Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/195/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114221592
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114221592.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

Q. V., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX A. XXX, Š. Y. B., právne zastúpený JUDr. Václavom Jaroščiakom,
advokátom so sídlom M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, proti odporcom: I. Q. V., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX
XX A. XXX, Š. Y. B., právne zastúpený JUDr. Máriou Mihálikovou, advokátkou so sídlom Horný Val
91/19, 010 01 Žilina, IČO: 42 066 441, II. V. B., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX K. XXX, Š. Y. B., III. D.
B., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX K. XXX, Š. Y. B., odporcovia II. a III. právne zastúpení Advokátskou
kanceláriou Andrea Havelková, s. r. o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956,
IV. Q. V., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX A. XXX, Š. Y. B., V. K. V., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX A. XXX,

Š. Y. B., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa o určenie, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území A. evidované
Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom:
1. na LV č. XXX ako:
- stavba rodinného domu súp. č. XXX postavená na parcele KN-C č. XXXX/X,
- parcela KN-C č. XXXX/X - trvale trávne porasty o výmere 205 m2,
- parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2,

- parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2,
2. na LV č. XXXX ako parcela KN-C č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 18 m2 a
3. na LV č. XXXX ako:
- parcela KN-C č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 66 m2 a
- parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2,
sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov navrhovateľa a jeho manželky V. V., rod. A., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 18.06.2014 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 20.06.2014 sa navrhovateľ voči
odporcom I. až V. domáhal vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, že sú spolu s jeho
manželkou V. V., rod. A., nar. XX.XX.XXXX bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností uvedených
vo výroku tohto rozsudku. Súčasne navrhovateľ žiadal odporcov zaviazať nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že spolu s manželkou V. V., rod.
A., nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúci uzavreli s odporcom I. - svojim synom ako kupujúcim dňa

01.12.2008 Kúpnu zmluvu č. M. XXXXX/XX-XX/XX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam: stavbe rodinnému domu súp. č. XXX, postavenej na parcele KN-C č. XXXX/X,
pozemku parcele KN-C č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 271m2, pozemku parcela KN-C č.
XXXX/X - zastavané plochy o výmere 20 m2, pozemku parcela KN-C č. XXXX/X - ostatné plochy ovýmere 18m2 a pozemku parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 129 m2, evidovaným
na LV č. XXX pre k. ú. A. v podiele 1/1 za kúpnu cenu 1.508.760- Sk. Správa katastra Žilina povolila
vklad vlastníckeho práva odporcu I. podľa tejto kúpnej zmluvy dňa 11.02.2009 pod číslom vkladu M.

XXXXX/XX-XX/XX. V čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa predmetnej kúpnej
zmluvy boli sporné nehnuteľnosti nesporne v bezpodielovom spoluvlastníctve jeho a jeho manželky
V. V.. Nehnuteľnosti nadobudli spoločne počas manželstva z časti kúpnou zmluvou (pozemky) a z
časti vlastnou výstavbou (rodinný dom). Následne odporca I. v roku 2012 predal na základe kúpnej
zmluvy č. M. XXXX/XX, ktorej prílohou bol geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX a ktorá bola

zapísaná v katastri nehnuteľností pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX, časť pozemkov, ktoré boli
predmetom prevodu podľa spornej kúpnej zmluvy, odporcom II. a III. Predmetom prevodu vlastníckeho
práva podľa kúpnej zmluvy č. M. XXXX/XX boli geometrickým plánom novovytvorené parcely KN-C
č.: XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 66 m2 (odčlenená od pôvodnej parcely KN-C č. XXXX/
X) a XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2 (odčlenená od pôvodnej parcely KN-
C č. XXXX/X), teraz evidované na LV č. XXXX pre k. ú. A.R.. V roku 2012 odporca I. predal na

