Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/236/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215515
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6712215515.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobkyne S.. D. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX K. X, P. V., štátna občianka P.
V., zastúpená advokátkou JUDr. Janou Sivokovou, so sídlom Partizánska cesta 1465, 962 05 Hriňová,
proti žalovanému F.. G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX K. X, P. V., štátny občan N.
V., zastúpený KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Tajovského 3, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/143/2012-421 zo 07. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudoksúduprvejinštancievprvomvýroku,ktorýmsúdžalobečiastočnevyhovel,vtreťomvýrokuo
ponechaní predbežného opatrenia v platnosti a v závislom štvrtom výroku o trovách konania potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom čiastočne vyhovel žalobe o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov S.. D. G. a F.. G.
G. patria v celosti nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese O., obec E., katastrálne územie E. rodinný

dom súpisného čísla XXXX, postavený na H. parcele číslo XXXXX/X, iná stavba so súpisným číslom
XXXX, postavená na H. parcele číslo XXXXX/X, pozemok H. parcela číslo XXXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX m2, pozemok H. parcela číslo XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX m2, pozemok H. parcela číslo XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2
vedené Okresným úradom Detva, katastrálny odbor na LV č. XXXX. V prevyšujúcej časti pokiaľ sa
žalobkyňadomáhalaurčenia,žedobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovstránsporpatriaajďalšie
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. a to pozemok H. parcela číslo XXXXX/

X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, pozemok H. parcela číslo XXXXX/X záhrady o výmere
XXXX m2, pozemok H. parcela číslo XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, pozemok H.
parcela číslo XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, pozemok H. parcela č. XXXXX trvalé
trávne porasty o výmere XXXX m2 a pozemok KNC parcela č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere
XXXX m2 (ďalej aj „sporné“ alebo „predmetné“ nehnuteľnosti) žalobu zamietol. V súlade s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/565/2014-245 zo dňa 29. 07. 2015, ktorým bol zrušený prvý
rozsudok okresného súdu č. k. 10C/143/2013-201 zo dňa 15. januára 2014 doplnil súd prvej inštancie

dokazovanie a vykonanými dôkazmi zistený skutkový stav popísal tak, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli
manželstvo dňa 28. septembra 1996 v P. republike, manželstvo stále trvá. Rozvodové konanie vedené
na Obvodovom súde Praha 6 pod sp. zn. 48C/164/2011 nie je skončené. Ku dňu vyhlásenia rozsudku
súdu prvej inštancie teda žalobkyňa nemala možnosť podať návrh na vyporiadanie bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“), v ktorom konaní by mohol súd ako predbežnú otázku
posudzovať, či nehnuteľnosti tvoriace predmet konania patria do BSM alebo nie. Výlučným vlastníkom
nehnuteľností na LV č. XXXX kat. úz. E. je žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo 14. 06. 2005, vklad

ktorej povolila bývalá Správa katastra Detva dňa 29. 07. 2005 pod sp. zn. V XXX/XXXX. Predávajúcimi
podľa kúpnej zmluvy boli manželia I. G. a F. G. a kupujúcim G. G., nar. XX. XX. XXXX, slobodný,
štátny občan SR. V čase uzavretia kúpnej zmluvy V XXX/XXXX nemala žalobkyňa na území Slovenskej
republiky trvalý ani prechodný pobyt. Podľa zákona č. 202/1995 Z. z. devízový zákon v znení účinnom od
01. 05. 2004 (ďalej aj „devízový zákon“) sa v Slovenskej republike považovala za cudzozemca a podľa

§ 19 ods. 2 devízového zákona nemohla ako cudzozemec nadobudnúť vlastnícke právo k pôde, ktorá
tvorí poľnohospodársky pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce. Pozemky
parcelného čísla H. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX podľa správy Okresného
úraduDetva,katastrálnyodborzodňa15.februára2016sanachádzajúmimozastavanéhoúzemiaobce
a tvoria poľnohospodársku pôdu. Ustanovenie § 19a devízového zákona bránilo nadobudnutiu týchto
nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne ako štátnej občianky Českej

republiky a žalobcu ako štátneho občana Slovenskej republiky.
1.1 Obranu žalovaného, že nehnuteľnosti z LV č. XXXX kat. úz. E. nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva z dôvodu, že boli kúpené za finančné prostriedky darované výlučne jemu jeho matkou
nepovažoval súd prvej inštancie za preukázanú. V konaní súd zisťoval, či matka žalovaného Z. G. mohla
disponovať v čase uzavretia kúpnej zmluvy v júni 2005 takou hotovosťou, v akej výške bol tvrdený dar

synovi. Svedkyňa Z. G. preukazovala svoju solventnosť výberom hotovosti zo svojho účtu vedeného v
O. G. M.. s., dňa 09. 09. 1998 a kúpnopredajnými zmluvami o predaji nehnuteľností vo vlastníctve matky
svedkyneZ.G.S.H.avovlastníctvesvedkyne.Súdprvejinštancievyslovil,žepostrádalogickúsúvislosť
medzi tvrdením svedkyne, že 09. 09. 1998 vybrala zo svojho účtu v O. G., a. s. XX XXX,- USD, ktoré po
6 rokoch darovala v celosti žalovanému a dovtedy ich držala u seba doma. Z výpisu z účtu žalobkyne

vedenej v P. Q. G., a. s. v P. súd zistil, že v období od 11. 09. 1998 do 23. 09. 1998 boli z tohto účtu
prevádzané finančné čiastky v USD v prospech sestry žalovaného a práve v tom videl súd prvej inštancie
bezprostrednú časovú súvislosť medzi výberovom finančnej hotovosti matkou žalovaného v rozsahu 30
000,- USD dňa 09. 09. 1998 s následným zasielaním predmetných finančných čiastok v prospech sestry
žalovaného. Tvrdenia žalovaného a jeho matky, že peniaze darované žalovanému získala svedkyňa Z.

G. na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. PK XDX/XXXX z 25. 05. 2005 o prejednaní dedičstva po
nebohej S. H. vyhodnotil súd ako rozporné so skutočnosťou, keďže na jeho základe matka žalovaného
nededila finančné prostriedky vo výške 600 000,- Sk = 19 916,35 € a navyše osvedčenie o dedičstve
je z mája 2005 a k darovaniu finančných prostriedkov podľa čestného prehlásenia zo dňa 26. 08.
2004 malo dôjsť už v auguste 2004. Z kúpnych zmlúv predložených Z. G. nebolo možné zistiť kúpne

ceny nehnuteľností z dôvodu, že neboli predložené kompletné. Nebolo preukázané, koľko z kúpnej
ceny získanej ešte starou matkou žalovaného obdržala jeho matka Z. G.. Čestné prehlásenie, ktorým
preukazoval žalovaný dar od matky vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôveryhodné s poukazom na
to, že k darovaniu finančnej hotovosti vo výške 19 916,35 € malo dôjsť v auguste 2004, avšak len 25. júna
2004 bola uzavretá kúpna zmluva medzi pôvodnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností a manželmi

G. a jej vklad bol povolený až 25. januára 2005, teda v auguste 2004 nemohla byť známa konkrétna
cena, ktorá mala byť použitá na financovanie následnej kúpy tejto nehnuteľnosti žalovaným a na jeho
rekonštrukciu. Podpis svedkyne Z. G. na čestnom prehlásení datovanom 26. 08. 2004 bol overený až
30. januára 2013. Na základe týchto zistení vyhodnotil súd prvej inštancie výpoveď svedkyne Z. G. aj
predložené čestné prehlásenie z 26. 08. 2004 ako účelové dôkazy.

