Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Ivan Machyniak

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1KO/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114208495
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3114208495.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Janky Cisárovej a sudcov JUDr. Viery Petríkovej, JUDr. Ivana Machyniaka (sudca spravodajca), JUDr.
Jany Henčekovej, PhD., JUDr. Zuzany Ďurišovej, JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Priecelovej vo
veci žalobcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, so sídlom v Trenčíne, M.R. Štefánika 20,
IČO: 37 916 301, proti žalovanému Alterna Tiff, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Mierové nám. 20/20, IČO:

45 925 127, zastúpenému JUDr. Ing. Michalom Ševčíkom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici,
Skuteckého 17, o zaplatenie 653,44 eur s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.
zn. 13S/6/2018, o nesúhlase Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci Okresným súdom Trenčín,
takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci je d ô v o d n ý.
Vecne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii je Okresný súd Trenčín.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Trenčín domáhal vrátenia pomernej časti príspevku
poskytnutého žalovanému na základe Dohody č. 12/§56/2010ŠR z 15. decembra 2010 (ďalej len
„Dohoda“) o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa §
56 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 5/2004 Z.z.“) z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej žalovanému z Článku II bodu

5/ Dohody.
2. Okresný súd Trenčín listom z 2.2.2018 v súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom
uznesení Krajského súdu v Trenčíne z 28. augusta 2017 sp. zn. 16Cob/179/2016 spor postúpil
Krajskému súdu v Trenčíne ako správnemu súdu príslušnému na konanie vo veci. Mal za to, že
predmetomsúdnehoprieskumujerozhodnutieovráteníprevádzkovýchnákladovchránenejdielnealebo
chráneného pracoviska podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z.z. a teda, že ide o konanie orgánu štátnej správy

o práve právnickej osoby v oblasti verejnej správy, o ktorom nároku, keďže nejde o súkromnoprávny
vzťah, ale o verejnoprávny vzťah, nemôže rozhodovať súd v civilnom súdnom konaní (§ 7 ods. 1 O.s.p.;
po 1.7.2016 § 3 C.s.p.).

3. Krajský súd v Trenčíne nesúhlasil s postúpením veci. Uviedol, že nárok žalobcu na vrátenie
príspevku má právny základ v priznaní a v neskoršom zrušení postavenia chráneného pracoviska

žalovanému a v uzavretí Dohody. O výplate príspevku a ani o jeho vrátení žalobca nevydával žiadne
rozhodnutie. Poukázal na to, že v správnom súdnictve súdy predovšetkým preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov, v ktorých prípadoch
je žalovaným vždy orgán verejnej správy. Je preto vylúčené, aby správny súd rozhodoval v rámci
správneho súdnictva o žalobe orgánu verejnej správy proti právnickej osobe. Navyše, Správny súdny
poriadok neumožňuje správnemu súdu, aby rozhodol tým spôsobom, že zaviaže žalovanú osobu na

peňažné plnenie. V prípade záveru, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným má povahu verejnoprávneho
vzťahu a nepodlieha jurisdikcii civilných súdov, musela by byť vec postúpená priamo orgánu verejnejsprávy, v ktorého právomoci je vo veci rozhodnúť v administratívnom konaní. Žalobca však môže
rozhodovať iba vo veciach, ktoré sú mu zverené zákonom a sám a ani súd mu nemôže rozširovať jeho
pôsobnosť. Vec preto predložil na rozhodnutie kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky podľa § 18 ods. 4 Správneho súdneho poriadku.
4. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na
rozhodnutie o vecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 a § 8 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
- ďalej len „S.s.p.“) v spojení s § 11 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s.
p.“) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas

Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci je dôvodný.

5. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 8 S.s.p. kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva,

rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa Civilného sporového
poriadku.

7.Podľa§6ods.1S.s.p.správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a

rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 6 ods. 2 S.s.p. správne súdy rozhodujú v konaniach o
a) správnych žalobách,
b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania,

c) správnych žalobách v sociálnych veciach,
d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
g) žalobách vo volebných veciach,

h) žalobách vo veciach územnej samosprávy,
i) žalobách vo veciach politických práv,
j) kompetenčných žalobách,
k) návrhoch v iných veciach.
Podľa § 7 písm. d) S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne

veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

9. Podľa § 3 C.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

10. Podľa § 55 ods. 1 veta prvá zákona č. 5/2004 Z.z. chránená dielňa a chránené pracovisko sú
pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania
so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na
otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú
alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon

prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

11.Podľa§56zákonač.5/2004Z.z.úradmôžeposkytnúťpríspevoknazriadeniechránenejdielnealebo
chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo
na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom

so zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac,
ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada.