základe kúpnej zmluvy č. M. XXXX/XX - XXX/XX, alebo kúpnej zmluvy č. M. XXXX/XX - XXX/XX,
pozemok parcela KN-C č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 18m2, ktorá je teraz evidovaná na LV č.
XXXX pre k. ú. A., odporcom IV. a V. Navrhovateľ ďalej v návrhu namietal, že spornú kúpnu zmluvu
uzavrel dňa 04.12.2008 v stave silného alkoholického opojenia bez svojej skutočnej vôle, keď vôbec
nemal vedomosť, resp. si riadne neuvedomoval, čo sa okolo neho deje a prečo je tam kde je. V čase

uzatvárania - podpisovania spornej kúpnej zmluvy nebol oboznámený s obsahom dokumentu, ktorý mu
bol predložený na podpísanie a aj v prípade, že by aj bol s jej obsahom oboznámený, či oboznamovaný,
v stave v akom sa nachádzal by zrejme nebol schopný a nedokázal by posúdiť a rozpoznať účinky
a dôsledky, ktoré sú s jeho podpisom na predloženej listine spájané. Je presvedčený, že odporca
I. v spojení s jeho matkou (manželkou navrhovateľa) využili jeho zlú psychickú a fyzickú zdravotnú

situáciu a závislosť na alkohole na podpísanie spornej kúpnej zmluvy v čase keď bol v okamžitom stave
alkoholického opojenia, ktorý úmyselne a cielene vyvolala jeho manželka. Nikdy nemal vôľu previesť
vlastníctvo k predmetu kúpy na odporcu I., dokonca na neho výlučne, pretože má ďalšie dve deti, a
toto (bol) je v podstate celý a jediný jeho majetok, miesto bývania. A ak by taký prevod urobil, určite
by ho neurobil bez riadneho zabezpečenia doživotného bývania. Zastáva tak názor, že jeho manželka

i odporca I. úmyselným podvodným konaním sledovali zámer zbaviť ho jeho majetku a vyhnať ho z
domu, ktorý postavil. Jeho podpísaním kúpnej zmluvy nebol a nemohol byť materializovaný prejav jeho
skutočnej vôle previesť vlastníctvo k predmetu spornej kúpnej zmluvy. Vzhľadom na tú skutočnosť,
že je v manželskom zväzku s V. V., rod. A. a vzhľadom na to, že predmetné nehnuteľnosti boli pred
uzavretím spornej kúpnej zmluvy v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, žiada o určenie, že

sporné nehnuteľnosti sú stále v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s jeho manželkou V.
V., rod. A.. Za normálnych okolností účastníkom konania na strane navrhovateľa by mala byť aj jeho
manželka. Táto však - predovšetkým vzhľadom na úlohu, ktorú zohrala pri podpisovaní spornej kúpnej
zmluvy - pochopiteľne odmieta byť účastníkom tohto konania s odôvodnením, že „ona proti svojím
deťom nepôjde“, napriek tomu, že opísaným postupom získalo iba jedno z jej troch detí. Zastáva názor,

že ako manželka a bezpodielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností, ktoré boli a stále de facto
sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, by mala predovšetkým chrániť a vynaložiť
úsilie na ochranu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, pretože nie je iba jej. Právo na ochranu
majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve patrí bezpodielovým spoluvlastníkom spoločne, ale zároveň
i každému z nich samostatne bez toho, aby na to bol potrebný súhlas druhého spoluvlastníka. Pretože

každý zo spoluvlastníkov musí mať možnosť dovolať sa ochrany, Je tomu tak preto, že každému zo
spoluvlastníkov patrí právo na celú vec obmedzené len rovnakým právom druhého spoluvlastníka, ak
sa bezpodielový spoluvlastník domáha ochrany vlastníckeho práva k spoločnej veci, nijako tým druhého
spoluvlastníka neobmedzuje, naopak bráni spoločný majetok proti zásahom tretích osôb. V zmysle
ust. § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nemožno vzniknutú nezhodu odstrániť zmiernou cestou,

