dňa 2.5.2012 doručili žalovaní v rade 2/ až 4/ súdu vyjadrenie (č.l. 52 a nasl.), v ktorom uviedli, že
spoluvlastníctvo žalovaných v rade 3/ a 4/ v domovej nehnuteľnosti je iba formálne, nakoľko sú spolu

so žalovaným v rade 1/ právni nástupcovia zomrelého otca a v nehnuteľnosti nemajú ani trvalý pobyt.
Nežiadali preto, aby im bol prikázaný spoluvlastnícky podiel, ale v prípade zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva žiadali primeranú náhradu za svoj podiel. Žalovaný v rade 2/ býva v
domovejnehnuteľnostispolusmanželkou,pričomužívajúprízemierodinnéhodomu.Naprvomposchodí
býva žalovaná v rade 1/ so žalobcom a ich dcérou. Žalovaný v rade 2/ tiež uviedol, že značne zhodnotil

predmetnú nehnuteľnosť. Preto žalovaný v rade 1/ žiadal, aby bola do jeho spoluvlastníctva prikázaná
1-ica nehnuteľnosti, a to už vrátane jeho podielu vo výške 1/6-ina.

5. Uznesením sp.zn. 8 C/229/2011 zo dňa 10.10.2012 súd žalovanej v rade 1/ priznal oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov.

6. Dňa 17.10.2012 doručila žalovaná v rade 1/ súdu vyjadrenie k žalobe (č.l. 84 a nasl.), v ktorom uviedla,
že so žalobcom sú bývalí manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené dňa 29.5.2002 v dôsledku
žalobcovej agresivity a alkoholizmu. M. K. V. S. Q. Ž. Ž. I. N. O., M. Y. V. O. L. J. X. Č.. XXXX, I. H. Ú. G.,
H. N. G. Ž. N. Ž. I. V. X/ I. K. Z. K. M. Ž. I. V. X/ I. K. X/X-F.. J. N. Ž. Ž. I. V. X/ O. H. K. Y.ého oznámenia

za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, v dôsledku čoho bol žalobca odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp.zn. 3T/160/2005 zo dňa 21.4.2008, kedy ho súd uznal vinným a uložil mu
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva roky a zákaz
požívania alkoholických nápojov. Následne v domácnosti na krátky čas nastal pokoj, avšak od novembra
2008 žalobca opätovne požíval alkohol, čím dochádzalo k násiliu a nepokojom v domácnosti. Po

fyzickom útoku na žalovanú v rade 1/ dňa 27.10.2009, opätovne podala trestné oznámenie na žalobcu.
Žalovaná v rade 1/ k predmetu konania uviedla, že časť domu vystavali v čase trvania manželstva
spoločne, avšak pozemky, na ktorých dom stojí, im darovali jej rodičia. Na udržiavaní a zveľaďovaní
spoločného majetku sa žalobca nepodieľal od roku 1998, kedy začali problémy s alkoholom, pre ktoré
mal problém udržať si prácu. Všetky výdavky v domácnosti dodnes uhrádza žalovaná v rade 1/. V

spoločnom dome žijú dve dcéry žalobcu a žalovanej v rade 1/, pričom jedna z dcér má maloleté dieťa,
o ktoré sa pomáha žalovaná v rade 1/ starať. Žalovaná v rade 1/ uviedla, že nie je v jej finančných
možnostiach vyplatiť žalobcu a rovnako to nie je vo finančných možnostiach žalobcu. Rovnako by si
nemohli ani iným spôsobom vyriešiť bytovú otázku. S ohľadom na tieto skutočnosti, žalovaná v rade 1/žiadala, aby súd v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka prihliadol na majetkové pomery strán
sporu a žalobu žalobcu z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobcu zamietol v celom rozsahu.

7. Dňa 22.10.2012 súd vo veci nariadil pojednávanie (č.l. 99 a nasl.), ktoré vykonal v prítomnosti žalobcu,
jeho právnej zástupkyne, žalovaných v rade 1/ a 2/, právneho zástupcu žalovaných v rade 2/ až 4/ a
v neprítomnosti žalovaných v rade 3/ a 4/. Na tomto pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe,
žalovaná v rade 1/ žiadala pojednávanie odročiť, nakoľko požiadala o pridelenie advokáta Centrum
právnej pomoci. Ďalej uviedla, že nepovažuje za spravodlivé, aby sa so žalobcom delili na polovicu,

pretože všetky náklady uhrádza sama. Žalovaný v rade 2/ na pojednávaní oznámil, že oproti stavu
uvedenémuvžalobe,užvlastní3/6-inyrodinnéhodomu,nakoľkozvyšné2/6-inyzískalodsvojichsestier.
Rovnako uviedol, že pozemok pod rodinným domom je iba v spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v rade
1/. Žalovaná pre upresnenie uviedla, že po uzavretí manželstva so žalobcom nadstavili na rodičovskom
dome poschodie, ktoré užívajú a vlastnia v podiele 1-ica. Spodnú časť domu užíva žalovaný v rade 2/.
Na otázku súdu, či je dom deliteľný, žalobca uviedol, že dom má vchod z verandy a horný byt sa dá

uzamknúť a s malými nákladmi by sa dal urobiť osobitný vchod pre horný byt. Zvislo dom deliteľný nie
je. Žalovaní v rade 1/ a 2/ uviedli, že reálne deliteľný dom nie je, pretože sa nedá deliť zvislo, aby sa
deľba dala ukázať na mape. Súd následne pojednávanie odročil.

8. Dňa 19.11.2012 doručila právna zástupkyňa žalobcu návrh na úpravu petitu (č.l. 105), v ktorom

žiadala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 2/ tak,
že žalovaná v rade 1/ sa stane výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísanej na X. Č.. XXXX (K. K. V.
O. M. H. J. K.Á.) M. K. N. H. V. O. N.. Č.. XXX, L. J. X. Č.. XXXX Ž. L. M. I. O., Ž. Ž. I. V. X/ N. N. K.
N. I. K. 1. M. X/XX M. Ž. I. V. X/ N. N. K. N. I. K. X/X-F. M. X/XX-F.. L.Ň. Ž., aby súd zaviazal žalovanú
v rade 1/ vyplatiť žalobcovi primeranú náhradu v sume 30.083,33 Eur a žalovaný v rade 2/ primeranú

náhradu vo výške 7.166,66 Eur.

9.Nazákladedispozitívnehoúkonužalobcu-návrhunazmenupetituzodňa19.11.2012,súduznesením
sp.zn. 8C/229/2011-131 zo dňa 28.8.2014 pripustil zmenu žaloby v zmysle uvedeného podania.

10. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 1.10.2014 (č.l. 145 a nasl.), na ktorom žalobca
zotrval na podanej žalobe, žalovaná v rade 1/ žiadala žalobu zamietnuť z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, t.j. pre neschopnosť vyplatiť žalobcu z nehnuteľností. Právny zástupca žalovaných v rade 2/ až
4/ konštatoval, že žalovaný v rade 2/ nemá záujem o zväčšenie svojho spoluvlastníckeho podielu na
domovej nehnuteľnosti a žalovaní v rade 3/ a 4/ nie sú v danom čase pasívne legitimovaní, nakoľko už

nie sú podielové spoluvlastníčky na nehnuteľnostiach. Žalobca na pojednávaní uviedol, že bol dvakrát
súdený a dvakrát oslobodený spod obžaloby, a tak nie je pravda, že by žalovanú v rade 1/ týral, tak ako
to ona tvrdí. K navrhovanej hodnote primeranej náhrady uviedol, že ocenenie nehnuteľností mu urobil
kamarát, čo následne právna zástupkyňa žalobcu opravila a uviedla, že išlo o správu realitnej kancelárie
k trhovej cene nehnuteľností. Žalovaná v rade 1/ sa na pojednávaní vyjadrila aj k iným možnostiam

vyporiadania k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré však neboli úspešné. Žalobcovi navrhla, aby si
postavil dom na záhrade, s čím nesúhlasil. Žalovaná v rade 1/ uviedla, že podiel k domu získali od jej
rodičov darovaním a rovnako pozemky, za čo neplatili nič. Na uvedenom pojednávaní zobral žalobca
žalobu voči žalovaným v rade 3/ a 4/ späť.

11. Dňa 9.10.2014 doručil žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súdu listinné dôkazy (č.l.
155), a to stavebné povolenie zo dňa 27.5.1983 a kúpnu a zaopatrovaciu zmluvu zo dňa 29.3.XXXX. I.
L. K. X. O. Ž. H., Ž. K. L. J. X. Č.. XXXX, M. Y. K..Č.. XXX/X M. K..Č.. XXX/X, K. H.X. Ú. G. J. Ž. M. Ž.
I. V. X/ O. Q. V. Ž. I. V. X/, M. J. L. H. L. S. J. M. I. N., V.. X. L. O. XX.X.XXXX. H. N. K. J. V. O. Ž. O. N.
povolenie, ktorým deklaroval, že predmetnú polovicu rodinného domu postavili za trvania manželstva

žalobca a žalovaná v rade 1/.

12. Dňa 13.10.2014 doručila žalovaná v rade 1/ súdu vyjadrenie a predloženie listinných dôkazov (č.l.
163), v ktorom opakovane žiadala zamietnuť žalobu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to pre
nízky príjem žalovanej v rade 1/, skutočnosť, že s ňou žijú v spoločnej domácnosti dve dcéry a vnuk.

Sociálna situácia žalovanej v rade 1/ je trvalá, dlhodobá a nemeniteľná. Zároveň žiadala, aby súd
zohľadnil násilné správanie žalobcu voči žalovanej v rade 1/, čo deklarovala trestnými rozsudkami.
Žalovaná v rade 1/ zdokladovala svoj príjem v priemere od 350, Eur do 500,- Eur. Ďalej uviedla, že
má spotrebný úver v sume 750,- Eur. Žalobca podľa vyjadrení žalovanej v rade 1/ nadobudol dom porodičoch, a tak otázku bývania má vyriešenú. Žalovaná opakovane uviedla, že nehnuteľnosti získali
darovaním od rodičov žalovanej v rade 1/. Okrem toho uviedla, že predmet spoluvlastníctva nie je
reálne deliteľný ani v prípade rodinného domu a v prípade pozemkov, pretože záhrada nemá prístup od

komunikácie. Žalovaná v rade 1/ súdu doručila kópie trestných rozsudkov, kópiu zmluvy o spotrebnom
úvere, kópie dokladov o svojich mesačných výdavkoch (daň z nehnuteľnosti, inkaso - voda, plyn,
kúrenie)

13. Pojednávanie dňa 14.12.2015 (č.l. 193) bolo odročené na 20.1.2016 z dôvodu nevykázania

doručenia stranám sporu.

14. Dňa 31.12.2015 doručil Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor (č.l. 198) súdu fotokópie zo spisu č.
I. XXXX/XXXX Y. N. L.K. J. X. Č.. XXXX K. H. Ú. G.. W. X. pozostávali z kúpnej zmluvy, návrhu na vklad
vlastníckeho práva medzi žalovaným v rade 2/ a žalovanými v rade 3/ a 4/.

15. Na pojednávaní dňa 20.1.2016 (č.l. 216) právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe,
avšak uviedla ďalšie možnosti vyporiadania k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovanej v rade 1/ by
ostal celý pozemok pod rodinným domom a žalobca mi získal parcelu č. 561/2 a časť parcely č. 561/1 o
výmere cca 300 m, aby mal prístup k druhej parcele. Ako ďalšiu alternatívu uviedol, že by došlo k takému
rozdeleniu nehnuteľnosti, kde by žalobcovi ostal súvislý pás popri dome a vtedy by sa žalobca uspokojil

s výplatkom približne 10.000,- Eur. K vyjadreniu žalovanej v rade 1/, že žalobca má vyriešenú bytovú
otázku s ohľadom na nadobudnutie rodičovského domu dedením uviedol, že predmetná nehnuteľnosť
nie je obývateľná a vyžaduje si rekonštrukciu. Súd pojednávanie odročil za účelom poskytnutia lehoty
na mimosúdne skončenie sporu.

16. Súd následne vykonal pojednávanie dňa 9.3.2016 (č.l. 226), na ktorom sa zúčastnili strany sporu a
ichzástupcovia,súdzistil,žemedzistranaminedošlokmimosúdnemuukončeniusporu.Napojednávaní
žalovanávrade1/uviedla,žežalobcanemánároknavyporiadaniepozemkov,nakoľkotiesúdedičstvom
po jej rodičoch, predmetom vyporiadania môže byť iba dom, do ktorého za posledných 15 rokov
investovala a investuje iba ona. Ak by tieto náklady vyčíslila bolo by to 18.000,- Eur. Podľa jej

tvrdenia nehnuteľnosti boli ocenené sumou 40.000,- Eur, teda žalobca by mal nárok na polovicu po
odpočítaní nákladov vložených do nehnuteľností žalovanou v rade 1/. Žalovaný v rade 2/ nesúhlasil
so žalobou a žiadal ju zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Právna zástupkyňa žalobcu
konštatovala, že žalovaná v rade 1/ nešpecifikovala dôvody na zamietnutie žaloby, iba konštatovala, že
medzi stranami sporu dochádza k častým nezhodám a uviedla morálne dôvody. Zároveň zdôraznila,

že samotná žalovaná v rade 1/ ponúkla žalobcovi na vyplatenie nehnuteľnosti sumu 20.000,- Eur, no
na druhej strane uvádza, že ho vyplatiť nemôže. Žalovaná v rade 1/ opätovne poukázala na to, že
žalobca má kde bývať, nakoľko s bratom zdedil rodičovský dom, čiže tento dôvod na podanie žaloby
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva neobstojí. Predošlý zákonný sudca v rámci
právneho posúdenia veci uviedol, že rodinný dom považuje za nedeliteľný, no pozemky súd podľa jeho

názoru deliteľné, čím by mohlo dôjsť k dohode medzi stranami. Súd následne odročil pojednávanie na
30.3.2016, ktoré bolo odročené na žiadosť právnej zástupkyne žalovanej v rade 1/

17. Dňa 4.5.2016 doručila právna zástupkyňa žalovanej v rade 1/ súdu vyjadrenie (Č..X.. XXX), I. H. W.,
Ž. I. K. H. I., Ž. Ž. N. J. N. J. Q. J. J., J. K. (D. J. X. Č.. XXXX) G. I. V. Ž. M. L. V. O. G. K. Y. S.Ž. M. K. V.

