Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/358/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215220988
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215220988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: S. B., nar. XX. E. XXXX,
trvalo bytom R., E. ulica XXX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Ľudovít Földes, Domašská 11, 821
07 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: U. S., nar. X.. X. XXXX, trvalo bytom B. Q., S. XXXX/XX,
zastúpenému advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Alžbetínske nám. 2, 929 01 Dunajská Streda, o
náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 26.
júna 2017 č. k. 11C/635/2015-92, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej a v časti o

náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
404 eur s 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 322 eur od 27.06.2014 do zaplatenia a s 5%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 82 eur od 19.08.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku; II. vo zvyšku žalobu na nároku na úrok z omeškania zamietol; III. žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej

odôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 444, § 445, § 446, § 517 ods. 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia O. z.; poukazom na vyhlášku č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou domáhal
voči žalovanému náhrady škody za spôsobené zranenia následkom ublíženia na zdraví žalovaným.
Žalobca v žalobe tvrdil, že 19.10.2013 bol na diskotéke bezdôvodne fyzicky napadnutý žalovaným,
ktorý ho udrel päsťou do nosa, dôsledkom čoho sa žalobca zohol, kedy ho žalovaný opakovane znovu

udrel do zadnej časti hlavy, čím žalobcovi spôsobil poškodenie zdravia - zranenia, a to pomliaždenie
hlavy, oderky a pomliaždenie nosa, tváre, čela a pomliaždenie hrudníka s dobou liečenia od 19.10. do
25.10.2013, spojenú s práceneschopnosťou (ďalej len „PN“) v trvaní od 19.10. do 28.10.2013, za ktorý
skutokbolžalovanýtrestnestíhanýpreprečinublíženianazdravíavrámcitrestnéhokonaniaprebehloaj
znalecké dokazovanie, znalec vypracoval znalecký posudok k zraneniam žalobcu, v ktorom konštatoval,
že poranenia vznikli viacnásobným pôsobením násilia miernej až strednej intenzity na rôzne časti hlavy
a do oblasti hrudníka. Tiež sa v posudku vyjadril k výške náhrady za bolesť a poškodenie zdravia

ohodnotil 20 bodmi, čo pri hodnote jedného bodu 16,10 eur predstavuje 322 eur. Žalovaný bol za svoj
skutok právoplatne odsúdený trestným rozkazom súdu prvej inštancie, žalobca bol so svojimi nárokmi
na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konanie. Na výzvu žalobcu žalovaný nebol ochotný
zaplatiť bolestné. Neskôr žalobca rozšíril svoj nárok o náhradu na strate na zárobku počas PN vo výške173,76 eur, ktorý nárok upravil neskôr na sumu 82 eur s poukazom na § 446 O. z., úrok z omeškania si
uplatnil pri oboch nárokoch od 27.6.2014. Žalovaný nárok žalobcu neuznal s tým, že v trestnom konaní
bol viackrát podrobne vypočutý a bol to práve žalobca, ktorý prvý napadol žalovaného a spôsobil mu

vážnezranenia,pričomdobitkysazapojilonajmenejďalšíchšesťosôb,ktorémumalispôsobiťzranenia,
o ktorých žalobca tvrdí, že mu ich spôsobil žalovaný. Zranenia žalovaného spôsobené žalobcom boli
podstatne vážnejšie a žalovaný bol dlhodobo PN. Zranenia žalobcu boli spôsobené cudzími osobami
a nie sú v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. K tomuto navrhol predvolať a vypočuť svedkov
vypočutých v prípravnom konaní. Poukázal aj na prebiehajúce konanie v trestnej veci proti žalobcovi

ako obžalovanému a navrhol konanie v predmetnej veci prerušiť a vyčkať na výsledok v trestnej veci, v
ktorej bude preukázané, ako sa skutok v skutočnosti stal. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového
stavu veci a to, že 5.6.2014 bola na súde prvej inštancie podaná obžaloba na žalovaného, podľa
skutkovej vety mal žalovaný 19.10.2013 na diskotéke päsťou udrieť do nosa a následne opakovane
do zadnej časti hlavy žalobcu, čím mu spôsobil zranenia s dobou liečenia od 19.10. do 25.10.2013,
spojenú s PN od 19.10. do 28.10.2013 a tým sa mal dopustiť prečinu ublíženia na zdraví a prečinu

