Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225282
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213225282.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,zastúpenýTOMÁŠKUŠNÍR,s.r.
o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:36613843protižalovanému:F.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
P. XXX, o zaplatenie 1.752,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 12. septembra 2016 č. k. 14C/499/2014-111 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 497, § 499, § 502
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 879j, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. b/, § 54 ods. 1, 2,
§ 524 ods. 1, 2, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods. 8, § 2 ods. 1 zákona č. 438/2001
Z. z. o bankách. Uviedol, dňa 30. 10. 2013 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.752,14 eura s príslušenstvom a náhradou trov konania.

Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom základe, že žalovaný s jeho právnym predchodcom
(spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s.) uzatvoril dňa 27. 09. 2007 zmluvu č. 192887696, na základe
ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne splatiť. Celková dlžná suma ku
dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5.215,19 eura (z toho dlžná istina predstavovala sumu
vo výške 4.660,22 eura, úrok sumu vo výške 83,12 eura, úrok z omeškania sumu vo výške 462,88 eura
a ostatné príslušenstvo sumu vo výške 8,97 eura). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej
istiny titulom neuhradených splátok splatných v období od 10. 11. 2010 do 10. 09. 2012 v celkovej výške

1.752,14 eura, úroku z omeškania vyčísleného z dlžných splátok za obdobie od 11. 11. 2010 do 13. 11.
2011 celkove vo výške 45,20 eura, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.752,14 eura od 14.
11. 2011 do zaplatenia. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE uzatvorenej medzi
žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s. dňa 28. 09. 2011, žalobca nadobudol od svojho
právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola
špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
žalovanému oznámené písomným podaním právneho predchodcu žalobcu zo dňa 28. 09. 2011. Ako

vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t. j. k 28. 09. 2011)
bol žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 183 dní. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu
uzatvoril dňa 27. 09. 2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0192887696. Na základe tejto zmluvy bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.319,39 eura (100.000,- Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľoviv mesačných splátkach po 76,18 eura (2.295,- Sk) v období od 10. 10. 2007 do 10. 09. 2012. Úroková
sadzba bola ustálená vo výške 12,35 % ročne a RPMN vo výške 15,70 %. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy
o postúpení pohľadávok žalovaný titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval

sumu 5.215,19 eura, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 4.660,22 eura, úroku vo výške
83,12 eura, úroku z omeškania vo výške 462,88 eura a ostatného príslušenstva vo výške 8,97eura,
keď písomným podaním zo dňa 25. 10. 2011 k tomuto dňu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a
žalovaného požiadal o okamžitú úhradu dlžnej sumy celkove vo výške 5.396,73 eura do 05. 11. 2011.
Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere

v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na
žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i

keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný

zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností), ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 04. 2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním, rešpektujúc rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
č. k. 9Co/741/2015-93 zo dňa 12. 05. 2016 dospel k záveru, že v danej veci je potrebné bez ohľadu
na štádium konania prioritne sa zaoberať otázkou vecnej legitimácie strán sporu v tomto konaní.

Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd preukázanú, keďže ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu,
plnenie z ktorého je predmetom tohto konania (pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného žalobca preukázal
predložením zmluvy o splátkovom úvere, plnenie z ktorej je predmetom sporu). Pokiaľ však ide o
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd konštatoval, že v zmysle zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle

§ 92 ods. 8 citovaného zákona, t. j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ pohľadávky
písomne vyzval žalovaného na úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním
nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia pohľadávky
banky voči dlžníkovi na tretiu osobu. Nakoľko dodržanie tohto postupu zo strany právneho predchodcu
žalobcu zo strany žalobcu preukázané nebolo, súd bol nútený konštatovať, že žalobca nepreukázal

svoje skutkové tvrdenie o tom, že je právnym nástupcom spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s. vo
vzťahu k pohľadávke zo zmluvy č. 0192887696 uzatvorenej so žalovaným dňa 27. 09. 2007, a teda
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je
predmetom tohto konania, keď zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia
pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (§ 524

Občianskeho zákonníka). Súd preto z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
tomto konaní žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania (prvostupňového i
odvolacieho) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 396 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol tou stranou
sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému v
súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd vyslovil, že žalovaný nemá právo na ich náhradu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním
jeho zmeny tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. domáhajúc sa zrušenia rozhodnutia súdu
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie
nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu

žalovanémuopostúpenípohľadávkyspoluspodacímhárkom,preukazujúcimodoslanietejtopísomnosti
žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolaťneplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. Poukázal na rozsudok NS
SR sp. zn. 4Obo 210/2001 a na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co/228/2016 a sp. zn.
8Co/564/2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015 a Krajského súdu v Nitre sp. zn.

