Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/321/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517205343
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3517205343.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcov: 1/ W. G., bytom T. č. XXX, 2/ X. G.,
bytom V. č. XXX proti žalovanému E. C., ml., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, L. C. nad E., právne
zastúpený Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Domus Petra, Pod Sokolice 1/B,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14. júna 2017, č.k. 7C/38/2017-55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e tak, že výrok správne znie:
„Žalovanému s a z a k a z u j e po dobu 6 mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia,
akýmkoľvek spôsobom previesť do vlastníctva tretích osôb alebo zaťažiť akýmikoľvek právami v
prospech tretích osôb byt č. XX, nachádzajúci sa vo vchode č. XX, na 5. poschodí, bytový dom, súp.č.
XXXX na parcele registra C č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. Nové Mesto nad Váhom aj s

jeho príslušenstvom, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
v podiele 6875/474772, parcela registra C č. 4552 o výmere 755 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
zapísané na LV č. 5915, k.ú. Nové Mesto nad Váhom.“

Žalobcovia m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zakázal žalovanému po dobu 6 mesiacov od nariadenia
tohto neodkladného opatrenia nakladať s bytom č. XX, definovaným vo výroku uznesenia a zároveň
rozhodol tak, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podaným návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia.
Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že na LV č. XXXX a XXXX, k.ú.
Nové Mesto nad Váhom je zapísaný ako výlučný vlastník bytu č. XX žalovaný E. C.. Z kúpnej zmluvy

uzavretej medzi predávajúcim E. C. a kupujúcim C. J. zo dňa 09.05.2017 vyplýva, že žalovaný previedol
tieto nehnuteľnosti, teda predmetný byt s príslušenstvom do výlučného vlastníctva C. J. za kúpnu cenu
60.000,- eur, pričom v zmluve je uvedené, že dohodnutú kúpnu cenu vyplatil kupujúci predávajúcemu
pred uzavretím tejto zmluvy. Z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra vyplýva, že tento podali
účastníci kúpnej zmluvy dňa 11.05.2017 na Okresnom úrade Nové Mesto nad Váhom. Právoplatným
a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.09.2013 v spojení s

opravnýmuznesenímOSNovéMestonadVáhomakoajvspojeníspotvrdzujúcimrozsudkomKrajského
súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 bolo určené, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného
bremena uzavretá formou notárskej zápisnice medzi W. J. ako darkyňou a E. C. ml. ako obdarovaným
a súčasne povinným z vecného bremena, ktorej vklad bol povolený pod V. XXXX/X a ktorou pani W. J.
previedla na svojho syna E. C. ml. byt č. XX a ktorou bolo zároveň zriadené vecné bremeno v prospech
W. J. a jej druha E. C. je voči W. G. a X. G. právne neúčinná. Ďalej rozsudkom OS Nové Mesto nad

Váhom zo dňa 27.04.2016 súd rozhodol, že žalovaná W. J. je povinná zaplatiť žalobcom sumu vo
výške 19.496,- eur s príslušenstvom, zároveň priznal žalobcom 100% náhradu trov konania. Rozsudokdoposiaľ nenadobudol právoplatnosť, pretože vo veci je podaný opravný prostriedok a spis sa nachádza
v dôsledku odvolania sa na Krajskom súde v Trenčíne.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods.
1, 2, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, §332 ods. 1, § 333, § 334, § 338 CSP.
3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné
opatrenia, ktoré boli nariaďované v zmysle § 74 a nasl. O.s.p. zák.č. 99/63 Zb.. Novozavedeným
inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení, podľa ktorej bolo

cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov a následne rozhodnúť vo veci samej.
Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie, pretože po nariadení navrhovaných opatrení
nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne opraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Neodkladné opatrenie slúži zabezpečeniu ochrany, porušeniu alebo porušených alebo
ohrozených práv strán sporu a je na mieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

