Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Michalovce

Judgement was issued by Mgr. Daniela Pristášová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16C/83/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711205735
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7711205735.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci žalobcov v 1. rade D. v

2. rade J. proti žalovaným v 1. rade Q. v 2. rade P. zastúpené JUDr. Ľudmilou Vasiľovou, advokátkou so
sídlomNám.Osloboditeľovč.81,Michalovce,vkonaníozaplateniesumy195,00EURspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcov v 1. a 2. rade sumu 195 € do 5 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Zastavuje konanie voči žalovanej v 2. rade.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania všetkých účelne vynaložených trov
konania voči žalovanej v 1. rade.

IV. Žalovaná v 2. rade má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní voči žalobcom
v 1. a 2. rade.

V. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajší súd bol dňa 29.4.2011 doručený návrh, v ktorom žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali, aby im
žalované v 1.a 2. rade zaplatili spoločne a nerozdielne sumu 195,00 EUR. Návrh odôvodnili tým, že
žalobca v 1. rade zo svojho účtu zaplatil žalovanej v 1. rade sumu 195,00 EUR, a to z dôvodu, že dal
urobiť test DNA na určenie, či jeho syn- žalovaný v 2. rade, je otcom maloletého dieťaťa J., ktoré sa
narodilo žalovanej v 2. rade. V návrhu tiež uviedli, že žalobca v 1. rade a žalovaná v 1. rade sa dohodli,
že ak test neurčí otcovstvo žalobcu v 2. rade, tak žalovaná peniaze za test vráti, a to v celej sume
195,00 EUR. Test bol urobený dňa 19.5.2010, a v ňom je uvedené, že otcovstvo treba predpokladať za

jednoznačne vylúčené. Napriek tomuto výsledku testu DNA, žalované doposiaľ nezaplatili sumu 195,00
EUR.

2. Vo výzve zo dňa 20.2.2011, ktorú adresoval žalobca v 1. rade žalovanej v 1. rade, je uvedené, že zo
svojho účtu zaplatil 195,00 EUR za prevedenie testu DNA, pre Polikliniku Vlčie hrdlo 49, Bratislava a
dohoda bola taká, že ak test bude v prospech žalobcu v 2. rade, teda, že bude vylúčený z otcovstva, tak
testpotomzaplatížalovanáv1.rade.Keďžetentotestvyšielvprospechžalobcuv2.rade,očomžalobca

v 1. rade informoval žalovanú v 1. rade, tá je povinná peniaze mu vrátiť na jeho adresu do 3.3.2011.

3. Žalované v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý podali na súd dňa 26.3.2012, žiadali,
aby súd návrh zamietol. Odôvodnili to tým, že z predloženej správy zdravotníckeho neštátnehozariadenia Dnatest s.r.o., Bratislava, ktorú žalobcovia predložili, nevyplývajú dohodnuté podmienky
vrátenia nákladov, ktoré vznikli žalobcom vykonaním testu určenia otcovstva. Podľa žalovaných z testu
nevyplýva, že otcovstvo žalobcu v 2.rade- J., k maloletému J. z matky P. žalovanej v 2. rade, je

jednoznačné vylúčené. Podľa odporkýň totiž z uvedeného testu DNA zo dňa 19.5.2010 vyplýva iba
to, že otcovstvo muža označeného pod značkou A135/10, na základe vykonaného testu, zo vzorky
dodanej objednávateľom- žalobcom v 1. rade, je vylúčené. To však podľa žalovaných nepreukazuje, že
je týmto vylúčené otcovstvo konkrétne žalobcu v 2. rade- J. k maloletému J. Žalované poukázali na
to, že samotná firma Dnatest s.r.o., Bratislava, ktorá test vykonala, v závere upozornila, že nepreberá

záruku za identitu pôvodcov biologických vzoriek, pretože táto je známa len objednávateľovi a podľa
oznámenia tejto firmy, výsledky testu nemožno použiť ani pred súdom, ani pred iným štátnym orgánom,
ako dôkazný prostriedok. Ďalej žalované uviedli, že podľa ústnej dohody mala preplatiť žalovaná v 1.
rade náklady za vykonaný test, iba za tej podmienky, že bude vylúčené otcovstvo žalobcu v 2. rade
k maloletému Stanislavovi, čiže nie otcovstvo akéhokoľvek- neidentifikovaného muža, ktorého vzorky
zaslal firme Dnatest, navrhovateľ v 1. rade ako objednávateľ. Pretože podľa žalovaných neboli zo strany