I. J. Ž.. O. J. N. I. Ž. I. V. X/ G. Q. Ž. V. Okresného N. N..L.. XT/XXX/XXXX. Okrem toho poukázala na
skutočnosť, že žalobca dlhodobo nepracuje napriek tomu, že nemá vážny zdravotný problém. Rovnako
nie je v bytovej núdzi, pretože nadobudol nehnuteľnosť - rodinný dom po rodičoch. Ďalej spochybnila
hodnotu nehnuteľnosti určenú WFG reality, s.r.o. Právna zástupkyňa žalovanej v rade 1/ konštatovala
s poukazom na znenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka na to, že sú splnené podmienky na

zamietnutie žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to s poukázaním na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 1 Cdo 84/2009, pričom konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa nešpecifikovala. K
písomnému vyjadreniu doložila výpis z LV č. 258 pre katastrálne územie Budatín, z ktorého vyplýva, že
žalobca nadobudol rodinný dom súp.. č. 93, a to v spoluvlastníckom podiele 1-ica.

18. Na pojednávaní dňa 4.5.2016 (č.l. 261) právna zástupkyňa žalobcu predložila žalovaným grafický
návrh možnej deľby nehnuteľnosti zapísanej na X. Č.. XXXX, Y..Z.. K. K. H. V. O., H. N. I. I. Ž. M. Ž. I. V.
X/. L. Ž. I. Ž. I. V. X/ M. X/ L. N.. J. L. Č. N. Ž. Ž. I. Ž. I. V. X/ M. X/, N. J. K. H. L. I. Ž. I. V. X/ M. X/ M. L.F. J. K. J. J.adu trov konania. Pojednávanie súd odročil na 1.6.2016, ktoré bolo pre procesnú prekážku
odročené na 29.6.2016, a to následne odročené na 22.8.2016.

19. Na pojednávaní dňa 22.8.2016 (č.l. 298) súd rozhodol rozsudkom o základe sporu, tak, že námietky
sporovej strany žalovaných v rade 1/ a 2/ týkajúce sa rozporu podanej žaloby s dobrými mravmi nie
sú dôvodné a žalobca má nárok v základe celého predmetu konania na vyporiadanie nehnuteľností
evidovaných na X. Č.. XXXX M. XXXX, K. H. Ú. G.. I. Y. V. K. Q. Ž. I. V. X/. Krajský N. I. Ž. W. N..L..
XCo/XXX/XXXX-XXX L. O. XX.X.XXXX L. V. okresného N.. I. Q. Q. N.Ú. H., Ž. I. O. K. J. N. K. K. I. S.

V., J. L. I. V. J. Z. L., M. J. S. K. V. V..

20. Po zmene zákonného sudcu, súd vo veci nariadil pojednávanie na 21.2.2018 (č.l. 354), ktoré
vykonal v prítomnosti žalobcu, žalovanej v rade 1/ a ich právnych zástupcov ako aj v prítomnosti
splnomocneného zástupcu žalovaného v rade 2/. Na pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich
predošlých vyjadreniach. Sudkyňa v rámci predbežného právneho posúdenia v zmysle § 181 ods. 2

CSP strany sporu oboznámila s právnym názorom vo veci a ďalším procesným postupom súdu. Právna
zástupkyňažalobcunásledneuviedla,žeakoreálnusumunavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
požadujú sumu 30.000,- Eur, ktorú by po prikázaní nehnuteľností do vlastníctva žalovanej v rade 1/,
tá uhradila žalobcovi. Žalovaná v rade 1/ sumu 30.000,- Eur titulom vyplatenia náhrady považovala
za likvidačnú, avšak strany sporu súdu oznámili, že v danom štádiu konania je možná dohoda strán

s ohľadom na vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch prináležiacich domu a žiadali
pojednávanie odročiť na konkrétny termín o jeden mesiac. Súd preto pojednávanie odročil na 28.3.2018.

21. Na pojednávaní dňa 28.3.2018 (č.l. 374 a nasl.) strany sporu oznámili, že k mimosúdnej dohode
nedošlo. Zároveň sa žalobca a žalovaná v rade 1/ vyjadrili, že ohodnotenie nehnuteľnosti žalobcom

považujú za primerané. Žalovaná v rade 1/ uviedla, že má záujem o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva jeho zrušením a prikázaním žalobcovho spoluvlastníckeho podielu do jej vlastníctva,
avšak primeranú náhradu vo výške 30.000,- Eur považuje za likvidačnú a je schopná uhradiť iba sumu
20.000,- Eur. Opätovne poukázala na násilné a nekorektné správanie žalobcu voči žalovanej v rade 1/,
vyhrážkyanapätúsituáciuvdomácnostiadlhodobéneprispievaniežalobcunachoddomácnosti,vktorej

stále žije so žalovanou v rade 1/.Splnomocnený zástupca žalovaného v rade 2/ uviedol, že žalovaný v
rade 2/ nemá záujem o získanie väčšieho podielu na domovej nehnuteľnosti, ako v súčasnosti vlastní,
t.j. reálna polovica domu. Zároveň oznámil, že nemá záujem o získanie spoluvlastníckeho podielu ani na
nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. 1109, t.j. na pozemkoch a rovnako nemá námietky, aby podiel
v pozemkových nehnuteľnostiach získala žalovaná v rade 1/ a v tomto smere nenamietal ani hodnoty

domovej nehnuteľnosti a pozemkových nehnuteľností. Strany sporu, a to najmä žalobca a žalovaná
v rade 1/ uviedli, že nežiadajú ocenenie nehnuteľností znaleckým posudkom, nakoľko by to navýšilo
trovy konania. Z vyjadrení strán sporu vyplynulo, že súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva k obom nehnuteľnostiam, a to zapísaným na LV č. 1109 a 1110 tak, že spoluvlastnícky
podiel žalobcu bude prikázaný žalovanej v rade 1/ s povinnosťou vyplatiť žalobcovi primeranú náhradu.

Sporná ostala jej výška, avšak strany sporu v tomto smere navrhli vykonať dopyt na tri nezávislé realitné
kancelárie za účelom zistenia aktuálnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko sa nevedeli zhodnúť na
výške primeranej náhrady za predmetné spoluvlastnícke podiely. Žalobca a žalovaná v rade 1/ žiadali,
aby sa osobne žalovaný v rade 2/ vyjadril k takémuto spôsobu zrušenia a vyporiadania nehnuteľností,
nakoľko využíva pozemky a garáž postavenú na pozemkoch žalobcu a žalovanej v rade 1/, nakoľko sa

doposiaľ v konaní nejasne vyjadril, a to najprv vyjadril záujem o pozemkové nehnuteľnosti a mimosúdne
riešenie sporu a následne k tejto alternatíve nemal záujem pristúpiť. Súd následne pojednávanie odročil
na 21.5.2018 za účelom dopytu na realitné kancelárie ohľadom zistenia trhovej hodnoty nehnuteľnosti
a zabezpečenia osobnej účasti žalovaného v rade 2/ na pojednávaní za účelom jeho výsluchu.