1.2 Žalovaný nevedel presvedčivo odôvodniť, z akého dôvodu bol na kúpnej zmluve V XXX/XXXX
označený jeho rodinný stav ako „slobodný“. Fakt, že v kúpnej zmluve ako kupujúci vystupoval len
žalovaný označil súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej aj „OZ“) za irelevantný. Žalobkyňa preukázala, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté
kúpnou zmluvou za trvania manželstva, naopak žalovaný nepreukázal, že nehnuteľnosti boli kúpené za

peňažné prostriedky patriace do jeho výlučného vlastníctva, preto súd žalobe čiastočne vyhovel.
1.3 Osobitným výrokom v súlade s § 471 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „C. s. p.“) súd prvej inštancie vyslovil, že predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného
súdu Zvolen zo dňa 21. 01. 2013 č. k. 10C/143/2012-60 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo 17. apríla 2013 č. k. 15Co/93/2013-132, ktorým súd zakázal žalovanému disponovať

s nehnuteľnosťami na X.. XXXX kat. úz. D.. ponecháva v platnosti.
1.4 Žiadnej zo strán vzhľadom na čiastočný úspech v konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal.1.5 Posledným výrokom rozhodol súd prvej inštancie o vrátení súdneho poplatku žalobkyni, ktorá
napriek správnej výzve zo strany súdu uhradila súdny poplatok z návrhu v sume vyššej než bolo od
nej žiadané.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Podľa § 365 ods. 1 písm. f), d) a h)
Civilného sporového poriadku súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že na určovacej žalobe, čo patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, má žalobkyňa naliehavý právny záujem. Strany sporu sú v rozvodovom
konaní. Po skončení konania o rozvod manželstva vedeného na Obvodnom súde Praha a konania
o určenie práv a povinností rodičov k maloletým deťom bude Okresný súd v Prahe pojednávať aj o
vyporiadaní masy BSM. Úmyslom žalobkyne sledovaným touto žalobou bolo iba poňať nehnuteľnosti
do masy BSM. O tejto otázke môže rozhodnúť súd rozhodujúci o jeho vyporiadaní. Žalobkyňa nemala

ani nemá záujem o to, aby sa v katastri nehnuteľnosti zmenil zápis vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam,
sleduje iba cieľ, aby bola z hodnoty týchto nehnuteľností pri vyporiadaní BSM vyplatená. Zápis v katastri
nehnuteľnosti svedčiaci v prospech žalobkyne bude nadbytočný a žiadne práva žalobkyne ohrozené nie
sú. Určovaciu žalobu, ktorá iba vedie k rozmnožovaniu sporov nie je možné považovať za dovolenú.
2.1 Žalovaný predložil súdu prvej inštancie dostatok dôkazov na preukázanie svojho tvrdenia, že kúpu

a rekonštrukciu nehnuteľností financoval z peňazí darovaných jemu matkou Z. G.. Potvrdenie O. G.,
M.. N.. o výbere hotovosti 30 000,- USD z tohto účtu majiteľkou Z. G. malo byť dôkazom o tom, že
žalovaného matka v tomto období takouto hotovosťou disponovala. O jej solventnosti svedčili aj kúpne
zmluvy predkladané možno nekompletné, ale z ktorých bolo zistiteľné, že od roku 1997 až do roku 2002
predávala svedkyňa Z. G. alebo jej matka S. H. nehnuteľnosti a teda finančné prostriedky svedkyňa Z. G.

mala. Žalovaný nikdy netvrdil, že jemu matka darovala práve tie peniaze, ktoré vo výške 30 000,- USD
vybrala v roku 1998 z O. G., M.. N... Záver súdu prvej inštancie, že matkou žalovaného vybraté peniaze
z O. G., a. s. boli prostredníctvom účtu žalobkyne vedeného v P., a. s. v P. odoslané sestre žalovaného
z dokazovania nevyplýva. Dôvod poukázania týchto peňazí z účtu žalobkyne sestre žalovaného mala
preukázať žalobkyňa, ktorá uvedené potvrdenia predložila. Objem odoslaných finančných prostriedkov

sestre žalovaného v období od 11. 09. 1998 do 23. 09. 1998 presahuje sumu vybratú matkou žalovaného
zo svojho účtu v O. G., M.. N... Žalovaný poukázal v konaní na to, že v rozhodnom období, kedy išli
platby sestre žalovaného do cudziny existovala medzi žalovaným a jeho sestrou vzájomná dohoda
o vyporiadaní vzťahov v súvislosti s riešením bytovej otázky žalovaného. Vzájomné vzťahy medzi
žalobkyňou, žalovaným a jeho sestrou týkajúce sa bytu na ul. E. v K. sú ich súkromnou záležitosťou,

ktorá k posudzovanej veci je bez akéhokoľvek právneho významu. Presuny peňazí medzi žalobkyňou a
sestrou žalovaného F. G. sa mohli týkať tejto ich dohody v súvislosti s bytom. Keby chcela svedkyňa Z. G.
poukázať dcére do H. peniaze, mohla prevod uskutočniť zo svojho účtu alebo požiadať o to žalovaného
ako svojho syna. Svedkyňa Z. G. poprela, že by takýto príkaz na prevod peňazí žalobkyni dala.
2.2 Žalovaný počas celého konania trval na tom, že kúpnu cenu za sporné nehnuteľnosti zaplatil

z peňazí darovaných matkou. Naproti tomu žalobkyňa nevedela uviesť, z ktorých spoločných úspor
alebo iných spoločných peňazí bola kúpna cena za nehnuteľnosti zaplatená. Zo žalobkyňou doložených
výpisov z účtu vedeného v P. Q. G., a. s. v P. V. vyplýva len to, že veľký objem peňazí bol vložený v
jeden deň a v ten istý deň uskutočnený výber. Žalovaný dispozičné právo k účtu v P., M.. N.. v P. V.
nemal. Bol zriadený na meno žalobkyne. Pokiaľ sa na tento účet vkladali peniaze a následne vyberali,

