Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13Csp/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209380
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717209380.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne M. L., P.. XX.X.XXXX, Y. H., H. XX/XX, proti žalovanému

PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, v konaní
o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o určenie povinnosti mzdového oddelenia zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy z
a s t a v u j e .

II. U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa XX.XX.XXXX

pod. č. XXXXXXXXXX, dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
XX.XX.XXXX pod. č. XXXXXXXXXX a dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným dňa XX.XX.XXXX pod. č. XXXXXXXXXX, sú n e p l a t n é .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa používania vyššie uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy.

IV. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 28.9.2017 žiadala, aby súd určil, že dohody o zrážkach zo mzdy č.

XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným, sú neplatné. Žiadala tiež uložiť povinnosť
žalovanému zdržať sa používania týchto dohôd o zrážkach zo mzdy a tiež uložiť povinnosť mzdovému
oddeleniu zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe týchto dohôd. Na pojednávaní dňa
15.5.2018 žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti o určenie povinnosti mzdového oddelenia zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy.

2. Žalobkyňa uviedla, že dohody o zrážkach zo mzdy uzavrela v súvislosti s úverovými zmluvami, ktoré
taktiež uzavrela so žalovaným. Namietla však, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne
dojednaná a nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Pri podpise úverovej zmluvy podpísala vždy aj
viacero iných listinných dokladov, čo vždy trvalo asi 15 minút, takže nebol ani čas prečítať si všetky
doklady. Pred uzavretím zmluvy so zamestnancom žalovaného sa rozprávali iba o výške úveru a výške
splátky, iné okolnosti, napr. zabezpečenie záväzku, nerozoberali. Bolo jej povedané, že ak chce dostať
úver, musí podpísať všetky doklady. Poukázala aj na to, že v inom konaní sa domáha určenia, že

všetky úverové zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, a teda už na týchto úveroch zaplatila viac, ako
mala. Napriek tomu žalovaný oslovil jej zamestnávateľa so žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy.
Uviedla, že rozhodnutím o neplatnosti týchto dohôd žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto
kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach.3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť s tým, že nie je preukázaný naliehavý právny záujem a takáto
žaloba nie je prípustná ani podľa § 137 písm. c/ Zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok

v platnom znení /ďalej len CSP, ani podľa § 137 písm. b/ CSP. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo
mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, na uplatnenie ktorej sa žiadne súdne rozhodnutie o
pohľadávke nevyžaduje, ani nepredpokladá. Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje
k splneniu povinnosti dlžníka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov
a ide o rovnocenný spôsob splácania dlhu, ako napr. vkladom v banke, platenie prostredníctvom

pošty, trvalý príkaz a podobne. Predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou
súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských vzťahov. Žalovaný tvrdí, že
vedomosť žalobcu o predmetnej dohode existovala už v predzmluvnej fáze a trvala aj následne pri
poskytnutí úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená vo forme samostatného dokumentu s
osobitným označením, ktorý bol navyše žalobcom aj osobitne podpisovaný. Z textu dohody vyplýva,
že uzavretie dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie dohody tým, že ju nepodpíše. Poprel tiež tvrdenia žalobkyne
o rozpore tohto zabezpečovacieho prostriedku s právom Európskej únie. Žiaden ustanovenie únijného
práva neupravuje výkon zrážok a reguláciu tohto inštitútu ponecháva výlučne na vôli vnútroštátneho
zákonodarcu.

4. Z výpovede žalobkyne, písomného vyjadrenia žalovaného a z pripojených listinných dôkazov, najmä z
obsahu zmlúv o poskytnutých úveroch, zmluvných dojednaní, zmlúv o revolvingovom úvere, oznámení
o schválení úverov, dohôd o zrážkach zo mzdy, žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy a prehľadu úhrad
na jednotlivých úveroch, súd zistil nasledovný skutkový stav:

5. Strany sporu uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX. Na
základe zmluvy o revolvingovom úvere bol žalobkyni poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.500,-- eur,
ktorý mala žalobkyňa splatiť v 42 mesačných splátkach po 47,43 eur. V bode 5 sa uvádza predpokladaná
RPMN za úver 26,17 % a ročná úroková sadzba 18,08 %.

6. Na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy uzavreli strany sporu dohodu o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) pod rovnakým číslom taktiež dňa XX.XX.XXXX. V článku IV dohody sa uvádza, že
spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi
na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru čiastku vo výške 1.500,-- eur. V zmysle zmluvy
dlžník má právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv.

revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom
vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi s príslušenstvom úveru, prípadne
uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s
vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči
dlžníkovi, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Podľa

dohody zrážky majú byť vykonávané vo výške 81,99 eur mesačne. Na základe žiadosti o vykonávanie
zrážok zo mzdy zo dňa 11.5.2015, v ktorej žalovaný uvádza celkový dlh žalobkyne vo výške 3.115,96
eur, ktorý môže byť ale navýšený z dôvodu prípadného navýšenia úveru, alebo z dôvodu vzniknutých
sankcií za omeškanie, zamestnávateľ žalobkyne vykonával zrážky z jej mzdy.