žalobcovnikdysplnenépodmienkydohody,podľaktorýchmalažalovanávrátiť195,00EURžiadalinávrh
zamietnuť.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:

5. V teste DNA zo dňa 19.5.2010, ktorý bol urobený v neštátnom zdravotníckom zariadení Dna
test s.r.o., Bratislava, je uvedené, že objednávateľom je D. testované sú vzorky od matky dieťaťa s
označením Katka, dieťa je označené pod A135/10 a označený muž pod A135/10. V úvode tohto testu je
uvedené, že objednávateľ testu doručil vyššie špecifikované vzorky so žiadosťou o určenie- na základe
analýzy ich DNA, či označený muž môže byť biologickým otcom testovaného dieťaťa, alebo je jeho

otcovstvo vylúčené. Ak nie je otcovstvo vylúčené, aby bolo stanovené, aká je pravdepodobnosť jeho
otcovstva. V závere testu je uvedené, že označený muž nemá v piatich systémoch v z celkového
počtu pätnásť vyšetrených systémov, také alely, aké sú uvedené v stĺpci alely otca, t.j. alely, ktoré musí
mať biologický otec vyšetreného dieťaťa. Tieto systémy otcovstvo označeného muža vylučujú a treba
pokladať otcovstvo označeného muža voči vyšetrenému dieťaťu za jednoznačne vylúčené. V závere

testu je tiež uvedené, že DNA test nepreberá záruku za identitu pôvodcov testovaných biologických
vzoriek, pretože identita pôvodcov vzoriek je známa len objednávateľovi, preto vyššie uvedené výsledky
testu nemožno použiť pred súdom, ani iným štátnym orgánom, ako dôkazný prostriedok.

6. Z faktúry č. 2010206, zo dňa 14.5.2010, od spoločnosti Dnatest, s.r.o., Bratislava, vyplýva, že táto

spoločnosť si od D. účtovala za služby spojené s analýzou DNA, sumu 195,01 EUR, so splatnosťou
28.5.2010.

7. Žalobca v 1. rade vo výpovedi uviedol, že niekedy v marci - apríli 2010, uzavreli on a žalobca v 2.
rade, so žalovanou v 1. rade ústnu dohodu, za prítomnosti manželky žalobcu v 1. rade, v neprítomnosti

žalovanej v 2. rade, ktorá bola vtedy v škole. Dohodu uzavreli na dvore u žalobcu a bola to dohoda
o tom, že žalobca v 1. rade dá urobiť test DNA, na určenie, či jeho syn- žalobca v 2. rade, je otcom
maloletého dieťaťa žalovanej v 2. rade- mal. J. a keď bude test negatívny, teda v prospech žalobcu v
2. rade, tak žalovaná v 1. rade vráti žalobcovi v 1. rade peniaze, ktoré on zaplatí za test. Žalobca v 1.
rade vypovedal, že podľa dohody zaplatil peniaze za test. Žalobca v 1. rade tvrdil, že o uzavretej dohode

informoval žalovanú v 2. rade, keď sa vrátila zo školy a ona s ňou súhlasila. Z jeho výpovede bolo ďalej
zistené, že firmu Dnatest, s.r.o., Bratislava našiel cez internet a u nich doma iba v v prítomnosti svojej
manželky, odobral žalobcovi v 2. rade vzorky, ktoré potom spolu so vzorkami zaslanými od žalovaných,
doručildouvedenejfirmy,abyurobilatestDNA.Žalobcav1.radepoukázalnato,ževýsledkyuvedeného
testu, ktorého sa dohoda týkala, boli také, že žalobca v 2. rade nie je otcom maloletého J., preto vyzval