výbery mohla uskutočniť len žalobkyňa. Žalovaný preukázal, že na tento účet vkladal peniaze za účelom
úhrady potrieb domácnosti a školné pre deti v zahraničnej škole. Z týchto peňazí sa financovala aj
rekonštrukcia nehnuteľnosti, ktorú zakúpili strany sporu v roku 2003 od manželov V.. Byt v K. kúpili
strany sporu za 3 780 000,- Kč (147 184,8 €) a z tohto účtu sa hradila aj rekonštrukcia bytu na L.
B. v K.. Je bez akéhokoľvek logického základu, aby žalovaný, ktorý na území N. V. rekonštruoval a

kupoval predmetné nehnuteľnosti a disponoval finančnými prostriedkami, najprv vkladal na N. tieto
peniaze na účet žalobkyne vedený v P. a potom ju žiadal o ich výber s tým, že sa musel opätovne
vrátiť na územie N. V., aby ich mohol vyplatiť a použiť. Žalovaný mal v čase kúpy nehnuteľností na N.
jediný aktívny účet vedený v Y., M.. N.. nebolo zistené, že by kúpnu cenu vo výške 80 000,- SKK (2
655,50 €) vybral z tohto účtu. Ohľadne pôvodu peňazí sa žalobkyňa dostávala do rozporu, keď na jednej

strane tvrdila, že pochádzali zo spoločných úspor, potom že z nerozdelených peňazí medzi žalovaným
a svedkom G., ktorí spolu obchodovali, hoci spoločnosť G. s. r. o., so sídlom v E., v ktorej žalovaný
podnikal spoločne so svedkom G. bola zapísaná do obchodného registra až 08. 12. 2005, teda dávno
po realizácii kúpy sporných nehnuteľností. Okrem toho svedok G. pred súdom uviedol, že z podnikanianemali žiaden zisk. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s tvrdením žalovaného, že v rozhodnom čase
kúpy nehnuteľností boli rodinné výdavky nielen na bežný život značne vysoké a žalovaný by nebol
schopný sám zabezpečiť potreby rodiny, rekonštrukciu a kúpu nehnuteľnosti v K. a popritom kúpiť a

rekonštruovať nehnuteľnosti na území N. republiky a to všetko zo spoločných peňazí patriacich do
BSM za situácie, keď žalobkyňa v tomto období na chod domácnosti neprispievala. Žalovaný vidí
značný nesúlad v hodnotení dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. Žalovaným tvrdené rozpory vo
výpovediach žalobkyne označil súd za odstránenie rozporov, naproti tomu prílišným formalistickým
postojom súd prvej inštancie uvádza, že žalovanému sa v konaní nepodarilo jednoznačne preukázať,

že jeho matka v čase, keď malo dôjsť k darovaniu finančných prostriedkov disponovala dostatočným
objemom peňazí. Ak svedkyňa potvrdila, že peňažné prostriedky mala a to aj z predaja nehnuteľností
nie vo svojom vlastníctve, ale aj z iných právnych úkonov, súd nemá dôvod tieto skutočnosti rozporovať
a spochybňovať. Súd nepovažoval za dôveryhodné čestné prehlásenie o darovaní peňazí žalovanému
matkou len z dôvodu, že v ňom bol uvedený účel daru, kým v čestnom prehlásení zo 16. 07. 1998
presná špecifikácia účelu chýba. Obsah čestného prehlásenia neurčuje žiaden právny predpis. Na

čestnom prehlásení sa ani nevyžaduje overenie podpisu osoby, ktorá prehlásenie uskutočnila. Aj tu
považuje žalovaný prístup súdu za formalistický a arbitrárny. Skutkový záver súdu, že v čase spísania
čestného prehlásenia v auguste 2004 nemohla byť známa kúpna cena nehnuteľností, keď len 25. 06.
2004 podpísali zmluvu manželia G. s pôvodnými vlastníkmi je tiež výsledkom ničím nepodložených
úvah súdu. Manželia G. boli oprávnenými držiteľmi nehnuteľnosti už v roku 2004, ale disponovať s

nehnuteľnosťou nemohli z dôvodu, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda až vkladom
do katastra nehnuteľností. Manželia G. sprístupnili žalovanému nehnuteľnosti za účelom rekonštrukcie
ešte pred samotným prevodom nehnuteľnosti na žalovaného. Takéto konanie zákon žiadnym spôsobom
nezakazuje. Žalovaný sa netajil záujmom o predmetné nehnuteľnosti. V auguste 2004 mu matka Z.
G. darovala 600 000,- Sk = 19 916,35 €, aby žalovaný mohol tieto nehnuteľnosti rekonštruovať a

následne ich kúpiť. Kúpna cena nehnuteľnosti bola známa už v tomto čase, pretože manželia G. predali
žalovanému nehnuteľnosti za takú cenu, za akú nehnuteľnosti sami kúpili. Vzhľadom na tieto okolnosti
bolo logickou požiadavkou žalovaného, aby do predmetného čestného prehlásenia sa uviedol účel
darovania, keďže chcel investovať peňažné prostriedky do nehnuteľnosti, ktorá ešte ani nebola v jeho
vlastníctve. Bez ohľadu na to, na koho podnet bolo čestné prehlásenie spísané, toto čestné prehlásenie

potvrdzuje, že sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté z oddeleného majetku žalovaného. Darovaná
suma 19 916,35 € môže v sebe obsiahnuť náklady na rekonštrukciu aj kúpu nehnuteľnosti.
2.3 Súd sa nevysporiadal ani s podstatnou námietkou žalovaného, že žalobkyňa nemala záujem
nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Kúpa nehnuteľnosti v zahraničí nie je bežnou
záležitosťou. I pri starostlivosti o domácnosť a deti mala žalobkyňa tejto otázke venovať dostatočnú

pozornosť. Svoj súhlas alebo vôľu nadobudnúť nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov mohla prejaviť tak, že by k tejto zmluve pripojila svoj výslovný súhlas s použitím peňažných
prostriedkov z masy BSM na ich kúpu. Akýkoľvek úkon z jej strany však absentuje. O nehnuteľnosti
neprejavila žalobkyňa záujem viac ako 7 rokov. V konaní bolo preukázané, že predávajúci vedeli o
tom, že žalovaný nie je slobodný a ani sa tak pri kúpe neprezentoval. Podľa konštantnej a ustálenej

rozhodovacej praxe súdov vec získaná za trvania BSM z prostriedkov patriacich výlučne jednému z
manželov sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho,
kto ju získal. Odlišné dôsledky nastávajú v prípade, kedy je síce kúpna cena zaplatená z výlučných
prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúci sú obidvaja manželia a obidvaja jasne prejavia
vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa neprejavovala

