Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 17, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010542
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010542.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému E. J., pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods.1 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 17. júla 2018 odvolanie obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. februára 2018, sp. zn. 1T/108/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného E. J. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. februára 2018, sp. zn. 1T/108/2017, bol obžalovaný
E..uznanýzavinnéhozprečinuublíženianazdravípodľa§156ods.1Tr.zák.natomskutkovomzáklade,
že dňa 28. apríla 2016 v čase približne od 17.00 hodiny do 17.30 hodiny v J. na ulici Š. F., v suteréne
bytového domu číslo XXX vo vchode číslo X poškodenú Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. F. číslo
X/XX, J. udrel jedenkrát rukou nezisteným spôsobom, s veľkou pravdepodobnosťou zovretou v päsť do

oblasti úst, dôsledkom čoho poškodená spadla na zem, kde si udrela hlavu a na zemi ju ešte jedenkrát
kopol do pravej strany hrudníka, ktorým konaním jej spôsobil tržnú ranu dĺžky 0,7 centimetra na hornej
pere, tržnú ranu dĺžky 1,5 centimetra na dolnej pere, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie pravej
strany hrudníka s narušením obvyklého spôsobu života v trvaní 10 - 14 dní, ktoré spočívalo v nutnosti
ihneď po úraze vyhľadať lekárske vyšetrenie, vrátane absolvovania CT, RTG a USG zobrazovacích
vyšetrení za účelom zistenia rozsahu poranení a vylúčenia vnútorných zranení, hospitalizáciu v trvaní

dva dni a následne nutnosť dodržiavať pokojového režimu, ďalej bolestivosť hrudníka, ktorá obvykle
sprevádza aj dýchanie v pokoji bez pohybu, čo si obvykle môže vyžiadať užitie liekov proti bolesti, ďalej
sťaženie spánku pre nutnosť polohovania na neporanenej strane hrudníka.

Za tento trestný čin bol obžalovaný E. odsúdený podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

bol obžalovanému výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola obžalovanému
určená skúšobná doba na 16 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Y. B., XXX XX
L. - H. časť J., IČO: 35 937 874 škodu vo výške 529,14 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená Y. O., nar. X.X.XXXX, bytom J., Ul. Š. F. č. X/X, s nárokom
na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadol odvolaním obžalovaný E. J. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste. V písomnom
odôvodnení odvolania poukazoval na to, že nepopiera, že medzi ním a poškodenou v inkriminovanej

dobe došlo po verbálnom konflikte aj k fyzickému kontaktu, keď poškodená ho udrela do tváre. On pritom
pudovo a v sebaobrane -majúc pri sebe maloletú dcéru, - poškodenú tiež udrel do tváre potom, akoútok z jej strany na jeho osobu pokračoval. Nie je však pravdou, že by poškodenú následne na zemi
kopol a takýto jeho útok vzhľadom aj na veľkosť priestoru, kde sa skutok mal stať, je nereálny. Výpovede
poškodenej O. a svedka P. sú pritom účelové a okresný súd sa s rozpormi, ktoré v ich vzájomných

výpovediach existujú, vôbec nevysporiadal. Aj nestranná svedkyňa A. Y. vypovedala, že incident priamo
nevidela, ale že po konflikte bola svedkom toho, ako P. poškodenej povedal, že si nemala začínať.
Práve táto svedkyňa potvrdzuje pravdivosť jeho výpovede v tom smere, že konflikt nevyprovokoval on.
Zásadne popiera, že by zranenia, ktoré u poškodenej spôsobili narušenie jej obvyklého spôsobu života
v trvaní 10 až 14 dní vznikli jeho zavineným konaním. Na podklade uvedených dôvodov navrhol, aby po

zrušení napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b/ , ods. 2 Tr. por. krajský súd v súlade s § 322
ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že jeho spod obžaloby prokurátora oslobodí, pretože skutok
pre ktorý je trestnej stíhaný nie je trestným činom.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 29. júna 2018,
nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre
zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí vykonanom dňa 17.
júla 2018 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným v

odvolaní napadnutých výrokov o vine a treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného E. J. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy

v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o
výpovede obžalovaného E. J. (nepoprel svoju účasť na incidente ani to, že poškodenej potom, ako ho
táto napadla, dal v sebaobrane facku, poprel však, že by jej spôsobil nejaké zranenia), ale predovšetkým

aj o svedecké výpovede poškodenej Y. O., ktorá na svojich usvedčujúcich výpovediach zotrvala počas
celého trestného konania, tiež o usvedčujúce svedecké výpovede H. P., výpoveď znalca z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva, chirurgie MUDr. C. P. i jeho znalecký posudok
vo vzťahu k zraneniam spôsobeným poškodenej Y. O. dňa 28.4.2016 i listinné dôkazy o vierohodnosti
ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové

zistenia vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne
zistil, že obžalovaný E. J. spáchal skutok spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku.
Okresný súd preto dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, keďže boli jednoznačne
vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi a pritom správne vyhodnotenými okresným súdom. Odvolací
súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako

okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého
rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného
E. J. zo spáchania žalovaného skutku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní
neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, preto ich nepovažoval za
dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného E. J. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu ublíženia na zdraví podľa §
X56 ods.1 Tr.zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež presvedčivo a
zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. S. súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam,

ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu
napadnutého rozsudku. S. námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní, ktoré vo svojej podstate
sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými
sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé
odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného E. J.

okresným súdom, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach
pritomlenpoukazujenavecnesprávneodôvodnenienapadnutéhorozsudkutakvovzťahukuskutkovým
zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného E. J., s ktorými sa stotožnil.Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody a o
spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa trestnej sadzby ustanovenej
v § 156 ods.1 Tr. zák. (odňatie slobody na 6 mesiacov až na dva roky) vo výmere 6 mesiacov,

teda na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu 16 mesiacov je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám
stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti
prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, za nezistenia žiadnej poľahčujúcej
ani priťažujúcej okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu,

jehoindividuálnejigenerálnejprevencie,pričomuloženýtrestodňatiaslobodyvtaktostanovenejvýmere
je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Rovnako vecne správne
a v súlade s ustanovením §§ 287 ods. 1 a 288 ods.1 Tr.por. sú aj výroky o náhrade škody.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výrokom o vine, o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ani vo výrokoch o náhrade škody,

preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného
E. J. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.