Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoSr/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816897596
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5816897596.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne
Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore
žalobkyne: O. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. J., prechodne E. A., I., ul. Q. č. XXX, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.

10Csr/1/2016-29 zo dňa 04. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 10Csr/1/2016-29 zo dňa 04.07.2017 zrušil rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Asociáciou pre arbitráž, so sídlom Vansovej
2, 811 03 Bratislava, pred rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, sp.zn. SRSAspA 03193/15 zo dňa

12.02.2016. Slovenských arbitrážnych súdov, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, pred rozhodcom
JUDr. Františkom Svatuškom, sp.zn. 224/07/15 zo dňa 01.02.2016 (výrok I.). Žalobkyni nepriznal nárok
na náhradu trov konania (výrok II.). Žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo
výške 331,50 eur na účet Poštovej banky SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou podanou na súd dňa 14.03.2016 sa žalobkyňa domáhala

zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž,
so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp.zn. SRSAspA 03193/15 zo dňa 12.02.2016. Súd konštatoval, že
Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zaviazal
žalobkyňu k povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 35,- eur, úrok v sume 26,- eur, poplatok v sume
117,50 eur, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 35,- eur od 09.07.2014 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 35,- eur od 11.11.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 33,-

eur a poplatok za upomienku 10,- eur, trovy rozhodcovského konania 87,84 eur, to všetko v mesačných
splátkach vo výške 50,- eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že
prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu
rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Žalobkyňa podala na súd
žalobu o jeho zrušenie v zákonom stanovenej 3-mesačnej lehote danej v ust. § 46 ods. 1 zák. č.

335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ďalej len „zákona č. 335/2014 Z. z.“ Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 22.11.2013
súd zistil, že žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako spotrebiteľom uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov,ďalejlen„zákonač.129/2010Z.z.“,pričomnajejzákladeposkytolžalobkyniúvervovýške
200,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom vo výške 196,- eur, spolu 396,- eur. Celkovú sumu sa žalovaná zaviazala zaplatiť v lehote
do 10.11.2014, t.j. do dátumu konečnej splatnosti úveru. Celkové náklady žalobkyne ako spotrebiteľapredstavovali 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 778,30 eur, administratívny
poplatok spojený so zmluvou o úvere 117,70 eur. Výška RPMN bola stanovená 98 %. Priemerná
hodnota ročnej RPMN platná ku dňu podpisu zmluvy bola dohodnutá 50,91 %. Na osobitnom tlačive -

predtlačenom formulári bola uzavretá podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
dňa 22.11.2013 rozhodcovská zmluva, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy (ďalej len „spory“), budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom pred niektorými z dvoch tam uvedených

stálych rozhodcovských súdov v rozhodcovskom konaní, pričom výber dvoch alternatív riešenia sporov
spočíva na žalobcovi. Zároveň v čl. II. bodu 2. a 3 bolo dohodnuté, že pokiaľ ktorákoľvek so zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov založených
uzavretou zmluvou (t.j. bode 1 tohto článku II.) na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v

ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu
založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská zmluva
dáva na výber z dvoch alternatív riešenia sporov, ale nie v prípade, ak rozhodcovské konanie vyvolá
žalovaný, musí sa žalobkyňa rozhodcovskému konaniu podrobiť. Predmetná rozhodcovská zmluva bola
uzavretá 22.11.2013, a preto vychádzajúc z ust. § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. sa na ňu vzťahuje

zákon účinný v čase jej uzavretia, t.j. režim zákona č. 244/2002 Z. z. Zároveň konanie pred Stálym
rozhodcovským súdom začalo podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania dňa 20.11. 2015,
a preto sa na rozhodcovské konanie vzťahuje zákon č. 335/2014 Z. z. Podľa vyššie konštatovaného
znenia koncipovaná rozhodcovská zmluva zo dňa 22.11.2013, z ktorej rozhodcovský súd odvodil
svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, podľa názoru súdu znemožňuje voľbu spotrebiteľa - v

tomto konaní žalobkyne dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným - štátnym súdom, ak podá žalobu
dodávateľ, v tomto konaní žalovaný. Ak aj rozhodcovská zmluva dáva na výber medzi štátnym a
rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom, sa musí
spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu. Voľba rozhodcovského súdu bola len iluzórna, pretože
takmer s pravidelnosťou rozhodcovskej žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom

nárokov plynúcich so štandardne formulovanej zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu je treba preto vykladať
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorá je v
zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Na rozhodcovskú
zmluvu ako neprijateľnú podmienku je potrebné aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, z ktorého
vyplýva, že rozhodcovská doložka, resp. zmluva ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na

