Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616215326
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616215326.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobcu: JUDr.

Milan Kuzma, advokát, Floriánska 16, Košice, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Katunským,
advokátom, Floriánska č. 16, Košice, proti žalovanému: H. Q., K.. X.X.XXXX, O. Q. W. K. B., I..Č.. Ú. U.
Ú. H., Q.É. K. X, H., v konaní o zaplatenie 86,59 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude po
právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 6.10.2016 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť mu istinu 86,59 Eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že ako advokát poskytol žalovanému
na základe nepísomnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb právne služby vypracovaním právnej
analýzy týkajúcej sa posúdenia možnosti zahladenia odsúdenia žalovaného, a to na základe listu
žalovaného zo dňa 7.7.2016. Dňa 15.8.2016 bolo žalovanému zaslané vyúčtovanie trov právnej
analýzy z toho istého dňa a následne aj faktúra č. FV15 so splatnosťou 29.8.2016. Dňa 5.9.2016
bola žalovanému zaslaná výzva k úhrade trov právneho zastúpenia a bola stanovená lehota na úhradu
najneskôr do 25.9.206. Žalovaný vyúčtovanú sumu neuhradil, čím sa dostal do omeškania. Prílohou

žaloby bol list žalovaného zo dňa 7.7.2016, právna analýza zo dňa 15.8.2016, vyúčtovanie trov právneho
zastúpenia zo dňa 15.8.2016, faktúra č. FV15 a výzva na úhradu trov právneho zastúpenia zo dňa
2.9.2016.

2. Súd vo veci rozhodol dňa 17.10.2016 platobným rozkazom, ktorý bol zrušený podľa ustanovenia §
267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) uznesením zo dňa
10.11.2016, právoplatným 20.12.2016.

3. Žalovaný v odpore zo dňa 27.10.2016, ktorý je zároveň vyjadrením k žalobe uviedol, že žalobca nemá
nárok na vyplatenie trov právneho zastúpenia, pretože medzi ním a žalobcom nikdy nebola uzatvorená
dohoda o právnom zastúpení. Dňa 7.7.2016 oslovil žalobcu listom, v ktorom mu opísal skutočnosti, ktoré
mali viesť k uzavretiu nejakej dohody. Týmto listom nežiadal o právnu analýzu, ale v prvom rade sa chcel
dohodnúť o trovách za obhajobu, aby vedel zhodnotiť, či si to môže vôbec dovoliť.

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne vyjadril podaním doručeným súdu 22.12.2016. Uviedol,
že žalovaný sa na neho listom zo dňa 7.7.2016 obrátil s otázkou, či by bolo možné dosiahnuť zahladenie
odsúdenia, pričom mu poskytol základné informácie týkajúce sa jeho trestnej minulosti a súčasnosti.
Bez preštudovania ním predložených listín mu nebolo možné dať odpoveď hodnú advokáta. Za účelomposkytnutia odpovede preštudoval žalovaným predložené listiny a následne vypracoval odpoveď so
svojimi zisteniami. Bez vypracovania právnej analýzy nebolo možné dať žalovanému odpoveď na
jeho otázku. Vyúčtovanie trov právneho zastúpenia bolo vykonané v súlade s advokátskou tarifou. K

vyjadreniu opätovne priložil list žalovaného zo dňa 7.7.2016.

5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril podaním doručeným súdu 22.2.2017 (replika).
Poukázal na povinnosť advokáta informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške
odmeny, a to ešte pred začatím tohto úkonu a následok nesplnenia si tejto povinnosti v zmysle § 18 ods.

4zákonaoadvokácii.Zjeholistužalobcoviaztvrdenížalobcujenepochybné,žežalobcasnímpísomnú
dohodu o právnom zastúpení neuzavrel a ani ho vopred neinformoval o tom, koľko bude jeho vyjadrenie
na základe právnej analýzy stáť. Odmena žalobcovi preto nepatrí. Poukázal aj na právne zastúpenie
žalobcu v spore, čo považuje za zneužitie práva na zastúpenie advokátom a nekalú obchodnú praktiku
pri poskytovaní právnej služby.

6. Na repliku žalovaného reagoval žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.5.2017
(duplika). Uviedol, že zmluva o poskytovaní právnych služieb nie je samostatným zmluvným tipom, v
danom prípade podlieha režimu zmluvy príkaznej s modifikáciami stanovenými zákonom o advokácii. Z
ustanovení občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve vyplýva, že právo na odmenu vzniká splnením
príkazu, čomu sa rozumie poskytnutie právnej služby. Toto právo nie je viazané na žiaden ďalší úkon.