výtržníctva. Podľa znaleckého posudku 2/2014, vypracovaného v trestnom konaní znalcom MUDr.
Ronaldom Suchým dňa 14.1.2014, zranenia žalobcu z medicínskeho hľadiska sú považované za ľahké,
ktoré nezanechajú žiadne trvalé následky, vznikli dňa 19.10.2013 pôsobením násilia miernej až strednej
intenzity na rôzne časti hlavy a do oblasti hrudníka. PN žalobcu trvala od 19.10.2013 do 28.10.2013 a
je primeraná utrpeným poraneniam. Bolestné určil znalec na 20 bodov. Vznik hodnotiteľného sťaženia

spoločenského uplatnenia znalec nepredpokladal. Trestným rozkazom súdu prvej inštancie z 9.6.2014
pod č. k. 1T/122/2014-102 bol žalovaný uznaný za vinného za spôsobené zranenia zistené u žalobcu a
bol mu za to uložený úhrnný peňažný trest. Žalobca ako poškodený bol so svojimi nárokmi na náhradu
škody odkázaný na občianskoprávne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 27.6.2014. Dňa
23.11.2015 bola na súde prvej inštancie podaná obžaloba na žalobcu. Podľa skutkovej vety mal žalobca

19.10.2013 na diskotéke udrieť tehlou žalovaného do hlavy, následkom čoho utrpel ľahký otras mozgu
a tržnú ranu na čele, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia od 19.10. do 7.11.2013 a PN, na základe
lekárskych správ a znaleckého posudku, čím sa mal dopustiť prečinu ublíženia na zdraví a prečinu
výtržníctva. Vec je vedená na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4T/158/2015. Vyhodnotením vykonaného
dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a nárok žalobcu

bol preukázaný. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 O. z. sú 1.
porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a
škodou a 4. zavinenie. V danom prípade právny základ nároku je daný (právoplatným) uznaním viny
žalovaného v trestnom konaní, s poukazom na závery znaleckého posudku bolo preukázané v súvislosti
so spôsobenými zraneniami žalobcovi práve protiprávne konanie žalovaného a tým jeho zavinenie.

Nebol tu daný dôvod na prerušenie konania v súvislosti s prebiehajúcim ďalším trestným konaním
(vedeným voči žalobcovi), nakoľko v tomto trestnom konaní sa skúmajú zranenia žalovaného ako
poškodeného a zisťuje sa, kto je za ne zodpovedný. Predmetom skúmania už určite nebudú (opätovne)
zranenia žalobcu. Preto súd spor prejednal a vo veci rozhodol, pričom vzhľadom na uvedené súd žalobe
vyhovel (keď žalovaný výšku nároku nesporoval). Zároveň súd žalobcovi priznal aj nárok na úrok z

omeškaniazpriznanejistiny,keďžežalovanýsasúhradoupreukázateľnedostaldoomeškania.Počiatok
omeškania nároku žalobcu na bolestné určil súd v súlade s návrhom žalobcu (po márnej výzve na
zaplatenie bolestného) a pri nároku na náhradu mzdy určil počiatok omeškania dňom nasledujúcim po
doručení podania s uplatnením tohto nároku v tomto konaní (do toho času žalovaný o nároku nevedel).
Nad rámec priznaného časového obdobia žalobný nárok zamietol. V časti o trovách konania svoje

rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP, vecne len úspechom žalobcu v
spore (zamietnutá bola len nepatrná časť žalobného nároku), z ktorého dôvodu priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku zjavne iba v jeho vyhovujúcej časti veci samej a v časti náhrady trov konania

