Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 9, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18Pc/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116224191
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116224191.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci navrhovateľky- oprávnenej:

W. trvale bytom O., zastúpená advokátskou kanceláriou: JUDr. Ján Tokár, spol. s.r.o., IČO: 36 721
981 so sídlom Werferova č. 1, Košice, proti povinnému: P., zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Vaško,
Advokátska kancelária Košice, Szakkayho č. 1, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany povinného pre navrhovateľku zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250
eur mesačne od 1.11.2016 do budúcna, ktoré výživné je povinný povinný platiť do rúk navrhovateľky,
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa
25.10.2014 č.k. 34P/23/2012-108.

V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 1.11.2016 do 30.4.2018 v sume 1800 eur je povinný povinný
zaplatiť do rúk oprávnenej v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, oprávnená, sa návrhom, ktorý podala súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala zvýšenia
výživného zo strany povinného, svojho otca, ktoré výživné bolo naposledy upravené rozsudkom
Okresného súdu Košice I zo dňa 25.10.2012, č.k. 34P/23/2012-108. Týmto rozsudkom bol jej otec-
povinný- zaviazaný platiť jej výživné 150 eur mesačne, ktoré výživné doposiaľ aj platí. Od poslednej
úpravy výživného ubehli tri roky a medzičasom došlo k podstatnej zmene na jej strane, pretože úspešne
absolvovala bakalárske štúdium a v súčasnosti pokračuje v magisterskom štúdiu dennou formou na C..
V súvislosti s tým narástli aj jej životné náklady, nakoľko bakalárske štúdium absolvovala na C.ne. Pri

približne nezmenených mesačných výdavkoch od poslednej určenej sumy výživného, ako napr. strava
200 eur, obuv a ošatenie 60 eur, hygienické potreby 30 eur, zdravotné potreby 50 eur, vreckové na iné
výdavky 40 eur mesačne, sa podstatne zvýšili náklady na bývanie a cestovanie, pričom momentálne
mesačné výdavky u nej predstavujú 600 eur. Poukázala na mesačné výdavky súvisiace s bývaním v
trojizbovom byte, ktorý zdieľa spolu s ďalšími šiestimi spolubývajúcimi a jej podiel predstavuje 140 eur
mesačne. Okrem toho sú tu náklady na cestovanie z O. a späť raz za mesiac, pričom najlacnejšie vyjde
autobus na sumu 35 eur. Okrem toho, v súvislosti s cestovaním si musela zabezpečiť aj mesačník v

samotnom W.. V dôsledku toho, že sa nezdržiava v O., kde doučovala súkromne angličtinu, teda bola
schopná si privyrobiť finančné prostriedky, snaží sa doučovať túto angličtinu aspoň cez skype a dokáže
si privyrobiť od 50 do 100 eur mesačne. Na základe uvedených skutočnosti a s prihliadnutím na to, že
jej matka má obmedzenú možnosť prispievať na jej výživu, pretože jej príjem je okolo 800 eur mesačne,žiadala, aby súd zvýšil výživné od 1.11.2016 do budúcna na 300 eur mesačne. Navrhovateľka doložila
súdu potvrdenie o absolvovaní a riadnom ukončení štúdia na J. a potvrdenie o prezentačnej forme štúdia
na P.. V priebehu konania doplnila svoje listinné dôkazy aj o potvrdení štúdia pre obdobie od 1.9.2017

do 28.2.2018- v treťom semestri a vo štvrtom semestri tohto štúdia od 1.2.2018 do 31.8.2018.