žiaden záujem o nehnuteľnosti na území N. republiky. Žalovaný s poukazom na nákladný život rodiny
bez finančného daru od svojej matky by nebol schopný tieto nehnuteľnosti kúpiť. Žalobkyňa o túžbe
žalovaného kúpiť nehnuteľnosti vedela, ale žiadnym spôsobom neprejavila vôľu nadobudnúť ich do
režimu BSM. K spoločnému účtu v P. republike mala v tom čase dispozičné právo len žalobkyňa a z ňou
predložených výpisov nevyplýva, že by kúpna cena vo výške 80 000,- SKK (2 655,50 €) bola vybratá z

tohto účtu a odovzdaná žalovanému. Súd prvej inštancie sa nezaoberal podstatnou otázkou, či peňažné
prostriedky mohli pochádzať z finančných prostriedkov patriacich do BSM.
2.4 Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je odôvodnené riadne, hoci riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces. Prvoinštančný súd
nevyhodnotil všetky predložené dôkazy správne. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a presunul na žalovaného dôkazné
bremeno,ktorýmávkonanípreukazovaťnegatívnuskutočnosť,čímdošlokporušeniuprávažalovaného
na spravodlivý proces. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
C. s. p. v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3. Na odvolanie žalovaného zareagovala žalobkyňa v písomnom podaní z 2. mája 2017, v ktorom
označila rozhodnutie súdu prvej inštancie, i keď bolo jej žalobe iba čiastočne vyhovené, za vecne

správne. Žalobkyňa sa stotožnila s rozhodnutím súdu v časti, v ktorej bola žaloba týkajúca sa
poľnohospodárskej pôdy zamietnutá. K existencii naliehavého právneho záujmu na určení, či predmetné
nehnuteľnosti patria do BSM sa vyporiadal odvolací súd už v zrušujúcom uznesení. Žalovaný v
priebehukonaniamenilsvojetvrdeniaohľadnezískaniafinančnýchprostriedkovnakúpuarekonštrukciu
predmetných nehnuteľností. Aj svedecká výpoveď matky žalovaného je rozporuplná. Z predložených

dôkazov nie je jednoznačne preukázané, že prostriedky, ktoré mali byť použité na kúpu a rekonštrukciu
nehnuteľností pochádzajú z oddeleného majetku žalovaného. Námietka žalovaného, že absentuje vôľa
žalobkyne nadobudnúť nehnuteľnosti do vlastníctva je nedôvodná. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

4. V písomnom podaní z 26. mája 2017 zotrval žalovaný na všetkých argumentoch prednesených

v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Popieral, že by v priebehu konania menil svoje
tvrdenia ohľadne získania finančných prostriedkov na kúpu a rekonštrukciu sporných nehnuteľností.
Nesúhlasil s názorom žalobkyne, že rozporná je aj výpoveď svedkyne Z. G.. Táto stále tvrdila, že
darovala žalovanému finančné prostriedky vo výške 19 916,35 €. V rodine žalovaného bolo obvyklé
pri darovaní spisovať čestné prehlásenia. Obdobné čestné prehlásenie spísala svedkyňa už v roku

1998, kedy darovala časť peňažných prostriedkov sestre žalovaného. Súd prvej inštancie si osvojil ničím
nepodložené tvrdenie žalobkyne, že svedkyňa Z. G. v čase kúpy nehnuteľnosti nedisponovala väčším
obnosom finančných prostriedkov. Neobstojí argument súdu, že svedkyňa ako žalovaného blízka osoba
má záujem na výsledku sporu. Výpoveď svedkyne Z. G. je podporená čestným prehlásením spísaným
eštevroku2004avpodstatnýchokolnostiachsapísomnýprejavsvedkyneajejvýpoveďnerozchádzajú.

Opätovne poukázal žalovaný na to, že v období, kedy došlo ku kúpe predmetných nehnuteľností mala
rodina veľmi vysoký životný štandard, kúpili sa nehnuteľnosti v P. republike, ktoré sa rekonštruovali.
Deti navštevovali prestížnu školu, kde sa platilo značne vysoké školné a potreby rodiny zabezpečoval
prostredníctvom svojho príjmu a podnikateľských aktivít len žalovaný. Finančné prostriedky patriace do
BSM boli využívané na rekonštrukciu nehnuteľností zakúpených na území P. republiky a v prospech

rodiny. Kúpu a rekonštrukciu sporných nehnuteľností musel zabezpečiť žalovaný z iných prostriedkov
tak, aby jeho rodina v dôsledku tohto jeho rozhodnutia nepociťovala ďalšiu finančnú záťaž. V konaní
neboli preukázané žiadne úspory, z ktorých by boli financované rôzne náklady rodiny spojené s kúpou
nehnuteľnosti v P. alebo na N.. So spoločnými prostriedkami patriacimi do BSM hospodárila a nakladala
predovšetkým samotná žalobkyňa. Finančné prostriedky vkladal žalovaný na jej bankový účet, ku

ktorému on sám dispozičné právo nemal. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa ani nevedela o tom,
že žalovanému finančné prostriedky darovala jeho matka a jej cieľom je vzhľadom na prebiehajúce
rozvodové konanie iba dosiahnuť čo najvyšší prospech pri vyporiadaní BSM.

5. Konanie na súde prvej inštancie začalo 28. septembra 2012 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok. Konanie pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového
poriadku. Súd prvej inštancie rešpektujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 C. s. p. prejednal vec podľa
ustanovení Civilného sporového poriadku. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného
podľa § 34 C. s. p. koná a rozhoduje vo veci v súlade s § 470 ods. 1, 2 podľa Civilného sporového
poriadku.

6. Odvolacie dôvody podľa C. s. p. sú taxatívne vymenované v § 365. Žalovaný neuplatňuje odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku a netvrdí, že súd prvej inštancie
opomenul vykonať nejaký dôkaz na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namieta iba to, že na základe
vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm.

f/ C. s. p.). Odvolací súd tento názor žalovaného nezdieľa, skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov
považuje za úplný a správny, z tohto dôvodu nenariadil vo veci odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods.
1 C. s. p. a vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

7. Podľa § 379 C. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania okrem zákonov vymenovaných

výnimiek a viazaný je podľa § 380 C. s. p. aj odvolacími dôvodmi. Bez námietky strany sporu prihliada
len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Odvolací súd žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok nezistil.8. Žalovaný v odvolaní uvádza, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a navrhuje
zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Text odvolania však nasvedčuje inému záveru,
že žalovaný nie je spokojný s rozhodnutím súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým tento určil, ktoré

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX patria v celosti do BSM manželov - žalobkyne a žalovaného
a jeho odvolanie sa nijak nedotýka ostatných výrokov rozsudku prvoinštančného súdu o čiastočnom
zamietnutí žaloby, rozhodnutí o ďalšom osude predbežného opatrenia nariadeného v priebehu konania
a výrokov o trovách konania a vrátení súdneho poplatku. Proti výroku, ktorým bola žaloba čiastočne
zamietnutá a rozhodnuté o vrátení súdneho poplatku žalobkyni nie je žalovaný subjektívne oprávnený

podať odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie v tejto časti nebolo vydané v jeho neprospech (§ 359) a v
konaní o vrátení súdneho poplatku žalobkyni nie je ani účastníkom konania.