22. Súd návrh na vykonanie dôkazu dopytom na realitné kancelárie posúdil ako dôvodný, nakoľko
napriek zhodnému vyjadreniu žalobcu a žalovaných, že súhlasia s výškou hodnoty nehnuteľností
určenou žalobcom v čase podania žaloby, avšak žalovaná v rade 1/ výslovne nesúhlasila s výškou
požadovanej primeranej náhrady za nadobudnutie spoluvlastníckych podielov, ktorá bezprostredne
vychádza z ocenenia nehnuteľnosti a nekorešponduje s ním. Súd preto bezprostredne vykonal dopyt na

4 realitné kancelárie žiadosťou zo dňa 10.4.2018. Dňa 19.4.2018 doručila realitná kancelária Realitné
centrum B10, s.r.o. vyjadrenie k dopytu súdu ohľadom stanovenia trhovej hodnoty nehnuteľností (Č..X..
XXX), I. H. W., Ž. L. O. F.U. J. Z. S. N. E. V. O., M. E. K. I. H. Ú. G. Z. Q. XXX,- Eur L. S.. O. XX.X.XXXX
(Č..X.. XXX) O. V. H.V. S. &. K., N..V..Q.. I. k dopytu súdu, v ktorom uviedla, že nakoľko nie je známy stava technické prevedie stavby, nie sú schopní stanoviť cenu nehnuteľnosti ani orientačne. Dňa 25.4.2018
doručila realitná kancelária CUSTOM real, s.r.o. (č.l. 420) vyjadrenie k žiadosti súdu a oznámila, že
odhadovaná cena pozemkových nehnuteľností evidovaných na LV č. 1109 je spolu približne 72.000,- Eur

(70,- Eur za m2). Za rodinný dom evidovaný na LV č. 1110 je odhadovaná cena v rozmedzí od 90.000,-
Eur do 150.000,- Eur, v závislosti od reálnej vnútornej dispozície domu a celkového stavu domu, ktorý
nebol známy pri odhadovaní nehnuteľnosti.

23. Dňa 13.4.2018 doručila žalovaná v rade 1/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrenie (č.l.

396) označené ako predloženie dôkazov žalovanej v rade 1/, v ktorom opätovne poukázala na okolnosti
hodné osobitného zreteľa v danej veci, a to vyčíslenie nákladov žalovanej v rade 1/ na nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom konania. Žalovaná v rade 1/ vyčíslila vložené náklady na údržbu nehnuteľností a
bežné výdavky súvisiace s ich užívaním od roku 1998 do súčasnosti, spolu vo výške 21.868,92 Eur
(ako mesačné náklady na nehnuteľnosti) a v sume 1.212,50 Eur ako polovica hodnoty zakúpených
spotrebičov a realizovaných opráv do nehnuteľnosti. Na uvedené a vyčíslené náklady žalovanej v rade

1/ žiadala prihliadať pri rozhodovaní súdu o výške primeranej náhrady za prikázanie spoluvlastnícky
podielov žalobcu žalovanej v rade 1/. Okrem toho žiadala k uvedenému vypočuť svedka - Katarínu
Slížovú, dcéru žalobcu a žalovanej v rade 1/.

24. Dňa 23.4.2018 doručil žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súdu vyjadrenie k návrhu

žalovanej v rade 1/ (č.l. 400 a nasledovne), v ktorom spochybnila uplatnenie nákladov žalovanej
v rade 1/ na údržbu a opravy nehnuteľnosti a vedenie domácnosti, čo odôvodnila tým, že súd pri
rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka takéto skutočnosti zohľadniť nemôže. Náklady či investície do nehnuteľností súd môže
zohľadňovať iba pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo vyplýva aj zo znenia §

150 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojich tvrdení citoval rozsiahlu judikatúru súdov a zároveň
poznamenal, že žalovaná v rade 1/ vyčíslené náklady a zakúpenie spotrebičov či realizáciu opráv súdu
nijakonepreukázala,nezdokladovala.Vpodanízdôraznil,žepodmienkouprikázaniavecijednémualebo
viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady a základom pre stanovenie primeranej
náhrad je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste a v čase rozhodovania (rozsudok NS ČR

sp.zn. 2Cdo 425/1996). Nad rámec predmetu konania žalobca uviedol, že nielen žalovaná v rade 1/
investovaladonehnuteľností,alesamotnávýstavbadomubolafinancovanátakmervýlučnezfinančných
prostriedkov žalobcu nadobudnutých pred manželstvom.

25. Súd následne zmenil termín pojednávania z 21.5.2018 na 28.5.2018 (z dôvodov na strane sudkyne

- účasť na školení), na ktorom vec prejednal a rozhodol v prítomností strán sporu a ich zástupcov.
Na predmetnom pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich predošlých vyjadreniach a súd odstránil
po predbežnom právnom posúdení nejasnosť vyplývajúcu z podania žalovanej v rade 1/ doručenom
súdu dňa 13.4.2018. Právna zástupkyňa žalovanej v rade 1 uviedla, že návrh zo dňa 13.04.2018
mienia ako vzájomný návrh, ktorým sa domáhajú uhradenia nákladov od žalobcu, ktorý do dnešného

dňa neuviedol, prečo za posledných 18 rokov neuhrádzal náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti a
vedením domácnosti. Preto súd uznesením vzájomnú žalobu žalovanej v rade 1/ doručenú súdu dňa
13.4.2018 vylúčil na samostatné konanie v zmysle § 147 ods. 4 CSP. Dôvodom vylúčenia vzájomnej
žaloby na samostatné konanie je skutočnosť, že nejde o závislý výrok súdu v závislosti od žaloby
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Okrem toho vylúčenie vzájomnej žaloby na

samostatné konanie je dôvodné aj samotnou dĺžkou trvania sporu, t.j. 7 rokov a skutočnosťou, že
pre rozhodnutie o vzájomnej žalobe bude potrebné ďalšie dokazovanie. Následne súd vypočul na
pojednávaní žalovaného v rade 2/, ktorý k veci uviedol, že trvá na tom, aby jeho spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 1110, a to rodinného domu zostal nezmenený, to je fakticky v 1,
kde je spoluvlastníkom aj teraz. Žiadal, aby polovicu z tohto rodinného domu a rovnako nejaký prístup k

chalupe. Súd ho následne poučil, že v tomto štádiu konania, nie je účastníkom vo vzťahu k nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. 1109, kde je podielovým spoluvlastníkom žalobca a žalovaná v rade 1/, a tak
nie je splnený okruh účastníkov ohľadom vyporiadania. Táto možnosť vyporiadania medzi stranami
prichádzala do úvahy v rámci mimosúdnych rokovaní, v rámci ktorých k dohode o odkúpení tohto
pozemku,medzistranamidoposiaľnedošlo.Vrámcizáverečnýchrečížalobcazotrvalnapodanejžalobe

a svojich doterajších tvrdenia a žalovaná v rade 1/ konštatovala, že s vyporiadaním tak, ako navrhuje
žalobca nesúhlasí a žiada, aby súd prihliadol na okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré uviedli v
tomto konaní a aby súd rozhodol tak, že titulom výplatku pri nadobudnutí nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. 1110 sa stala výlučným vlastníkom žalovaná v rade 1/ a nehnuteľnosti na LV č. 1109 v 1-ci žalovaná1/ s tým, že bude zaviazaná vyplatiť žalobcovi sumu vo výške 20.000 eur. V zostatku žiadala žalobu
zamietnuť.

26. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise, vec posúdil bol nižšie citovaných zákonných ustanovení:

27. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len

medzi manželmi.

28. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

29. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 30. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
31. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.

Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.

32 .Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak do troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané
rozhodnutímsúdu,platí,pokiaľideohnuteľnéveci,žesamanželiavyporiadalipodľastavu,vakomkaždý
z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne
ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných

majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

33. Súd mal v konaní za preukázané, že manželstvo žalobcu a žalovanej v rade 1/ bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 16C/1868/99 zo dňa 12.3.2002, právoplatným dňa 29.5.2002.
Nakoľko medzi bývalými manželmi nedošlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov a v lehote 3 rokov nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie súdom, platí zákonná domnienka
v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, že spoločný majetok manželov, v danom prípade
nehnuteľnosti evidované na LV č. 1109 a LV č. 1110 pre katastrálne územie Budatín, sú v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v rade 1/ a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Z uvedeného
je zrejmé, že podiel žalobcu na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. 1109 je v 1-ci, rovnako ako aj podiel

žalovanej v rade 1/. Podiel žalobcu na nehnuteľnosti - rodinnom dome zapísanom na LV č. 1110 je v
podiele 1-ina, rovnako ako podiel žalovanej v rade 1/.

34. Z listín doložených k žalobe vyplýva, že žalobca sa pokúsil o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva mimosúdnou cestou, a to výzvou zo dňa 14.9.2011 adresovanej žalovaným. Žalovaná

v rade 1/ na výzvu nereagovala, žalovaní v rade 2/ až 4/ v liste zo dňa 26.9.2011 uviedli, že na
výzvu reagujú odvolaním z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Z potvrdení ÚPSVaR
Žilina vyplýva, že žalobca je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina spzn. 21P/454/2004 zo dňa 21.11.2005 vyplýva, že žalobca mal v
čase podania žaloby vyživovaciu povinnosť voči dcére Kataríne Slížovej vo výške 1.000,- Sk mesačne.

Centrum právnej pomoci priznalo žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci a určil mu advokáta
na zastupovanie v konaní. Po podaní žaloby došlo k predaju dvoch šestín rodinného domu súp. č. 136
zapísaný na LV č. 1110 tak, že žalovaná v rade 3/ a 4/ predali svoj spoluvlastnícky podiel žalovanému
v rade 2/. S ohľadom na túto skutočnosť právna zástupkyňa žalobcu zobrala žalobu voči žalovanýmv rade 3/ a 4/ späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Následne súd uznesením vyhlásením na
pojednávaní dňa 4.5.2016 konanie voči žalovaným v rade 3/ a 4/ zastavil a žalovaným v rade 3/ a 4/
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Ku dňu rozhodovania súdu mal preto súd z výpisu z LV č. 1109

preukázané, že spoluvlastníkmi pozemkov evidovaných na LV č. 1109 sú žalobca a žalovaná v rade 1/
každý v podiele 1-ica a spoluvlastníkmi rodinného domu sú žalobca a žalovaná v rade 1/ každý v 1-ine
a žalovaný v rade 2/ v 3/6-inách, t.j. v reálnej 1-ici.

35. Žalovaná v rade 1/ v konaní viackrát uviedla, že žalobca nemá nárok na podanie žaloby v časti o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom evidovaným na LV č. 1109, nakoľko
tie získali spoločne za trvania manželstva darovaním od rodičov žalovanej v rade 1/. Súd sa touto
skutočnosťou zaoberal a na základe listinných dôkazov predložených žalobcom dňa 9.10.2014 (č.l.
155-161)dospelkzáveru,žepredmetnépozemky-pozemokKN-Cč.561/1zastavanéplochyanádvoria
o výmere 611 m2, pozemok KN-C č. 561/2 záhrady o výmere 417 m2, zapísané na LV č. 1109 pre k.
ú. Budatín, obec Žilina, nadobudli žalobca a žalovaná v rade 1/ na základe Kúpnej a zaopatrovacej

zmluvy zo dňa 29.3.1983 od predávajúcej - Vincencie Starekovej. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj
tvrdenie samotnej žalovanej v rade 1/, ktorá na pojednávaní dňa 22.10.2012 uviedla na otázku súdu,
ako to bolo s nadobudnutím predmetných pozemkov a rodinného domu, že: „.... ale konkrétne to bolo
tak, že vlastníctvo ešte nebolo napísané na našich rodičov, bolo evidované na pôvodných majiteľov
Lysičanovcov, a my s manželom, keď sme chceli stavať, tak sme to potrebovali mať vyporiadané. Vtedy,

aby sme nemuseli robiť dva prevody tak sme urobili jeden prepis taký, že rodičia súhlasili, aby toto bolo
spísané na nás s manželom. Potom to takto dopadlo..“ Z uvedeného nevyplýva iná skutočnosť, ako
tá, že žalobca a žalovaná v rade 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na základe kúpnej
zmluvy a nie darovacej zmluvy. Uvedené vyplýva z ťažko čitateľnej fotokópie zmluvy a zo stavebného
povolenia z 27.5.1983 a podľa sprievodného podania právnej zástupkyne žalobcu z 8.10.2014 (č.l. 155

- 161 spisu).

36. Po objasnení dôvodnosti žalobného nároku s ohľadom na ustálenie predmetu konania, sa súd
zaoberal opakovaným dovolaním sa zamietnutia žaloby žalovanými, a to z dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 OZ. Strany sporu viackrát uviedli, že spolužitie medzi žalobcom a

žalovanými je konfliktné a napäté. Samotná žalovaná v rade 1/ na jednej strane žiadala žalobu
zamietnuť, no na pojednávaní dňa 28.2.2018 skonštatovala, že podľa jej názoru sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa odôvodňujúce zamietnutie žaloby, ale situáciu by zamietnutie žaloby neriešilo. Súd
preto po vyhodnotení osobitostí konkrétneho prípadu dospel k záveru, že zamietnutie žaloby z dôvodov
hodných osobitného zreteľa by malo za následok vznik situácie, že takéto rozhodnutie súdu by bolo

iba krátkodobé a napätá situácia medzi stranami by časom dotlačila niektorú zo strán k podaniu ďalšej
žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čím by bol vyprodukovaný ďalší súdny
spor. Súd musí vychádzať z pomerov, ktoré sú relevantné a preukázané v čase rozhodovania vo veci,
a preto existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa by strany museli opätovne preukazovať. Po
predbežnom právnom posúdení zo strany súdu s ohľadom na neopodstatnenosť zamietnutia žaloby,

právna zástupkyňa žalovanej v rade 1/ ďalej netrvala na zamietnutí žaloby v zmysle § 142 ods. 2 OZ.

37. Súd sa následne zaoberal samotným žalobným návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov.
Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia

o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v
rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom
zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to
týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu
dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho

rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne
právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou
zrušenia tohto právneho vzťahu. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych
práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník
môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo

zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu
to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je
jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych
vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok,treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán
sporu.

38. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie

spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.
Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z
technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci
vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich
povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

39. Súd následne zvážil možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, ako to
uvádza ustanovenie § 142 ods. 1 OZ a dospel k záveru, že reálna deľba rodinného domu neprichádza do
úvahy, nakoľko je dom nedeliteľný. Objektívne možné je rozdelenie pozemkov s tým, že spoluvlastnícky
podiel na dome bude prikázaný žalovaným v rade 1/ a 2/, alebo len žalovanej v rade 1/, s čím
žalovaní nesúhlasili. Zo strany žalobcu boli v priebehu konania ponúknuté viaceré alternatívy deľby

pozemkov a možnosti výšky výplaty primeranej náhrady, avšak k dohode strán nedošlo. Súd preto
žiadnu z týchto alternatív neposúdil ako vhodnú, pretože ide o nehnuteľnosť využívanú na trvalé
bývanie dvoma rodinami a rozdelenie bezprostredne prináležiaceho pozemku tak môže mať za následok
produkciu ďalších sporov - tzv. susedských. Prednostným záujmom súdu bolo definitívne vyriešenie
sporu a napätej situácie medzi sporovými stranami aj s ohľadom na samotnú dĺžku trvania sporu.

Súd ako ďalšiu vylúčil aj možnosť predaja nehnuteľnosti - a to rodinného domu aj prináležiacich
pozemkov pod a pri rodinnom dome, nakoľko žalobca je menšinovým spoluvlastníkom nehnuteľností a
žalovaní v rade 1/ a 2/ nehnuteľnosť obývajú so svojimi rodinami, užívajú ju a uhrádzajú platby spojené
s jej užívaním, na rozdiel od žalobcu. Z uvedených dôvodov súd ako jedinú vhodnú možnosť bez
následku produkcie ďalších sporových konaní medzi stranami posúdil možnosť zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti prikázaním do vlastníctva žalovaných/žalovanej a s
povinnosťou vyplatiť vyplatením žalobcu.

40. S touto skutočnosťou súd oboznámil strany sporu na pojednávaní dňa 28.2.2018, pričom strany
sporu sa následne vyjadril tak, že táto možnosť prichádza do úvahy, resp. požiadali súd o krátky

časový priestor na mimosúdne rokovania. Nakoľko však k dohode medzi stranami nedošlo, súd pri
rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti žalovaným
vzal do úvahy viaceré skutočnosti preukázaných v konaní: V prvom rade súd prihliadal na veľkosť
podielov a účelné využitie veci. Žalobca je menšinovým spoluvlastníkom rodinného domu, t.j. jeho reálny
spoluvlastnícky podiel je 1-ina. Žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ tak spoločne vlastnia 3-iny

rodinného domu. Zároveň súd prihliadal na účelné využitie nehnuteľnosti, t.j. žalovaná v rade 1/ dom
užíva so svojimi dvoma dcérami, vnukom a partnerom jednej z dcér. Žalovaný v rade 2/ dom užíva so
svojou rodinou. Z uvedeného je preto zrejmé, že v konaní je účelné zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctvaprikázanímniektorémuzospoluvlastníkov.Žalovanývrade2/savyjadril,žeozväčšenie
svojho spoluvlastníckeho podielu nemá záujem, pričom vychádzal zo skutočnosti, že dom využíva on so

svojou rodinou v jednej polovici (prízemie domu), ktorého je aj podielovým spoluvlastníkom. Predmetná
druhá polovica domu je obývaná žalovanou v rade 1/ spolu s jej deťmi a rovnako aj žalobcom. Po
počiatočných vyjadreniach, kedy žalovaná v rade 2/ žiadala zamietnuť žalobu, sa vo svojom vyjadrení na
pojednávaní dňa 28.5.2018 vyjadrila, že súhlasí s tým, aby podiely žalobcu na oboch nehnuteľnostiach
(domovej a pozemkovej) boli prikázané do jej vlastníctva, spornou ostala iba výška primeranej náhrady.

Súd taktiež ďalej zohľadnil fakt, že predmetný rodinný dom je rodičovský dom žalovaných v rade 1/
a 2/, v ktorom žijú dlhodobo, t.j. ešte pred uzavretím manželstva žalobcu so žalovanou v rade 1/. V
tomto smere mal súd preukázané, že medzi stranami je nesporné, že najúčelnejším spôsobom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie žalobcových podielov na nehnuteľnostiach
do vlastníctva žalovanej. Vo vzťahu k pozemkovej nehnuteľnosti (LV č. 1109) sú spoluvlastníkmi iba

žalobca a žalovaná v rade 1/. Preto vyjadrenie záujmu žalovaného v rade 2/ o nejaký podiel na
pozemkovej nehnuteľnosti v rámci konania bol bezpredmetný, nakoľko súd môže súdnym rozhodnutím
zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo iba reálnych spoluvlastníkov, nie tretej osoby, ktorá v čase
rozhodovania súdu nie je zapísaná ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v rade 2/ malmožnosť po pojednávaní dňa 21.2.2018 riešiť situáciu mimosúdnou dohodou, na ktorú súd stranám
poskytol časový priestor do nasledujúceho pojednávania dňa 28.3.2018. Žalovaný v rade 2/ však nebol
prístupný žiadnej dohode navrhnutej žalobcom a odsúhlaseným žalovanou v rade 1/. V tom smere preto

účelným a logickým riešením bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkovej
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej v rade 1/. Ďalej súd v konaní pristúpil k zrušeniu a
vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k rodinnému (evidovaný na LV č. 1110) a spoluvlastnícky
podiel žalobcu prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovanej v rade 1/ tak, že sa stane podielovou
spoluvlastníčkou rodinného domu súp.č. 136 v podiele 1-ica. Súd pre úplnosť pozenamenáva, že

predmetný rodinný dom je postavený na parcele č. 561/1 a spolu s parcelou č. 561/2 tvorí prístupovú
cestu a záhradu rodinného domu.

41. Ďalej súd pri rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosť, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanou sú
dlhodobo problémové, konfliktné a prerastajú do násilných situácií, v dôsledku čoho boli na žalobcu zo
strany žalovanej v rade 1/ podané aj tri trestné oznámenia, pričom žalovaný bol právoplatne odsúdený

rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 3T/160/2005 zo dňa 21.4.2008 za spáchanie trestného činu
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. Zákona č. 140/1961 Zb., ktorého sa
dopustil tak, že v období najmenej od 13.5.2002 do 13.1.2005 sa voči tunajšej žalovanej v rade 1/ ako
bývalej manželke a dcéram Kataríne a Lenke vulgárne správal, hádzal rôzne veci a vyhrážal sa im.
Ďalej mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T/68/2010 zo dňa 3.12.2012

bol tunajší žalobca oslobodený spod obžaloby z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby,
za skutok v období asi od konca mesiaca september 2008 do 6.11.2009. Rozsudkom Okresného súdu
Žilina sp.zn. 36T/157/2012 zo dňa 16.5.2015 bol tunajší žalobca oslobodený spod obžaloby z trestného
činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, za skutok v období asi od konca mesiaca február až
do dňa 23.8.2012. vykonaného v období najmenej od 13.5.2002 do 13.1.2005, za ktoré bol žalobca

odsúdený. Z tvrdenia žalovanej v rade 1/, že toto správanie žalobcu trvalo a nebolo nepreukázané,
pretože v odôvodneniach rozsudkov sp.zn. 1T/68/2010 zo dňa 3.12.2012 a sp.zn. 36T/157/2012 zo dňa
16.5.2015, sa konštatovalo, že súd netvrdí, že poškodené Katarína Slížová st. a Katarína Slížová ml. by
zámerne klamali, aj keď sa tiež konštatovalo, že poškodené vykazovali prejavy stresovej reakcie, resp.
že hlavným problémom bolo konfliktné prostredie, keď každopádne podľa zhodných častí odôvodnení

týchto rozsudkov sa konštatovalo, že sa nepreukázalo, že by intenzita správania žalobcu napĺňala znaky
spáchania trestného činu.