žalovanú v 1. rade, aby mu vrátila 195 EUR, ktoré on za test zaplatil uvedenej firme Dnatest. Uviedol,
že dohoda o vrátení peňazí za test DNA sa týkala prvého testu DNA, nie druhého testu DNA, , ktorý bol
tiež urobený, a tiež žalobcu v 2. rade vylúčil z otcovstva k maloletému J.
8. Žalobca v 2. rade vo výpovedi uviedol, že ústnu dohodu o vrátení peňazí za DNA test, uzatváral
žalobca v 1. rade so žalovanou v 1. rade. Išlo o ústnu dohodu, pri ktorej bol prítomný aj žalobca v 2.

rade, jeho sestra a tiež jeho mama, a uzavretá bola táto dohoda dňa 30.4.2010. Dohoda bola taká, že
žalobcovia dajú urobiť test DNA, a keď bude výsledok testu taký, že žalobca v 2. rade nie je otcom
maloletého J. tak žalovaná v 1. rade im vráti peniaze. Žalobca v 2. rade vypovedal, že pri uzatváraní
tejto dohody nebola žalovaná v 2. rade prítomná, v tom čase bola v škole. Z jeho výpovede bolo ďalejzistené, že vzorky na test DNA mu odobral žalobca v 1. rade doma, nikto iný pri tom nebol. Odobraté
vzorky žalobca v 1. rade, aj so vzorkami zaslanými od žalovaných, zaslal firme Dnatest. S výsledkami
testu však žalované nesúhlasili, naďalej tvrdili, že otcom mal. dieťaťa je žalobca v 2. rade, preto bol

vykonaný aj druhý test DNA, ale už v inej firme- v Prešove, kde bola prítomná žalovaná v 2. rade aj
žalobca v 2. rade a mal. Stanislav a identita poskytovateľov vzoriek už bola známa. Druhý test DNA tiež
vylúčil otcovstvo žalobcu v 2. rade a vo výpovedi žalobca v 2 . rade uviedol, že nárok v tomto konaní
opiera o dohodu, ktorá sa týkala vrátenia peňazí za prvý test DNA.

9. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že s rodičmi žalobcu v 2. rade sa stretla, lebo chceli
vedieť, či žalobca v 2. rade je otcom mal. J.. Žalobca v 1. rade sa s ňou vtedy dohodol, že on dá urobiť
test DNA, a ak žalobca v 2. rade nebude určený za otca maloletého J. tak žalovaná mu vráti 195,00 EUR
za test. Výsledky testu boli také, že označený muž nie je otcom maloletého J., ale keďže test bol urobený
mimo žalovaných, oni nesúhlasili s výsledkami. Preto bol urobený druhý test DNA, pri ktorom žalovaná
v 2. rade, žalobca v 2. rade a mal. dieťa boli osobne na genetickom vyšetrení spolu so žalobcom v 2.

rade, aj s maloletým dieťaťom. Výsledky druhého testu vylúčili žalobcu v 2. rade z otcovstva a k mal.
dieťaťu a až potom žalobca v 1. rade požiadal žalovanú v 1. rade o vrátenie peňazí.

10. Žalovaná v 2. rade vo výpovedi uviedla, že býva so svojou matkou- žalovanou v 2. rade, od ktorej sa
dodatočne dozvedela o predmetnej dohode. Matka jej povedala, že žalobca v 1. rade spolu s manželkou

a so žalobcom v 2. rade prišli k ním domov, lebo chceli vidieť maloletého J. ktorý mal v tom čase už 3
mesiace. Žiadali, aby bolo vykonané DNA, lebo žalobca v 2. rade tvrdil, že žalovanú v 2. rade vôbec
nepozná, že s ňou nebol, ani nevedel o tom, že je tehotná. Preto sa žalovaná v 1. rade dohodla so
žalobcom v 1. rade, že mu dá 195,00 EUR za vykonaný test DNA, ak nebude určené otcovstvo žalobcu
v 2. rade k maloletému J.. Žalovaná v 2. rade vypovedala, že ona so žalobcom žiadnu ústnu dohodu