podal včas odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti zamietnutím žaloby
a rozhodnutím o náhrade trov konania v prospech žalovaného. Odvolateľ dôvodil, že si je vedomý
skutočnosti, že bol trestným rozkazom Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. 1T/122/2014 z
9.6.2014 uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a
z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorý trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť 27.6.2014. Nárok žalobcu však neuznáva z dôvodu, že nespôsobil zranenie žalobcovi
a táto skutočnosť ani nikdy nebola preukázaná. Nepodal odvolanie v zákonnej lehote proti trestnému
rozkazu, pretože zmeškal lehotu na podanie odporu, v skutočnosti sa však skutok vôbec nestal tak,
ako to žalobca uvádza. Žalovaný 19.10.2013 v spoločnosti viacerých osôb prišiel do obce Okoč na tvármiesta, kde už predtým žalobca vyvolal nedorozumenia, žalovaný sa opýtal žalobcu z akého dôvodu
napádal jeho brata a žalobca ho okamžite napadol a žalovaný sa inštinktívne bránil tak, že ho jedenkrát
udrel. Po údere žalovaného sa zapojili do bitky najmenej 6 ďalší prítomní a žalobca žalovaného opätovne

surovo napadol, spôsobil mu vážne zranenie, následkom ktorého bol okamžite odvezený do nemocnice
a žalovaný žalobcovi utrpené zranenia nespôsobil. Žalobcu zbili osoby tam prítomné a z uvedeného
dôvodu nie je žalovaný ochotný uhrádzať bolestné a stratu na zárobku za skutok, ktorý nespôsobil.
Od zahájenia trestného stíhania žalovaný tvrdil, že vec evidovaná pod sp. zn. 1T/122/2014 a vec
evidovaná pod sp. zn. 4T/158/2015 má byť pojednávaná ako jedna vec. V danej veci totiž je obžalovaný

žalobca pre prečin výtržníctva a pre prečin ublíženia na zdraví osobe žalovaného. V danej veci boli
vypočutí svedkovia navrhnutí obžalovaným, ako aj svedkovia, ktorých navrhoval vypočuť žalovaný a
ktorý objasnili priebeh výtržníctva a ublíženia na zdraví, ktorý je v úplnom rozpore so zistením pravdy v
konaní 1T/122/2014. Vážne zranenie žalovanému spôsobil žalobca, ale zranenia, ktoré utrpel žalobca
mu žalovaný nespôsobil, spôsobili ich iné osoby a z uvedeného dôvodu mu náhradu škody nemá záujem
zaplatiť. Žalovaný má záujem po zistení skutočnej pravdy zahájiť konanie o obnovu konania vo veci

1T/122/2014, pretože od začiatku tvrdí, že zranenia, ktoré utrpel žalobca nepochádzajú od neho.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Ďalej uviedol, že dôvody, ktoré žalovaný uvádza vo
svojom dovolaní nie sú zákonnými odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP a

ani tie svoje dôvody žalovaný zákonným ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP neoznačil. V
odvolaní opakuje tvrdenia už uvedené na súde prvej inštancie, ku ktorým sa žalobca viackrát písomne
vyjadril, v ktorej súvislosti poukázal na svoje písomné vyjadrenia z 12.2.2016 a 19.6.2017. Uviedol, že
tvrdenia žalovaného nie sú právne relevantné pre rozhodnutie v predmetnej veci a preto nemôžu byť ani
odvolacími dôvodmi. Žalovaný zastúpený právnym zástupcom nevie pochopiť, že v konaní o náhrade

škody za ublíženie žalobcovi na zdraví žalovaným trestným činom, súd prvej inštancie podľa § 193 vety
tretej CSP je viazaný rozhodnutím - trestným rozkazom z 9.6.2014 pod č. k. 1T/122/2014-102, ktorým
trestný súd právoplatne vyslovil vinu žalovaného za ublíženie žalobcovi na zdraví a uložil žalovanému
za to trest podľa Trestného zákona, takže v otázke, kto je pasívne právne legitimovaný na náhradu
škody za ublíženie žalobcovi na zdraví v konaní o náhradu škody v predmetnej veci poukazom na