9.Každépodaniesaposudzujepodľajehoobsahu(§124ods.1C.s.p.).Odvolacísúdodvolaniežalobcu
posúdil podľa § 124 ods. 1 C. s. p. podľa jeho obsahu ako smerujúce proti prvému výroku rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a výroky tretí a štvrtý preskúmal podľa § 379

písm. a) C. s. p. ako závislé na rozhodnutí o veci samej, pretože len týmito výrokmi môže byť žalovaný
dotknutýnasvojichprávach.Popreskúmanívecidospelodvolacísúdknázoru,žeodvolaniežalovaného
nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny nielen vo výroku, ale aj dôvodoch.
9.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9.2 Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen s výrokom, ale aj odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. iba konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti iba dopĺňa odpovede na námietky žalovaného prednesené

v odvolaní, pretože sa súd prvej inštancie vyporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie a postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 C. s.
p. nebol potrebný.

10. Žalovaný v úvode odvolania nepomenúva odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného

sporového poriadku (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ale v
závere tvrdí, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd prvej inštancie právo
žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný zrejme nepovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za riadne a zrozumiteľne odôvodnené a tvrdí, že sa súd prvej inštancie nevyporiadal so všetkými

jeho argumentami prednesenými v konaní. Svoju výtku žalovaný konkretizuje v odôvodnení tak, že
sa súd prvej inštancie v rozhodnutí nevysporiadal so závažným tvrdením žalovaného o tom, že v
rozhodnom čase nepostačovali finančné prostriedky rodiny na zabezpečenie chodu domácnosti, štúdia
detí, rekonštrukciu nehnuteľností kúpených v P. a ešte aj na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľností na N.
ani s tvrdením žalovaného o absencii vôle žalobkyne nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do BSM.

10.1 Sám žalovaný s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu
Slovenskej republiky tvrdí, že súd nemusí odpovedať na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, iba na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania.
10.2 V ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka je uvedené, čo tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov a aké sú zákonné výnimky z nadobúdania vecí do BSM. Ak sa žalovaný v konaní bránil
tým, že nehnuteľnosti uvedené v žalobe nepatria do BSM z dôvodu, že boli nadobudnuté za peniaze
darované výlučne jemu, podstatnou otázkou pre záver, či nehnuteľnosti patria do BSM bolo zistenie,
či boli nadobudnuté za peniaze darované výlučne žalovanému a nie, či mohli byť nadobudnuté z
finančných prostriedkov patriacich do BSM, preto súd prvej inštancie nemusel hľadať odpoveď na

otázku, či mali strany sporu v čase kúpy nehnuteľností zmluvou V XXX/XXXX dostatok finančných
prostriedkov patriacich do BSM, z ktorých manželia hradili náklady na živobytie rodiny a výdavky na
nadobúdanie ostatného majetku do BSM. Nepravdivé je tvrdenie žalovaného, že sa súd prvej inštancie
nezaoberal jeho argumentáciou o nedostatku vôle žalobkyne nadobudnúť nehnuteľnosti do BSM. Na 26.
strane rozsudku na konci prvého odseku súd prvej inštancie uviedol: „Pokiaľ ide o námietku žalovaného,

že žalobkyňa dostatočným spôsobom neprejavila vôľu a záujem nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti
do BSM, súd dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne presvedčivo vysvetlila vtedajšiu ich rodinnú
situáciu v tom smere, že sa starala o tri maloleté deti vo veku do 6 rokov a teda bolo časovo i logistickynáročné, aby ona osobne riešila tieto záležitosti súvisiace s predajom resp. rekonštrukciou predmetných
nehnuteľností na území SR.“.
10.3 Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne a presvedčivo odôvodnené,

o čom svedčí aj tá skutočnosť, že s konkrétnymi dôvodmi rozhodnutia žalovaný v odvolaní rozsiahlo
polemizuje. Porušenie práva na spravodlivý proces na strane žalovaného odvolací súd nezistil.

11. Vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci žalovaný v odvolaní
nespresňuje.

11.1 Za vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku sa považujú
pochybenia súdu v procesnom postupe, ak mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
11.2 Za inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) sa považovalo aj nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia súdu (R 111/1998). Ak odvolaciu námietku podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového
poriadku dáva žalovaný do súvislosti s tvrdením o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej

inštancie odvolací súd udáva, že tento odvolací dôvod nebol uplatnený dôvodne, pretože rozsudok
prvoinštančného súdu odpovedá na všetky relevantné otázky pre právne posúdenie veci. Súd prvej
inštancie v dôvodoch rozhodnutia popísal zistený skutkový stav, uviedol zákonné ustanovenia, podľa
ktorých vec posudzoval aj svoje úvahy, ktoré ho viedli k rozhodnutiu spôsobom vyjadreným vo výroku
rozhodnutia a odôvodnenie rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu je v súlade s ustanovením § 220

C. s. p.. Súd prvej inštancie neukrátil žiadnu zo strán sporu na jej procesných právach, predvolal ich na
všetkypojednávania,doručovalpísomnosti,vykonalnavrhovanédôkazyvsúladesObčianskymsúdnym
poriadkom a Civilným sporovým poriadkom, na záver pojednávania umožnil stranám, aby zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci a poskytol stranám príslušné poučenia o ich
procesných právach a povinnostiach.

11.3 Žalovaný viackrát v odvolaní zdôrazňuje, že skutkové závery súdu prvej inštancie sú výsledkom
úvah súdu. Každé jedno súdne rozhodnutie je výsledkom úvahy konkrétneho sudcu prejednávajúceho
vec, ktorý poznatky získané zo súdneho spisu a vykonaným dokazovaním vyhodnotí a posúdi v súlade
so zákonom. Právo strany sporu na spravodlivý proces zaručujú v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky a článok 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený
v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb.. Do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a
hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana
sporu pred všeobecným súdom úspešná a bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi

názormi. Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý
proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá strana sporu

(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/92/2012 z 26. júna 2014).

12. Po vrátení veci na ďalšie konanie uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 17Co/565/2014 doplnil súd
prvej inštancie dokazovanie v potrebnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu. V dôvodoch
rozhodnutia súd prvej inštancie popísal, z akých dôkazov aké skutkové zistenia vyvodil. Za podstatné

skutkové zistenia pre prejednávanú vec odvolací súd považuje zistenie, že strany sporu uzavreli
manželstvo 28. septembra 1996, kedy vzniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalobkyňa
je občiankou P. republiky, žalovaný občanom N. republiky. Žalovaný uzavrel dňa 14. 06. 2005 kúpnu
zmluvu o kúpe nehnuteľností, ku ktorým sa domáha žalobkyňa určenia, že patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v tomto konaní. V čase uzavretia kúpnej zmluvy zo 14. 06. 2005, vklad ktorej

povolila bývalá Správa katastra Detva dňa 29. 07. 2005 pod č. V XXX/XX bývali obe strany sporu v P.
republike, kde mali evidovaný aj trvalý pobyt. V kúpnej zmluve bol žalovaný označený ako slobodný.
Predmetom prevodu vlastníckeho práva podľa zmluvy V XXX/XXXX boli nehnuteľnosti v katastrálnom
území E. nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce a to dve stavby a pozemky evidované v
katastri nehnuteľnosti (druh pozemku) ako trvalé trávne porasty, zastavané plochy a nádvoria a záhrady.