Je nutné, aby boli splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie a buď potreba neodkladnej
úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pre úspešnosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale aj osvedčenie,
že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Ust. § 325 CSP obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet

uplatneniainštitútuneodkladnéhoopatreniavpraxi,súdtakmôženariadiťneodkladnéopatrenieajiného
obsahu ako vypočíta Civilný sporový poriadok. Žalobcovia osvedčili, že žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu,
ktorou previedol vlastníctvo k predmetným k nehnuteľnostiam na ďalšiu osobu. Výkon rozhodnutia je
v súčasnej situácii ohrozený a je potrebné mu poskytnúť neodkladnú ochranu. Je naplnená zákonná
požiadavka pre nariadenie neodkladného opatrenia a to existencia reálnej obavy, že bude prípadná

exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku. Žalobcovia osvedčili reálnu obavu, že v prípade
prevodu nehnuteľnosti na tretie osoby bude uplatnenie a následná vymožiteľnosť ich práva podstatným
spôsobom sťažená. Súd sa stotožnil so skutkovým i právnymi dôvodmi návrhu, a preto v celom rozsahu
návrhu vyhovel. Nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodnutím dočasným, jeho trvanie v tomto

konkrétnom prípade súd obmedzil na čas 6 mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia. Táto doba
je postačujúca na to, aby bola poskytnutá neodkladná ochrana porušených a ohrozených práv žalobcov
a zároveň by sa predišlo situácii, že bude prípadná exekúcia ohrozená.
4. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorí mali v konaní plný
úspech im bolo priznané právo na plnú náhradu trov konania.

5.Protitomutorozhodnutiupodalvčasodvolaniežalovaný,ktorýžiadal,abykrajskýsúdakosúdodvolací
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadenie neodkladného opatrenia zamietne,
prípadne zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie a uplatnil si náhradu trov konania. Mal za
to,žeuzneseniejearbitrárne,nedostatočneodôvodnené,nepresvedčivé,zmätočnéanepreskúmateľné.
Súd nijakým spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie vydať neodkladné opatrenie. Súd sa má vyrovnať

s argumentami žalobcov a nie ich nekriticky prevziať, citovať ustanovenia o neodkladnom opatrení a
dospieť k rozhodnutiu, ktoré zásadným spôsobom zasahuje do základných ústavných práv žalovaného.
Súd sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovanému mali byť vyplatené peňažné prostriedky,
ktoré ďaleko prevyšujú hodnotu bytu a nie je možné, aby bol čo i len ohrozený nárok žalobcov, ktorý
je stále predmetom súdneho konania a teda nie je existujúci a potvrdený. Súd sa rovnako nezaoberal

tým, ako je možné, že žalobcovia disponujú kúpnou zmluvou medzi žalovaným a jeho bratom, na
základe akého ustanovenia a akého právneho predpisu vydal Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom
túto listinu žalobcom. Mal preto za to, že žalobcovia podali návrh na základe dôkazov, ktoré získali v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobcovia nikdy neboli vlastníkmi bytu, jeho
príslušenstva a prislúchajúcej časti na pozemku s tým, že W. J. nikdy neprestala byť jedinou a výlučnou

vlastníčkou predmetného bytu. W. J. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, pretože zmluva o úvere
je absolútne neplatná a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práv k nehnuteľnosti absolútne
neplatná. Žalobcovia nemohli riadne nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže spoločne s
S.O.S Finance nebola vlastníkom nehnuteľnosti, pričom nikto nemôže na druhého previesť viac práv
ako má sám (rozsudok KS Trenčín 8Cob/60/2010). Rovnako aj W. J. mala deti, keď ju neoprávnene

