Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713205784
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8713205784.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcov

1/ D. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. E., G. XXXX/XX a 2/ Ľ. L., P.. X.X.XXXX, Y. E., G. XXXX/XX, zastúpených
Mgr. Štefanom Šálkovským, advokátom, AK Svit, Štúrova 101, proti žalovaným 1/ O. Š.X. (E. I.), P..
XX.X.XXXX, Y. E., I. XXXX/X a 2/ Okresnému stavebnému bytovému družstvu Poprad, Moyzesova
3368/25, Poprad, IČO: 36168815, zastúpených Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners, s. r. o.,
Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47251654, o neplatnosť zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou zo dňa 29.4.2013 žiadali, aby súd určil, že zmluva o prevode vlastníctva
družstevného bytu č. XX na X. poschodí vo vchode XX bytového domu I. s. p. XXXX, na ulici G. XXXX/
XX J. E., postaveného na pozemku reg. C parc. č. 3222/90, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. E.,
vedeného Správou katastra E., spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o
veľkosti 7570/577424, je neplatná a zaviazal žalovanú v 1. rade k náhrade trov konania.

2. Podaním zo dňa 18.9.2013 žalobcovia navrhli pripustiť zmenu žaloby a žiadali určiť, že žalovaný v 2.
rade je výlučným vlastníkom vyššie uvedeného bytu a tiež, že žalobcom v 1. a 2. rade nájomný vzťah k
predmetnému bytu trvá. Zároveň navrhli rozšíriť okruh účastníkov konania u žalovaného v 2. rade.

3. Uznesením č. k. 13C/53/2013-66 zo dňa 7.10.2013 súd pripustil vstup žalovaného
v 2. rade do konania a pripustil zmenu žaloby, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.10.2013.

4. Vo veci rozhodol súd rozsudkom č. k. 13C/53/2013-92 zo dňa 28.2.2014 tak, že žalobu zamietol.
Na základe odvolania žalobcov prejednal vec odvolací súd, ktorý uznesením č. k. 3Co/106/2014-122
zo dňa 4.3.2015 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal
na dôležitý záujem štátu, na rešpektovanie materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorého
prelomenie musí byť výnimočné, na druhej strane však vzal do úvahy, že ide o problematiku práva na
obydlie, a preto pripustil dôvodnosť námietok žalobcov týkajúcich sa opätovného skúmania účinnosti
doručeniavýpovedeznájmužalobcoviv1.rade.Vrozhodnutíkonštatoval,žebudeúlohousúduskúmať,

či žalobkyňa v 1. rade, ktorá prevzala výpoveď aj za žalovaného v 1. rade, nemala na veci protichodný
záujem a teda, či doručenie výpovede bolo účinné. Taktiež poukázal na konanie vedené na Ústavnom
súde SR v súvislosti s vecou vedenou na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 6Co/160/2011, v súvislosti s
ktorou bol daný podnet na Ústavný súd týkajúci sa súladu ust. § 711 ods. 6 Obč. zákonníka s ÚstavouSR. Odvolací súd tiež považoval za potrebné, aby sa súd I. inštancie vysporiadal aj so skutočnosťou,
že listom zo dňa 15.4.1992 žalobcovia požiadali žalovaného v 2. rade o prevedenie predmetného bytu
do jeho vlastníctva na základe Transformačného zákona č. 42/1992 Zb.

5. Zároveň odvolací súd zaujal stanovisko k ďalším námietkam žalobcov, ktoré nepovažoval za dôvodné,
konkrétne námietku žalobcov, podľa ktorej malo dôjsť ku konkludentnému vzniku nájomného vzťahu v
zmysle § 676 ods. 2 Obč. zákonníka. Odvolací súd konštatoval, že ust. § 710 ods. 2 Obč. zákonníka
vylučuje pri nájme bytu aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia. Za nedôvodnú považoval odvolací

súd aj námietku ohľadom skutočnosti, že výpoveď z nájmu bytu je neplatnou z dôvodu neplatne
udeleného plnomocenstva M.. X., E. I. M.. E..