rozhodne o sporných právach alebo povinnostiach na návrh niektorého z manželov súd. Právo obrátiť
sa na súd patrí manželom nielen počas trvania manželstva, ale aj po jeho zániku, pokiaľ bezpodielové
spoluvlastníctvoneboloeštevysporiadané.Pretomáplnúaktívnuvecnúlegitimáciunauplatneniesvojho
práva a to aj bez súhlasu svojej manželky. Svoju manželku vyzval k súčinnosti listom zo dňa 10.10.2013,
na ktorý však nijakým spôsobom nereagovala. Čo je v podstate pochopiteľné vzhľadom na jej úlohu,

ktorú zohrala svojim konaním v prípade uzavierania spornej kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k odporcom II. a
III. zastáva názor, že kúpna zmluva č. M. XXXX/XX z roku 2012 uzavretá medzi odporcom I. na strane
predávajúceho a odporcami II. a III. na strane kupujúcich je tiež absolútne neplatný právny úkon podľa
zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. Teda, ak je absolútne neplatnýmprávnym úkonom sporná kúpna zmluva č. M. zo dňa 01.12.2008, je absolútne neplatným právnym
úkonom aj kúpna zmluva č. M. XXXX/XX uzavretá medzi odporcami I. až III. Vo vzťahu k odporcom
IV. a V. zastáva názor, že kúpna zmluva č. XXXX/XX, alebo kúpna zmluva č. M. XXXX/XX uzavretá

medzi odporcom I. na strane predávajúceho a odporcami IV. a V. na strane kupujúcich je tiež absolútne
neplatný právny úkon podľa zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. Teda,
ak je absolútne neplatným právnym úkonom Kúpna zmluva č. M.-XX/XX zo dňa 1.12.2008, je absolútne
neplatným právnym úkonom aj kúpna zmluva uzavretá medzi odporcami I., IV. a V.
Odporca I. sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomne podaním zo dňa 04.05.2015, v ktorom

uviedol, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že nevedel, že podpisuje kúpnu zmluvu a že bol v čase
podpisovania zmlúv pod vplyvom alkoholu, nie sú pravdivé. Je zarážajúce, že navrhovateľ najskôr tvrdí,
že sa vôbec na nič nepamätal, a nakoniec si spomenul na presné detaily daného dňa. Dom, ktorý
bol predmetom spornej kúpnej zmluvy, bol v havarijnom stave a bolo na ňom potrebné najmä vykonať
rozsiahlu obnovu strechy, ktorú strhol silný vietor a finančné prostriedky z poistenia nehnuteľnosti minul
na vlastné potreby navrhovateľ a vtedajší vlastníci nemali k dispozícii žiadne iné financie, mali viacero

pôžičiek. Taktiež bolo potrebné vymeniť kúrenie a vykonať aj iné nevyhnutné opravy. Z tohto dôvodu
sa navrhovateľ a jeho manželka obrátili na svoje deti s otázkou, ak má niekto záujem o dom, tento sa
mu „prepíše“, ale musí sa postarať o jeho opravy. Dcéry mali zabezpečené bývanie, tak sa nakoniec
vzájomne dohodli, že on od rodičov odkúpi predmetný dom. Požiadali vtedajšieho starostu K. V. C.,
ktorý pomáhal so zmluvami ohľadom pozemkov predtým aj odporkyni III., aby pre nich spísal kúpnu

zmluvu. Pán C. zmluvu pripravil a v deň podpisu sa dostavili k nemu na úrad do K. navrhovateľ a jeho
manželka, zmluvy si riadne u neho v kancelárii prečítali a pracovníčka úradu osvedčila ich podpisy na
zmluvách. On bol v tom čase v práci, na úrad prišiel síce v ten istý deň ako rodičia, ale neskôr. Pán
C.Á. si zmluvy ponechal a doručil ich na správu katastra za účelom zavkladovania. Kúpna cena bola
dohodnutá vzájomne; v danom čase už pracoval a mal v úmysle vziať si hypotéku, avšak nakoniec mu

