Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 2, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/144/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115011554

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115011554.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Anny
Papcunovej a Petra Železníka na hlavnom pojednávaní dňa 2. mája 2018 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Š. S., nar. XX.X.XXXX Y. F., V. L. P. Č.. XXX, S.. F. - S.,

je vinný, že

-dňa 19.3.2015 v čase o 17.45 hod. v J. na zastávke MHD L. Y. Ľ., následne na to ako poškodený za

účelom predaja odovzdal svoj mobilný telefón zn. C. A. X, XX D. R., Y.. Č.. XXXXXXXXXXXX, striebornej
farby s nabíjačkou a slúchadlami C. O. spoločne odišli na vozidle zn. Š. O., modrej farby, nezisteného
evid. čísla z miesta preč aj s mobilným telefónom a to bez zaplatenia, čím tak A. K., X.. XX.XX.XXXX,
V. L. J. - Ľ. - Š. Z., N.. L. XXXX/XX spôsobili škodu vo výške 699,- Eur,

teda

-poskytol pomoc inému pri prisvojení si cudzej veci a spôsobení malej škody,

čím spáchal

-prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou účastníctva podľa § 20 ods. 1
písm. d) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest uložený rozsudkom

Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T 25/16 zo dňa 17.3.2016 považuje na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 16.12.12015 obžalobu na obvinených 1/C. O. pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a 2/Š. S. a 3/F. Y. pre skutok, ktorý kvalifikoval

ako prečin krádeže podľa § 212 ods.1 Trestného zákona spáchaného formou účastníctva podľa § 20
ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného Š. S., svedkov A. K., H.
L., C. O., F. Y., ako aj prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný Š. S. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že potom, čo prišiel pre neho
Y., išli na kávu tak pred obedom do C. v F., kde sa rozprávali o živote a dal zo svojho telefónu zavolať
O., lebo nemal kredit a potom sa obžalovaného spýtal, či nejdú do J., že si potrebuje niečo vybaviť.
Potom sa stretol s tým chlapcom a sa s ním rozprával vonku a obžalovaný sedel v aute. Obžalovaný
pokračoval, že potom si všetci sadli do auta, aj ten chlapec a šli pred nejaké obchodné centrum, O. tam

vystúpil z auta sám, išiel smerom k obchodu a asi na polke cesty sa otočil, vrátil sa a išli naspäť na
to miesto, kde boli prvýkrát na zastávke, vystúpili zase O. s tým chlapcom, rozprávali sa, tak O. sadol
do auta a povedal Y., nech ide preč. Obžalovaný ďalej uviedol, že on sa do toho nestaral, či ide kúpiť
mobil alebo čo s ním chce, išli domov, kde na pol ceste hovoril, že mu nedal peniaze, tak si obžalovaný
myslel, že sa s ním ináč dohodol a keď prišli do F., potom čo ho poprosil, či ho neodvezie do B., že mu dá

peniaze na naftu, kde keď prišli, peniaze mu nedal s tým, že nemá a dá mu neskôr. Obžalovaný odišiel
preč a odvtedy sa s ním nevidel. Obžalovaný pokračoval, že do J. šli na aute, ktoré si Y. od niekoho
požičal a bola to Š. O.. Ku komunikácii medzi O. a poškodeným na zastávke uviedol, že on sedel v aute,
nemiešal sa do toho a v aute sa O. poškodeného pýtal vecí ohľadne telefónu. Obžalovaný dodal, že
nevedel, prečo majú ísť do J., nevedel ani komu volal.

Vzhľadom na rozpory bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že potom
čo sa znova v J. vrátili na zastávku, kde C. spolu s mužom vystúpili a po chvíli si C. sadol a povedal F.,
aby pridal a mal pri sebe mobilný telefón a to, že ho ukradol im povedal potom, čo nasadol do auta, teda
na ceste späť do F.Š.. Po ceste s niekým telefonoval a chcel, aby ho odviezli do B., kde chcel telefón

predať a keďže C. už nemal benzín, zastavili ešte v P. a vymenili vozidlo za Y. L. a C. sa v obci stretol
s nejakým chlapcom, ktorému telefón predal, Nie je si vedomý, aby niekoho okradol, no je pravda, že
mu telefón pomohol predať, na krádeži sa podieľal len C. sám.