9Co/133/2013. Súd prvej inštancie pochybil a vec nesprávne právne posúdil, ak napriek predloženému
oznámeniu o postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy o postúpení. Zo znenia ustanovenia §
92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktorá je už splatná. Ak by zákonodarca v predmetnom ustanovení mienil upraviť oprávnenie
banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý je už splatný a s ktorým je dlžník v omeškaní,

potom by druhá veta ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách bola v praxi neaplikovateľná a
nadbytočná, nakoľko v prípade, ak by dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva, tak by už banka nemala čo postupovať, a
teda banka by ani nemala aké právo uplatňovať. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne. Ďalej uviedol, že postúpením pohľadávky
sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488

Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splnenie svojej pohľadávky. Preto považuje
za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou na neho prešli všetky práva s touto pohľadávkou
spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Preto je zrejmé, že banka môže

postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 92 ods.
8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo
systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava
výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o
podmienkach, za splnenie ktorých dochádza k porušeniu bankového tajomstva. Taktiež je toho názoru,

že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spojiť s
občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky,
v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú NBS podľa § 50 ods. 1
Zákona o bankách. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách

nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené
len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. A teda ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Ďalej poukázal na to, že v
súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v
omeškanípodobu1183dní,tedasúčetvšetkýchomeškanížalovanéhosplnenímčolenčastitohoistého

peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok, zastával
názor, že jeho právny predchodca by konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách (a
teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal.
Poukázal na bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého klient výslovne súhlasí

s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Záverom uviedol, že
pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie, predmetnú skutočnosť preukázal predloženým oznámením o
postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou
časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379a§380ods.1CSP)prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania,sverejnýmvyhlásením
rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

4. Predmetom konania je žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 1.752,14 eura spolu s úrokom z
omeškania zo splátok za obdobie od 11. 11. 2010 do 13. 11. 2011 vo výške 45,44 eura, ročným
úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.752,14 eura od 14. 11. 2011 do zaplatenia, ako i
náhradou trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 28. 09. 2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a. s., Tomášikova 48, Bratislava a

žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili
dňa 27. 09. 2007 Zmluvu č. 192887696, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa a. s. poskytla
žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti súupravené v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 5.215,19 eura, ktorá pozostávala z istiny 4.660,22 eura, riadneho úroku
83,12 eura, úroku z omeškania 462,88 eura a ostatného príslušenstva 8,97 eura. Podľa zmluvy postupca

poskytol žalovanému úver vo výške 3.319,39 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo
výške 76,18 eura, vždy k 10. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval splátky úveru splatné
od 10. 11. 2010 do 10. 09. 2012 v počte 23 a celkovej výške 1.752,14 eura. Splátky pôvodne splatné
od 20. 11. 2011 do 10. 09. 2012 sa stali splatnými dňa 13. 11. 2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v konaní neuplatňoval.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na

danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov

uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

13. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne
posúdil a v otázke rozhodujúcej pre posúdenie danej veci- v otázke aktívnej legitimácie žalobcu správne
a dostatočným spôsobom rozhodnutie odôvodnil. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil,
a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody v zmysle ustanovenia

§ 387 ods. 2 CSP odkazuje.

14. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, s ohľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu,
odvolacísúdudáva,ževprejednávanejvecibolozrejmé,ževzťahmedziprávnympredchodcomžalobcu
a žalovaným vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to Zákonom

o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom s charakterom lex specialis.
Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem
všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka je potrebné zohľadniť aj
špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky podľa Zákona o bankách, zakotvenú v ustanovení§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Toto ustanovenie sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia
bankovej pohľadávky z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá je dôležitá v priebehu trvania

úverovéhovzťahu.Podmienkyuvedenévpredmetnomustanovenípodmieňujúplatnosťprávnehoúkonu
postúpenia pohľadávky, pričom súd prvej inštancie ustálil správny právny záver, keď uviedol, že žalobca
splnenie týchto podmienok nepreukázal, keď nepreukázal doručenie výzvy na plnenie žalovanému.
Uvedený predpoklad je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky a musí byť splnený
v čase postúpenia pohľadávky. Súd prvej inštancie sa tak správne vysporiadal s otázkou aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu, keď mal za to, že táto v predmetnom konaní nie je daná. Na uvedenom závere
nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný ako dlžník bol v omeškaní 1183 dní, keď podľa argumentácie
žalobcu v takomto prípade výzva potrebná nebola, pretože z dikcie ustanovenia § 92 ods. 8 (jeho druhej
vety) Zákona o bankách je zrejmé, že následkom viac ako rok trvajúceho omeškania klienta je iba
prípustnosť postúpenia aj v prípade, že klient uhradí celý omeškaný dlh. Nevyplýva z nej však to, že
by pri viac ako rok trvajúcom omeškaní nebola ako podmienka postúpenia potrebná výzva banky. Súd

prvej inštancie tak správne postupoval, keď žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu zamietol. S ohľadom na dôvod zamietnutia žaloby a nenaplnenie zákonného predpokladu pre
platné postúpenie pohľadávky je potom ďalšia argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, týkajúca sa
splatnosti pohľadávky a vyhlásenia jej mimoriadnej splatnosti bezpredmetná.

15. Je preto potrebné konštatovať, že správnym bol záver súdu prvej inštancie o tom, že právny
predchodca žalobcu bol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému len po tom, ak bol
žalovaný napriek písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj bez súhlasu žalovaného. V prípade, že takéto
predpokladysplnenéneboli,resp.zvykonanéhodokazovaniaichsplnenienevyplynulo,bolopotrebnéna

takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku, ktorej postúpenie by bolo v priamom
rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej
sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť
je povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky žalovaného prihliadať.

16. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd
rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v
takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že

žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).