12. Podľa § 56 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z. príspevok sa poskytuje na základe písomnej
dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom. Príspevok poskytuje

zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené
pracovisko. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer a kalkulácia
predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa
poskytuje do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené nákladypodľa odseku 2; tieto doklady je zamestnávateľ povinný predložiť najneskôr do šiestich mesiacov
odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku. Náležitosti podnikateľského zámeru určí ústredie
vnútorným predpisom.

13. Podľa § 56 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z.z. zamestnávateľ, ktorému bol poskytnutý príspevok, je
povinnýzachovaťzriadenépracovnémiestovchránenejdielnialebonachránenompracoviskunajmenej
dva roky. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil povinnosť podľa prvej vety, je povinný vrátiť úradu pomernú
časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého na zriadenom pracovnom mieste

nezamestnával občana so zdravotným postihnutím.

14. V preskúmavanej veci sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej len „Úrad“) podanou
žalobou domáha vrátenia pomernej časti príspevku v sume 653,44 eur poskytnutého žalovanému
na základe Dohody uzavretej medzi účastníkmi práve podľa § 56 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z. pre
porušenie Článku II. bod 5/ Dohody, ktorého obsah korešponduje s ustanovením § 56 ods. 6 zákona

č. 5/2004 Z.z. Túto Dohodu treba považovať za tzv. verejnoprávnu dohodu, ktorej podstatné obsahové
náležitosti upravuje § 56 ods. 9 citovaného zákona. Pri posúdení právomoci orgánu v súvislosti s
vymáhaním záväzkov, ak dohodu poruší ten subjekt, ktorý nie je orgánom verejnej správy, bude
rozhodujúce predovšetkým to, či v dohode budú prevládať verejnoprávne alebo súkromnoprávne prvky
tohto vzťahu, či záväzok z takýchto dohôd bude možné reálne vymáhať formou vydania individuálneho

alebo normatívneho správneho aktu, prípadne, či sa strany dohodli, že sa záväzkové vzťahy (práva a
povinnosti) zabezpečia pomocou súkromného práva.

15. Podľa názoru najvyššieho súdu v Dohode, ktorú uzavreli žalobca a žalovaný, dominujú prvky, ktoré
sú typické pre súkromnoprávne vzťahy. Predovšetkým treba uviesť, že pri uzatváraní dohody

vystupujú jej účastníci v rovnom postavení; Úrad nepôsobí v tomto vzťahu (až na malé výnimky) ako
subjekt nadradený voči žalovanému. Aj z článku I. tejto Dohody vyplýva, že jej účelom je úprava práv a
povinností účastníkov dohody pri poskytnutí príspevku, pričom jej obsahom je okrem iného aj úprava
podmienokaspôsobuvráteniapríspevkualebojehočastivprípadenesplneniadohodnutýchpodmienok,
úprava osobitných podmienok, foriem skončenia dohody a dohoda obsahuje aj všeobecné a záverečné

ustanovenia. V bode 5/ týchto ustanovení sa konštatuje, že právne vzťahy výslovne neupravené touto
dohodou sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka, t.j. súkromnoprávneho predpisu. Pokiaľ ide
o možnosť vymáhať záväzok Úradom, zákon č. 5/2004 Z.z. (ani iný zákona) nedáva kompetenciu Úradu
v prípade porušenia Dohody žalovaným vymáhať voči nemu záväzok vo sfére verejného práva. V tejto
súvislosti krajský súd správne uvádza, že Úrad nevydal o vrátení príspevku žiadne rozhodnutie a ani

opatrenie, ktorého zákonnosť na základe žaloby by správny súd mohol preskúmať (predmetom žaloby
ani nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného správnym orgánom). Okrem toho, Správny
súdny poriadok správnemu súdu ani neumožňuje, aby o žalobe rozhodol tak, že žalovaného zaviaže
na peňažné plnenie.

16. Najvyšší súd so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že v danom prípade nejde
o vec patriacu do správneho súdnictva. Právny vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným na základe
predmetnej Dohody treba považovať za vzťah, v ktorom prevládajú črty príznačné pre súkromné právo a
teda, že tu ide o súkromnoprávny spor, ktorý prejednávajú a rozhodujú civilné súdy v zmysle § 3 C.s.p.
Rozhodol preto tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že súdy sú týmto rozhodnutím

viazané (§ 11 ods. 1 C.s.p.).

17. Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 7:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.