2. Povinný podal vo veci písomné vyjadrenie dňa X.X.XXXX, v ktorom uviedol, že navrhovateľka, ako
dospelá žena sa sama rozhodla ísť študovať do W. teda mala zvážiť aj náklady s tým spojené, s
poukazom na majetkové pomery povinných osôb, ako aj na možnosť doštudovania v O.. Napriek tomu,

že navrhovateľka študovala bakalárske štúdium štyri roky, pričom bežne bakalárske štúdium netrvá
štyri roky, je žiadúce, aby vysvetlila, prečo študovala štyri roky, a pokiaľ celé štyri roky neštudovala, tak
nebol povinný platiť na jej výživu a bude výživné žiadať vrátiť späť. Ďalej namietal proti výdavkom, ktoré
navrhovateľka uviedla, ktoré v súhrne predstavujú 555 eur a nie 600 eur, ako to uvádza navrhovateľka.
Podľa neho, jednotlivé položky výdavkov sú zámerne nadhodnotené. Má za to, že jedna štvorčlenná
rodina sa vystravuje za 200 eur mesačne a nie študentka vysokej školy, ktorá sa stravuje v školskej

jedálni, kde je strava oveľa lacnejšia, ako keby sa stravovala v reštauráciách. Vzhľadom na to, že
navrhovateľkaužnerastie,anijejnákladynaošatenievsume 60eurmesačneniesúprimerané,rovnako
namietal aj proti výdavkom na hygienu a zdravotné potreby v sume 80 eur mesačne, pretože dcéra je
zdraváaznávrhunevyplýva,žebymalanejakézdravotnéproblémy.Pokiaľuviedla,žebývavbyteaplatí
za bývanie 140 eur mesačne, žiadal, aby preukázala, z akého dôvodu býva v byte a nie na internáte,

nakoľko mesačné náklady bývania na internáte sú oveľa nižšie. Rovnako žiadal preukázať aj náklady,
ktoré jej vznikli s počiatočným zariaďovaním bytu, či to bolo pred 1.11.2016 alebo až po podaní návrhu
vo veci samej. Namietal aj proti výške cestovných nákladov, ktoré navrhovateľka vykázala v sume 35
eur mesačne, pretože podľa jeho vedomostí, vlak, ako študentka má zadarmo, lístok na vlak- Leo expres
stojí 7,50 eur O. a Regio expres 12,50 eur O. Žiadal, aby súd odrátal jej pravidelné mesačné príjmy,

ktoré má pri doučovaní angličtiny a aby súd zvážil, či tým, že odišla študovať do zahraničia sa nevzdala
majetkového prospechu z výučby angličtiny, aby preukázala, či platí daň z príjmu, a či má oprávnenie na
podnikanie vo výučbe angličtiny. Ďalej povinný poukázal na svoje výdavky, ktoré pozostávajú z hypotéky
375 eur, plyn 110 eur, elektrina 30 eur, voda 20 eur, internet 10 eur, oblečenie 20 eur, hygienické potreby
10 eur, lieky 10 eur, voľný lístok MHD 6 eur, preprava autom do práce F. a späť 150 eur, mobilný telefón

25 eur, poistka 59 eur, výživné navrhovateľky 150 eur, výživné na syna Jána 60 eur, vzdelávanie 20 eur,
strava 150 eur, ročné výdavky: daň z nehnuteľnosti 76 eur, komunálny odpad 18 eur, poistka za dom
84 eur, údržba nehnuteľnosti 300 eur, údržba auta 100 eur. Taktiež má výdavky v súvislosti s maloletým
Jánom, s ktorým sa stretáva a s ktorým trávi dovolenku počas prázdnin, čo stojí 400 eur. O jeho
vyživovacej povinnosti voči maloletému U. bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo

dňa 19.2.2014, č.k. 24P/427/2013-36 v sume 60 eur mesačne. Vo svojom písomnom vyjadrení povinný
neuviedol výšku svojho príjmu. Doložil súdu k písomnému vyjadreniu svoje listinné dôkazy.

3. Dňa XX.X.XXXX sa vyjadrila k vyjadreniu povinného oprávnená. Uviedla, že rozhodnutie pokračovať v
štúdiu dennou formou na C. dôsledne zvážila, zvážila aj náklady s tým spojené, pričom dané rozhodnutie

urobila s ohľadom na možnosti následného uplatnenia sa jej osoby v pracovnom živote. Samotné
zhodnotenie oprávnenosti potrieb z jej strany ponecháva na zvážení súdu, pretože sama ich nevie
zhodnotiť, ale z odporcom predložených dôkazov sa nedá vytvoriť ani záver o jeho možnostiach
vyživovať jej osobu, najmä z dôvodu absencie informácií o jeho príjmoch. Jej výdavky na stravu 200 eur
mesačne síce povinný považuje za neprimerané, ale sám vykazuje stravu vo výške 150 eur mesačne.

