Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 12, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/499/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225282
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213225282.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: F.
Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. č. XXX, o zaplatenie 1.752,14 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.10.2013 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu 1.752,14 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil

na tom skutkovom základe, že žalovaný s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s.) uzatvoril dňa 27.9.2007 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté
finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 5.215,19 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 4.660,22 €, úrok sumu
vo výške 83,12 €, úrok z omeškania sumu vo výške 462,88 € a ostatné príslušenstvo sumu vo výške 8.97
€). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej istiny titulom neuhradených splátok splatných
v období od 10.11.2010 do 10.9.2012 v celkovej výške 1.752,14 €, úroku z omeškania vyčísleného z

dlžných splátok za obdobie od 11.11.2010 do 13.11.2011 celkove vo výške 45,20 €, úroku z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.752,14 € od 14.11.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si
uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. O podanej žalobe tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/499/2014-58 zo dňa 17.9.2014,
ktorým žalobe zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením

č.k. 9Co/741/2015-93 zo dňa 12.5.2016 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa
nesprávne dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadne preukázania dátumu
vzniku pohľadávky uplatnenej voči žalovanému. Konštatoval, že žalobca v konaní uplatnenú pohľadávku
riadnešpecifikoval,keďjezrejmé,žeideopohľadávkuvzniknutúzozmluvyoúvereč.192887696zodňa
27.9.2007, pričom predmetom konania je dlžná istina vo výške 1.752,14 € predstavujúca neuhradené
splátky v počte 23 splatné v období od 10.11.2010 do 10.9.2012. Tiež konštatoval, že pohľadávku

žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2011. Súdu prvého stupňa
uložil opätovne posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku z hľadiska aplikácie príslušných
hmotnoprávnych noriem.3. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vec opätovne prejednal. Vo veci nariadil
pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalovaného, nakoľko tento sa na nariadené pojednávanie
napriek riadnemu doručeniu predvolania nedostavila svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

Po vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalobcu, oboznámení sa s obsahom zmluvy o splátkovom
úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom,
výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvou o postúpení
pohľadávok s prílohou, pokusom o zmier, upresnením žaloby, rozsudkom č.k. 14C/499/2014-58 zo dňa
17.9.2014, odvolania, uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/741/2015-93 zo dňa 12.5.2016 ustálil

nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE uzatvorenej medzi žalobcom a
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 28.9.2011, žalobca nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola
špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Oznámenie o postúpení pohľadávky

bolo žalovanému oznámené písomným podaním právneho predchodcu žalobcu zo dňa 28.9.2011. Ako
vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 28.9.2011) bol
žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 183 dní.

5. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril dňa 27.9.2007 zmluvu o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.319,39 € (100.000,-
Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 76,18 € (2.295,- Sk) v období od
10.10.2007 do 10.9.2012. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 12,35 % ročne a RPMN vo výške
15,70 %. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok žalovaný titulom poskytnutého úveru
ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval sumu 5.215,19 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške

4.660,22 €, úroku vo výške 83,12 €, úroku z omeškania vo výške 462,88 € a ostatného príslušenstva vo
výške 8,97 €, keď písomným podaním zo dňa 25.10.2011 k tomuto dňu vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru a žalovaného požiadal o okamžitú úhradu dlžnej sumy celkove vo výške 5.396,73 € do 5.11.2011.

6. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 10.11.2010 do 10.9.2012

v počte 23 a celkovej výške 1.752,14 €.

7. Žalovaný v priebehu konania na pojednávaní konanom dňa 17.9.2014 uznal, že v roku 2007 uzavrel s
právnympredchodcomžalobcuzmluvuosplátkovomúvere.Uviedol,žepredmetnýúversplácalpribližne
jeden rok a úver prestal splácať v roku 2008, keď prišiel o zamestnanie. O existencii dlhu vie približne

tri roky. Vtedy žiadal žalobcu o umožnenie zaplatenie dlžnej sumy v splátkach, pričom uhradil jednu
splátku vo výške 50,- €. Ďalej doplnil, že je zamestnaný. Je zamestnancom Poľnohospodárskeho
družstva R. s príjmom 450,- € mesačne. Je slobodný, žije však v spoločnej domácnosti s družkou a
dvomi maloletými deťmi. Jeho družka je tiež zamestnaná s príjmom 250,- € mesačne. Ani on, ani jeho
družka nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť, osobné motorové vozidlo ani inú hnuteľnú vec väčšej hodnoty.

Má záväzok voči Poštovej banke, a.s., ktorý spláca mesačnou splátkou vo výške 35,- €. Taktiež uhrádza
poplatok za škôlku vo výške 50,- € mesačne.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom
od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. S
účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každúzmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.
4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na

iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon
upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného

zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného

zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách v znení účinnom k 4.11.2009, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú
už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie

pohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Podľa § 2
ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená
ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery c) a ktorá má na výkon činností
podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Aktívnouvecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním
uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov

konania/ strán sporu nenamieta. 10. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia
dlžnejsumytitulomzmluvysplátkovomúvere uzavretejmedzispoločnosťouSlovenskásporiteľňa,a.s.a
žalovaným dňa 27.9.2007 v sume neuhradených splátok splatných v období od 10.11.2010 do 10.9.2012
vo výške 1.752,14 € s príslušenstvom. 11. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného,
ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však

súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny
vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný

zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený

zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp.
zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou. 12. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním rešpektujúc
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/741/2015-93 zo dňa 12.5.2016 dospel k záveru, že v
danej veci je potrebné bez ohľadu na štádium konania prioritne sa zaoberať otázkou vecnej legitimácie
strán sporu v tomto konaní. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd preukázanú, keďže ide o

dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania (pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného žalobca preukázal predložením zmluvy o splátkovom úvere, plnenie z ktorej je predmetom
sporu). Pokiaľ však ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd konštatuje, že v zmysle
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie
postupu v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ

pohľadávky písomne vyzval žalovaného na úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho
splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia
pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretiu osobu. Nakoľko dodržanie tohto postupu zo strany právneho
predchodcu žalobcu zo strany žalobcu preukázané nebolo, súd bol nútený konštatovať, že žalobca
nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že je právnym nástupcom spoločnosti Slovenská sporiteľňa,

a.s. vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy č. 0192887696 uzatvorenej so žalovaným dňa 27.9.2007 a teda
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je
predmetom tohto konania, keď zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia
pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne §
524 Občianskeho zákonníka). Súd preto z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

v tomto konaní žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania (prvostupňového i odvolacieho) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a 396 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania
v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli

súd vyslovil, že žalovaný nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).