§ 193 CSP a § 186 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých skutočnosti známe súdu z jeho úradnej činnosti
ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v zbierke zákonov SR sa nedokazujú. Predmetom
dokazovania na súde prvej inštancie nie je otázka pasívnej právnej legitimácie žalovaného v tomto
konaní na náhradu žalobcovi škody, ktorú mu spôsobil trestným činom, prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činnom výtržníctva podľa §

364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, za čo už bol odsúdený právoplatne trestným rozkazom súdom
prvej inštancie pod č. k. 1T/122/2014-102. Taktiež nie je predmetom dokazovania ublíženie žalobcovi
na zdraví žalovaným v trestnom konaní 4T/158/2015, kde je žalobca obvinený, že spôsobil ublíženie na
zdraví žalovanému, čo je úplne iný skutok a je právne irelevantný jeho výsledok pre rozhodnutie súdu
prvejinštancievpredmetnejvecionáhradeškody.Žiadalodvolaniežalovanéhoodmietnuťzdôvodujeho

neopodstatnenosti a neodôvodnenia riadne podľa zákona. Uzavrel, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vychádza z vykonaného dokazovania a zo zisteného objektívneho skutkového a právneho
stavu vo veci pred súdom z vykonaných dôkazov a opiera sa o právny poriadok Slovenskej republiky
a preto je v súlade so zákonom.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupombez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

vyhovujúcej časti veci samej treba navzdory námietkam žalovaného považovať za vecne správny, keď
súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne posúdil po právnej stránke.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia vo veci samej (tak ako táto
- rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých

súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len
konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však
aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami
uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už
uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

5. Podľa § 193 vety tretej CSP ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o
tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
Podľa R 35/1993: V občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom

konaní, o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým
aj formou zavinenia predpokladanom trestným zákonom.
Súd v civilnom konaní je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnýchpredpisovaktohospáchal;viazanosť
sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať

ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty
trestného činu (priestupku, správneho deliktu) konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti
rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin (priestupok, správny delikt) a kto ho spáchal, je daný
tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu (priestupku, správneho deliktu) zároveň
významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku.

V predmetnej veci boli súdom prvej inštancie na pojednávaní okrem iných vykonané aj dôkazy Trestným
rozkazomOkresnéhosúduDunajskáStredaz9.6.2014podč.k.1T/122/2014-102aobžalobouOkresnej
prokuratúry Dunajská Streda z 18.11.2015 pod zn. 1PV 1021/13/2201-56.
Trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda z 9.6.2014 pod č. k. 1T/122/2014-102 bol
žalovaný uznaný za vinného, že dňa 19.10.2013 v čase okolo 01,00 hod. v obci R., okres P. W., v

O. zv. F. O., kde sa konala diskotéka päsťou udrel do nosa žalobcu, dôsledkom čoho sa poškodený
zohol, kedy ho opakovane znova udrel do zadnej časti hlavy, čím menovanému spôsobil traumu capitis
- pomliaždenie hlavy, oderky a pomliaždenie nosa, tváre, čela a pomliaždenie hrudníka s dobou liečenia
od 19.10.2013 do 25.10.2013 spojenú s PN v trvaní od 19.10.2013 do 28.10.2013, následne napadol aj
prítomnú I. S. a to tak, že ju najprv v predmetnom bare sotil, kedy sa udrela o stôl a následne kedy vyšli

udrel menovanú päsťou do tváre, následkom čoho spadla, čím je spôsobil odreninu na pravom predlaktí
- ľahký úraz bez následkov s predpokladanou dobou liečenia od 19.10.2013 do 21.10.2013, teda inému
úmyselne ublížil na zdraví, dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom a verejne výtržnosti tým, že
napadol iného, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, za čo bol odsúdený k úhrnnému peňažnému

trestu vo výške 400 eur, pre prípad zmarenia peňažného trestu mu bol uložený náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov a podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného - žalobcu
s jeho nárokmi na náhradu škody odkázal na občianskoprávne konanie. Trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť 27.6.2014.
Z podania Okresnej prokuratúry Dunajská Streda z 18.11.2015 pod zn. 1PV 1021/13/2201-56 vyplýva,