Poľnohospodársku pôdu z týchto nehnuteľností tvorili parcely U. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX,
XXXXX, XXXXX, XXXXX. Na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. je ako výlučný vlastník týchto
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. V XXX/XXXX zapísaný iba žalovaný. Ku dňu rozhodnutia
súdu prvej inštancie manželstvo strán sporu nebolo rozvedené a bezpodielové spoluvlastníctvomanželov trvalo. Výsluchom žalobkyne bolo potvrdené, že o kúpe nehnuteľností v aktuálnom čase
vedela, bola informovaná aj o spôsobe nadobudnutia nehnuteľností, že ich kúpia od pôvodných
podielových spoluvlastníkov manželia G.. Jej výsluchom ani inými dôkazmi nebolo preukázané tvrdenie

žalovaného, že žalobkyňa nemala záujem nadobudnúť nehnuteľnosti v katastrálnom území E. v N.
republiky do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a práve z tohto dôvodu nebola účastníčkou
kúpnej zmluvy V XXX/XXXX. Žalobkyňa vypovedala, že od počiatku považovala tieto nehnuteľnosti
za súčasť BSM. Pôvodne boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, vedené na LV č. XXXX pre
katastrálne územie E.. Kúpnou zmluvou z 25. 06. 2004, vklad ktorej povolila Správa katastra Detva pod

č. V XXX/XXXX dňa 25. januára 2005, kúpili nehnuteľnosti od pôvodných vlastníkov manželia I. G. a
F. G.. V čestnom prehlásení matky žalovaného Z. G. s dátumom 26. augusta 2004 je uvedené: „Týmto
potvrdzujem, že som výlučne svojmu synovi v mesiaci august 2004 daroval finančné prostriedky na kúpu
a rekonštrukciu a vybavenie nehnuteľnosti v katastrálnom území E. G. I., ktoré slúžia ako chalupa s
pozemkamiasúzapísanénaLVč.XXXXvcelkovejvýške600000,-Sk(slovomšesťstotisícslovenských
korún).“. Podpis Z. G. na tomto čestnom vyhlásení bol overený notárkou až 30. januára 2013. Na

čestnom prehlásení o darovaní finančných prostriedkov dcére F. G. zo 16. 07. 1998 je napísané iba,
že Z. G. čestne vyhlasuje, že dcére F. G. darovala sumu (darovaná suma sa nedá zistiť z dôvodu jej
prekrytia pred vyhotovením fotokópie listiny doloženej súdu) a podpis na tomto čestnom prehlásení je
overený notárkou toho istého dňa 16. 07. 1998. Zmluvou o bežnom účte uzavretou medzi O. G., a. s.
G. a Z. G. dňa 4. septembra 1998 bolo preukázané, že svedkyňa Z. G. mala založený účet v O. G., a.

s., na ktorom boli ukladané peniaze v mene USD a potvrdením o výbere sumy vo výške 30 000,- USD
z 09. 09. 1998 žalovaný preukázal, že jeho matka v tom čase disponovala touto hotovosťou. Kúpnymi
zmluvami o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z obdobia 1996 - 2001 žalovaný preukázal,
že jeho matka Z. G. a stará matka S. H. vlastnili nehnuteľnosti, ktoré predajom speňažili. Z uznesenia
Krajského súdu v Hradci Králové, Česká republika sp. zn. 25Co/475/2012 z 21. augusta 2012 bolo

zistené, že 02. 06. 2010 uzavrela žalobkyňa kúpnu zmluvu s obchodnou spoločnosťou so sídlom v P.
republike,nazákladektorejnadobudlaspoluvlastníckypodielknehnuteľnostiamvP.republike.Žalovaný
podal na Okresný súd v Jičíne návrh na nariadenie predbežného opatrenia, aby súd zakázal žalobkyni
nakladať s takto získaným spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam v P. republike. Návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia bolo vyhovené tým, že ako predbežnú otázku súdy oboch stupňov

posúdili, že nehnuteľnosti nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy uzavretej len so žalobkyňou patria
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov G., ktorí sú v rozvodovom konaní a nariadené predbežné
opatrenie o zákaze dispozície s nehnuteľnosťami bez súhlasu manžela má byť poistkou pre budúce
konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

13. Ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka je zhodné v znení ku dňu nadobudnutia účinnosti
vkladu vlastníckeho práva podľa zmluvy č. V XXX/XXXX aj ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu. Podľa tohto zákonného ustanovenia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

14. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva je rozhodnutím deklaratórnym, ktoré nemá

hmotnoprávne účinky v zmysle, že by na jeho základe vznikali alebo zanikali hmotnoprávne vzťahy, iba
účinky procesné, pretože súd takýmto rozhodnutím iba záväzne posúdi už existujúci právny vzťah s
účinkami ex tunc. Zisťovanie, či bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu trvá alebo už začalo konanie
o vyporiadanie ich BSM po rozvode manželstva malo význam len pre posúdenie existencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý vyžadoval tak Občiansky súdny poriadok v § 80 C. s.

p., ako aj Civilný sporový poriadok v § 137 písm. c). Súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, že
naliehavý právny záujem na určení, či sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov na strane žalobkyne je daný tým, že nie je v katastri nehnuteľnosti vedená ako podielová
spoluvlastníčka nehnuteľností v režime BSM, čím je jej postavenie neisté a ohrozený majetkový nárok
pri vyporiadaní BSM. Nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že žaloba podaná žalobkyňou iba

rozširuje súdne spory, keď otázku, či označené nehnuteľnosti patria do BSM nemôže súd riešiť v inom
konaní ako otázku predbežnú z dôvodu, že konanie o vyporiadanie BSM ešte nezačalo. Spor o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v režime BSM by sa mohol považovať za zbytočný len v prípade,ak by konanie o vyporiadanie BSM už prebiehalo. Zo spisu nevyplýva, že by manželstvo strán sporu
bolo rozvedené a že by na ktoromkoľvek súde prebiehalo konanie o vyporiadanie BSM.

15. Sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté na základe zmluvy. Nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam na základe zmluvy je zavŕšené až vkladom do katastra nehnuteľností. Pre posúdenie,
či nehnuteľnosti boli nadobudnuté do BSM je rozhodujúci deň, ku ktorému sa viažu právne účinky
vkladu. Ak právne účinky vkladu nastanú až po uzavretí manželstva, stávajú sa nehnuteľnosti súčasťou
majetku patriaceho do BSM s výnimkou, ak bola kúpna cena zaplatená celkom z výlučných prostriedkov

jedného z manželov (porovnaj napríklad zhodnotenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. Cpj
86/1971 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 42/1972). Znamená to, že pokiaľ
by nehnuteľnosti v katastrálnom území E. boli zakúpené za finančné prostriedky darované matkou
žalovaného výlučne žalovanému, nepatrili by do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale do
výlučného vlastníctva žalovaného, avšak len v prípade, ak by žalovaný prejavil vôľu kúpiť predmetné
nehnuteľnosti len pre seba do svojho výlučného vlastníctva. V súdnej praxi akceptovaný transformačný

princíp, podľa ktorého veci získané z oddelených výlučných prostriedkov jedného manžela zostávajú
v jeho vlastníctve sa neuplatňuje automaticky a bezvýhradne, rozhodujúca je vôľa manželov pri
nadobúdaní vlastníctva k nehnuteľnosti.

16. Otázku zásadného právneho významu, či nehnuteľnosť kúpená za trvania manželstva patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak obaja manželia vystupujú v kúpnej zmluve ako kupujúci,
ale kúpna cena bola v celom rozsahu zaplatená z oddelených finančných prostriedkov jedného z nich,
riešil Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 19. apríla 2000 sp. zn. 22Cdo/1658/98 uverejnený v
Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu České republiky pod č. 49/2001 (na ktoré
poukázal v konaní aj žalovaný), v ktorom vyslovil záver, že z hľadiska určenia, či vec patrí do BSM

je rozhodujúca vôľa manželov. Skutočnosť, že kúpna cena bola zaplatená z darovaných finančných
prostriedkov len jednému z manželov sama o sebe nemôže viesť k záveru, že nehnuteľnosť do BSM
nepatrí.

17. Uvedené rozhodnutie NS ČR R 49/2001 je aj podľa názoru odvolacieho súdu aplikovateľné na

prejednávanú vec napriek skutkovým rozdielnostiam prejednávaných vecí. Kým vo veci 22Cdo/1658/98
obaja manželia uznávali, že cena nehnuteľnosti bola zaplatená z prostriedkov darovaných výlučne
jednému z manželov, ale v kúpnej zmluve boli ako kupujúci nehnuteľností uvedení obaja manželia a
vec bola v katastri nehnuteľnosti zapísaná na oboch manželov, tak v odvolacím súdom prejednávanej
veci žalobkyňa popiera zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti v katastrálnom území E. výlučnými

finančnými prostriedkami žalovaného a tvrdí, že boli kúpené za spoločné úspory patriace do BSM a
v kúpnej zmluve ako kupujúca žalobkyňa nefiguruje. Žalovaným predkladané dôkazy o solventnosti
jeho matky preukazujú len to, že svedkyňa Z. G. mohla žalovanému darovať finančné prostriedky,
avšak nebolo bez pochyby z dôvodov uvedených aj súdom prvej inštancie preukázané, že skutočne
v auguste 2004 boli žalovanému darované finančné prostriedky v sume 19 916,35 € za účelom kúpy

nehnuteľností, o ktoré v konaní ide a že nehnuteľnosti na LV č. XXXX k. ú. E. boli kúpené práve
za tieto peniaze získané žalovaným tvrdeným darom. I keď je v čestnom prehlásení z 26. 08. 2004
uvedené, že dar má slúžiť na kúpu nehnuteľností na LV č. XXXX, pravdivosť tohto čestného prehlásenia
spochybňuje fakt, že podpis svedkyne Z. G. bol na tomto čestnom prehlásení overený až 30. januára
2013, hoci svedkyňa Z. G. v konaní tvrdila, že v rodine bolo bežné spisovať čestné prehlásenia o

darovaní finančných prostriedkov a preukazovala to aj ďalším čestným prehlásením zo 16. 07. 1998
o tom, že svojej dcére F. G. darovala určitú sumu peňazí a podpis na tomto čestnom prehlásení je
overený notárom v deň darovania. Je potrebné prisvedčiť názoru žalovaného, že žiaden právny predpis
obsah čestného prehlásenia nepredpisuje, ale práve rozdielnosť obsahu čestných prehlásení (čestné
prehlásenieodarovanídcérezo16.07.1998jeveľmistručné,bezuvedeniadôvodu,ktorémumajúslúžiť

darované peniaze, naproti tomu čestné prehlásenie o darovaní finančných prostriedkov žalovanému
je „šité na mieru“ tohto sporu) a postupu ich vyhotovenia (čestné prehlásenie o dare dcére overené
v totožný deň ako bolo spísané a čestné prehlásenie o darovaní synovi overené až s odstupom 9
rokoch počas súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v čestnom
prehlásení) spochybňuje hodnovernosť tohto listinného dôkazu.

18. Na pokyn odvolacieho súdu zisťoval súd prvej inštancie, z akého dôvodu sa žalovaný označil
v kúpnej zmluve ako slobodný, i keď už bol ženatý so žalobkyňou. Žalovaný tvrdil, že si takúto
podstatnú skutočnosť v kúpnej zmluve nevšimol. Popieral tiež, že by uvedením tohto údaju o slobodnomnadobúdateľovi nehnuteľností mienili so žalobkyňou obísť devízový zákon. Toto vyjadrenie žalovaného
svedčí v prospech potreby vyhovieť žalobe žalobkyne aspoň čiastočne tak, ako to urobil súd prvej
inštancie,lebozkúpnejzmluvyanivysvetlenížalovanéhokspôsobuuzavretiakúpnejzmluvysmanželmi

G. nie je možné vyvodiť dohodu manželov, že tieto nehnuteľnosti nadobudne do svojho výlučného
vlastníctva len žalovaný a že by žalobkyňa, ktorá potvrdila, že o kúpe nehnuteľností vedela, s výlučným
vlastníctvom žalovaného bola uzrozumená. Svedkyňa G. uviedla, že vedela o manželstve žalovaného
pri predaji nehnuteľností žalovanému a že chatu, ktorú od nich žalovaný kúpil využívala celá jeho
rodina. Túto skutočnosť o spoločne trávených dovolenkách v sporných nehnuteľnostiach preukazuje

sám žalovaný predložením fotografií súdu prvej inštancie.
18.1 Pravdivosť tvrdení žalobkyne o tom, že nehnuteľnosti patriace do BSM nadobúdali manželia aj
spôsobom, že iba jeden z nich uzatváral kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
je preukázaná aj uznesením Krajského súdu v Hradci Králové č. k. 25Co 475/2012-51 zo dňa 21. 09.
2012, ktorým bolo potvrdené predbežné opatrenie o zákaze žalovanej disponovať s nehnuteľnosťami v
katastrálnomúzemíG.vP.republikesodôvodnením,žeikeďakokupujúcavkúpnejzmluvevystupovala

len žalobkyňa, nehnuteľnosti takto kúpené patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Toto
predbežné opatrenie bolo vydané na návrh žalovaného a kúpna zmluva v P. republike bola uzavretá
až v roku 2010.
18.2 Zo súdom prvej inštancie obstaraných výpisov z obchodného registra je preukázané, že žalovaný
sa pohyboval v oblasti realitnej činnosti (kúpa a predaj nehnuteľností). Odvolací súd je toho názoru,

že sa žalovaný za slobodného v kúpnej zmluve V XXX/XXXX označil a žalobkyňa nebola účastníčkou
kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný mal vedomosť o tom, že ustanovenia devízového zákona bránia
nadobudnutiu nehnuteľností v k. ú. E. aj žalobkyňou ako devízovým cudzozemcom.