Naviacnavrhovateľkauviedla,žetátopoložkavýdavkovsaunejnezmenila.Dokoncaoprotistavuvčase
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, položku týkajúcu sa zdravotných a hygienických potrieb znížila
na sumu 80 eur na rozdiel od predchádzajúcej výšky 90 eur mesačne. Ďalej, čo sa týka nepridelenia
internátu, uviedla, že tento jej v W. pridelený nebol, nakoľko prednosť dostali študenti univerzity, teda z
kapacitných dôvodov. Keďže zápis do jej ročníka bol až po dátume rozhodovania o prideľovaní internátu,

musela si nájsť inú formu bývania. Poukázala na to, že z odporcom predloženého vyjadrenia vyplýva, že
náklady na bývanie u neho predstavujú minimálne trikrát vyššiu sumu, ako sú jej náklady na bývanie,
a preto tieto nemôžu byť neprimerané. Žiadala zohľadniť aj tú skutočnosť, že povinný mimo platenia
výživného jej žiadnou inou formou na živobytie neprispieva.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, nimi predloženými listinnými
dôkazmi, pripojeným spisom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 34P/23/2012, opismi mzdového listu
povinného,akoajmatkynavrhovateľky,potvrdeniamioštúdiunavrhovateľkyazistilnasledujúciskutočný
stav.5. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19.12.2012, č.k. 34P/23/2013- 108 bolo zvýšené
výživnézostranyodporcuprenavrhovateľku,zosumy1500Sk(49,80eur)nasumu150eurmesačneod

15.2.2012 do budúcna. V čase tohto súdneho rozhodnutia navrhovateľka bola v poslednom maturitnom
ročníku stredoškolského štúdia, žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá pracovala ako
J., za obdobie od januára 2012 do augusta 2012 728,44 eur. Odporca pôsobil ako J.. Žil v spoločnej
domácnosti s manželkou a s maloletým synom U. jeho priemerný čistý mesačný zárobok za rE. Za
obdobie od januára do septembra 2012 jeho priemerná čistá mesačná mzda predstavovala XXX,XX eur

a na základe dohody o pracovnej činnosti za mesiac január Y..

6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že po rozvode rodičov jej bolo určené súdom výživné zo
strany otca 150 eur mesačne, ktoré výživné aj platí. Ona zostala žiť v spoločnej domácnosti so svojou
matkou, s ktorou žije aj doposiaľ v O. a ku nej sa vracia domov. Žijú v štvorizbovom byte iba oni dve,
pričom nevedela uviesť, koľko platí jej matka za bývanie v tomto byte. Matkin príjem predstavuje XXX

eur mesačne. Ďalej uviedla, že od X.X.XXXX nastúpila študovať na P. pričom ona chcela takto študovať
v W. J. nebola však prijatá, preto ukončila W., a keď potom bola prijatá na P., tak nastúpila. Toto štúdium
by mala v roku XXXX ukončiť. Za bývanie v W. platí 150 eur mesačne. Predložila súdu doklady o platbe
prevodom z účtu na účet za obdobie od 10/2016 do 2/2018. Uviedla, že v mesiaci A. zaplatila vyššiu
čiastku za bývanie, pretože za predchádzajúci rok bola zistená nadspotreba elektrickej energie, ktorú

bolo treba zaplatiť. Navrhovateľka predložila súdu „Pokyny pre platby ubytovania na internáte na U.“
stiahnuté z internetu, podľa ktorého dokladu študentská izba pre dlhodobé ubytovanie predstavuje 100
eur mesačne. Vzhľadom na to, že v prvom ročníku musela vyriešiť svoje bývanie a zariadiť si izbu, ktorú
používa v 4- izbovom byte spolu s ostatnými študentmi, vznikli jej naviac náklady, ktoré spôsobili, že
v druhom ročníku magisterského štúdia už o pridelenie internátu nežiadala, zostala bývať v tom istom