základe takejto rozhodcovskej zmluvy (doložky) rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať
spor subjektov konania a vydať predmetný rozsudok. Už samotná táto skutočnosť zakladá dôvod na
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Okrem toho z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že túto
rozhodcovskú zmluvu si žalobkyňa ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala, bola žalovaným ako veriteľom
vopredpripravenáadlžníkjunemalmožnosťakozmeniťaleboovplyvniťjejobsah(moholzmluvulenako

celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Len veľmi ťažko pritom možno predpokladať,
že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie.
Súd preto vzhľadom na uvedené dôvody ju posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.
Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je rozhodcovský rozsudok, teda vychádza z neprijateľnej
zmluvnej podmienky - neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.

Súd za potrebné považoval uviesť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprimerané zmluvné
podmienky, keďže žalobkyňa mala v súvislosti so spotrebiteľským úverom zaplatiť 396,- eur, čo je
prakticky 98 % navýšenie poskytnutého úveru. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy (doložky) zaväzuje žalobkyňu na zaplatenie neprimeraného administratívneho
poplatku 117,70 eur, prakticky dosahujúceho 50 % výšky poskytnutého úveru. Okrem toho zmluva o

spotrebiteľskom úvere, na ktorú dopadá režim ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. v znení v čase jej
uzavretia, neobsahuje ani všetky náležitosti stanovené v § 9 ods. 1, konkrétne pod písm. k/, výšku,
počet a termíny splátok istiny, ktoré v zmluve absentujú. V zmluve je uvedený len termín konečnej
splatnosti úveru do 10.11.2014, a preto sa takáto zmluva s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 129/2010 Z. z. považuje za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. Ak preto rozhodcovský rozsudok

zaväzuje žalobkyňu na zaplatenie úroku z omeškania, úroku, zmluvnej pokuty a iných poplatkov,
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 45 ods. 1 písm. l/, a teda rozhodol v rozpore
s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa - § 45 ods. 1 písm. i/ zákona č. 335/2014 Z. z., keďže
toto malo vplyv na výsledok rozhodcovského sporu. V súhrne je takého rozhodcovské konanie vrozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorým žalobkyňa
nepochybne s poukazom na § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je. Preto právny vzťah zmluvou
o spotrebiteľskom úvere založený je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý treba prednostne aplikovať

ustanovenia o spotrebiteľských úveroch (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Súd preto rozhodol tak,
že rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri asociácii pre arbitráž,
so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp.zn. SRSAspA 03193/15 zo dňa 12.02.2016 zrušil.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ a úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal,

keďže žalobkyňa si nárok voči žalovanému neuplatňovala.
Žalobkyňa ako spotrebiteľ je oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zákona SNR
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, ďalej len
„zákona o súdnych poplatkoch“, preto prešla poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku z
návrhu na začatie konania vo výške 331,50 eur (položka 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov
tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkov) na žalovaného (§ 2 ods. 2 veta prvá zákona o súdnych

poplatkov).

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný majúc za to, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa žalovaného je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobkyňou a ním je

tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len
z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory s ním riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na ust. § 73 ods. 8 zák. č. 335/2014 Z. z., v ktorej súvislosti
bola žalobkyňa vyzvaná na oznámenie výberu rozhodcovského súdu, čo však neoznámila, preto si on

dovolil vybrať rozhodcovský súd v zmysle tohto ustanovenia. Oznámenie o výbere bolo dňa 03.11.2015
doručené žalobkyni. Odvolávajúc sa na čl. II. - predmet zmluvy v bode 1 považoval za mylné tvrdenie
žalobkyne, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému súdu. Tiež mala žalobkyňa možnosť v lehote
10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy (článok II. ods. 3 rozhodcovskej zmluvy) bez toho, aby bola
dotknutá platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo opäť naznačuje skutočnosti, že ich vzájomná

podmienenosť je vylúčená. Ak by túto lehotu žalobkyňa nestihla mala možnosť dovolávať sa neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy alebo výberu rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bola poučená
vo výzve na žalobnú odpoveď, avšak napriek svojej nespokojnosti ostala nečinná v konaní. Podľa
tvrdení rozhodcovského súdu žalobná odpoveď doručená súdu nikdy nebola. Na podporu svojich tvrdení
žalovaný poukázal na rozhodnutia iných súdov. Ďalej žalovaný uviedol, že medzi ním a žalobkyňou bola

v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva písomne a to na samostatnom liste papiera,
oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Okrem toho žalobkyňa svojim podpisom zo dňa 22.01.2013
vyhlásila, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí. Zároveň vyhlásila, že bola pred uzatvorením
zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa svojim
podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasila s uzavretím. Podľa žalovaného