vyhnali z jej vlastného bytu a v čase, keď v ňom neoprávnene žili žalobcovia, okrem toho bola v
staršom veku a zlom zdravotnom stave. Kým W. J. si akékoľvek nároky má právo uplatňovať iba
voči spoločnosti S.O.S. Finance, ktorá je právnickou osobou bez akéhokoľvek majetku, od ktorej nikdy
čo i len časť uspokojenia jej nárokov, žalobcovia si všetky svoje nároky uplatnili výlučne voči W. J.,ktorá tým prichádza o celý svoj majetok, hoci nikde právny predpis právo žalobcov, či akejkoľvek tretej
osoby neporušila. Tvrdenie žalobcov, že W. J. je ich dlžníkom je nepravdivé a súdu to muselo byť
zrejmé. Voči rozsudku OS Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn. 6C/58/2011 podala W. J. odvolanie,

pričom kým súd nerozhodne v tomto konaní, sú tvrdenia žalobcov o akomkoľvek výsledku konania
minimálne predčasné a nemožno dospieť k inému záveru ako tomu, že sa javí minimálne podozrivým,
že si dovoľujú uvádzať predpoklad toho, ako odvolací súd rozhodne. Žalobcovi byt, ktorý nebol nikdy
ich vlastníctvom sčasti prerobili v čase, keď ho neoprávnene bez akéhokoľvek zákonného titulu obývali.
Ak by súd nahliadal do spisu 6C/58/2011, bolo by zrejmé, že v žiadnom prípade nemohlo ísť o prerábku

v deklarovanej sume takmer 20.000,- eur. Toto konanie sa vedie výlučne za účelom ustálenia hodnoty
prerábky a nie z dôvodu, že by W. J. nechcela žalobcom uhradiť náklady spojené s prerábkou. Ďalej
žalovanýjednoznačnenamieta,žebybolbytnajehoosobuprevedenýúčelovo.Takýtozáverjeabsurdný
a zasahujú do základných ústavných práv fyzickej osoby v tomto prípade W. J. a žalovaného. V
čase podpisu darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena bola W. J. jedinou a výlučnou
vlastníčkou bytu. Neviedlo sa žiadne súdne konanie medzi žalobcami a W. J. a bolo jej zákonným

právom rozhodnúť sa ako s bytom naloží. Ak by bolo úmyslom byť ďalej reťazovito predávať asi by
na ňu žiadne vecné bremeno typu doživotného užívania nezriaďovali. Tvrdenia žalobcov sa preto javia
ako absolútne nelogické. Naopak hoci k vysťahovaniu a odovzdaniu bytu zo strany žalobcov malo
dôjsť začiatkom roku 2011, kedy nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudok KS v Trenčíne,
žalobcovia odmietali byt uvoľniť a odovzdať ho jedinej oprávnenej vo vlastníctve až do júla 2011 a to

až po dohovore zo strany polície. Ani k dnešnému dňu nebolo právoplatne vykonateľne rozhodnuté,
že by W. J. bola dlžníkom žalobcov. Napriek tomu uvádza, že účelom rozhodnutí súdov bolo určenie,
že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá medzi W. J. a žalovaným sú voči
žalobcom neúčinné, t.z. nie že sú neplatné. Právnymi následkami úspešného odporovania právneho
úkonu je okrem iného zachovanie právnych následkov z odporovaného právneho úkonu voči tomu,

kto s dlžníkom tento právny úkon urobil, t.j. žalovaný je riadnym a legitímnym vlastníkom bytu. Ku dňu
podpisu kúpnej zmluvy, ani ku dňu podania tohto vyjadrenia na súd nebolo vydané žiadne neodkladné
opatreniezabezpečovacie,prípadneinéopatreniesúdu,ktorébyrobiloprevodnehnuteľnostineplatným.
Okrem toho poznámka bola riadne uvedená v kúpnej zmluve, teda nebolo v žiadnom prípade účelom
účastníkov právneho úkonu túto skutočnosť zamlčať alebo vykonať prevod nehnuteľnosti za účelom