6. Žalobcovia okrem vyššie uvedených tvrdení, ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné, tvrdia, že
žalobcovi v 1. rade výpoveď nebola účinne doručená a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť platne k skončeniu
nájomného vzťahu a tento nájomný vzťah naďalej trvá. Poukázali predovšetkým na skutočnosť, že v

čase doručovania výpovede už boli žalobcovia rozvedení, teda z tohto dôvodu, pokiaľ výpoveď z nájmu
za žalobcu v 1. rade prevzala žalobkyňa v 2. rade, išlo o osobu, ktorá má vo veci protichodný záujem,
teda doručenie výpovede nie je účinné. Žalobcovia tiež namietali, že v čase doručovania výpovede sa
žalobca v 1. rade nezdržiaval na adrese trvalého pobytu, a teda ani z tohto dôvodu neboli splnené
podmienky na účinnosť doručenia. Poukazovali tiež na to, že už dňa 15.4.1992 vyzvali žalovaného v 2.

rade v súlade so Zákonom č. 42/1992 Zb. na prevod bytu do jej vlastníctva, pričom žalovaný v 2. rade
im oznámil, že ich výzvu eviduje, a že byt prevedie do vlastníctva, čo však nikdy neurobil.

7. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Napriek právnemu názoru
odvolacieho súdu trvali na tom, že rozhodnutiu o druhom petite žaloby bráni prekážka res iudicata, a že

súdmusíprihliadnuťnaprávoplatnérozhodnutievovecisp.zn.12C/127/2006.Poukázaliajnaust.§137
písm. d/ Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého žalobe o určenie právnej skutočnosti môže súd
vyhovieť, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa žalobcov je jedno, či žalobcovia podali žalobu
o určenie neplatnosti výpovede z nájmu družstevného bytu, alebo či žalobu formulujú tak, že nájom
trvá, pretože vždy je potrebné vychádzať z ust. § 710 Obč. zákonníka. Podľa názoru žalovaných vo veci

nebolo preukázané, že by v čase doručovania výpovede žalobcovia mali vo veci protichodný záujem a
samotný rozvod alebo konštatovanie žalobcu o tom, že boli rozvedení, to nepreukázal, pretože ich kroky
po doručení výpovede od 24.5.2006 až do podania žaloby vo veci sp. zn. 12C/127/2006 nevykazujú
znaky protichodnosti. Aj samotná žalobkyňa v 2. rade v predchádzajúcom konaní uviedla, že manžel sa
rovnako zdržiava doma, aj keď sú rozvedení, teda býva v spoločnej domácnosti. Z toho vyplýva, že mali

rovnaký záujem na spoločnom bývaní. Uviedol, že manželstvo žalobcov bolo rozvedené pred doručením
výpovede a rozvodom došlo aj k zániku spoločného nájmu. K otázke aplikácie Zákona č. 42/1992 Zb.
je potrebné uviesť, že samotná žiadosť žalobcov nezakladá ich vlastníctvo. S poukazom na ust. § 29
Zákona č. 182/1993 Zb., ak bytové družstvo s nimi neuzavrelo zmluvu, mohli sa domáhať nahradenia
prejavu vôle podaním žaloby, čo však neurobili, resp. takúto skutočnosť v konaní nepreukázali. Zároveň

uviedli, že tento nárok žalobcov je už premlčaný. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade je potrebné žalobu
zamietnuť aj z toho dôvodu, že pred uzavretím zmluvy o prevode bytu do osobného vlastníctva tak,
ako to bolo preukázané, jej žalovaný preukázal, že v konaní sp. zn. 12C/127/2006 boli žalobcovia
neúspešní a toto rozhodnutie sa stalo právoplatným, to znamená, že v čase prevodu vlastníctva bytu
bolo aj rozhodnutiami súdov preukázané, že žalobcovia nie sú nájomcami predmetného bytu, a teda nič

nebránilo prevodu vlastníctva predmetného bytu.

8. Z výpovedí strán sporu a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu, nájomnej zmluvy, rozhodnutia o pridelení družstevného bytu, žiadosti
o pridelenie bytu, zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, výpovede z nájmu bytu, výpisu

z LV č. XXXX, vyjadrenia k výpovedi z nájmu bytu a obsahu spisov Okresného súdu Poprad sp. zn.
20C/222/2010 a sp. zn. 12C/127/2006, rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 9C/249/2005-10 zo dňa
5.1.2006,návrhunarozvodmanželstva,faktúrpredloženýchžalobcomv1.rade,rozhodnutiaÚstavného
súdu SR sp. zn. PL.ÚS 2/2017-6 zo dňa 25.1.2017, súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli spoločnými nájomcami bytu č. 17 nachádzajúceho sa v E. na ulici G.
Č.. XXXX/XX na X. poschodí bytového domu I.. Žalobcovia predmetný byt začali užívať na základe
zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX žalovaný v 2. radedal žalobcom výpoveď z nájmu bytu podľa § 711, ods. 1, písm. d/, Obč. zákonníka, pretože neuhradili
nájomné a úhrady za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu za obdobie dlhšie ako 3 mesiace.

