Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/270/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210373
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8814210373.4

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: P., Q..A.., A. A. I. XXXX/Xb, XXX XX O., Č. P.,
T.: XXXXXXXX, zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské
Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36856584 proti žalovanej: N. I., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXXX/XX, XXX
XX Z. G. E., E..Č.. C. XX, O., Č. P., o zaplatenie 111.372,80 Kč s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. V y h l a s u j e , že v danej právnej veci nemá právomoc konať a konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 111.372,80 Kč, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 109.268,09 Kč od 07.08.2014
až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol a o

trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 241,50
€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 381,82 € k rukám právneho zástupcu žalobcu, to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal
toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 111.372,80 Kč, zmluvný úrok 24,90 % ročne zo sumy
93.000 Kč od 07.08.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 109.268,09 Kč od
07.08.2014 do zaplatenia a taktiež toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu náhradu trov konania, a

to na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril dňa 13.11.2013 pod č. XXXXXXX zmluvu, na
základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 93.000 Kč. Žalovaná podmienky zmluvy, na základe ktorej
jej bol poskytnutý úver, nesplnila. Mesačné splátky riadne a včas neuhrádzala, preto žalobca vyhlásil
okamžitú splatnosť všetkých neuhradených splátok. Žalovaná napriek tomu, že o vyhlásení okamžitej
splatnosti bola informovaná, pohľadávku žalobcu neuhradila. Tunajší súd konštatoval, že nakoľko sa
mu dostupnými spôsobmi nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovanej, ustanovil jej v zmysle § 29 ods. 2

OSP opatrovníčku, ktorá sa vo veci nevyjadrila a vec nechala na rozhodnutie súdu.
2. Po vykonanom dokazovaní, majúc za to, že na rozhodnutie vo veci má právomoc podľa Nariadenia
Rady (ES) č. 44/2001, mal za to, že nárok žalobcu bol dôvodným, nie však v celom rozsahu.
Za nedôvodný mal súd prvej inštancie nárok, ktorým žalobca žiadal úroky z úveru po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4Obo/143/1998, podľa ktorého dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov

patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok, od splatnosti dlžník v omeškaní musí platiť úroky
z omeškania. Podľa súdu prvej inštancie takýto záver, ktorý vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi
konania. Odkázal taktiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.06.2015 sp.zn. 6Co/190/2014,

3Co/85/2013,4Co/83/2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/223/2014. Okresný súd
vo Vranove nad Topľou spor právne posúdil, vychádzajúc z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady(ES)č.593/2008,podľaprávnehoporiadkuČeskejrepubliky-§497,§262ods.4Obchodníhozákonníka,
podľa § 52 ods. 1, § 55 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občanského zákonníka, § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 321/2001
Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru a o změně zákona č. 64/1986 Sb.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to len proti výroku, ktorým súd
prvej inštancie jeho žalobu vo zvyšku zamietol, majúc za to, že v zamietavej časti je rozsudok súdu prvej
inštancienezákonným.Podľažalobcuuplatňovanýjenárokvčastizmluvnýchúrokovzposkytnutejsumy
90.000 Kč od 07.08.2014 do zaplatenia, je v súlade nielen s právnymi predpismi Slovenskej republiky,
ale tiež s judikatúrou súdov Slovenskej republiky a Českej republiky a tiež v súlade s vývojom legislatívy

v posledných rokoch a názormi odbornej verejnosti, ktorá sa vyjadruje k otázke viac než dostatočne.
Uviedol, že z § 497 Obchodního zákonníka platného v Českej republike vyplýva, že povaha zmluvných
úrokov je určená ako odplata v prospech veriteľa za poskytnutie peňažných prostriedkov. Zmluva o
úvere je tradičný, konsenzuálny a odplatný záväzkový vzťah, prvok zmluvných úrokov predstavuje
podstatný znak zmluvy o úvere, a to jej odplatnosť. Je rozdiel medzi odplatným úrokom a úrokom z
omeškania. Podstatou úroku z omeškania je sankčný charakter, pričom úrok z úveru sankčný charakter

nemá, nie je možné zamieňať ho s úrokom z omeškania, na ktorý vzniká veriteľovi nárok iba v prípade,
ak je dlžník s platením svojho záväzku v omeškaní. Ak by si mal žalobca osvojiť výklad súdu prvej
inštancie, bol by takýmto spôsobom ukracovaný o právny nárok, ktorý má svoje základy priamo v
zákonných ustanoveniach, týkajúcich sa úverového produktu a bol by zjavne v znevýhodnenej situácii,
kedy porušovanie zmluvných povinností by bolo žalovanému na prospech, pretože by sa tým vyhýbal