19. Žalobca v spore dokazuje skutkový základ žaloby, žalovaný skutkový základ námietok proti žalobe.

Pre úspech v spore bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že vôľou manželov bolo nadobudnúť
sporné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa názoru odvolacieho súdu
žalobkyňa dôkazné bremeno v tomto rozsahu uniesla a naopak žalovaný, ktorého zaťažovalo dôkazné
bremeno preukázať, že nehnuteľnosti boli kúpené len za jeho oddelené finančné prostriedky a žalobkyňa
nemala záujem stať sa bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností neuniesol. Súd prvej inštancie

nepreniesol dôkazné bremeno na žalovaného, iba od každého vyžadoval, aby preukázal a dokázal ním
tvrdené skutočnosti.

20. Je ťažké uveriť argumentom žalovaného, prečo mu musela matka požičať finančné prostriedky
na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľností v katastrálnom území E. v celkovej sume 19 916,35 € (že

nákladný život rodiny žalovaného nedovoľoval bez ujmy rodiny investovať ďalšie finančné prostriedky
na kúpu a rekonštrukciu drevenice v E.), keď žalovaný bol v období od rokov 1999 do roku 2007
spoločníkom a konateľom viacerých obchodných spoločností a podľa textu odvolania žalovaného z
13. 12. 2012 vo veci úpravy pomerov rodičov k maloletej D. G., maloletej J. G. a maloletej M. G. na
dobu do a po rozvode manželstva so žalobkyňou adresovaného Obvodnému súdu pre Prahu 6 k sp.

zn. 15P/113/2011 žalobkyňa a žalovaný si mohli dovoliť kupovať nehnuteľnosti za desiatky miliónov
českých korún, napríklad kúpa pozemku a rodinného domu v E. W. za 67 000 000,- Kč a medzi účtami
žalovaného, žalobkyne a obchodných spoločností, v ktorých mali účasť sa presúvali obrovské financie,
podľa textu odvolania v roku 2008 suma 100 000 000,- Kč, tvrdená je ďalšia suma 40 000 000,- Kč
použitá na podnikateľské aktivity českej spoločnosti G. A. N.. V.. o., suma 30 000 000,- Kč mala byť

matkou zasielaná na slovenský účet spoločnosti V.. D.. &. O.. M.. N.. a žalovaný tvrdí, že v priebehu
rokov 2007 až 2012 jeho rodina spotrebovala na úhradu potrieb rodiny sumu 18 000 000,- Kč a opäť bez
uvedenia časového obdobia tvrdí, že 155 000 000,- Kč jeho rodina celkom spotrebovala. Oproti týmto
sumám, v ktorých sa žalobkyňa a žalovaný pohybovali je suma 600 000,- Sk = 19 916,35 € = 510 874,32
Kč, ktorú mala rodina investovať do kúpy a rekonštrukcie nehnuteľností v E. bagateľná.

21. I keď naozaj žalovaný v konaní netvrdil, že práve suma 30 000,- USD, ktoré jeho matka vybrala
zo svojho účtu v O. G., a. s. v roku 1998 bola v auguste 2004 jemu darovaná na kúpu sporných
nehnuteľností, výber tejto sumy matkou dával sám žalovaný do súvisu s tvrdeným finančným darom
na kúpu a rekonštrukciu sporných nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa musel z tohto dôvodu

zaoberať otázkou, či výplata sumy 30 000,- USD matke žalovaného preukazuje obranu žalovaného, že
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nadobudol práve za dar poskytnutý matkou. Záver
súdu prvej inštancie o chýbajúcej logickej súvislosti medzi výberom peňazí matkou žalovaného v roku
1998 a darom väčšieho obnosu peňazí žalovanému v auguste 2004 považuje odvolací súd za správnynajmä s ohľadom na preukázané transakcie približne v tejto sume z účtu žalobkyne v prospech sestry
žalovaného. Žalovaný v odvolaní spochybňuje tvrdenia žalobkyne o tom, že svedkyňa Z. G. odposlala
túto sumu svojej dcére do H. a tvrdí, že platby z účtu vedeného v P. a. s. v prospech F. G. mohli súvisieť

s inými vzťahmi žalobkyne, žalovaného a jeho sestry, ale konkrétne vysvetlenie, prečo žalobkyňa
zasielala jeho sestre v období od 11. 09. 1998 do 23. 09. 1998 finančné prostriedky neposkytol. Všetky
súdom vykonané dôkazy súhrnne nepotvrdili obranu žalovaného, že mu matka v auguste 2004 darovala
finančné prostriedky na kúpu a rekonštrukciu predmetných nehnuteľností a teda, že nehnuteľnosti na
LV č. XXXX v katastrálnom území E. kúpil výlučne za finančné prostriedky získané darom od matky a

keďže nehnuteľnosti boli nadobudnuté jedným z manželov za trvania manželstva, stali sa podľa § 143
Občianskeho zákonníka predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie
správne posúdil, že ustanovenie § 19a devízového zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej
zmluvy V XXX/XXXX bránilo nadobudnutiu nehnuteľností vo forme poľnohospodárskych pozemkov
žalobkyňou ako devízovým cudzozemcom. Toto zákonné ustanovenie sa nevzťahovalo na iné ako
poľnohospodárske pozemky, z tohto dôvodu mohol súd vyhovieť žalobe o určenie, že rodinný dom

súpisného čísla XXXX, iná stavba súpisného čísla XXXX a parcely U. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/
X patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného. Rozsudok súdu prvej
inštanciepovažujeodvolacísúdzavecnesprávnyvovýrokuajdôvodochanazákladetakéhotovýsledku
prieskumu odvolacieho súdu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolaním
žalovaného potvrdené podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p..

22. Rozhodnutie prvoinštančného súdu o potrebe až do právoplatného skončenia konania o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ponechať predbežné opatrenie nariadené za účelom ochrany
práva žalobkyne v platnosti je v súlade s § 335 ods. 3 C. s. p.. Závislý výrok o trovách prvoinštančného
konania podľa § 255 ods. 1 C. s. p. zohľadňuje úspech žalobkyne v prvoinštančnom konaní. Odvolací

súd aj tieto vecne správne výroky rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p..

23. O nároku žalobkyne na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, ktorej z
tohto titulu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov

odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C. s. p., preto odvolací
súd viazal začiatok lehoty na plnenie na právoplatnosť uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).