10. Žalobcovia žalobou zo dňa 9.10.2006 žiadali, aby súd zrušil výpoveď z nájmu predmetného bytu
a uznal pokladničné doklady o platbách v pokladni OSBD Poprad. Konanie bolo vedené na Okresnom
súde Poprad pod sp. zn. 12C/127/2006. V priebehu konania žalobcovia zmenili petit žaloby a žiadali
určiť, že ich nájomný vzťah k predmetnému bytu trvá. Na strane žalovanej bolo účastníkom konania
OSBD Poprad, teda žalovaný v 2. rade. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 12C/127/2006-101

zo dňa 29.4.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co/116/2008-117 zo dňa
15.1.2009 bol návrh v celom rozsahu zamietnutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 16.3.2009.

11. Žalobcovia tiež predložili súdu list z 15.4.1992, ktorým vyzvali žalovaného v 2. rade na prevod
predmetného bytu do osobného vlastníctva, a to na základe Zákona č. 42/1990 Zb. Žalovaný v 2.
rade reagoval na tento list listom zo dňa 19.8.1992 tak, že žiadosť žalobcu zaevidoval a v prípade,

že budú na výzve trvať, OSBD Poprad za ich súčinnosti predmetný byt prevedie do vlastníctva v
zákonom stanovených lehotách, prípadne podľa rozhodnutia zhromaždenia delegátov OSBD Poprad. K
uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu nedošlo a zo strany žalobcov nebolo preukázané, že by sa
voči žalovanému v 2. rade domáhali uloženia povinnosti uzavrieť predmetnú zmluvu, resp. nahradenia
prejavu vôle žalovaného v 2. rade na takejto zmluve.

12. Žalovaný v 2. rade podal dňa 3.12.2010 žalobu, ktorou sa domáha uloženia povinnosti žalobcom
vypratať predmetný byt. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 20C/222/2010 a doposiaľ
nebolo právoplatne ukončené.

13. Žalovaná v 1. rade dňa 10.2.2012 požiadala žalovaného v 1. rade o pridelenie bytu po neplatičovi
na vyriešenie jej bytovej otázky. Na základe rozhodnutia žalovaného v 2. rade
č XXXXX zo dňa XX.X.XXXX bol žalobkyni pridelený predmetný byt. Dňa X.X.XXXX žalovaní uzavreli
nájomnú zmluvu a zároveň X.X.XXXX žalovaní uzavreli aj zmluvu o prevode vlastníctva družstevného
bytu, na základe ktorej vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudla žalovaná v 1. rade.

14. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 1.7.2016), nájom bytu zanikne písomnou
dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

15. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinného od 1.7.2016), ak bola daná písomná

výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína
plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej
výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

16. Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka (účinného od 1.7.2016), neplatnosť výpovede môže
nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú
až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti
výpovede nájmu bytu.

17. Podľa § 24 Zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových
nárokov v družstvách (účinného od 1.1.2008), členovia bytových družstiev, ktorí sú nájomcami bytov
a nebytových priestorov, môžu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona vyzvať bytové
družstvo na uzavretie zmluvy, ktorou na nich družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo k bytu a
nebytovému priestoru. Uplynutím tejto lehoty toto právo zaniká.

18. Podľa § 29 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (účinného
od 1.7.2016), ak nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru požiadal bytové družstvo o prevod
vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, je bytové družstvo povinné previesť
vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona; ak sa nájomca

družstevného bytu, garáže alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom o prevode vlastníctva
v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru v takto dohodnutej lehote.19. V prejednávanej veci sa po pripustení zmeny žaloby žalobcovia domáhajú určenia, že žalovaný
v 2. rade je výlučným vlastníkom predmetného bytu a taktiež určenia, že nájomný vzťah žalobcov
k predmetnému bytu trvá. V oboch petitoch žaloby ide teda o žalobu určovaciu, kde nevyhnutným

predpokladom úspešnosti je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Keďže žaloba bola podaná dňa
29.4.2013, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016), aj s poukazom
na ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku podmienky na podanie určovacej žaloby je potrebné
posudzovať v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a nie v zmysle § 137 CSP, ktorý nadobudol účinnosť až po
podaní žaloby. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem na určení je spravidla daný vždy,