byte. Ďalej uviedla, že pokiaľ by bývala na internáte, platila by asi 130 eur mesačne, ale pritom by
nebývala sama, teda nemala by vytvorené lepšie podmienky pre štúdium. Jej ďalšie výdavky predstavuje
najmä stravovanie, pričom prevažne sa stravuje v škole, alebo si zabezpečuje stravovanie sama. Toto
stravovanie odhadla sumou 200 eur mesačne. Ďalej sú to výdavky na štúdium, teda učebnice, ktoré
výdavky vznikli najmä začiatkom školského roka buď nákupom učebníc, alebo prefocovaním učebníc,

nákupom študijného materiálu v čiastke asi 100 eur. Tieto výdavky mala najmä v septembri, októbri
začiatkom akademického roka. Ďalej sú to bežné výdavky na študentský život, na rôzne univerzitné
udalosti, mimoškolské aktivity v sume 20 Eur mesačne. V decembri 2017 si kúpila nový notebook za
600 eur, o čom predložila súdu doklad. Jej jediným zdrojom príjmu je výživné, ktoré jej otec posiela a
príspevky, ktoré jej dáva matka. Vlastný príjem v rozhodnom období, od kedy podala návrh na zvýšenie

výživného, nemala žiaden. Čo sa týka príspevkov zo strany matky, riešia to tak, že má bankomatovú
kartu, ktorú môže používať aj ona, a preto príspevky zo strany matky nevedela ani vyčísliť. Dvakrát do
mesiaca cestuje do Košíc, kde má matku, starých rodičov a príbuzenstvo, pričom cestovné na území
Slovenska je zdarma, ale vznikajú jej náklady s cestovným medzi W. čo je asi 5 eur jedna cesta a potom
sútovýdavkyvmesteW.e,čoodhadlasumou10eurmesačne,výdavkynacestovnévmeste Košicetiež

asi 10 eur mesačne. V W. má mestskú kartu, na ktorú cestuje. Ďalej navrhovateľka uviedla, že čo sa týka
jej zdravotného stavu, je zdravá, avšak občas si potrebuje nakúpiť vitamíny a doplnky, antikoncepciu, čo
vychádza asi na 10 eur na mesiac. Ďalšie výdavky má s oblečením, obutím, čo odhadom uviedla 60 eur
mesačne, výdavky na hygienu 80 eur mesačne, pričom tieto výdavky sú navýšené najmä šošovkami,
ktoré používa a ktoré je potrebné meniť každé dva týždne. Pokiaľ si kúpi sadu, to sú tri páry, stojí

to 30 eur a vydrží to 6 týždňov. Ďalej sú to výdavky spojené s mobilom 15 až 20 eur mesačne. Jej
voľnočasové aktivity spočívajú v tom, že chodieva cvičiť na skupinovú hodinu tanca, čo stojí 4 až 5 eur
jedna návšteva, posilňovňa 3 eur jedno vstupné, pričom chodieva tri až štyrikrát do týždňa.

7. Povinný bol vypočutý na pojednávaní dňa X.X.XXXX. Na tomto pojednávaní predložil „Cenník

kolejného pre akademický rok 2017/2018 platný od 1.9.2017“ z internetu, čím preukazoval, že výška
poplatkov na internáte v W. by bola podstatne nižšia, ako náklady, ktoré platí za bývanie navrhovateľka,
pretože v internáte by platila od 89 do 133 eur mesačne. Zároveň predložil aj aktuálne voľné lôžka na
internátoch v W. ku dňu 19.2.2018, z ktorého prehľadu vyplýva, že voľné miesta na internátoch k tomuto
dátumu boli a teda navrhovateľka by nemala problém ubytovať sa na internáte.