poskytnutá nebola pretože, v čase keď o ňu žiadal, pracoval a mal pravidelný príjem podľa podmienok
banky krátku dobu. Do opravy domu bola investovaná omnoho vyššia suma, ako predpokladal, takže
nakoniec kúpna cena nebola vyplatená. Zaplatenie, či nezaplatenie kúpnej ceny nemá vplyv na platnosť
kúpnej zmluvy. V prípade, ak navrhovateľ trval na jej zaplatení, mohol podať na súd návrh o zaplatenie
kúpnej ceny. Navrhovateľ sa podaním zo dňa 30.03.2012 domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy

pre nezaplatenie kúpnej ceny, avšak návrh zobral späť. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ v danom
čase netvrdil, že by nebolo jeho úmyslom uzatvoriť kúpnu zmluvu, domáhal sa len zaplatenia kúpnej
ceny a v terajšom konaní udáva účelové, vykonštruované tvrdenia o tom, že nevedel, že uzatvoril kúpnu
zmluvu. Napadnutá kúpna zmluva medzi navrhovateľom, jeho manželkou a ním má všetky náležitosti
požadované zákonom, prevod nehnuteľností vykonali ich vtedajší vlastníci a neexistuje žiaden dôvod

na určenie jej neplatnosti, preto nie je žiaden dôvod určiť, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového
spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho manželky. Preto odporca I. navrhol, aby súd návrh v celom rozsahu
zamietol a zaviazal navrhovateľa nahradiť mu trovy konania.
Odporcovia II. a III. sa k návrhu na začatie konania vyjadrili písomne podaním zo dňa 19.11.2014,
v ktorom produkovali zásadne rovnakú obranu v spore ako odporca I. Navyše oproti tejto uviedli, že

nadobudli vlastníctvo k sporným pozemkom parcelám KN-C č.: XXXX/X a XXXX/X, k. ú. A. od odporcu I.
vdobreviere,žejeichvlastníkom.NadobudlitakvlastníctvoknehnuteľnostiamododporcuI.eštevčase,
keď vlastnícke právo odporcu I. nikto nespochybňoval a došlo teda k platnému prevodu vlastníckeho
práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Až do času, kedy došlo k trestnému stíhaniu navrhovateľa na
základe podnetu zo strany odporcu I. totiž navrhovateľ nikdy jeho vlastnícke právo nespochybňoval,

o tom, že mu nehnuteľnosti previedol vedel a zároveň ho ako vlastníka predmetných nehnuteľností
plne akceptoval. Navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok až po prevode nehnuteľností na tretieho, t. j. na
nich., preto tvrdia, že by právo pôvodného vlastníka - navrhovateľa - nemalo mať prednosť oproti ich
vlastníckemu právu ako tretej osoby, nakoľko by tak došlo k obmedzeniu ich vlastníckeho práva, čo
je možné len vo verejnom záujme, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to na základe zákona, len na

tento účel a za náhradu. Súd by mal poskytnúť ochranu tretiemu nadobúdateľovi veci vychádzajúc z
princípu právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. A teda zásada, že nikto nemôže
na niekoho previesť viac práv, ako on sám má, by v tomto prípade nemala mať prednosť pred ochranou
dobromyseľnosti. Vzhľadom na uvedené, kúpnu zmluvu medzi odporcom I. a nimi nemožno považovať
zaabsolútneneplatnýprávnyúkon,atedapodľaichnázorusúvlastníkmipredmetnejčastinehnuteľností

bez akýchkoľvek pochybností, a to aj s poukazom na fakt, že nadobudli vlastnícke právo od osoby, ktorá
bola oprávnená na takúto dispozíciu s nehnuteľnosťami, a to bez akéhokoľvek obmedzenia, pričom
navyše tejto osobe, t. j. odporcovi I., svedčil o jeho oprávnení aj samotný zápis v katastri nehnuteľností.
V danej veci považujú za potrebné uviesť i tú skutočnosť, že v návrhu navrhovateľa nie je správneupravený okruh účastníkov, nakoľko sa navrhovateľ domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria
do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a jeho manželky, avšak táto nie je účastníčkou konania, čo
vzhľadom na charakter podaného návrhu a celého konania nie je prípustné, keďže v danom prípade ide