ukrátenia žalobcov. Prevod nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a
C. J. je platný a spôsobilý zápisu. Na základe žiadnej právnej skutočnosti alebo rozhodnutia nedošlo k
obmedzeniu práva žalovaného, byt resp. nehnuteľnosť previesť na tretiu osobu. Zo strany žalobcov ide
jednoznačneozastrašovaciekonanie,ktorémázanásledokporušenieprávžalovanéhoaC.J.nariadny
a legitímny a zákonom povolený prevod nehnuteľnosti. Úlohou súdu cestou nariadenia neodkladného

opatrenia nemá byť náprava skutočnosti, že žalobcovia si v minulosti uplatnili na súde nárok, ktorým
sa im dnes nezdá dostatočný. Takýto postup súdu je neakceptovateľný. Okrem toho má žalovaný za
to, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia sa domáhajú
nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, ktoré
má byť ešte len vynesené. Žiadne právoplatne vykonateľné rozhodnutie ku dnešnému dňu vynesené

nebolo. Neexistuje vymáhateľná pohľadávka žalobcov voči žalovanému, len W. J. a nie to ešte exekúcia
ako základný predpoklad úspešnosti v návrhu. Priznanie pohľadávky je predpokladom toho, aby veriteľ
mohol na podklade rozhodnutia, ktorým bolo jeho žalobe vyhovené domáhať sa vykonania exekúcie.
Preto nedošlo k naplneniu základného a najpodstatnejšieho predpokladu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Rovnako poukázal žalovaný na skutočnosť, že prevod nehnuteľnosti má nastať z dôvodu

uzavretia kúpnej zmluvy na základe odplatného prevodu nehnuteľnosti a nie darovacou zmluvou, pričom
nie je splnená ani ďalšia podmienka a to, že by prevodom došlo k takému zmenšeniu majetku, že
by sa tým ukrátilo uspokojenie hypotetickej pohľadávky žalobcov, pretože majetok, ktorý žalovaný na
základe kúpnej zmluvy nadobudne jednoznačne postačuje na uspokojenie pohľadávky žalobcov aj keď
hypotetickej. Okrem toho nárokom žalobcov zatiaľ stále nie je nárok týkajúci sa alebo viažuci sa k

vlastníckemu právu k nehnuteľnosti, bytu, ale ide iba o peňažný nárok. Napokon žalovaný považuje za
neodkladné opatrenie za nevykonateľné, pretože neobsahuje náležitosti podľa § 42 ods. 2 katastrálneho
zákona. Žalovaný má za to, že žalobcovia v konaní neosvedčili, že tu existuje naliehavá bezprostredná
potreba úpravy pomerov medzi účastníkmi a neosvedčili, že by bol bez nariadenia neodkladného
opatrenia ohrozený výkon exekúcie a podľa neho petit tak ako ho navrhli žalobcovia nevykonateľný.

Napriek tomu súd vydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia.
6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia 1/, 2/, ktorí žiadali, aby krajský súd ako
súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Poukazovali
na tú skutočnosť, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, zktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie aspoň osvedčená (rozhodnutie NS SR
5Cdo/91/2012). Argumenty žalovaného, že jeho matka nie je dlžníkov žalobcov a nárok ešte nie je
právoplatný, v tomto kontexte poukázali na rozhodnutie KS v Trenčíne 5Co/101/2017 pri obdobnej

situácie, kde odvolací súd vyslovil právny názor, že podanie opravného prostriedku vrátane popierania
vymáhateľnej pohľadávky nie je dôvodom na to, aby nemohlo byť nariadené neodkladné opatrenie. Vo
vzťahu k odôvodneniu napadnutého uznesenia poukázali na znenie CSP, ktoré umožňuje konajúcemu
súdu odôvodniť neodkladné opatrenie len s poukazom na skutkové a právne dôvody návrhu. Vo vzťahu
k neúčinnosti darovacej zmluvy a jej neplatnosti žalobcovi k návrhu nikde neuvádzali, že darovaciu