ak rozhodnutie má vplyv na právne postavenie žalobcov, prípadne ak bez takéhoto právneho určenia
by sa právne postavenie žalobcov stalo neistým. Podľa názoru súdu žalobcovia preukázali naliehavý
právny záujem na 2. petite žaloby, pretože určenie, či ich nájomný vzťah k bytu trvá, priamo ovplyvňuje
právne postavenie žalobcov. Pokiaľ ide o 1. žalobný petit, súd je toho názoru, že naliehavý právny
záujem na tomto určení by žalobcovia mohli mať iba v prípade, ak by boli úspešní vo veci určenia
existencie nájomného vzťahu, pretože v takom prípade žalovaný v 2. rade nemohol previesť vlastníctvo

k predmetnému bytu na tretiu osobu, ale v súlade s ust. § 16 ods. 1 Zák. č. 182/93 Zb. by vlastnícke právo
k bytu mohlo byť prevedené iba na nájomcov bytu, čo by spôsobovalo neplatnosť zmluvy o prevode
vlastníctvabytu.Vprípadeneúspechuohľadomurčeniaexistencienájomnéhovzťahuvšakpodľanázoru
súdu nie je daný naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom predmetného
bytu, pretože takéto určenie by žiadnym spôsobom neovplyvnilo právne postavenie žalobcov.

20. Žalovaní v konaní namietali, že rozhodovaniu o určenie existencie nájomného vzťahu bráni prekážka
rozhodnutej veci (res iudicata). O prekážku rozhodnutej veci ide vtedy, ak o tej istej veci už súd
právoplatne rozhodol. V takom prípade však musí byť preukázaná totožnosť veci ako aj totožnosť
účastníkov konania. Už v pôvodnom rozhodnutí súd konštatoval, že o určení, že nájomný vzťah žalobcov

k predmetnému bytu trvá, už rozhodol právoplatne súd v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad
pod sp. zn. 12C/127/2006. Podľa názoru súdu nejde o konanie, pri ktorom by bolo možné konštatovať
totožnosť veci s vecou prejednávanou v tomto konaní. Aj keď sa žalobcovia opätovne domáhajú určenia
existencie nájomného vzťahu, v danom prípade je iný okruh účastníkov konania a žalobcovia síce
namietajú aj obdobné dôvody ako v predchádzajúcom konaní, ale okrem toho uvádzajú aj ďalšie

skutkové tvrdenia. Z tohto dôvodu, ako aj s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu, ktorý pripustil
za určitých okolností prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodnutia vo veci sp. zn. 12C/127/2006,
súd dospel k záveru, že prejednaniu veci nebráni prekážka rozhodnutej veci.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetný byt je bytom družstevným. Žalobcom

vzniklo právo na užívanie predmetného bytu na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí
bytu uzavretej dňa XX.X.XXXX, ktorú OSBD v Poprade uzavrelo s oboma žalobcami, ako to vyplýva
z predloženej kópie dohody (čl. 35 spisu). V zmysle § 871 ods. 1 Obč. zákonníka sa ku dňu 1.1.1992
právo osobného užívania bytu žalobcov zmenilo na nájom bytu. Manželstvo žalobcov bolo právoplatne
rozvedené dňom X.X.XXXX. Keďže právo osobného užívania predmetného bytu na základe vyššie

uvedenej dohody vzniklo obom žalobcom, rozvodom manželstva nedošlo k zániku spoločného nájmu
bytu, ale k zániku mohlo dôjsť iba na základe dohody spoločných nájomcov, resp. rozhodnutia súdu. Ku
dňu, keď žalovaný v 2. rade dal žalobcom výpoveď z nájmu bytu, t. j. XX.X.XXXX, teda trval spoločný
nájom žalobcov k predmetnému bytu. Z predložených dôkazov nie je sporné, že žalobca v 1. rade
neprevzal osobne výpoveď z nájmu z bytu, ale že túto za neho prevzala žalobkyňa v 2. rade. V zmysle

§ 710 ods. 3 Obč. zákonníka, veta tretia, na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu, teda v čase doručovania výpovede pri posudzovaní účinnosti
výpovede bolo potrebné vychádzať z ust. § 46 O.s.p. o doručovaní. V zmysle § 46 ods. 2 O.s.p., ak
nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej
v tom istom byte, alebo v tom istom dome, alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná

obstarať odovzdanie písomnosti. V zmysle § 46 ods. 3 O.s.p. doručenie sa považuje za neúčinné, ak sa
písomnosť odovzdá osobe, ktorá má na veci protichodný záujem.