povinnosti uhrádzať odmenu za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 24,90 % ročne a bol by
tak povinný uhradiť podstatne nižšie sankčné úroky vo výške 8,05 % ročne. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Cdo/113/2008 z 09.02.2010 aj na aktuálnu legislatívu
Slovenskej republiky, podľa dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa Občiansky zákonník,
mal byť § 53 ods. 9 doplnený o vetu „úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi

len do uplatnenia práv podľa § 565“. Podľa navrhovanej novely Občianskeho zákonníka nemal si veriteľ
po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, kedy by mala úverová zmluva ešte trvať, bez
výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. Na podnet ústavnoprávneho výboru táto
veta bola zo znenia zákona č. 106/2014 Z.z. vypustená. Je tak zrejmé, že do predloženia návrhu
novely Občianskeho zákonníka neexistovalo a naďalej neexistuje v právnom poriadku Slovenskej

republiky ustanovenie obmedzujúce možnosť požadovať od dlžníkov zmluvné úroky iba do konečnej
splatnosti úveru. Sám zákonodarca takúto iniciatívu v schválenom znení novely Občianskeho zákonníka
nepodporil. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zrušil alebo ho zmenil doplnením o povinnosť žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku
zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok 24,95 % ročne zo sumy 90.000 Kč od 07.08.2014 do zaplatenia.

4. Žalobca, právnická osoba so sídlom v Českej republike, v členskom štáte Európskej únie, uplatnil na
súde nárok zo záväzkového vzťahu, jedným z účastníkov ktorého bol spotrebiteľ - občan, trvalý pobyt
ktorého je zapísaný na adrese nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky.
5. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

6.SlovenskárepublikaaČeskárepublikasúčlenskýmištátmiEurópskejúnie,načlenskéštátyEurópskej
únie sa vzťahuje, čo sa týka konaní začatých pred 10.01.2015, Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z
22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (v
ďalšom aj len „nariadenie č. 44/2001). Podľa čl. 2 bodu 1 kapitoly II. oddiel 1 nariadenia č. 44/2001, ak
nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na

ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
7. Podľa čl. 3 bod 1 nariadenia č. 44/2001, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať
na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
8. Podľa čl. 5 bod 1 nariadenia č. 44/2001, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať
v druhom členskom štáte:

a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby,
b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal,
ale mal dodať
-priposkytnutíslužiebmiestovčlenskomštáte,kdesapodľazmluvyslužbyposkytlialebomaliposkytnúť

c) ak sa neuplatní písm. b), uplatní sa písm. a)
9. Podľa čl. 15 bod 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej
spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa
právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 ods. 5, ak ideo zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa
alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov
vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

10. Podľa čl. 15 bod 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej
spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa
právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 ods. 5, ak ide
o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa
alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov

vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
11. Podľa čl. 16 bod 2 nariadenia č. 44/2001, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na
súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
12. Podľa kapitoly V čl. 59 bodu 1 nariadenia č. 44/2001 sa na určenie, či účastník má bydlisko v
členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
13. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri

obyvateľov Slovenskej republiky (v ďalšom len „zákon č. 283/1998 Z.z.“) trvalým pobytom je pobyt
občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky.
14. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 253/1998 Z.z. register je informačným systémom verejnej správy, ktorý
obsahuje súbor údaj o obyvateľoch Slovenskej republiky, na základe ktorých možno osobu identifikovať,
zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje zistené týmto zákonom.

15. Podľa § 23a ods. 3 veta prvá zák. č. 283/1998 Z.z. údaje o fyzických osobách vedené v registri
fyzických osôb sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak.
16. Vychádzajúc z citovaných ustanovení právnych predpisov, bydliskom je v zásade miesto, kde sa
osoba zdržiava väčšinu roka, kde býva a ktoré ona sama označí za svoje bydlisko. V tomto zmysle trvalý
pobyt, ktorý používajú predpisy správneho práva, nie je možné stotožňovať s pojmom bydlisko.

17. V registri obyvateľov má žalovaná evidovaný trvalý pobyt na adrese, ktorú uviedol žalobca v žalobe,
t.j. A. XXXX/XX, XXX XX Z. G. E.. Na túto adresu bola prihlásená dňa 20.04.1994. V zmluve, ktorú
uzavrela so žalobcom, je uvedená adresa jej trvalého bydliska na ul. A. Č.. XXXX/XX Z. Z. G. E.,
ako aj adresa jej prechodného bydliska C. XX, XXX XX O. Z. Č. P., pričom z čl. 8 bod II. ods. 9
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že všetky oznámenia, aj iné správy budú žalovanej

zasielané na adresu C. XX, XXX XX O.. Na túto adresu uvedenú v zmluve zaslal žalobca žalovanej aj
prehlásenie o okamžitej splatnosti s výzvou k uhradeniu dlhu (čl. 31 spisu) a na tejto adrese žalovaná
si písomnosť žalobcu aj prevzala (čl. 32 spisu). Naproti tomu všetky zásielky, ktoré adresoval súd prvej
inštancie žalovanej, sa z adresy evidovanej ako adresa jej trvalého bydliska vrátili ako neprevzaté z
dôvodu,žeadresátjenatejtoadreseneznámy.Sociálnapoisťovňasúduprvejinštancietaktiežoznámila,