8. Povinný vo svojej výpovedi uviedol, že dcére stále platí súdom určené výživné 150 eur mesačne,
ničím iným na navrhovateľku neprispieva, pretože žiaden vzťah spolu neudržiavajú. Oproti stavu v čase
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia sa pomery na jeho strany zmenili v tom, že sa rozviedol apredložil súdu na založenie do spisu rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 19.2.2014, č.k.
24P/427/2013-36 o rozvode, z ktorého vyplýva aj to, že maloletý U. pochádzajúci z manželstva bol
zverený do osobnej starostlivosti matky a výška výživného zo strany otca dieťaťa, teda povinného bola

určená sumou 60 eur mesačne. Ďalej povinný uviedol, že jeho príjem predstavuje v čistom 930 eur
mesačne. Žije sám v rodinnom dome, ktorý mu vlastnícky patrí. Je to H. A., za ktorý platí elektriku 30 eur,
vodu 25 eur, internet 10 eur, odpad 18 eur ročne, poistenie nehnuteľnosti 84 eur, daň z nehnuteľnosti
76 eur, údržba domu stojí ročne 300 eur, plyn v rodinnom dome stojí 110 eur mesačne. Stravuje sa
diétne, lebo má problémy s bilirubínom. Lieky, ktoré užíva sú buď na bolesti kĺbov, na zrak, alebo bolesti

svalov, ktoré odhaduje na 15 eur mesačne. Mimo domu, v ktorom býva, je vlastníkom ešte polovičného
podielurodinnéhodomuvSečovciach,ktorýzdedilposvojomnebohomotcovi,avtomtorodinnomdome
v súčasnosti žije jeho matka. Q. Ďalšie výdavky má s používaním tohto motorového vozidla, ktorým
cestuje do zamestnania a späť, čo je 70 až 80 km denne, za benzín platí 150 eur mesačne, poistenie
auta 59 eur mesačne, mobil 25 eur mesačne, lístky MHD v rámci mesta Prešov 6 až 10 eur mesačne,
jeho vzdelávanie, návšteva kina, divadla 20 eur mesačne, stravovanie 150 eur mesačne, oblečenie 20

eur mesačne a hygienické výdavky 10 eur mesačne. Ďalej spláca hypotéku za rodinný dom, v ktorom
býva, čo predstavuje 480 eur mesačne. V čase písomného vyjadrenia platil hypotéku 375 eur mesačne,
ale vzhľadom na to, že zatepľoval strechu, navýšil si hypotéku a preto sú splátky vyššie. Takto platí
asi pol roka dozadu. Poukázal na to, že celkové výdavky, ktoré vykazuje navrhovateľka sumou 600 eur
mesačne,súpodľanehonadsadenéajsprihliadnutímnato,žeminimálnamzdanaSlovenskuje435eur

mesačne. Namietal proti tomu, že ani on, ako zárobkovo činný si nemôže dovoliť chodiť do posilňovne
dvakrát alebo trikrát do týždňa, chodiť na plaváreň, alebo na dovolenky do Talianska a podobne, ako
navrhovateľka.

9. Na pojednávaní súd vykonal pokus o uzavretie dohody medzi účastníkmi konania, k tejto však

nedošlo, pretože povinný súhlasil s maximálnou výškou výživného 200 eur mesačne, právny zástupca
navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka by súhlasila s výškou výživného 250 eur mesačne.

10. Z opisu mzdového listu povinného od jeho zamestnávateľa súd zistil, že pracuje Y. a jeho F. v roku
XXXX XXXX,XX eur. Z opisu mzdového listu matky N. súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem

ako J.
11. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( zákon č. 161/2015 Z.z.) rozsudky o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

12. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa
ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje

schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.15. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností,
za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktorá sa výraznejším spôsobom prejavila v pomeroch

účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o
kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Takouto podstatnou zmenou pomerov je aj prechod medzi
jednotlivými stupňami školského systému. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné súdne
rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje
stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.

16. Podľa § 62 ods.5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní
schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného
rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto zákonného ustanovenia je zvyšovať mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť

v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z priority
vyživovacej povinnosti.

17. Základnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj

možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len potreby
na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a so zdravotným
stavom. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni

podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená
tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Rovnako je potrebné posudzovať aj odôvodnené
potreby plnoletého dieťaťa, pokiaľ dôvodom trvania vyživovacej povinnosti k nemu je okolnosť, že dieťa
sapripravujenabudúcepovolanie,sčímmáspojenézvýšenévýdavky,ktorénevybočujúzrámcapotrieb
iných študentov a ktoré možno považovať za všeobecne známu skutočnosť.

18. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
a v súlade s cit. zák. ustanoveniami a zásadami pre zvýšenie výživného, súd dospel k tomu záveru, že sú
splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného zo strany povinného pre oprávnenú. Je nesporné,
že na strane oprávnenej došlo od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o zvýšení výživného k

podstatnej zmene pomerov. Oprávnená nastúpila študovať na vysokú školu, ukončila W. a v súčasnosti
od X.X.XXXX pokračuje v štúdiu na Q. teda mimo miesta svojho trvalého bydliska. Súd považuje za
nesporné, že tým, že študuje mimo miesta svojho bydliska, pribudli jej výdavky so stravovaním v mieste
štúdia ( sama si musí zabezpečiť celodenné stravovanie), ako aj výdavky s cestovaním do školy do
C., z O. a späť dvakrát do mesiaca, ale aj v meste W. pričom oprávnená môže využívať zvýhodnené

cestovanie študentov iba na území Slovenskej republiky. Ďalšie výdavky, ktoré jej pribudli predstavujú
náklady na bývanie v W., pričom tieto výdavky sú podľa zváženia súdu primerané jej potrebám študenta,
ako aj možnostiam, ktoré jej poskytuje mesto W., či už je to na internáte alebo v byte s viacerými
študentmi. Podľa zváženia súdu v cenách za tieto rôzne formy ubytovania nie je taký podstatný rozdiel,
ktorý by mohol rozhodnutie súdu ovplyvniť. V tomto konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka

mala svoj príjem, a preto je odkázaná na výživu svojich rodičov. Z obsahu spisu je zrejmé, že osobnú
starostlivosť o navrhovateľku zabezpečuje jej matka, za ktorou maloletá do O. dochádza, a matka je tá,
ktorá zároveň uhrádza podstatnú časť výdavkov súvisiacich so štúdiom navrhovateľky a jej záujmovými
aktivitami.

19. Podľa zváženia súdu navrhovateľka dostatočne preukázala podstatné zvýšenie svojich výdavkov a
preto sa súd v ďalšom zaoberal, či sú na strane povinného splnené podmienky pre zvýšenie výživného.
Porovnaním jeho príjmov a výdavkov súd dospel k tomu záveru, že príjmy na strane povinného sa
podstatne zvýšili až o 600 eur a preto aj s ohľadom na tie výdavky, ktoré povinný vykazoval, a s ohľadom
na to, že platí výživné na ďalšie dieťa, je schopný zo svojho príjmu prispievať na výživu navrhovateľky

sumou 250 eur mesačne. Zvýšenie výživného je odôvodnené aj majetkovými pomermi povinného, ktorý
vlastní A. Preto súd rozhodol o zvýšení výživného od dátumu, ako to požadovala navrhovateľka, od
1.11.2016 do budúcna.20. Vzhľadom na zvýšenie výživného za obdobie od 1.11.2016 do 30.4.2018, to je do konca mesiaca, v
ktorom súd rozhodol o zvýšení výživného, vzniklo povinnému dlžné výživné, a to za 18 mesiacov po 100
eur, celkovo v sume 1800 eur, ktoré mu súd uložil zaplatiť v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku. Táto lehota na plnenie je odôvodnená tým, že sa jedná o prednostnú pohľadávku a dieťa je
na výživné odkázané, preto nemožno od neho požadovať strpieť splatenie dlhu v splátkach. Zvýšenie
vyživovacej povinnosti mohol povinný očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie
eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním si časti príjmu, resp. sám dobrovoľne začať plniť zvýšené
výživné primerane oprávneným potrebám navrhovateľky.

21. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015

Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.