K rozporom obžalovaný uviedol, že je výpoveď úplne ináč napísaná ako rozprával na polícii, on ho

len vyložil v B. a šiel preč, tiež poprel, že povedal, že im v aute hovoril C., že telefón kradol, ale že
nedal peniaze, on bol strese, lebo prišla po neho polícia a nikdy v živote nebol na polícii a tvrdenie z
prípravného konania ináč napísali ako on rozprával.

Bol vypočutý svedok A. K., ktorý vypovedal, že mu zavolali, že majú záujem o kúpu telefónu, nevie kto

bol pri mobile, stretli sa a chceli ten telefón kúpiť, ale nemali kartu, aby ho mohli aktivovať, tak šli do
S., ale cestou im navrhol, že môže dať svoju kartu, aby telefón aktivovali, tak sa vrátili naspäť a po
aktivovaní, ako zobral telefón, podľa poškodeného, C. O. a poškodený zobral svoju kartu, tak on rýchlo
zobral telefón, sadol do auta a bez zaplatenia odišli. Podľa poškodeného prišli na O. a boli traja, kde z
auta vystúpil jeden. Poškodený potvrdil, že vo vozidle sa rozprávali o predmete stretnutia. Vo vozidle sa

rozprávali o tom, že majú záujem o telefón, že keď bude všetko fungovať, že ho zoberú a upresnil, že
to rozprával s O., pričom sedel vzadu s obžalovaným, O. sedel vpredu napravo, potom tam bol vodič a
hudba v aute nehrala. Stretol sa s nimi na zastávke L., O. skúšal sám telefón, oni sedeli v aute a podľa
poškodeného ľudia v aute na nich pozerali. Ďalej dodal, že potom, čo ho vyskúšal O., ten využil čas ako
si poškodený vkladal kartu do svojho telefónu, nastúpil do auta a ostaným povedal rýchlo choď a rýchlo

zavrel dvere. Poškodený dodal, že na cene sa dohodol s tým čo mu volal a v aute sa o kúpnej cene
nebavili. Boli dohodnutí, že peniaze mu dá hneď keď mu dá telefón.

Pokiaľ z prečítanej výpovede vyplynulo, že po príchode na L., potom čo ho aktivoval s jeho SIM kartou
a dal mu ho do rúk a keď ho dostal do rúk, mu vrátil SIM kartu a začali sa rozprávať o cene a keď sizačal vkladať SIM kartu do svojho telefónu, tak ani nevie, kedy ten chlapec, akože záujemca, nasadol
do auta a ušli preč, poškodený dodal, že si už nepamätá kedy sa bavili o cene.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok H. L., ktorý uviedol, že bol večer a volal mu C. O., že
chce predať telefón, kde telefón mu priviezol na jeho adresu, kde býva a boli s ním dvaja chlapci na
automobile Y. L., telefón mu doručili s krabicou, aj bločkom, s komplet príslušenstvom, pravdepodobne
to bol A. X striebornej farby, bol zabalený, bloček bol z X.. Po určitom čase prišla za ním polícia, resp. za
jeho známym H. X., ktorý ten telefón používal a ho od neho kúpil a polícia vypátrala tento telefón podľa

H. čísla. Po zistení, že telefón je kradnutý, bola H. vyplatená pôvodná hodnota z jeho strany. Pokračoval,
že chlapcov nevidel, C. mu ho ukázal na ulici v dedine B., C. bol pred jeho domom, chlapci sedeli v aute
na konci ulice, nepamätal si presnú sumu, bolo to niečo medzi 300-400 a keď to sledoval, tak peniaze
niesol do auta a dával ich vodičovi auta.