že žalovaná nie je evidovaná v registri poistencov a sporiteľov vedenou Sociálnou poisťovňou ako
zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. Mesto Vranov nad Topľou súdu nevedelo
oznámiť okolnosti týkajúce sa pobytu žalovanej.
18. Po podaní odvolania Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 6.12.2016 zrušil rozsudok tunajšieho
súdu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol a v rozsahu zrušenia

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení tohto zrušujúceho
rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie napriek tomu, že v spise mal dostatok informácií o tom,
aká je adresa bydliska žalovanej, sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal a nevysporiadal sa tak
vôbec s otázkou, či má právomoc o žalobe žalobcu konať a vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie tak
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo vykazuje odňatia možnosti konať pred
súdom.
19. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyhodnotiť predpoklady svojej právomoci na konanie o uplatnenom
nároku v časti, v ktorej žalobu žalobcu zamietol. Jednoznačne sa vysporiada s tým, či je daná jeho
právomoc, za tým účelom zrealizuje všetky potrebné zistenia ohľadne zistenia bydliska žalovanej ako

miesta, kde sa žalovaná zdržiava väčšinu roka, kde býva, ak zistí, že jeho právomoc je daná, vec posúdi
podľa tých právnych predpisov, ktoré majú byť aplikované a na ktoré poukázal žalobca v odvolaní.

20. Súd prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v
závislosti od záverov, ku ktorým v priebehu ďalšieho konania dospeje, rozhodne aj o náhrade trov

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

21. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec
nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.22. Podľa Článku 8 ods. 1 NARIADENIA RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv

a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len nariadenie Brusel IIa), súdy
členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý
pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

23. Podľa Článku 16 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel IIa, konanie na súde sa považuje sa začaté,

momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde,
za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil
doručenie písomnosti odporcovi.

24. Podľa Článku 17 nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci v ktorej
podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu

iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

25. Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie, je splnenie
všetkýchprocesnýchpodmienokvyžadovanýchzákonom.Medzizákladnéprocesnépodmienky,ktoréje
súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom

na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo
veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná,
čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý
nespadá do ich rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia § 9 CSP, zastaví.

26. Súd pri skúmaní právomocí je povinný postupovať podľa článku 17 nariadenia Brusel II, v zmysle
ktorého, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá
právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj
bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

27. Po pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie sa začalo na území Slovenskej republiky
uplatňovať Nariadenie Rady č. 2201/2003 ES z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.

28. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na citované ustanovenia súd konanie pre nedostatok

právomoci zastavil.

29. Zo správy Okresného súdu Plzeň - Mesto a k tejto pripojenej správe Krajského riaditeľstva polície
Plzeňského kraja súd zistil, že žalovaná sa zdržuje a hodlá sa zdržiavať naďalej na adrese - Plzeň,
Koterovská 80, s tým, že uviedla, že tam už býva 8 rokov.

30. Po dôjdení dožiadania z Okresného súdu Plzeň - Mesto doterajším žalobcom bolo tunajšiemu súdu
zaslané podanie označené ako žiadosť - zmena účastníka na strane žalobcu, a to tak, aby na miesto
doterajšieho žalobcu Raiffeisenbank a.s., Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika, IČO:
49 240 901, v s t u p u j e do konania ako žalobca - Tomitrela s.r.o., Antala Staška 1859/34, 140 00

Praha, Česká republika, IČO: 04 995 821.

31. V odôvodnení tohto podania uviedli, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
01.02.2017 bola pohľadávka voči povinnému postúpená z postupcu Tomitrela s.r.o., so sídlom Antala
Staška 1859/37, 140 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 04 995 821 na postupníka Blackside, a.s.,

so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515, organizačná zložka Blackside, a.s. -
odštepný závod zahraničnej právnickej osoby, so sídlom Doudlebská 1699/5, 140 00 Praha 4, Česká
republika, IČO: 05 649 137 (ďalej len „Blackside,a.s.“). Postúpenie pohľadávky nadobudlo účinnosť dňa
06.02.2017. Postupník je právne zastúpený AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava,
Slovenská republika, IČO: 35 890 240, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,

Oddiel: Sro, Vložka číslo 32146/B.

32. Keďže v danom prípade súd dospel k záveru, že nie je daná právomoc Okresného súdu vo Vranove
nad Topľou, nemohol ani rozhodovať o podanom návrhu na zmenu účastníka.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia podaním na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).