o nerozlučné spoločenstvo na strane navrhovateľov v zmysle ust. § 91 ods. 2 OSP, a teda návrh má
vady, pre ktoré je potrebné tento zamietnuť a navrhovateľa zaviazať nahradiť im trovy konania.
Odporcovia IV. a V. sa k návrhu na začatie konania vyjadrili písomne spoločným podaním zo dňa
07.11.2014, v ktorom vyjadrili svoj nesúhlas s návrhom na začatie konania s tým, že všetko, čo v ňom
navrhovateľ uviedol sa zakladá na jeho klamstve a výmysloch. Ak si myslí, že na základe klamstva môže

získať späť to, čo predá, tak potom všetky kúpno-predajné zmluvy môžu spáliť a vrátiť sa do praveku.
Navrhovateľ je alkoholik, viackrát liečený a vzhľadom na tento jeho stav šíri tieto klamstvá a týmto sa
vysmieva zo súdnictva.
Súdvecprejednal,vykonaldokazovanieavovecirozhodolnapojednávanídňa09.02.2016vprítomnosti
právnych zástupcov navrhovateľa, odporcov I. až III. a v prítomnosti odporcu IV. a podľa ust. § 101
ods. 2 O.s.p. za neprítomnosti ostatných účastníkov, ktorí o odročenie pojednávania nepožiadali (právny

zástupca navrhovateľa sa nevedel vyjadriť k dôvodu neprítomnosti navrhovateľa na pojednávaní; právni
zástupcovia odporcov I. až III. zhodne ospravedlnili neprítomnosť odporcov I. až III. na pojednávaní z
dôvodu pracovných povinností, pričom súhlasili s tým, aby súd vec prejednal v neprítomnosti odporcov
I. až III.; k dôvodu neprítomnosti odporkyne V. sa vyjadril odporca IV. tak, že jeho manželka je toho času
chorá).

Účastníci konania na pojednávaní zásadne zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v ich písomných
podaniach. Odporca I. doplnil svoju argumentáciu o rovnakú námietku, ako ju už písomne prezentovali
odporcovia II. a III. vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania, a to, že v konaní je
nedostatočný okruh účastníkov, teda nie sú účastníkmi konania všetky osoby, ktoré zákon predpokladá.
Súd vykonal dokazovanie vo veci oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými navrhovateľom

spolu s návrhom na začatie konania, ako sú uvedené nižšie, pričom zistil skutkový stav v nasledovnom
rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci.
Z výpisu z katastra nehnuteľnosti z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom
pre k. ú. A. zo dňa 14.06.2014 (na č. l. 8 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky: parcela
KN-C č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 205 m2, parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 19 m2 a parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2
a stavba dom súp. č. XXX postavená na parcele KN-C č. XXXX/X. V časti B LV je ako výlučný vlastník
evidovaný pod B1 odporca I. v podiele 1/1 titulom kúpna zmluva zo dňa 11.02.2009 č. M. XXXXX/XX-
XX/XX.
Z výpisu z katastra nehnuteľnosti z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym

odborom pre k. ú. A. zo dňa 14.06.2014 (na č. l. 9 spisu) vyplýva, že v časti A LV je evidovaný medzi
inými aj pozemok parcela KN-C č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 18 m2. V časti B LV sú ako
bezpodieloví spoluvlastníci evidovaní pod B1 odporcovia IV. a V. v podiele 1/1 titulom kúpna zmluva zo
dňa 19.12.2012 č. M. XXXX/XX-XXX/XX a kúpna zmluva zo dňa 19.12.2012 č. M. XXXX/XX-XXX/XX.
Z výpisu z katastra nehnuteľnosti z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym

odborom pre k. ú. A. zo dňa 14.06.2014 (na č. l. 10 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované medzi
inými aj pozemky: parcela KN-C č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 66 m2 a parcela KN-C č.
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2. V časti B LV sú ako bezpodieloví spoluvlastníci
evidovaní pod B1 odporcovia II. a III. v podiele 1/1 titulom kúpna zmluva zo dňa 14.11.2012 č. M. XXXX/
XX-XXX/XX.