zmluvu považujú za neplatnú. Práve z dôvodu, že odporovacia žaloba mala byť prostriedkom slúžiacim
k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, ktorá neustále narastá a to postihnutím bytu č. 26
príslušenstva a žalovaný chcel previesť tento byt na tretiu osobu, čím zmaril uspokojenie žalobcov,
žalobcovia svoj návrh na neodkladné opatrenie vrátili sa na súd. Okrem toho namietajú rozpor kúpnej
zmluvy s dobrými mravmi. Účelovosť prevodu jediného majetku, ktorý by mohol slúžiť k uspokojeniu ich
pohľadávky. Žalobcovia získali zo zbierky listín dôkaz, kúpnu zmluvu a návrh na vklad oficiálnou cestou

na OÚ Nové Mesto nad Váhom, nakoľko im toto právo ako osobám pôvodne zapísaným ako vlastníkom
bytu č. 26 príslušenstva vyplýva zo zákona o katastri nehnuteľnosti. Z argumentácie žalovaného, t.j.
že nebude platiť dlhy svojej matky vyplýva, že nemá záujem znášať výkon exekúcie na tento byt.
Toto vlastne potvrdzuje tvrdenie žalobcov o zámere žalovaného a brata jeho matky zmariť vymoženie
pohľadávky žalobcov. Pokiaľ žalovaný argumentuje dvojnásobkom kúpnej ceny za byt vo vzťahu k

pohľadávke voči jeho matke, matka žalovaného ako priama dlžníčka nemá žiaden majetok, ktorý by bol
použiteľnýnaúhradupohľadávky,jestarobnádôchodkyňa,samadopadlapriuplatňovanínáhradyškody
voči spoločnosti S.O.S Finance rovnako ako žalobcovia, ktorí majú pohľadávky voči tejto spoločnosti z
titulu vrátenia kúpnej ceny, ktorú za byt zaplatili a ktorú si v exekučnom konaní vymáhajú od roku 2014.
Táto pohľadávka je nevymožiteľná, nakoľko na spoločnosť S.O.S. Finance, ktorá získala v minulosti

byt od matky žalovaného a následne ho odpredala žalobcom, je vedených množstvo exekúcii. Podľa
registra sa vedú exekúcie v sume 380.539,- eur s príslušenstvom. Nikto žalobcom nevráti vysokú sumu,
ktorú tejto spoločnosti zaplatili ako kúpnu cenu, ale je tu riziko, že sa nedomôžu ani financií, ktoré do
bytu investovali. Čo sa týka argumentácie žalovaného, že žalobcovia nezákonné vstúpili do konania
o povolenie vkladu a žiadali, aby kataster tento nepovolil, je to len názor žalovaného a jeho právneho

zástupcu, pretože žalobcovia sú veriteľmi dlžníčky matky žalovaného, ktorý má z úkonu, ktorý na neho
matka previedla byt v prospech. Musí si teda uvedomiť následky odporovania. Majú preto za to, že
riadne osvedčili podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia a súd prvej inštancie preto rozhodol
vecne správne.
7. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadril.

8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov:
9. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom
rozsahu stotožňuje, z LV č. 5584 a XXXX, k.ú. Nové Mesto nad Váhom vyplýva, že žalovaný je vedený

ako výlučný vlastník bytu č. XX, definovaného vo výroku tohto uznesenia, pričom kúpnou zmluvou zo
dňa 09.05.2017 previedol predmetný byt na kupujúceho C. J. do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu
60.000,- eur, zároveň z návrhu na vklad vyplýva, že účastníci kúpnej zmluvy podali dňa 11.05.2017 na
Okresnom úrade Nové Mesto nad Váhom konanie o povolenie vkladu, ktoré sa vedie pod č. V - XXXX/
XXXX.