Pokiaľ z prečítanej výpovede vyplynulo, že po skontrolovaní úplnosti balenia vyplatil 350,- Eur, kde

následne C. O. si odložil bokom 100,- Eur a so zbytkom sa rozdelil so svojimi kamarátmi, svedok uviedol,
že si to nepamätá, videl, že to vložil do vrecka a dával chlapcom v aute a upresnil, že dával to vodičovi
cez vodičové okno.

Bol vypočutý aj C. O., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že si to už nepamätá, bolo to dávno, vie že

boli v J., boli traja, on, F. Y. a Š. S. a zobrali telefón. K skutočnosti, ako zobrali telefón uviedol, že už nevie,
či Š., či on alebo F., sadli do auta a išli preč. Telefón sa predal, ale nevie komu, už si nespomína a podľa
neho určite všetci vo vozidle vedeli, na čo idú do J., pričom na konkrétnu vec na čo šli si nepamätal. Už
sa tiež nepamätal kto, koľko a kedy dostal odmenu za podieľanie sa, ale vedel že určite dostal. Podľa
neho vedel obžalovaný, na čo idú do J., ale nepamätal si, čo povedal obžalovanému, prečo do J.Š. idú.

Vie, že tu boli a že telefón sa zobral a sa predal v F..

Vzhľadom na skutočnosť, že si svedok nepamätal na podrobnosti, čo sa považuje za rozpory, bola
prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, na ktorej zotrval a z ktorej vyplynulo, že dňa 19.3.2015
čase okolo 12.00 hod. bol v meste F., kde sa stretol so Š. S. a spoločne s nimi bol aj kamarát Š. S.C.,

ktorého volali F. a niekedy poobede šli na F. aute do J., nakoľko F. sa mal stretnúť s kamarátkou, kde keď
prišli, tak sa s ňou aj stretol a potom F. povedal, že si musí ešte niečo vybaviť a presunuli sa ku zastávke
MHD, kde v čase okolo 17.00 hod. až 18.00 hod. stál mladý chlapec, asi vo veku 20 rokov. Potom, čo
tam prišli, všetci traja vystúpili z auta a Š. s F. dohadovali kúpu mobilného telefónu A. X, striebornej farby
od chlapca na zastávke. Následne všetci traja, aj s chlapcom nasadli do auta a odišli ku S. H., kde dôvod

prečo šli nevedel povedať. Š.V. S. a predávajúci sedeli v zadnej časti auta a on s F. vpredu, kde auto
riadil F.. Keď prišli k S. H., Š. niečo riešil so SIM kartou a po celý čas sedeli v aute, kde potom zas išli
na zastávku MHD, kde sa stretli. Po tom, ako tam došli, predávajúci z auta vystúpil a po zavretí dverí
F. pridal plyn a s autom utiekli preč. V tom čase mal mobilný telefón v rukách Š. S.. Išli do F., kde išli
predať ukradnutý telefón. Keď vystúpil z auta v F., tak sa dohodol so Š. S. a F., že ho skúsi predať a za

to dostane odmenu, kde obvolal svojich kamarátov, pričom jeden z nich H.M. L. zo B. povedal, že ho
kúpi za sumu 350,- Eur, tak sa spojil so Š. a F., prišli po neho a tak spoločne sa odobrali do obce B. za
H. L., na ulici kde býva a kde H. L. prišiel k autu a tam mu ukázali telefón, ktorý potom, čo si ho pozrel
a povedal, že berie, vyplatil 350,- Eur F. alebo Š., kde následne išli do F., niekde ku S. C. a tam mu dali
províziu z predaja ukradnutého telefónu a to 100,-Eur.