Dňa 04.12.2008 uzavreli na jednej strane navrhovateľ s manželkou V. V., rod. A., nar. XX.XX.XXXX ako
predávajúci a na strane druhej odporca I. ako kupujúci kúpnu zmluvu (na č. l. 11 spisu), predmetom
ktorej bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A. vedených v tom čase Správou katastra Žilina
na LV č. XXX ako pozemky: parcela KN-C č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 271 m2, parcela KN-
C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, parcela KN-C č. XXXX/X - ostatné plochy

o výmere 18 m2 a parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2 a stavba
rodinného domu súp. č. XXX stojaceho a parcele KN-C č. XXXX/X. (čl. 2 zmluvy) Kúpna cena bola
zmluvnými stranami stanovená u rodinného domu súp. č. XXX vo výške 1.508.760,- Sk a u pozemkov
na sumu 8.760,- eur, celkovo tak 1.508.760,- Sk. Podpisy predávajúcich boli úradne na zmluve overené
Obcou K. dňa 04.12.2008.

Súd považoval za medzi účastníkmi nesporné skutkové tvrdenie navrhovateľa, že v čase uzavretia
spornej kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva podľa
spornej kúpnej zmluvy v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov navrhovateľa a V. V., rod. A..Súčasne súd považoval za medzi účastníkmi nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom návrhu
na začatie konania sú totožné s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom spornej kúpnej zmluvy.
Podľa ust. § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.

509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.
Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, údaje katastra, a to údaje o právach

k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované
geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie
je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

Podľa ust. § 80 písm. b) a c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 91 ods. 2 O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre

ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
Podľa ust. 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Navrhovateľ sa tak návrhom na začatie konania podľa cit. ust. § 80 písm. c) O.s.p. domáhal deklarovania

jeho a manželkinho (V. V., rod. A.) vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.
ú. A. evidovaným Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na LV č. XXX ako: stavba rodinného
domu súp. č. XXX postavená na parcele KN-C č. XXXX/X, parcela KN-C č. XXXX/X - trvale trávne
porasty o výmere 205 m2, parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2,
parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, ďalej na LV č. XXXX ako

parcela KN-C č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 18 m2 a napokon na LV č. XXXX ako: parcela KN-
C č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 66 m2 a parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1 m2, konkrétne určenia, že tieto sporné nehnuteľnosti patria do jeho a V. V., rod.
A. bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Základným predpokladom úspešnosti určovacieho návrhu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je tak to, že

účastníci majú vecnú legitimáciu a zároveň, že je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ak
by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho zaoberania sa
vecou samou k zamietnutiu návrhu.
Podmienkou procesnej prípustnosti návrhu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Tento záujem je daný, len ak požadované určenie je

objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie
žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný súčasne len vtedy, ak je (objektívne
posudzované) toto určenie spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľa na ohrození
jeho práva. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich

skutočností, čo pre navrhovateľa znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Navrhovateľ ale nemôže mať naliehavý právny
záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie,
alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych
predpisoch.