10. Ďalej z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ úspešne odporovali
právnemu úkonu a to darovacej zmluve, ktorú uzavrela matka žalovaného so žalovaným, vrátane zmluvy
o zriadení vecného bremena, pričom na základe rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 19.09.2013, č.k. 11C/32/2013-285 v spojení s opravným uznesením zo dňa 22.10.2013, č.k.
11C/323/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 5Co/189/2014-363 zo dňa 29.10.2014

bolo určené, že darovacia zmluva uzavretá medzi matkou žalovaného W. J. a žalovaným je voči
žalobcom 1/, 2/ právne neúčinná.
11. Rovnako faktom je, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27.04.2016,
č.k. 6C/58/2011-649 bolo rozhodnuté, že W. J. je povinná zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 19.496,- eur
s príslušenstvom, pričom rozsudok doposiaľ právoplatný nie je, pretože vo veci bol podaný opravný

prostriedok a vec sa nachádza na Krajskom súde v Trenčíne, ktorý bude o podanom opravnom
prostriedku rozhodovať.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. c/ CSP pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatreniemôže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo
právami.

13. Posúdením v konaní zisteného skutkového stavu v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP
dospel odvolací súd k záveru, že v tomto prípade sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia.
14. Faktom je, že pohľadávka žalobcov 1/, 2/ voči matke žalovaného doposiaľ právoplatne judikovaná
nebola, avšak táto pohľadávka je aspoň osvedčená, nakoľko rozsudkom súdu prvej inštancie, teda

rozsudkom okresného súdu bola W. Bieliková matka žalovaného zaviazaná zaplatiť žalobcom 1/, 2/
sumu 19.496,- eur s príslušenstvom. Rovnako faktom je, že žalobcovia 1/, 2/ úspešne právoplatne
odporovali právny úkon, ktorým matka žalovaného darovacou zmluvou previedla na žalovaného byt
definovaný vo výroku tohto uznesenia.
15. Na základe týchto skutočností mal odvolací súd za to, že žalobcovia osvedčili existenciu pohľadávky
voči matke žalovaného, zároveň osvedčili, že právoplatne zodporovali právny úkon matky žalovaného

vo vzťahu k uzatvorenej darovacej zmluve medzi matkou žalovaného a žalovaným.
16. Odvolací súd sa domnieva, že v zmysle § 325 ods. 1 CSP je potrebné bezodkladne upraviť pomery v
danom spore neodkladným opatrením podľa návrhu žalobcov. Žalobcovia odôvodnili svoj návrh tým, že
v prípade ďalšieho prevodu nehnuteľností definovaných vo výroku tohto uznesenia by došlo k sťaženiu
naplnenia účelu meritórneho rozhodnutia, ktorého účelom bolo, aby sa žalobcovia mohli uspokojiť

z majetku, ktorý žalovaný nadobudol odporovaným právnym úkonom. Za stavu, pokiaľ by žalovaný
predmetné nehnuteľnosti ďalej previedol by mal žalobca nárok na peňažnú náhradu voči nemu.
17. Dôsledkom úspešného odporovania právneho úkonu je v zmysle ust. § 42b ods. 4 OZ neúčinnosť
tohto úkonu. Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon tak, že veriteľ môže požadovať
uspokojenie pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak

to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Neúčinnosť
právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno
vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt
nedošlo. Ak to však nie je možné, napr. pretože vec sa už nenachádza u žalovaného, priznáva
zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného právneho
úkonu. Aj keď zmena vlastníctva veci, ktorá bola nadobudnutá z odporovateľného právneho úkonu v
priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, nemá právny význam a môže mať
význam až pri posudzovaní možnosti veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania je zrejmé, že v
prípade ak žalovaný prevedie nehnuteľnosť na inú osobu, budú žalobcovia nutení sa ďalšou žalobou

domáhať zaplatenia peňažnej náhrady, pretože sa už nebudú môcť uspokojiť exekúciou z predmetných
nehnuteľností.Vymoženietejtonáhradymôžebyťpotomotázne,pretožezávisíodmajetkovýchpomerov
žalovaného.
18. V tomto kontexte odvolací súd použil poukazuje na rozsudok NS SR, sp.zn. 1Cdo/26/97, z ktorého
vyplýva, že kto od dlžníka nadobudne vlastníctvo k veci, nestráca ho ani v prípade, ak veriteľ právnemu