42. Žalovaní v konaní viackrát uviedli, že žalobca má vyriešené bývanie, rovnako aj skutočnosť, resp. je
spoluvlastníkom inej nehnuteľnosti ako tá, v ktorej žije so žalovanými. Súd mal na základe týchto tvrdení

preukázané, že žalobca podľa LV č. 258 k.ú. Budatín (vylustrovaný súdom č.l. 237 spisu) je podielovým
spoluvlastníkom ďalších nehnuteľností, a to rodinného domu č. 93 a pozemkov parc. č. 508/1, 508/2
k.ú. Budatín. V čase rozhodovania súdu však predmetný rodinný dom predal a jeho predajom získal
finančný prospech. Existencia ďalšieho majetku žalobcu - inej nehnuteľnosti, však nie je dôvodom na
zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

43. Podielové spoluvlastníctvo vychádza zo zásady, že nikoho z podielových spoluvlastníkov nemožno
nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval. K pripomienke právnej zástupkyne žalovanej v rade
1/ na pojednávaní dňa 21.2.2018, že súhlasia s prikázaním rodinného domu do vlastníctva žalovanej
v rade 1/, resp. žalovaných v rade 1/ a 2/, avšak bez určenia primeranej náhrady, súd konštatoval,

že takýmto postupom súdu by došlo k porušeniu Ústavy SR ako aj Listiny základných práv a slobôd,
pretože by išlo fakticky o vyvlastnenie. V tomto smere súd pri rozhodovaní o prikázaní spoluvlastníckych
podielovžalobcuvovzťahukdomovejnehnuteľnostievidovanejnaLVč.1110súdzohľadnilajvyjadrenie
žalovaného v rade 2/, že nesúhlasí so zväčšením svojho spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome.
Nie je v záujme súdu rozhodnúť vo veci v rozpore so záujmom na reálnom využití veci - v tomto prípade

nehnuteľností, a vytvoriť tak priestor na ďalšie sporné situácie vedúce k prípadným ďalším súdnym
sporom. V zmysle zásady nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, tak súd
pristupoval aj k vyjadreniu žalovaného v rade 2/ a jeho spoluvlastnícky podiel na domovej nehnuteľnosti
tak nezvyšoval o prípadný podiel žalobcu, resp. jeho časť, tak ako navrhoval žalobca v samotnom
navrhovanom znení petitu žaloby zo dňa 19.11.2012. Na základe uvedenej argumentácie a v zmysle

súhlasných vyjadrení strán sporu, súd rozhodol tak, že spoluvlastnícky podiel žalobcu vo veľkosti 1-ina
na domovej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. 1110 prikázal do vlastníctva žalovanej v rade 1/, ktorá
sa tak stane podielovou spoluvlastníčkou domu súp. č. 136 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-ica.
Rovnako súd postupoval a prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v rade 1/ nehnuteľnosti zapísanéna LV č. 1109, t.j. pozemky prináležiace k rodinnému domu. Uvedené bolo v konečnom dôsledku medzi
stranami nesporné, čo vyhlásili aj na pojednávaní dňa 28.5.2018.

44. Spornou ostala výška primeranej náhrady za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely, ktoré nadobudla
žalovaná v rade 2/, ktorá opakovane uviedla, že je schopná vyplatiť žalobcu iba sumou 20.000,- Eur.
Napriek tomu, že sa strany sporu na pojednávaní dňa 28.3.2018 (žalobca a žalovaná v rade 1/) a
na pojednávaní dňa 28.5.2018 aj žalovaný v rade 2/, zhodli na ohodnotení nehnuteľnosti v zmysle
žalobného návrhu, v zmysle ktorého má žalobca nárok na vyplatenie vyššej sumy primeranej náhrady

ako žalovanou v rade 1/ ponúknutá suma 20.000,- Eur. Súd preto považoval návrh na vykonanie dôkazu
dopytom na realitné kancelárie za účelom zistenia trhovej hodnoty nehnuteľností za dôvodný. Súd
k uvedenému pristúpil najmä s ohľadom na sporné vyhlásenie žalovanej v rade 1/ ohľadom výšky
výplatku primeranej náhrady, nakoľko zotrvala iba na sume 20.000,- Eur. Z vyjadrení realitných kancelárii
vyplýva, že z obsahu tak širokého zadania a z neznalosti konkrétneho stavu nehnuteľnosti je možné
určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti iba orientačne, a to pri pozemkoch cca 72,- až 100,- Eur za

m2, t.j. pozemok na LV č. 1109 by tak bol v hodnote približnej 72.000 až 100.000,- Eur, teda priemerná
hodnota podielu žalobcu vo výške 43.000,- Eur a hodnota rodinného domu je v rozmedzí od 90.000,- do
150.000,- Eur. Nakoľko nie je známy stav rodinného domu a predmetom je jedna polovica tohto domu,
pri priklonení sa k nižšej hodnote, by tak hodnota jednej polovice bola cca 45.000,- Eur, t.j. hodnota
1/4 domu v spoluvlastníctve žalobcu približne 22.500,- Eur. Uvedené vyjadrenia realitných kancelárií sú

iba orientačným určením trhovej hodnoty nehnuteľností v čase rozhodovania súdu, avšak súd z nich
vychádza na účely odôvodnenia priznanej sumy. Žalobca v následnosti na priebeh konania uviedol,
že mu postačuje suma 30.000,- Eur titulom výplaty primeranej náhrady za zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Uvedené tvrdenie vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 21.2.2018,
zo dňa 28.3.2018 ako aj zo dňa 28.5.2018.