Súd mal za to, že navrhovateľ má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže je
v stave právnej neistoty z dôvodu, že, ako tvrdil v návrhu na začatie konania, je bezpodielovým
spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Keďže v súčasnosti sú ako vlastníci sporných nehnuteľností v
katastri nehnuteľností na LV č.: XXX, XXXX a XXXX, k. ú. A. vedení odporcovia, nie je možné bez tohto
požadovaného určenia odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľa a dosiahnuť zápis jeho vlastníctva

k sporným nehnuteľnostiam, keďže údaje katastra doposiaľ zapísané na LV č.: XXX, XXXX a XXXX,
k. ú. A. svedčia v prospech vlastníctva odporcov, a to pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 zákona
č. 162/1995 Z. z.).Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný
právny vzťah alebo sporné právo týka.

Keďžepredmetomurčeniasúdumalobyťdeklarovaniespoluvlastníckehoprávanavrhovateľaksporným
nehnuteľnostiam, požadované určenie sa tak dotýka jeho právnej sféry. Na druhej strane odporca I. je
v súčasnosti evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. A. ako výlučný vlastník sporenej
stavby rodinného domu súp. č. XXX postavenej na parcele KN-C č. XXXX/X a pozemkov: parcela KN-
C č. XXXX/X - trvale trávne porasty o výmere 205 m2, parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 19 m2, parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2,
teda rozhodnutie súdu vo veci o časti návrhu na začatie konania týkajúcej sa týchto nehnuteľností sa
dotýka tiež jeho právneho postavenia (práva). Ďalej na druhej strane sú odporcovia II. a III. v súčasnosti
evidovaní v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. A. ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemkov:
parcela KN-C č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 66 m2 a parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1 m2, teda rozhodnutie súdu vo veci o časti návrhu na začatie konania

týkajúcej sa týchto nehnuteľností sa dotýka tiež ich právneho postavenia (práva). Napokon odporcovia
IV. a V. sú v súčasnosti evidovaní v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. A. ako bezpodieloví
spoluvlastníci pozemku parcela KN-C č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 18 m2, teda rozhodnutie
súdu vo veci o časti návrhu na začatie konania týkajúcej sa týchto nehnuteľností sa dotýka tiež ich
právneho postavenia (práva). Súd teda vychádzal z toho, že navrhovateľ je v konaní aktívne vecne

legitimovaný a odporcovia I. až V. sú pasívne vecne legitimovaní, avšak každý z nich iba v časti konania
týkajúcej sa nehnuteľností, ktorých sú v katastri nehnuteľností evidovanými vlastníkmi.
Súd hneď na úvod právneho posúdenia veci poukazuje na to, že návrh musel byť zamietnutý voči
každému z odporcov I. až V. zásadne bez ďalšieho v časti týkajúcej sa sporných nehnuteľností, ktoré
nie sú v katastri nehnuteľností vlastnícky evidované na príslušnom LV na toho ktorého z odporcov, teda

voči odporcovi I. v časti sporných nehnuteľností evidovaných na LV č.: XXXX a XXXX, k. ú. A., ďalej
voči odporcom II. a III. v časti sporných nehnuteľností evidovaných na LV č.: XXX a XXXX, k. ú. A. a
napokon voči odporcom IV. a V. v časti sporných nehnuteľností evidovaných na LV č.: XXX a XXXX, k.
ú. A., t. j. z dôvodu nedostatku ich vecnej legitimácie.
Súčasne však súd musel v celom rozsahu bez ďalšieho zamietnuť návrh navrhovateľa na začatie

konania na základe toho, že navrhovateľ ako účastník konania (dominus litis), ktorý svojim návrhom
na začatie konania určuje okruh účastníkov súdneho konania vo veci ním podaného návrhu na začatie
konania, nepodal návrh voči všetkým osobám, ktorých právnej sféry sa týka ním požadované určenie,
a to voči jeho manželke V. V., rod A.. Navrhovateľ totiž žiadal určiť (deklarovať) aj jej vlastnícke právo
ako bezpodielovej spoluvlastníčky spolu s navrhovateľom k sporným nehnuteľnostiam. Navrhovateľ