Súd vypočul aj F. Y., ktorý vypovedal, že sa mu zdá, že C. potreboval kúpiť telefón, išli so Š. do J., kde
keď prišli C. rozprával s chlapcom a riešili telefón, šli asi do H. a potom naspäť na zastávku, tam riešil s
tým chlapcom telefón, rozoberal ho, čistil ho, skúšal SIM kartu, ale svedok pokračoval, že on so Š. sedel
v aute a potom prišiel do auta s tým, že je to vybavené, že môžu ísť, išli do F., najprv asi Š. viezli a potom

C. a potom zistil, že to bolo nejako inak. Pokračoval, že na druhý deň on alebo niekto z kriminálky volal,
že telefón bol kradnutý a potom mu C. vravel, že telefón bol kradnutý, že bol na polícii, že ho vrátil. K
účelu cesty do J. svedok odpovedal, že šli kúpiť telefón. Nepamätal sa, či Š. S. vystúpil z auta. Cestou,
keď išli do F., sa bavili o robote. On nedostal žiadnu odmenu. Ďalej pokračoval, že sa mu zdá, že C.
telefón skúšal a potom ho niesol domov do obce B.. Tam ho odviezol pred dom kde býva a naspäť do

F. sa vrátil sám. Nepamätá si presne, ale podľa neho sa dozvedel Š. S. o telefóne, že bol kradnutý asi
na druhý deň poobede, keď si volali a podľa neho obžalovaný tiež nedostal odmenu.

Boli oboznámené aj listinné dôkazy, z ktorých súd zistil nasledovné:Uznesením povereného príslušníka PZ, OO PZ Prešov-Sever zo dňa 29.5.2015, ČVS: ORP-422/SE-
PO-2015 bol telefón značky C. A. X striebornej farby spolu s príslušenstvom vrátený poškodenému A. K..

Bol oboznámený aj doklad X., C..R.. o kúpe predmetného telefónu dňa 19.12.2015 v hodnote 699,- Eur.

Obžalovaný Š. S. je hodnotený všeobecne. Podľa správy o povesti Obce P. jeho správanie nebolo
prejednávané komisiou verejného poriadku.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR má obžalovaný Š. S. evidovaných viacero
priestupkov, kde dňa 13.8.2012 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení a dvoch priestupkov na úseku dopravy a jedného
priestupku iného charakteru.

Obžalovaný Š. S. bol doposiaľ raz súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa
17.3.2016, sp. zn. 4T 25/16.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 4T 25/16 súd zistil, že na verejnom zasadnutí
dňa 17.3.2016, po schválení dohody o vine a treste, uznal Š. S. vinným v bode 1/zo zločinu ublíženia na

zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v
bode 2/z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona spáchaného v
jednočinnomsúbehusprečinomvýtržníctvopodľa§364ods.1písm.a)Trestnéhozákonanaskutkovom
základe zo dňa 2.8.2015, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov s

podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby s probačným dohľadom v trvaní 36 mesiacov.

Z takto vykonaného dokazovania, zhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne, súd zistil
nasledovné:

Obžalovaný Š. S. poprel spáchanie skutku a uviedol, že aj keď na ceste domov z J., potom čo C. O.
po stretnutí s poškodeným sadol do auta, kde obžalovaný sedel spolu s F. Y. a povedal Y., nech ide
preč a na pol ceste hovoril, že nedal peniaze, si obžalovaný myslel, že C. O. sa dohodol s poškodeným
nejako ináč a on vôbec nevedel, načo majú ísť do J. a keď ho potom doviezol do B., išiel preč, ale zo
spáchania skutku je usvedčovaný výpoveďou poškodeného A. K., ktorý popísal stretnutie na zastávke

a okolnosti „predaja“ jeho telefónu, ako aj komunikáciu vo vozidle, keď šli k S. H., kde sa rozprávali, že
majú záujem o telefón, že keď bude všetko fungovať, že ho zoberú a síce upresnil, že to rozprával s O.,
pričom sedel vzadu s obžalovaným a hudba v aute nehrala, nebolo možné podľa názoru súdu nevyvodiť
záver o predmete stretnutia a následne potom, keď sa druhýkrát rozprával s O. na zastávke, podľa neho
ľudia v aute na nich pozerali. Aj svedok H. L. vyvrátil obranu obžalovaného na hlavnom pojednávaní,