22. Aj v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu bolo potrebné sa vo veci vysporiadať s otázkou, či
doručenie výpovede z nájmu adresované žalobcovi v 1. rade je účinné, keďže ho prevzala žalobkyňa v 2.

rade. Žalobcovia poukázali na protichodný záujem vyplývajúci z toho, že v čase doručovania výpovede
už boli rozvedení, čo aj v konaní bolo preukázané. Podľa názoru súdu však samotná okolnosť, že v
tomto čase už boli žalobcovia rozvedení, neznamená, že by museli mať na veci protichodný záujem.
Ako už súd vyššie uviedol, rozvodom manželstva nedošlo k zániku spoločného nájmu a v predmetnombyte aj po rozvode manželstva bývali obaja žalobcovia, teda obaja mali naďalej záujem na tom, aby
nedošlo k zániku nájmu bytu, teda súd dospel k záveru, že možno konštatovať, že na uvedenej veci
mali žalobcovia spoločný záujem, preto ak pri doručení výpovede z nájmu bytu došlo k prevzatiu tejto

písomnosti žalobkyňou v 2. rade, nemožno konštatovať, že by išlo osobu, ktorá má na veci protichodný
záujem. Z výpovede oboch žalobcov vyplynulo, že potom, čo žalobkyňa v 2. rade prevzala výpoveď z
nájmu aj za žalovaného v 1. rade, spoločne riešili situáciu na OSBD a taktiež spoločne podávali aj žalobu
vo veci sp. zn. 12C/127/2006. Žalobkyňa v 2. rade tiež uviedla, že medzi žalobcami nedošlo k dohode
o vysporiadaní BSM a spoločný nájom nebol zrušený dohodou, ani súdnym rozhodnutím.

23. Žalobca v 2. rade tiež poukázal na skutočnosť, že v čase doručovania výpovede sa nezdržiaval
doma, teda aj z tohto dôvodu doručenie výpovede nemôže byť účinné. Tvrdil, že chodieval na turnusy
do Českej republiky, takže v Čechách bol asi 3 týždne a týždeň bol doma. V tomto smere súd poukazuje
na rozpory vo výpovediach žalobcov, pretože žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 9.9.2015 tvrdila,
že žalobca v 1. rade chodieval pracovať „na týždňovky“, teda počas pracovných dní bol v práci a cez

víkend prišiel domov a tiež následne spresnila, že nie vždy tieto práce trvali celý týždeň, ale niekedy
ráno odišiel a večer sa vrátil. Podľa žalobkyne v každom prípade sa doma zdržiaval, aj keď bol počas
týždňa v práci. Žalobca v 1. rade na podporu svojich tvrdení predložil faktúry pod č. 04 až 06/2006,
ktorými odberateľom fakturoval za vykonané práce v Českých Budějoviciach. Vo faktúre č. 04/2006 je
uvedené obdobie od 1.6.2006 do 31.8.2006, vo faktúre č. 05/2006 je uvedené obdobie od 1.9.2006 do

30.9.2006 a vo faktúre č. 06/2006 je uvedené obdobie od 1.5. do 31.5. Z dokladov v pripojenom spise
vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade prevzala výpoveď (a to aj za žalobcu v 1. rade) dňom 19.5.2006. Z
faktúry predloženej žalobcom nevyplýva, či práve v tomto období sa zdržiaval v Českej republike, alebo
nie. Naviac predložený doklad (faktúra č. 6/2006) vyvoláva viaceré pochybnosti, keďže je na ňom zjavne
prepísané číslo faktúry, je adresovaný inému odberateľovi, ako ďalšie dve predložené faktúry a taktiež

nie je zrejmé prečo za obdobie mesiaca máj je vystavená faktúra až s odstupom niekoľkých mesiacov a
po vykonaní prác, ktoré sa týkali predchádzajúcich období. Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že
na výpoveď žalobcovia reagovali už listom zo dňa 24.5.2006 (čl. 9 a čl. 10 pripojeného spisu), čo skôr
zodpovedá výpovedi žalobkyne v 2. rade, že sa v tom čase žalobca zdržiaval doma. S poukazom na
uvedené rozpory, ako aj výpoveď žalobkyne v 2. rade , súd má za to, že ani z tohto dôvodu nemožno

konštatovať neúčinnosť doručenia výpovede.