7. Strany sporu uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX. Na
základe zmluvy o revolvingovom úvere bol žalobkyni poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.500,-- eur,
ktorý mala žalobkyňa splatiť v 36 mesačných splátkach po 53,25 eur. V bode 5 sa uvádza predpokladaná
RPMN za úver 20,91 % a ročná úroková sadzba 18,03 %.

8. Na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy uzavreli strany sporu dohodu o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) pod rovnakým číslom taktiež dňa XX.XX.XXXX. V článku IV dohody sa uvádza, že
spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi
na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru čiastku vo výške 1.500,-- eur. V zmysle zmluvy
dlžník má právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv.

revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom
vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi s príslušenstvom úveru, prípadne
uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s
vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti vočidlžníkovi, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Podľa
dohody zrážky majú byť vykonávané vo výške 53,25 eur mesačne. Na základe žiadosti o vykonávanie
zrážok zo mzdy zo dňa 02.5.2016, v ktorej žalovaný uvádza celkový dlh žalobkyne vo výške 799,34 eur,

ktorý môže byť ale navýšený z dôvodu prípadného navýšenia úveru, alebo z dôvodu vzniknutých sankcií
za omeškanie, zamestnávateľ žalobkyne vykonával zrážky z jej mzdy.

9.DňaXX.XX.XXXXstranysporuuzavreliajďalšiuzmluvuorevolvingovomúverepodč.XXXXXXXXXX.
Na základe zmluvy o revolvingovom úvere bol žalobkyni poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.290,--

eur, ktorý mala žalobkyňa splatiť v 42 mesačných splátkach po 40,79 eur. V bode 5 sa uvádza
predpokladaná RPMN za úver 26,17 % a ročná úroková sadzba 18,08 %.

10. Na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy uzavreli strany sporu dohodu o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) pod rovnakým číslom taktiež dňa XX.XX.XXXX. V článku IV dohody sa uvádza, že
spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi

na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru čiastku vo výške 1.290,-- eur. V zmysle zmluvy
dlžník má právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv.
revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom
vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi s príslušenstvom úveru, prípadne
uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s

vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči
dlžníkovi, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Podľa
dohody zrážky majú byť vykonávané vo výške 70,51 eur mesačne. Na základe žiadosti o vykonávanie
zrážok zo mzdy zo dňa 02.5.2016, v ktorej žalovaný uvádza celkový dlh žalobkyne vo výške 1.833,90
eur, ktorý môže byť ale navýšený z dôvodu prípadného navýšenia úveru, alebo z dôvodu vzniknutých

sankcií za omeškanie, zamestnávateľ žalobkyne vykonával zrážky z jej mzdy.

11. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom,

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16.Podľa§5aods.1písm.a/Zák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmeneZákonaSlovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (účinného od 17.7.2014 do 31.12.2014), neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola

uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

17. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti troch dohôd o zrážkach zo
mzdy uzavretých so žalovaným v dňoch XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX pod číslami XXXXXXXXXX,

XXXXXXXXXX N. XXXXXXXXXX. Keďže predmetom konania je aj určovacia žaloba, musí byť zo strany
žalobkyne preukázaný naliehavý právny záujem, ktorý je v zmysle § 137 písm. c/ CSP, nevyhnutnou
podmienkou na úspešné uplatnenie určovacej žaloby. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny
záujem je daný vždy, ak rozhodnutie o určení má vplyv na právne postavenie žalobcu, resp. ak bybez takéhoto určenia sa právne postavenie žalobcu stalo neistým. V danom prípade zamestnávateľ
žalobkyne na základe dohôd o zrážkach zo mzdy vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne až do nariadenia
neodkladného opatrenia, teda na základe tejto dohody dochádza k priamemu zásahu do majetkovej

sféry žalobkyne, preto podľa názoru súdu je daný naliehavý právny záujem na určení platnosti dohôd o
zrážkachzomzdy.Naviacvzmysle§3ods.5Zák.č.250/2007Z.z.spotrebiteľsamôžeprotiporušiteľovi
domáhať ochrany svojho práva, a to proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa, pričom jednou z možných foriem ochrany je aj žaloba o určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy, teda takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu, čím je splnená aj podmienka

v zmysle § 137d CSP.

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Obč. zákonníka je špecifickým zabezpečovacím
inštitútom, ktorý sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že slúži ako na zabezpečenie,
tak aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Dlžník zabezpečuje pohľadávku svojho veriteľa tým
spôsobom, že dáva súhlas na to, aby sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojovala zrážkami z jeho

mzdy,ktorésveriteľomdohodol,aktorévykonávaplatiteľmzdy.Dohodaozrážkachmusíbyťuzatvorená
písomne. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli
prevedené sumy zrazené na základe dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V dohode o zrážkach
zo mzdy musí byť teda jednoznačne určená pohľadávka, na zabezpečenie ktorej môžu byť vykonávané
zrážky zo mzdy a platiteľ mzdy môže vykonať zrážky iba na uspokojenie pohľadávky špecifikovanej v

dohode.