nakoľko uviedol, že C. prišiel pred dom a boli s ním dvaja chlapci na automobile Y. L. a aj keď chlapcov
nevidel, auto bolo na konci ulice, kde však videl, že potom, čo dal peniaze za mobil, tie C. dával vodičovi
auta, teda rovnakého typu auta, ktoré popísal obžalovaný v prípravnom konaní. V konečnom dôsledku
to všetko korešponduje práve aj s výpoveďou z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom
pojednávaní a v ktorej obžalovaný tiež uviedol, že potom čo si C. sadol a povedal F., aby pridal a mal pri

sebemobilnýtelefónato,žehoukradolimpovedalpocestespäťdoF.,kdeniejesivedomý,abyniekoho
okradol, no je pravda, že mu telefón pomohol predať, pričom tieto rozpory obžalovaný jeho tvrdením,
že vypovedal ináč než to je napísané, súdu spoľahlivo neodstránil a nevysvetlil a teda nepresvedčil súd
o svojej nevine.

Takisto,ajkeďsvedokF.Y.obžalovanéhoneusvedčujepriamozoskutku,alejehotvrdenieohľadneúčelu
cesty do J., keď uviedol, že šli kúpiť telefón a na druhej strane jeho tvrdenie, že nedostal žiadnu odmenu
a podľa neho obžalovaný tiež nedostal odmenu, vyznieva nelogicky vo vzťahu k podstate samotnej kúpy.

Na základe takto zistených skutočností súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe

prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku uvedeného trestného činu, túto bez pochýb naplnil obžalovaný, lebo
poskytol inému pomoc pri neoprávnenom odňatí veci -predmetného mobilného telefónu z dispozíciepoškodeného, ako vlastníka, čím zároveň poškodenému takýmto konaním bola spôsobená malá škoda,
nakoľko hodnota mobilu presiahla 266,- Eur, avšak nedošlo k nenaplneniu znakov kvalifikovanej
skutkovej podstaty daného trestného činu (nepresiahla 2.660,- Eur).

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a podľa vykonaného dokazovania konal formou
priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel ohroziť záujem chránený Trestným
zákonom a to vlastnícke právo jednotlivca a jeho slobodné rozhodovanie vo vzťahu k jeho zmene.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal teda z rozhodných okolností uvedených v
citovanom § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho
následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na
pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal aj z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona podľa ktorého, ak

súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného
trestu

Obžalovaný spáchal tento trestný čin skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci

rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 17.3.2016, sp. zn. 4T 25/16 a preto do úvahy prichádzalo
ukladaniesúhrnnéhotrestupodľazásadnauloženieúhrnnéhotrestupodľa§42ods.1Trestnéhozákona
v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, t. j. podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin
z nich najprísnejšie trestný.

Trestnýzákonvjehoosobitnejčastiv§212ods.1umožňujeuložiťtrestodňatiaslobodyažna2rokyaza
zločin podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní 4 až 10 rokov.

Súd je však toho názoru, že na dosiahnutie účelu Trestného zákona, v tomto prípade vzhľadom na
charakter prečinu a okolnosti jeho spáchania, postačí aj trest uložený rozsudkom Okresného súdu

Michalovce zo dňa 17.3.2016, sp. zn. 4T 25/16 v trvaní 36 mesiacov s podmienečným odkladom pri
určení skúšobnej doby s probačným dohľadom v trvaní 36 mesiacov, ktorý považoval za dostatočný a
kde navýšenie pôvodného trestu by nebolo účelne a preto súd upustil od uloženia súhrnného trestu.

Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného zákona a

dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský

súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.