24. V danom prípade teda výpoveď bola obom žalobcom doručená v súlade s ust. § 46 ods. 2 O.s.p.
dňom 19.5.2006, teda v súlade s ust. § 711 ods. 6 Obč. zákonníka žalobcovia mohli uplatniť neplatnosť
výpovede na súde do 3 mesiacov od uvedeného dňa, čo však neurobili, pretože žalobu podali až dňom

9.10.2006. Keďže táto lehota má prekluzívny charakter, uplynutím výpovednej doby došlo k zániku
nájmu bytu. Súd v zmysle záverov odvolacieho súdu rozhodol aj o prerušení konania do právoplatného
skončenia konania Ústavného súdu SR sp. zn. RVP 11524/2015, v ktorom však Ústavný súd SR návrh
na vyslovenie nesúladu ust. § 711 ods. 6 Obč. zákonníka, odmietol. Nepochybne aj právo na obydlie je
jedným z práv, ktoré je garantované dohovorom o ochrane ľudských práv. Z článku 8 bodu 2 dohovoru

vyplýva, že do tohto práva môže štát zasiahnuť iba v súlade so zákonom. Európsky súd pre ľudské
práva však vo svojej judikatúre poukazuje na to, že predovšetkým musí akákoľvek osoba mať možnosť
dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom. V prípade žalobcov táto
možnosť je daná v súlade s ust. § 711 ods. 6 Obč. zákonníka, avšak žalobcovia tak neurobili, resp.
žalobu podali až po uplynutí prekluzívnej lehoty, keď došlo k zániku práva.

25. V konaní bolo tiež preukázané, že v súlade s ust. § 24 Zákona č. 42/1992 Zb. žalobcovia
požiadali žalovaného v 2. rade o prevod vlastníctva k predmetnému bytu. Uvedené zákonné ustanovenie
umožňovalo členom bytových družstiev, ktorí sú nájomcami bytov a nebytových priestorov, aby v lehote
6 mesiacov od účinnosti zákona vyzvali bytové družstvo k uzavretiu zmluvy o bezplatnom prevode

vlastníctva k bytu. Žalobcovia tak urobili v lehote vyplývajúcej z uvedeného zákonného ustanovenia.
Na tento zákon nadväzuje aj Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
ktorí v ust. § 29 ods. 1 upravuje lehotu, v ktorej je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo k
bytu na nájomcu. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia bytové družstvo je povinné previesť
vlastníctvo k bytu v lehote 3 rokov od účinnosti zákona. V konaní nebolo rozporované, že táto povinnosť

zo strany bytového družstva splnená nebola, avšak tiež bolo preukázané, že žalobcovia sa splnenia
tejto povinnosti nedomáhali v súdnom konaní. Žalovaný v 2. rade poukázal na premlčanie tohto nároku.
Právo na uzavretie zmluvy sa rovnako ako iné práva premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote v zmysle
§ 101 Obč. zákonníka. Premlčanie má za následok, že nevykonaním práva v stanovenej lehote sícenedochádza k jeho zániku, ale ak povinná osoba premlčanie namietne, nemožno uplatnený nárok
priznať. Vzhľadom na premlčanie nároku by sa už žalobcovia nemohli úspešne domáhať uzavretia
zmluvy. Taktiež podľa názoru súdu právo na uzavretie zmluvy má iba nájomca, a keďže u žalobcov

došlo k zániku nájmu bytu, ani z tohto dôvodu by sa už nemohli domáhať splnenia povinnosti zo strany
žalovaného. Uplatnenie nároku na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva neznamená, že v dôsledku
uplatnenia nároku by nájomcom nemohla byť daná výpoveď z nájmu bytu, pokiaľ sú dané dôvody
vyplývajúce z ust. § 711 Obč. zákonníka, a ak dôjde k zániku nájmu skôr ako je uzavretá zmluva o
prevode vlastníctva bytu, tak podľa názoru súdu právo na uzavretie takejto zmluvy zanikne, pretože

oprávnená osoba už nespĺňa základnú podmienku na uplatnenie tohto nároku a to, že je nájomcom bytu,
ktorý má byť predmetom prevodu.

26.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostisúddospelkzáveru,žežalobcoviv1.radebolavýpoveď
z nájmu bytu doručená v súlade s ust. § 46 O.s.p., teda doručenie výpovede je účinné a vzhľadom
na vyššie uvedené okolnosti u žalobcov došlo k zániku nájomného vzťahu, preto súd žalobu v celom

rozsahu zamietol.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní, ktorí v konaní boli v celom
rozsahu úspešní, majú nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).