preto on splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, zákona o spotrebiteľských úveroch a nakoniec aj Občianskym zákonníkom.
Žalovaný v predmetnom prípade poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Košice I., ktorý dňa
21.09.2016 pod sp. zn. 19C/289/2014 zrušil rozhodcovský rozsudok len v časti.
K zmluve o spotrebiteľskom úvere žalovaný uviedol, že nemožno ohľadom nej hovoriť o absencii výšky,

počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 396 eur - termínom splatnosti dňa 10.11.2014. Následne však
dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach.
Dlžník bol dňa 22.11.2013 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal a preto mal
vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť

celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 33 eur, vždy k 10. kalendárnemu
dňu v mesiaci, počnúc dňom 10.12.2013. Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná
na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje
obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky.
Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Nie je

preto možné hovoriť o akejkoľvek absencií náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej žalovaný
uviedol, že podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 309,86 %. Dohoda osplátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak ako je to ustanovené v zmluve o
úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 98 % stanovená v
zmluveoúverejehodnotavypočítanápreprípadsplateniaúveruvjednejsplátke.NaprotitomuRPMNvo

výške 309,86 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa,
ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN
je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru.
V zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej
RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

je vo výške 50,91 %. Žalovaný tiež uviedol, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil
maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jej úlohou je preukázať
v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod
prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Zákon v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. V tejto súvislosti
poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno

obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Čo sa týka poplatku za
poskytnutie úveru, ten nie je podľa neho neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je
nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie
oproti bankám.
Na záver žalovaný uviedol, že žalobkyňa v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere

nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera
nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo
dňauzavretiazmluvyospotrebiteľskomúvere.Uvedenéprávožalobkyňanevyužila,zčohojednoznačne
vyplýva,žesúhlasilasobsahomzmluvyospotrebiteľskomúvereasovšetkýmipodmienkamiposkytnutia
spotrebiteľského úveru.

Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť v celom
rozsahu.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

(§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods.
1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 C. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

5. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobe žalobkyne bolo vyhovené jednak
kvôli rozhodcovskej zmluve, ktorú posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je

preto neplatná a rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor subjektov konania a vydať
predmetný rozsudok (§ 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z. z. - poznámka odvolacieho súdu) a
jednak preto, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 45 ods.
1 písm. l/ zákona č. 335/2014 Z. z.) a teda rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami na
ochranu práv spotrebiteľa (§ 45 ods. 1 písm. i/ zákona č. 335/2014 Z. z.), keďže toto malo vplyv na

výsledok rozhodcovského sporu.

6. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že si splnil všetky
obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, zákonom o
spotrebiteľských úveroch a nakoniec aj Občianskym zákonníkom, nakoľko predmetná rozhodcovská

zmluva je uzatvorená písomne, individuálne, na samostatnom liste papiera oddelená od zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, žalobkyni je daná možnosť využitia riešenia sporov buď formou rozhodcovských
súdov alebo všeobecných súdov.

7. Podľa okresného súdu rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa - žalobkyne dosiahnuť

rozhodovanie sporu všeobecným/štátnym súdom, ak podá žalobu dodávateľ - žalovaný. Ak aj
rozhodcovská zmluva dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu. Voľba
rozhodcovského súdu bola iluzórna.8. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 500 300 885 dňa 22.11.2013. Na osobitnom písomnom

doklade bola uzatvorená rozhodcovská zmluva podľa § 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. V čl. II - Predmet zmluvy je uvedené v bode 1 Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
č. 500 300 885 uzatvorenej dňa 22.11.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a
uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú

riešené „a/ pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom
rozhodcovskom súde, pričom právo voľby príslušného stáleho rozhodcovského súdu podľa čl. I bod
I tejto zmluvy má žalujúca zmluvná strana, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov zvoleného stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15. kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať stálemu rozhodcovskému súdu

žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, písm. b/ pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu podľa príslušného právneho predpisu
(zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). V bode 2 zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych

vzťahovuvedenýchvbode1tohtočlánkuvrátanesporuoplatnosť,výkladalebozrušeniezmluvyoúvere
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornými predpismi stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu.

Bod 3 zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy
aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. odstúpenie od zmluvy musí
byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.

9. Podľa odvolacieho súdu v rozhodcovskej zmluve bolo dojednané, že spory sa budú riešiť pred

príslušným súdom v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní. Takto dojednaná rozhodcovská
zmluva nebráni spotrebiteľovi (ako žalobkyni) uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu,
že obom stranám bolo dané na výber, či spory budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou
príslušného všeobecného súdu.