že podáva obžalobu na žalobcu preto, že dňa 19.10.2013 v čase okolo 01,00 hod. v obci R., okres P. W.
na terase O. zv. F. O. v ktorom sa konala diskotéka udrel do hlavy tehlou žalovaného, ktorý z dvora baru
odchádzal, následkom čoho utrpel ľahký otras mozgu a tržnú ranu na čele, ktoré zranenia si vyžiadali
dobu liečenia od 19.10.2013 do 7.11.2013 a pracovnú neschopnosť v trvaní od 22.10.2013 na základelekárskych správ a znaleckého posudku č. 01/2014 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo,
odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Ronaldom Suchým, teda inému úmyselne ublížil na zdraví,
dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák, prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák..
Obžaloba bola podaná na Okresný súd Dunajská Streda 23.11.2015, vec bola vedená pod sp. zn.
4T/158/2015.
Odvolací súd je názoru, že opis skutkov tak ako sú uvedené vo vyššie uvedenom trestnom rozkaze
a obžalobe (na žalobcu) vylučujú spoluzavinenie (§ 441 O.z.), ktoré ani žalovaný v predmetnej veci

netvrdil (popieral len svoje zavinenie). Jedná sa o 2 rozdielne skutky, ktoré boli aj v trestných konaniach
posudzované samostatne, v obžalobe (na žalobcu) sa uvádza iný skutok ako ten, z ktorého si žalobca
uplatnil nárok (skutok popísaný v trestnom rozkaze). Žalovaný nenamietal výšku uplatnených nárokov,
tvrdil len, že nespôsobil zranenie žalobcovi a táto skutočnosť ani nikdy nebola preukázaná, že zmeškal
lehotu na podanie odporu proti trestnému rozkazu a že sa skutok vôbec nestal tak ako to uvádza
žalobca, že žalobcu zbili iné osoby ako žalovaný a že žalovaný mieni zahájiť konanie o obnovu konania

1T/122/2014. K týmto jeho námietkam odvolací súd poukazuje na vyššie uvedený výklad ust. § 193
vety tretej CSP a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že súd v civilnom konaní je viazaný
nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní, o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale
aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia predpokladanou trestným zákonom, teda súd
prvej inštancie a rovnako i odvolací súd sú viazaní právoplatným Trestným rozkazom Okresného súdu

Dunajská Streda z 9.6.2014 pod č. k. 1T/122/2014-102, že bol spáchaný prečin popísaný v skutkovej
vete a že tento spáchal žalovaný, ktoré znaky skutkovej podstaty boli zároveň významnými okolnosťami
pre rozhodnutie o žalobcom uplatnených nárokoch. Preto nemohli obstáť tvrdenia žalovaného, že skutok
sa vôbec nestal tak ako to uvádza žalobca a že žalobcu zbili iné osoby ako žalovaný. Iba zamýšľané
podanie žaloby na obnovu konania bolo bez právneho významu, rovnako ako tvrdenie o zmeškaní lehoty

na podanie odporu proti trestnému rozkazu.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre
svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov

strán, listinných dôkazov, žiadne podstatné skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul. Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd
porušilzásadyvyplývajúcezust.§191CSPvsúvislostishodnotenímdôkazov,jasneavýstižnevysvetlil,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované

právne predpisy a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkovýaprávnyzákladrozhodnutia.Súdprvejinštanciepostačujúcoodôvodnilsvojerozhodnutie;jeho
zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne
vysvetlené z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne
posúdil. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi

závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na
spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
(strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS
50/04).

Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil,
čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolacími dôvodmi nespochybneného rozhodnutia o trovách
prvoinštančného konania.

7. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci
(žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech

nemala(žalovaný),keďodvolacísúdnevidelvpredmetnejvecižiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,
ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP).

8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)