Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/401/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115225420
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7115225420.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v spore žalobkyne: Y., v zastúpení Advokátskou

kanceláriou Hopferova, s.r.o., Bajzova 2, 040 01 Košice, proti žalovaným: X/ MUDr. Pavol Halagovec,
nar. XX.X.XXXX, bytom Bajzova X, XXX XX Košice, štátny občan SR, X/ MUDr. Alexander Halagovec,
nar. X.X.XXXX, bytom Národná trieda XX, XXX XX Košice, štátny občan SR, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje zmier v nasledujúcom znení:
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne JUDr. Evy Geleneky Hencovskej, rod. Hencovskej,
nar. 28.8.1979 a žalovaného v 1. rade T. žalovaného v 2. rade T. k nehnuteľnosti evidovanej na LV č.

XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, k.ú. Stredné mesto a parcela registra „C“ č. XXXX/
X . - zastavané plochy a nádvoria o výmere 247 m2 tak, že:
- parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 114 m2, zastavané plochy a nádvoria sa prikazuje do
podielového spoluvlastníctva žalovaného v 1. rade T. a žalovaného v 2. rade T.9 každý z nich o veľkosti
podielu 1,
- parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 114 m, zastavené plochy a nádvoria sa prikazuje do výlučného
vlastníctva žalobkyne Y.,

- parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 19 m2, zastavané plochy a nádvoria sa prikazuje do
podielového spoluvlastníctva žalobkyne Y., v podiele 1 k celku a žalovaných v 1. a v 2. rade, t.j. T. a
T., každému v podiele 1 k celku
a to všetko v zmysle geometrického plánu č. 75/2015 zo dňa 23.12.2017 vystavaného vyhotoviteľom:
Katastrálne zememeračské služby N., ktorý geometrický plán sa stáva neoddeliteľnou súčasťou
rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.9.2015 domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na Liste vlastníctva č. XXXXX, okres Košice
I, obec Košice - Staré mesto, k.ú. Stredné mesto ako parcela č. XXXX/X. zastavané plochy a nádvoria
o výmere 247 m2 a to tak, že parcela č. 1984/4 o výmere 95 m2 sa prikáže do výlučného vlastníctva
žalobkyni, parcela č. 1984/5 o výmere 95 m2 sa prikáže do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1.
a v 2. rade každý o veľkosti 1 a zostatok parcely č. XXXX/X o výmere 57 m2 sa prikáže do podielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných v 1. a v 2. rade, pričom u žalobkyne o veľkosti podielu 1 k

celku a u žalovaných v 1. a v 2. rade u každého o veľkosti podielu 1 k celku. Zároveň žiadala aj náhradu
trov konania.2. Žalovaní v 1. a v 2. rade s návrhom žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva súhlasili,
avšak s úpravami premietnutými v geometrickom pláne č. 75/2015 zo dňa 23.12.2017 vystaveného
vyhotoviteľomKatastrálnezememeračskéslužbyN.,kedyoprotipôvodnémunávrhužalobkynesazvýšili

výmery jednotlivých parciel prikázaných do vlastníctva u jednotlivých strán sporu a znížila sa výmera
parcely, ktorú mali vlastniť všetci traja spoločne

3. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, žalobca a žalovaný môžu
uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

4. Podľa § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje;
neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

5. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

6. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

7. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

8. Podľa § 137 ods. 2 OZ, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak,
sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

9. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

10. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Zmierom sa rozumie dohoda strán uzavretá v priebehu konania, ktorou si strany sporu upravujú

svoje práva a povinnosti. Súd však zmier schváli iba o takom predmete konania, o akom by inak mal
právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
súd ho vždy schváli (§ 148 ods. 2 a contrario). Preto nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako
výhodný pre obe sporové strany.

12. Vzhľadom k skutočnosti, že povaha tohto konania pripúšťa jeho skončenie dispozitívnym úkonom
sporových strán, ktorým je zmier a navrhovaný zmier, ktorý strany pred súdom uzavreli, nie je v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd v súlade s § 148 Civilného sporového poriadku zmier
schválil avšak len v časti výroku I., v časti výroku II. o trovách konania strany sporu nedospeli k dohode
a preto tento výrok ani nie je súčasťou schváleného zmieru.

13. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §
150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a
náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby

postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu
splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového
poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu
§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému zúčastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba
použiť § 257 Civilného sporového poriadku.

16. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na sociálne, osobné,
majetkové resp. iné aspekty konkrétneho prípadu.

17. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pretože strany sporu
sa mimosúdne nedohodli. Vzhľadom na charakter sporu, ktorý je vlastne vyústením situácie, že

strany sporu nedospeli k dohode, jediným zákonným prostriedkom na dosiahnutie želaného cieľa bolo
podanie žaloby na súd. Svojim charakterom je tento spor osobitným sporom, pričom v tomto prípade
nemožno jednoznačne ustáliť, kto zavinil spor resp. kto a v akej miere sa pokúsil o dohodu, nakoľko
nebolo preukázané, že žalobkyňou formulovaný žalobný petit je totožný s návrhom, ktorý zaslala
žalovaným pred podaním žaloby. List zo dňa 5.3.2015, ktorý žalobkyňa predložila súdu ako dôkaz o
snahe vyporiadať daný stav podielového spoluvlastníctva pred podaním žaloby je odpoveďou právneho

zástupcu žalovaných k návrhu na zmenu Dohody o užívaní nehnuteľností, pričom bez predloženia
konkrétnych nákresov súd nemal ako odkontrolovať, či strany sporu riešili presne rovnaký návrh ako
obsahuježaloba.Zároveňjenevyhnutnépoznamenať,žeužlenzdanejodpovedežalovanýchjezrejmé,
že užívanie nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve nebolo bezproblémové a preto tak isto aj oni
mohli iniciovať akýkoľvek návrh na riešenie danej situácie a nielen čakať na aktivitu žalobkyne.

18. Z uvedeného dôvodu súd potom uzavrel, že obe sporové strany zavinili začatie konania a obe
sporové strany majú rovnaký podiel na neriešení danej situácie v takom rozsahu a formulácii, aká bola
nakoniec nimi dosiahnutá až v rámci súdneho konania predložením návrhu na schválenie súdneho
zmieru. Vzhľadom na tieto okolnosti súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti výroku o schválení súdneho zmieru (výrok I.) odvolanie nie je prípustné.

Proti II. výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší

súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).