úkonu dlžníka úspešne odporoval. Preto v prejednávanej veci je nepochybné, že pokiaľ žalovaný
previedol kúpnou zmluvou na tretiu osobu nehnuteľnosť, ktorá bola úspešne zodporovaná žalobcami 1/,
2/ v konaní, ktoré je právoplatne skončené a vykonateľné, takýmto prevodom by sa zmysle úspešného
odporovania žalobcov 1/, 2/ voči právnemu úkonu uzavretého medzi matkou žalovaného a žalovaným
stratil a takéto konanie by vyvolalo ďalší spor.

19. Vo vzťahu k neprimeranosti nariadeného neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovanému
nároku odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie obmedzil dobu trvania tohto neodkladného opatrenia
na čas šiestich mesiacov, v dôsledku čoho dospel odvolací súd k záveru, že takýmto spôsobom nedôjde
k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaného.
20. Vo vzťahu k arbitrárnosti rozhodnutia spočívajúceho v nedostatočnom odôvodnení napadnutého

uznesenia a vo vzťahu k pojmu vymáhateľná pohľadávka, odvolací súd zdôrazňuje, že odporovať možno
právnemu úkonu dlžníka aj predtým, než sa veriteľova pohľadávka stala vymáhateľnou, nie je pritom
rozhodné, či ide o pohľadávku splatnú alebo nie, alebo či ide o budúcu pohľadávku. Pre uplatnenie
odporovateľnosti je právne významné, že veriteľ je skutočným veriteľom a dlžník urobil ukracovací úkon
s tým, že osvedčenosť nároku žalobcov 1/, 2/ vo vzťahu k budúceho možného výkonu rozhodnutia je

daná práve uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou.
21. Vo vzťahu k pohľadávke žalobcov 1/, 2/ voči matke žalovaného odvolací súd ďalej dodáva, že
pokiaľ nedôjde k právoplatnému judikovaniu tejto pohľadávky, logicky nemôže dôjsť ani k vymáhaniupohľadávky prostredníctvom exekučného súdu a následne nebude môcť byť ukrátené ani právo
žalovaného, prípadne tretej osoby, na ktoré bol objekt prevedený vo vzťahu k budúcej možnej exekúcii.
22. Na základe týchto úvah v konečnom dôsledku odvolací súd dospel k záveru, že dočasná úprava

pomerovvdanomsporevdanomprípadejenamiesteajedôvodnéneodkladnýmopatrenímžalovanému
uložiť zákaz nakladať s nehnuteľnosťou definovanou vo výroku tohto uznesenia.
23.Faktomje,žesúdprvejinštancieprinariaďovaníneodkladnéhoopatreniapochybilvovýrokovejčasti,
nakoľko toto uznesenie obsahovali vady v časti týkajúcej sa definície nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
nariaďovaného neodkladného opatrenia s tým, že toto pochybenie opravil odvolací súd vo výroku tohto

uznesenia tak, aby listina bola v súlade s § 42 katastrálneho zákona.
24. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 123 Občianskeho zákonníka vymedzuje práva vlastníka
s tým, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať
jeho plody, úžitky, nakladať s ním. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu PL ÚS 7/96 je potom možné
konštatovať, že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ
uplatneným jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca k popretiu

iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na
určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR sa vyžaduje rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov.
25. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalobcom 1/, 2/ bola priznaná náhrada trov

konania voči žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku
na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu, rozhodnutím ktorým sa konanie končí, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).