nikdy neuzatvárala, pretože v čase, keď mala byť ústna dohoda uzavretá, bola v škole. Až dodatočne sa
o dohode dozvedela od svojej matky- žalovanej v 1. rade. Výsledky testu DNA im prišli asi o mesiac s
tým, že označený otec nie je otcom maloletého J.. Až vtedy sa dozvedeli, že v teste DNA nie je označené
žiadne meno muža, ktorý mal byť darcom vzorky, teda darcom vzorky mohol byť ktokoľvek, pretože
vzorky boli odoberané doma u žalobcov. Pretože žalobcovia nesplnili dohodu, žalovaná v 1. rade im

nezaplatila 195 EUR. Až druhý test DNA, ktorého sa už predmetná dohoda netýkala, ani ohľadne neho
nebola uzavretá žiadna dohoda, bol urobený tak, že bola známa identita darcu vzorky- označeného
muža- žalobcu v 2. rade, matky- žalovanej v 2. rade a mal. dieťaťa.

11. Svedkyňa E. dcéra žalobcu v 1. rade a sestra žalobcu v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že bola

prítomná, keď žalobcovia uzatvárali so žalovanou v 1. rade dohodu o tom, že žalobca v 1. rade zaplatí
za test DNA, aby bolo zistené, či maloleté dieťa žalovanej v 2. rade je dieťaťom žalobcu v 2. rade.
Dohodnuté bolo tiež to, že ak žalobca v 2. rade podľa výsledkov testu DNA nebude určený za otca,
tak že potom žalovaná v 1. rade vráti peniaze zaplatené za uvedený test. Z výpovede svedkyne bolo
zistené, že žalovaná v 2. rade nebola prítomná pri uzavretí dohody, nakoľko bola v škole, a že žalovaná

v 1. rade zavolala dcére do školy, aby táto prišla domov, a aby tiež vedela, že bola uzavretá takáto
dohoda. Z výpovede svedkyne bolo ďalej zistené, že ona počkala žalovanú v 2. rade na zastávke, keď
prišla zo školy, a potom keď prišli k ním domov bolo žalovanej v 2. rade povedané, ako dohodu o teste
DNA uzavreli žalobcovia so žalovanou v 1. rade.

12. Z výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané súdnou znalkyňou v tomto konaní, a
to znalkyňou z odboru genetiky, analýza DNA - Prof. RNDr. Jarmily Bernasovskej PhD., vyplýva z
jej znaleckého posudku zo dňa 2.5.2016- č. 6/2016, že porovnávala DNA profily vzoriek označených
A135/10 analyzovanej v znaleckom posudku laboratória DNA test, s.r.o. Bratislava, a vzorky označenej
J. spracovanej v laboratóriu MedGene, s.r.o. Bratislava, a bolo zistené, že tieto vzorky sa zhodujú,

čo dokazuje, že obe vzorky pochádzajú od jednej a tej istej osoby. Porovnávaním s DNA profilom
porovnávacej vzorky označenej 1654 bola zase zistená zhoda so vzorkou označenou A135/10 a so
vzorkou označenou Stanislav, a analýzou DNA bolo dokázané, že všetky tri uvedené vzorky pochádzajú
od jednej a tej istej osoby mužského pohlavia.

13. Po vykovaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:

14. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.15. Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom.

16. Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva, či povinnosti, možno
viazaťnasplneniepodmienky.Nanemožnúpodmienku,naktorújezánikprávaalebopovinnostiviazaný,
sa neprihliada. Podľa odseku 2, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky

úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali,
pominú. Podľa odseku 5, ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá
sa, že podmienka je odkladacia.

17. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho

vôľa, aby bol viazaný v prípade prijatia.

18. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

19. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa § 490 ods. 1 OZ, vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43
a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

21. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

22.Vtomtokonanímalsúdzapreukázané,že žalobcoviav1.a2.radeažalovanáv1.rade,uzavrelidňa

30.4.2010, ústnu zmluvu v zmysle § 51 OZ, ktorá je platným právnym úkonom podľa vyššie citovaných
zákonných ustanovení. Z predmetnej zmluvy vznikli konkrétne práva a povinnosti účastníkom tejto
zmluvy, ako to vyplýva z cit. § 494 OZ. Z výpovedí účastníkov bolo preukázané, že z uzavretej zmluvy
vznikla žalobcovi v 1. rade povinnosť- dať urobiť test DNA, vrátane zaplatenia ceny za jeho vykonanie, a
to konkrétne test DNA, z ktorého bude možné zistiť, či žalobca v 2. rade je otcom maloletého J., ktorý sa

narodil žalovanej v 2. rade. Žalovanej v 1. rade z predmetnej zmluvy vznikla povinnosť- zaplatiť ( vrátiť)
žalobcovi v 1. rade sumu za test DNA zaplatenú. Vznik tejto povinnosti však bol zároveň podmienený
odkladacou podmienkou ( ide o vedľajšie dojednanie v právnom úkone- podľa vyššie cit. § 36 ods. 1,2,5
OZ), lebo žalovaná v 1. rade mala žalobcovi uvedenú sumu zaplatiť až vtedy, keď z testu DNA vyplynie,
že žalobca v 2. rade je vylúčený z otcovstva k maloletému J. z predmetného testu DNA vyplýva, že

testované vzorky muža vylučujú jeho otcovstvo k testovaným vzorkám mal. dieťaťa, žalovanej v 1. rade
tedavzniklažalovanejv1.radevzhľadomnavýsledkytestuDNA,povinnosťvrátiťžalobcomsumu195€,
- v zmysle predmetnej dohody. Súd preto žalovanú v 1. rade zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobcom.

23. Žalované v 1. a 2. rade síce namietali, že z predmetného testu DNA nie je možné zistiť, či boli použité

skutočné vzorky žalobcu v 2. rade, žalovanej v 2. rade a maloletého dieťaťa, keďže aj v samotnom
teste je uvedené, že identita pôvodcov testovaných biologických vzoriek nie je známa firme, ktorá test
robila. Z výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané súdnou znalkyňou v tomto konaní,
a to znalkyňou z odboru genetiky, analýza DNA - Prof. RNDr. Jarmily Bernasovskej PhD., vyplýva z
jej znaleckého posudku zo dňa 2.5.2016- č. 6/2016, že porovnávala DNA profily vzoriek označených

A135/10 analyzovanej v znaleckom posudku laboratória DNA test, s.r.o. Bratislava, a vzorky označenej
J. spracovanej v laboratóriu MedGene, s.r.o. Bratislava, a bolo zistené, že tieto vzorky sa zhodujú,
čo dokazuje, že obe vzorky pochádzajú od jednej a tej istej osoby. Porovnávaním s DNA profilom
porovnávacej vzorky označenej 1654 bola zase zistená zhoda so vzorkou označenou A135/10 a so
vzorkou označenou J., a analýzou DNA bolo dokázané, že všetky tri uvedené vzorky pochádzajú od

jednej a tej istej osoby mužského pohlavia. Z uvedeného súd skonštatoval, že v predmetnom teste DNA,
ktoréhovýsledkyvylúčiliotcovstvožalobcuv2.radekmal.dieťaťužalovanejv2.rade,bolipoužitévzorky
žalobcu v 2. rade, žalovanej v 2. rade a jej maloletého dieťaťa.24. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa ods. 2, ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd

v rozhodnutí vo veci samej.

25. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

26. Žalobcovia na pojednávaní dňa 21.12.2016 zobrali žalobu späť voči žalovanej v 2. rade, s čím táto
súhlasila, preto súd v zmysle § 145 ods. 1,2 CSP, súd konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil.

27. O náhrade trov konania medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovanou v 2. rade, bolo rozhodnuté tak, že
súd priznal žalobcom v 1. a 2. rade, v zmysle § 255 ods. 1 CSP, náhradu všetkých účelne vynaložených

trov v konaní, ktorú je im žalovaná v 2. rade povinná zaplatiť, keďže bola v konaní neúspešná a
žalobcovia boli vo vzťahu k nej úspešní.

28. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovanou v 2. rade bolo o náhrade trov konania
rozhodnuté podľa § 256 ods. 1,2 CSP, a keďže žalobcovia zobrali voči žalovanej v 2. rade návrh späť,

súd priznal žalovanej v 2. rade náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.