Poukázal na ustálenú súdnu prax (R NS SR 8 Cdo 86/2002), v zmysle ktorej povinnosť zaplatiť odmenu
advokátovi za poskytovanie právnej pomoci vyplýva zo zmluvy o poskytnutí právnej pomoci a pokiaľ sa
účastnícitakejtozmluvynedohodlinaodmene,jepovinnosťouklientazaplatiťodmenuvzmyslevyhlášky
655/2004 Z.z.. Ohľadne názoru žalovaného, že žalobcovi nemožno priznať trovy konania z dôvodu,
že je sám advokátom, poukázal napríklad na rozhodnutie NS SR z 29.9.2015 sp. zn. 4MCdo/16/2014,

v zmysle ktorého nie je možné advokáta ako účastníka konania týmto spôsobom sankcionovať s
odôvodnením, že sa v konaní mohol brániť sám.

7. Dupliku súd zaslal na vedomie žalovanému, ktorý ju nepovažoval za relevantnú.

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obe strany sporu, resp. u
žalovaného požiadal o jeho eskortu s tým, že ak sa žalovaný pojednávania nechce zúčastniť, nie je
potrebné ho na pojednávanie eskortovať. Žalovaný písomne oznámil, že sa výslovne vzdáva práva
byť prítomný na pojednávaní a požiadal, aby bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti v zmysle jeho
skorších vyjadrení. Na pojednávaní dňa 12.10.2017 tak súd podľa § 180 CSP pojednával a rozhodol v

neprítomnosti žalovaného.

9. Žalobca na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe s odôvodnením, že žalovanému poskytol
právne služby. Uviedol, že právnu službu žalovanému poskytol na základe jeho listu, ktorý mu
bol doručený už v priebehu odvolacieho konania o veci žalovaného. Nenavrhol vykonanie ďalšieho

dokazovania. V záverečnej reči poukázal na to, že žalovaný bol vo výkone trestu, preto ho nebolo možné
informovať o cene za právne služby inak ako listom. Vzhľadom na prebiehajúce odvolacie konanie išlo
o neodkladný úkon.

10. Z listinného dôkazu, listu žalovaného adresovaného žalobcovi vyplynulo, že tento je datovaný

7.7.2016 a žalobcovi bol doručený 11.7.2016. Žalovaný v ňom uvádza, že vykonáva 25 ročný trest
odňatia slobody uložený mu v rámci zásady trikrát a dosť. Na krajskom súde je jeho sťažnosť proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktorý mu nezahladil odsúdenie. Zahladením odsúdenia
by sa jeho situácia zmenila, mohol by si podať obnovu konania a dosiahnuť zrušenie trestu uloženého v
zmyslezásadytrikrátadosť.Trestvzákladnetrestnejsadzbemáodpykaný.Žalovanýdotazovalžalobcu

„ či by bolo možné dosiahnuť zahladenie odsúdenia a koľko by ho vyšla „obhajoba“ “. Pýtal sa preto,
lebo jeho finančné možnosti sú po rokoch vo výkone trestu nulové, chcel vedieť, či by ohľadne financií
za „obhajobu“ bola možná nejaká dohoda. Z textu listu vyplynulo aj to, že žalovaný spolu s ním žalobcovi
zaslal aj uznesenie o nezahladení odsúdenia.

11. Z právne analýzy žalobcu vypracovanej pre žalovaného vyplynulo, že táto je vypracovaná k dátumu
15.8.2016 a týka sa posúdenia možnosti zahladenia odsúdenia žalovaného Okresným súdom Spišská
Nová Ves sp. zn. 2T 116/99 na tri roky nepodmienečne. Analýza je vypracovaná na základe listu
žalovaného zo dňa 7.7.2016 a na základe žalovaným poskytnutých informácií a podkladov. Výsledkomje konštatovanie nemožnosti dosiahnuť zahladenie predmetného rozhodnutia. Prílohou právnej analýzy
je vyúčtovanie trov právnej analýzy zo dňa 15.8.2016 v sume 86,56 Eur (základná tarifná odmena za
jeden úkon právnej služby + režijný paušál + daň z pridanej hodnoty).

12. Na základe tvrdení sporových strán súd nepovažoval za spornú skutočnosť, že žalovaný sa na
žalobcu listom zo dňa 7.7.2016 obrátil so žiadosťou o vypracovanie právnej analýzy. Nespornou bola
aj skutočnosť, že žalobca žalovanému požadovanú právnu analýzu vypracoval, a to písomne dňa
15.8.2016. Spornou skutočnosťou ostalo to, či žalobca má za vypracovanie právnej analýzy nárok na

odmenu, alebo nie.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „Zákon o advokácii), výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred
súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní,
poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych

rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej
pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby").