19. V dohodách o zrážkach zo mzdy uzavretých stranami pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená, nie
je vyjadrená dostatočne určito, keďže podľa dohody má zabezpečovať pohľadávku, ktorá iba vznikne
v budúcnosti na základe zmluvy o revolvingovom úvere a má zabezpečovať nielen pohľadávku vo

výške 1.500,-- eur (resp. 1.290,-- eur), ale aj prípadné ďalšie úvery poskytnuté v rámci revolvingov,
príslušenstvo úverov, prípadne uplatnené zmluvné pokuty a náklady, ktoré vzniknú žalovanému a ďalšie
prípadné pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktoré vzniknú. Takéto vymedzenie pohľadávky je
podľa názoru súdu v rozpore s podmienkou určitosti právneho úkonu, pretože umožňuje žalovanému
uspokojovať nešpecifikované pohľadávky, ktoré vzniknú až v budúcnosti. Neurčitosť právneho úkonu

možno konštatovať aj s ohľadom na dojednanie o výške mesačných zrážok. V dohodách bola síce
uvedená presná výška zrážok, ale v ďalšom texte sa uvádza, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci
zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, a to z akéhokoľvek dôvodu, ale vo výške nižšej, bude
za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom
nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch, zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku

v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedené ustanovenia dohôd teda pripúšťajú, aby
aj ďalšia podstatná náležitosť dohody, t. j. výška zrážok, bola v priebehu vykonávania zrážok menená,
pričom zrážky môžu byť vykonávané v rôznej výške bez toho, aby sa žalobkyňa mohla vyjadriť k
zmenenej výške zrážky, čo taktiež nie je v súlade s určitosťou právneho úkonu.

20. Ďalšou podstatnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy je označenie platiteľa mzdy. V prípade
dohody o zrážkach zo mzdy sa totiž veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom,
ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, t. j. s platiteľom mzdy, preto v dohode
musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho
dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. V dohodách o

zrážkach zo mzdy uzavretých stranami nie sú vôbec uvedené údaje o platiteľovi mzdy, teda nie je z nich
zrejmé, ktorý subjekt má vykonávať prípadné zrážky zo mzdy.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohody o zrážkach zo mzdy
ako právne úkony nie sú dostatočne určité, pretože neobsahujú všetky podstatné náležitosti dohody,

resp. niektoré podstatné náležitosti (výška zabezpečovanej pohľadávky) nie sú v dohodách upravené
jednoznačne, teda v zmysle § 37, ods. 1, Obč. zákonníka ide o neplatné právne úkony.

22. Podľa názoru súdu dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté stranami sú aj v rozpore
sust.§5aods.1písm.a/Zák.č.250/2007Z.z.,vzmyslektoréhozabezpečenieuspokojeniapohľadávky

alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy je prípustné iba za
predpokladu, že dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch
jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Predložené dohody o zrážkach zo mzdy sú typickými
formulárovými návrhmi, kde dlžník nemá možnosť meniť obsah dohodnutých podmietok. V každej zdohôd sa v bode I, II dohody sa uvádza, že podpísanie tejto dohody nie je podmienkou uzavretia zmluvy
o úvere a dlžník ju môže odmietnuť. V bode III je potom obsiahnuté poučenie o dôsledkoch uzavretia
dohody

o zrážkach zo mzdy. Podľa názoru súdu samotná skutočnosť, že vo formulárovej zmluve sú zahrnuté
tieto klauzuly ešte sama osebe nepreukazuje splnenie podmienok v zmysle § 5a, ods. 1, Zák. č.
250/2007. Ak by žalobkyni bolo zo strany žalovaného riadne vysvetlené zabezpečenie záväzku a
poskytnutie úveru by nielen formálne, ale aj reálne nebolo podmienené uzavretím dohody o zrážkach
zo mzdy, asi by bolo ťažko pochopiteľné prečo by napriek tomu žalobkyňa pristúpila k uzavretiu dohody

o zrážkach zo mzdy, ktorá je výhodná len v prospech žalovaného a nie v prospech žalobkyne. Naviac
keď v niektorých dohodách o zrážkach zo mzdy bola uvedená vyššia zrážka ako v samotnej zmluve.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že aj keď formálne dohody o zrážkach zo mzdy obsahujú
poučenia, na ktoré poukazoval žalovaný, reálne uzavretie týchto dohôd bolo podmienkou poskytnutia
jednotlivých úverov, preto ide o zabezpečenie záväzku, ktoré je v rozpore s ust. § 5a ods. 1 cit. zákona,
a teda je daný aj dôvod neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 Obč. zákonníka.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a rozhodol, že predmetné dohody
o zrážkach zo mzdy sú neplatné a zároveň uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania týchto
dohôd.

24. Keďže žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti o uloženie povinnosti mzdovému oddeleniu zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy, súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP v tejto časti konanie zastavil.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 251 CSP tak, že náhradu
trov konania stranám nepriznal, pretože v spore bola úspešná žalobkyňa, ktorej by vznikol nárok na

náhradu trov konania, avšak žalobkyňa výslovne uviedla, že náhradu trov konania nežiada a ani z
obsahu spisu nevyplývajú žiadne výdavky žalobkyne ktoré jej vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).