45. Je nesporné, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemožno zamieňať
s konaním o vyporiadanie BSM, pre ktoré platia odlišné procesné pravidlá. Zo súdnej praxe vyplýva,
že v prípade rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci
je s ním nevyhnutne spojená povinnosť poskytnutia primeranej náhrady, t.j. hodnotový ekvivalent

vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, aká bola
predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom (ÚS ČR III. ÚS
102/94). Zo strany žalovanej v rade 1/ bolo opakovane poukázané na tú skutočnosť, že žalovaná v rade
1/ počas celého obdobia po rozvode manželstva uhrádzala platby na fungovanie domácnosti, údržbu a
opravy v domácnosti ako aj predmetných nehnuteľností. V rámci konania o vyporiadanie podielového

spoluvlastníctvavšaksúdinvestíciedospoločnejveciosobitneneposudzuje.Takýtoprístupvplnejmiere
zodpovedá § 142 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého má súd pri vyporiadaní síce prihliadnuť napr. na veľkosť
podielov či na možnosť účelného využitia veci po vyporiadaní, avšak nie na investície, ktoré boli do
vyporiadavaného majetku vnesené, a to najmä nie tak, že by mala byť z toho titulu zmenená výška
primeranej náhrady vyplácaná tomu spoluvlastníkovi, ktorý o svoj spoluvlastnícky podiel v dôsledku

vyporiadania prichádza. Bolo by však nehospodárne, s ohľadom na predmet konania o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, aby súd v danom konaní neriešil otázku investícií do spoločnej veci
ani na osobitný návrh účastníka konania (citované z rozsudku Najvyššieho súdu ČSSR, sp. zn. 4
Cz 11/69). Pokiaľ je teda taký návrh podaný, a to ktorýmkoľvek z účastníkov konania o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, súd vykonáva vyporiadanie v širšom zmysle: Pri zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva, pokiaľ je vyporiadanie vykonávané podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, prichádza do úvahy vyporiadanie v širšom zmysle slova len na návrh účastníka alebo na
vzájomný návrh v zmysle § 147 ods. 1 a 2 CSP. Pokiaľ návrh na takéto vyporiadanie nebol urobený,
ani nebol podaný vzájomný návrh, nemožno vyporiadanie v širšom slova zmysle vykonať. Nakoľko dňa
13.4.2018 doručila právna zástupkyňa žalovanej v rade 1/ vyčíslenie svojich výdavkov na fungovanie

domácnosti a zveľaďovanie nehnuteľností, súd na pojednávaní dňa 28.5.2018 odstránil rozpornosť tohto
podania a zistil, že žalovaná v rade 1/ uvedené podanie mieni ako vzájomnú žalobu. Súd preto postupom
podľa § 147 ods. 4 CSP vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie, a to s ohľadom na to, že
nejde o závislý výrok, pre rozhodnutie o vzájomnej žalobe je potrebné ďalšie dokazovanie a rovnako
aj s ohľadom na samotnú dĺžku trvania sporu. Preto sa súd nezaoberal ani návrhom na vykonanie

dokazovania - výsluchu svedkyne - dcéry žalobcu a žalovanej v rade1/, uvedenom vo vzájomnej žalobe
zo dňa 13.4.2018.46.Tvrdeniažalovanejvrade 1/ohľadomvnosovdonehnuteľnosti,uhrádzanianákladovtaknasamotné
rozhodnutie o výške primeranej náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva preto nie sú
relevantné. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 53/2004, podľa ktorého,

ak sa vykonáva vyporiadanie v širšom slova zmysle, treba o náhrade investícií rozhodnúť samostatným
výrokom a nie v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Nakoľko ide o samostatné výroky, o ktorých
však možno rozhodnúť v jednom konaní, nemožno o tejto otázke rozhodovať ako závislom výroku.

47. Súd preto žalobcom požadovanú sumu na vyplatenie primeranej náhrady v celkovej výške 30.000,-

Eur za prikázanie žalobcových spoluvlastníckych podielov na oboch nehnuteľnostiach do vlastníctva
žalovanej v rade 1/ považoval za dôvodnú a primeranú hodnote nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území Budatín. Zo samotných vyjadrení realitných kancelárii vyplynulo, že hodnota
nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, je výrazne vyššia, a to aj pri zohľadnení nižších
odhadovaných trhových cien. Súd preto s ohľadom na konštantnú judikatúru, charakter sporu (konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) nemohol zohľadniť žalovanou v rade 1/ tvrdené

skutočnosti ohľadom neuhrádzania platieb žalobcu na údržbu, opravu nehnuteľnosti ako aj na vedenie
domácnosti v rámci určovania primeranej náhrady a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd
je toho názoru, že rozhodnutím vo veci samej zrušením spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a ich
vyporiadaním, dôjde medzi stranami sporu k vyriešeniu napätých a konfliktných situácii, preukázateľne
aj násilného charakteru.

48. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP): Lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

49. Žalovaná v rade 1/ je s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinná zaplatiť žalobcovi primeranú
náhradu za vyporiadanie predmetných spoluvlastníckych podielov sumu 30.000,- Eur, a to v zmysle
druhej vety § 232 ods. 3 CSP v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd určil dlhšiu
lehotu na splnenie si povinnosti žalovanej v rade 1/ s ohľadom na samotnú výšku primeranej náhrady
a s ohľadom na jej sociálnu situáciu.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

54. Súd konštatoval, že špecifickosť žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je dôvodom aj na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Súd žalobe žalobcu v konečnom
dôsledku vyhovel, avšak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadnil okolnosti hodné

osobitného zreteľa opakovane konštatované a predkladané v konaní zo strany žalovanej v rade 1/ ako
aj žalovaného v rade 2/. Súd zohľadnil fakt, že žalobca v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania,
žije dlhodobo (t.j. 16 rokov po rozvode manželstva), žalovaná v rade 1/ preukázala, že všetky výdavky
v domácnosti hradí sama a žalobca v podstate iba parazituje na fungovaní domácnosti. Žalobca síce v
konaní tvrdil, že prispieva na chod domácnosti, ale to žiadnym spôsobom nepreukázal. V tomto smere

súd zohľadnil aj násilné správanie žalobcu voči žalovanej v rade 1/ ako aj ich spoločným dcéram, za
ktoré bol žalobca odsúdený. Ustanovenie § 257 CSP má na zreteli osobitné prípady, kedy súd neprizná
žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania, a to najmä v prípadoch so sociálnym aspektom, keď
povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a
to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalovaná v rade
1/ bola súdom zaviazaná na vyplatenie primeranej náhrady vo výške 30.000,- Eur, čo je s ohľadomna jej sociálnu situáciu a skutočnosť, že zabezpečuje finančne celú domácnosť ako aj s ohľadom na
jej vek a sociálne postavenie, dostatočne náročným finančným faktorom vplývajúcim na jej možnosť
uhrádzať v konaní aj trovy protistrany. Žalovanej v rade 1/ bola v priebehu konania priznaná Centrom

právnej pomoci aj právna pomoc. Zároveň súd poznamenáva, že žalovaná v rade 1/ rovnako ako
žalovaný v rade 2/ nezavinili vznik sporu, ktorý je len vyústením vzniknutej situácie ohľadom riešenia
bývania a majetkových pomerov bývalých manželov, ktorý sa nevyporiadali dohodou či iným spôsobom
(súdnym rozhodnutím) o svojom bezpodielovom spoluvlastníctve ako aj podielových spoluvlastníkov na
predmetných nehnuteľnostiach. Súd preto nepovažoval za spravodlivé uložiť povinnosť náhrady trov

konania žalovaným v rade 1/ a 2/ ako procesne neúspešnej strane. V tomto smere súd dáva opätovne
do pozornosti charakter sporu, t.j. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý je v
konečnom dôsledku v prospech oboch procesných strán. Preto súd žiadnej zo strán sporu nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).