10. Okresný súd okrem toho v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou poukazoval na to, že si ju žalobkyňa
ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala, bola žalovaným ako veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal
možnosť ako zmeniť alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všetkýmpodmienkam).Podľaodvolaciehosúduskutočnosť,žezmluvaoúverebolaoprávnenýmvopred
pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť,

pritom ešte nezakladá, predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy.

11. Podľa odvolacieho súdu okresný súd v tomto smere nehodnotil, že zmluva medzi účastníkmi bola
uzatvorená na osobitnom liste, nezávisle od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nezaoberal sa čl. II bod
3 zmluvy ohľadom odstúpenia od zmluvy. Na uvedené skutočnosti žalovaný v odvolaní poukazuje.

Vzhľadom na záver súdu ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy sa podľa odvolacieho súdu javilo
vhodné vypočuť žalobkyňu ako aj žalovaného resp. osobu, ktorá sprostredkovala podanie žiadosti o
spotrebiteľský úver zo dňa 22.11.2013 a bola pri podpise tejto zmluvy, a teda zrejme i rozhodcovskej
zmluvy zo dňa 22.11.2013. Predmetom výsluchu by mali byť okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, teda najmä akým spôsobom bolo žalobkyni vysvetlené, že má možnosť uzavrieť

rozhodcovskúzmluvu,čiboložalobkynivysvetlené,čorozhodcovskázmluvaznamená,akýmánásledok
jej uzavretie, či jej bolo oznámené, že má možnosť od tejto zmluvy odstúpiť a akým spôsobom, či
porozumela tomu, čo odstúpenie znamená, či mala možnosť si rozhodcovskú zmluvu si prečítať pred
jej podpisom a či rozhodcovskú zmluvu chcela uzavrieť dobrovoľne (či si bola skutočne vedomá toho,
že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou poskytnutia úveru, príp. aké dôvody ju viedli k

rozhodnutiu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu), prípadne aj iné okolnosti, ktoré z výsluchu strán vyplynú.

12. Okresný súd tiež uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprimerané zmluvné
podmienky (98 % navýšenie poskytnutého úveru, neprimeraný administratívny poplatok). Okrem tohozmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 ods. 1 písm. k/ a to výšku, počet
a termíny splátok istiny a teda len termín konečnej splatnosti úveru do 10.11.2014 je uvedený len termín
konečnej splatnosti úveru a preto sa považuje za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/

zákona č. 129/2010 Z. z.) a ak preto rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu na zaplatenie úroku z
omeškania, úroku, zmluvnej pokuty a iných poplatkov, rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 45 ods. 1 písm. l/ zák. č. 335/2014 Z. z.) a rozhodcovský súd rozhodol v
rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa (§ 45 ods. 1 písm. i/, keďže toto malo vplyv na
výsledok rozhodcovského sporu.

13. Žalovaný v odvolaní popieral absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o
výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov poukazoval na to, že dlžník požiadal
v ten istý deň ako uzavrel zmluvu, o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v
splátkach. Takéto tvrdenie žalovaného však v konaní nebolo preukázané. Nevyplýva ani z obsahu spisu
ani pripojeného rozhodcovského spisu. Aj preto okresný súd náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

posudzoval v spojitosti so zmluvou. V súvislosti s odvolacím dôvodom uvedeným v ust. § 45 ods. 1 písm.
l/ zákona č. 335/2014 Z. z., ktorý oprávňuje všeobecný súd zasiahnuť do vecnej stránky spotrebiteľského
rozhodcovského rozsudku a vykonať teda jeho meritórny prieskum bolo podľa odvolacieho súdu možné
za daného skutkového stavu sa stotožniť s vyššie uvedeným záverom okresného súdu.

14. Nakoľko pri súdom posudzovaných dôvodoch zrušenia rozhodcovského rozsudku sú rozdielne
postupy kto bude vo veci konať (či všeobecný súd na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského
rozhodcovského konania v rozsahu uvedenom v žalobe /§ 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z./ alebo
spotrebiteľský rozhodcovský súd /§ 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z./ musel odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd vyhodnotí

zistené skutočnosti v súvislosti s dôvodom žaloby zrušenia spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku
spočívajúcom v neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (§ 45 ods. 1 písm. e/ zákona č.
335/2014 Z. z.) a vec právne posúdi. Svoje rozhodnutie odôvodní podľa kritérií uvedených v ust. § 220
C. s. p. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 C. s. p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).