14. Podľa § 18 ods. 4 Zákona o advokácii, advokát je povinný v priebehu poskytovania
právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške

odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí.
To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

15. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ako

„Vyhláška MS SR), odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a
jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny
advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene.

16. Z tvrdení strán sporu a zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že

žalovaný požiadal listom zo dňa 7.7.2016 žalobcu ako advokáta o vypracovanie právnej analýzy
týkajúcej sa možnosti zahladenia odsúdenia súdu z roku 1999. List žalovaného žalobca prevzal dňa
11.7.2016. Žalobca vypracoval požadovanú právnu analýzu dňa 15.8.2017, pričom pri jej vypracovaní
vychádzal z uznesenia o zamietnutí žiadosti o zahladenie odsúdenia, ktoré mu žalovaný zaslal spolu s
listom zo dňa 7.7.2016. Spracovanie právnej analýzy je v zmysle § 1 ods. 2 Zákona o advokácii úkonom

právnej služby, a to úkonom odplatným. Absencia dohody o konkrétnej odplate nemá za následok
neplatnosť zmluvy o právnej pomoci, a to vzhľadom na právnu úpravu, ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú
domnienku dohody o tarifnej odmene advokáta (§ 1 ods. 2 Vyhlášky MS SR).

17. Zákonom č. 304/2009 Z.z. účinným od 24.6.2009 bol novelizovaný Zákon o advokácii, a to okrem

iného doplnením ustanovenia § 18 o odsek 4. Ide o ustanovenie, ktoré advokátom ukladá informačnú
povinnosť voči klientom, ktorí sú spotrebitelia poskytovanej právnej služby, upravuje dôsledok jej
nesplnenia a stanovuje výnimku z tejto informačnej povinnosti advokáta. Informačná povinnosť sa týka
informovania klienta, spotrebiteľa o výške odmeny za úkon právnej služby, a to ešte pred začatím tohto
úkonu. V prípade, že si advokát túto povinnosť včas nesplní, odmena mu nepatrí. Výnimkou je prípad,

ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

18. V prejednávanej veci si žalobca informačnú povinnosť nesplnil (opak žalobca ani netvrdil). Dátum
vypracovania vyúčtovania sa zhoduje s dátumom poskytnutia (vypracovania) právnej služby (analýzy),
je ním 15.8.2016. Žalovaný sa pritom v liste zo dňa 7.7.2016 osobitne dožadoval informácie o tom,

koľko by ho služby žalobcu stáli, chcel sa o cene dohodnúť a poukazoval na svoju zlú finančnú
situáciu. Žalovaný síce v tejto súvislosti používal pojem „obhajoba“ čo však s prihliadnutím na jeho
osobu nemožno vykladať doslovne, ale treba tým rozumieť aj iné úkony právnej služby. V prípade
žalovaného išlo o klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, keďže o túto žiadal ako fyzická osoba.
Žalobca nesplnenie si informačnej povinnosti odôvodňoval potrebou vykonania úkonu právnej služby

bezodkladne a poukazoval na to, že keďže žalovaný bol vo výkone trestu, mohol sa s ním kontaktovať
jedine písomnou formou. Uvedené tvrdenia pritom uplatnil až na pojednávaní. Vypracovanie právnej
analýzy týkajúcej sa možnosti zahladenia odsúdenia súd nepovažoval za úkon právnej služby, ktorý bolo
nevyhnutné vykonať bezodkladne. Žalovaný oslovil žalobcu v čase, keď už o jeho žiadosti o zahladenieodsúdenia bolo súdom rozhodnuté a zároveň v čase, keď už proti tomuto rozhodnutiu sám žalovaný
uplatnil opravný prostriedok - sťažnosť. Vec sa nachádzala na nadriadenom súde. Skutočnosť, že v
danej veci nešlo o bezodkladne potrebný úkon právnej služby potvrdzuje aj fakt, že žalobca právnu

analýzu vypracoval dňa 15.8.2016, teda po viac než jednom mesiaci odkedy ho o ňu žalovaný požiadal.

19. Z dôvodu nesplnenia si informačnej povinnosti žalobcu voči žalovanému pred vypracovaním právnej
analýzy a nepreukázania potreby vykonať tento úkon bezodkladne, žalobcovi odmena za tento úkon
právnej služby nepatrí. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Vo vzťahu k zastúpeniu žalobcu, ktorý je advokátom iným právnym zástupcom súd uvádza, že
každá strana sporu má právo dať sa v konaní zastúpiť, a to aj advokátom. Realizácia práva nemôže byť
považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspešnosti v spore. Súd žalobu zamietol, teda
žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu bola priznaná plná náhrada trov konania voči v spore

neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania bude súdom rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.