tak spolu s jeho manželkou V. V., rod. A. sú nerozlučnými spoločníkmi (§ 91 ods. 2 O.s.p.), ktorých
právnej sféry by sa dotklo navrhovateľom požadované rozhodnutie súdu. Keďže však V. V., rod. A. sa
nestala účastníkom konania, výrok rozsudku vo veci by nebol v zmysle cit. ust. § 159 ods. 2 O.s.p.
pre ňu záväzný, a preto by na základe rozsudku súdu v prejednávanej veci nemohlo dôjsť k zápisu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov - navrhovateľa a jeho manželky V. V., rod. A. do katastra

nehnuteľností záznam, teda postupom podľa ust. § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.
Argumentáciu navrhovateľa spočívajúcu v tom, že jeho manželka pochopiteľne odmieta byť účastníkom
konania o jeho návrhu na začatie konania, predovšetkým vzhľadom na jej úlohu, ktorú zohrala pri
podpisovaní spornej kúpnej zmluvy a nechce ísť proti svojim deťom, treba odmietnuť. Navrhovateľovi
nič nebránilo v tom, aby urobil svoju manželku účastníkom konania na strane žalovaných odporcov, ak

by odmietla byť spolu s ním na strane žalujúcich. Na tomto závere nič nemení ani poukaz navrhovateľa
na ust. § 146 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach
vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Toto
ustanovenie sa totižto týka vnútorného vzťahu medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi v prípade, ak
medzinimidôjdeknezhodneoprávachapovinnostiachvyplývajúcichzbezpodielovéhospoluvlastníctva

(napr. ohľadom práva užívať spoločnú vec, robiť na nej opravy a pod.) Rovnako nemožno akceptovať ani
argumentáciu navrhovateľa s odkazom na to, že: „Právo na ochranu majetku v bezpodielovom spolu-
vlastníctve patrí bezpodielovým spoluvlastníkom spoločne, ale zároveň i každému z nich samostatne
bez toho, aby na to bol potrebný súhlas druhého spoluvlastníka. Pretože každý zo spoluvlastníkov musí
mať možnosť dovolať sa ochrany, Je tomu tak preto, že každému zo spoluvlastníkov patrí právo na

celú vec obmedzené len rovnakým právom druhého spoluvlastníka, ak sa bezpodielový spoluvlastník
domáha ochrany vlastníckeho práva k spoločnej veci, nijako tým druhého spoluvlastníka neobmedzuje,
naopak bráni spoločný majetok proti zásahom tretích osôb.“. Uvedenú argumentáciu možno akceptovať
v prípade reivindikačných a negatórnych žalôb podľa ust. § 126 ods. 1 OZ) , t. j. žalôb na plnenie[teda podľa cit. ust. § 80 písm. b) O.s.p. a nie podľa cit. ust. § 80 písm. c) O.s.p.], ktoré chránia
obsah vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane
oprávnenia nakladať s ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania

oprávnenívlastníka.Žalobanavydanie(actioreivindicatio)vecipredpokladá,žeináosobaneoprávnene,
t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Zapieracia
(negatórna) žaloba (actio negatoria) chráni vlastníka pred každým iným zásahom do jeho oprávnení,
než je zadržiavanie veci. V danej prejednávanej veci však o prípad takejto žaloby nešlo.
Z vyššie uvedených dôvodov tak súd návrh navrhovateľa na začatie konania v plnom rozsahu zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody zamietnutia návrhu navrhovateľa na začatie konania, súd
považoval za nadbytočné vykonávať inými, ako vyššie spomenutými a vyhodnotenými, dôkazmi,
pretože by skutkové zistenia vyplývajúce z nich, nemohli nič zmeniť na dôvodoch rozhodnutia súdu
v prejednávanej veci, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý v plnom rozsahu bez meritórneho
posúdenia ním tvrdeného vlastníckeho práva. Rovnako sa súd už v ďalšom nezaoberal, opätovne pre
nadbytočnosť, ani ostatnou argumentáciou účastníkov, ktorú v spore prezentovali.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na väčší počet účastníkov konania súd rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 151
ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.