Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/417/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514216304
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7514216304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J.
XX, D. nad P., zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Advokátska kancelária, so sídlom Košice,
Urbánkova 1562/6, IČO: 35561734, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35 807 598, o zaplatenie 1.081,34 € istiny s prísl. a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku 7C 272/2014-50 z 31.5.2016 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 1.081,34 € a v súvisiacom
výroku o trovách konania.

Odmieta odvolanie proti rozsudku vo výroku o zastavení konania v časti o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni 1.081,34 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, konanie v časti o určenie, že
zmluvná podmienka v zmluve, uzavretej dňa 10.12.2002 č. 9010041, bod 13, t.j. poplatok za náklady

na vypracovanie a uzavretie zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka, zastavil a žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 278,69 € na účet jej právnej zástupkyne do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobkyňa uplatnila proti žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia s prísl. vo výške rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 30.000,-Sk, t.j. 995,82 € (na
základe úverovej zmluvy uzavretej so žalovanou dňa 10.12.2002, ktorá neobsahovala údaj o RPMN,

výšku úrokov a iných poplatkov) a zaplatenou čiastkou 2.077,16 €, ktorú žalobkyňa zaplatila (tri splátky
spolu vo výške 677,16 €, 7 splátok v roku 2009 po 100 €, 7 splátok v roku 2014 po 100 €).

3. Žalobkyňa sa v žalobe domáhala aj určenia, že zmluvná podmienka v zmluve č. 9010041, ktorú
so žalovanou uzavrela dňa 10.12.2002 v bode 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny,
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tejto časti žalobkyňa vzala žalobu späť,

preto súd konanie o určenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky zastavil.

4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Namietala, že zmluvu uzavretú medzi sporovými stranami
nemožno klasifikovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z., preto aninemusela obsahovať RPMN. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Argumentovala, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktoré ustanovuje zákon,
pretože žalobkyňa plnila na základe platnej zmluvy o úvere, ktorá nikdy nebola vyhlásená za neplatnú

a právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol. Poukázala na to, že uplatnený nárok
je premlčaný.

5. Súd nárok právne posúdil podľa hmotnoprávnej úpravy platnej v čase uzavretia úverovej zmluvy
a mal za to, že právny vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere,

podliehajúcom režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ust. § 2 písm. a/, b/) a
zároveň súd aplikoval na vec všeobecné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa podľa Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), a to § 52 a nasl., § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 2. OZ. Po vyhodnotení
vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že námietka premlčania
vznesená žalovanou nie je dôvodná. Súd zistil, že zmluva uzavretá medzi sporovými stranami dňa
10.12.2002 je zmluvou spotrebiteľskou, v ktorej chýba akýkoľvek údaj o RPMN. Konštatoval, že s

neuvedením tohto údaja sa nespája neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej preto nevznikol nárok na zaplatenie dohodnutých
poplatkovaprijatímtakéhotoplneniabezprávnehodôvoduvzniklonajejstranebezdôvodnéobohatenie,
ktoré musí vydať. Ďalej súd argumentoval, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou, bez možnosti individuálne ovplyvniť

zmluvné podmienky. Dodávateľ vopred určuje obsah zmlúv, ktorý spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť. Pokiaľ žalovaná, ako nebanková finančná inštitúcia dlhodobo poskytujúca úvery,
neuviedla vo vopred pripravenom návrhu zmluvy RPMN, takéto jej vedomé ignorovanie zákonnej
povinnosti sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie, zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia lehota na

jeho vydanie predlžuje na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Súd posúdil
námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná podľa ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ a dospel k záveru, že
nárok nie je premlčaný a žaloba je dôvodná. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech, priznal proti žalovanej náhradu trov konania pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia (odmeny advokáta a paušálnej náhrady hotových výdavkov) v celkovej výške

278,69 €, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť na účet advokátky žalobkyne.

6. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla,
aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Citujúc ust. § 100 ods. 1 OZ uviedla, že na premlčanie
súd prihliadne len na námietku osoby, ktorá má bezdôvodné obohatenie vydať, a ak sa takáto
osoba premlčania dovolá, nemožno premlčané právo priznať. Námietka premlčania predstavuje obranu

povinnejosobyprotihrozbe,žeažponeúmernedlhejdobesiveriteľuplatnísvojeprávo;nadruhejstrane
možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Účelom právnej
úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou
sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné
vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo

priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného
práva. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa mohla domáhať v subjektívnej (dvojročnej)
lehote, najneskôr však do uplynutia trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Tieto dve premlčacie doby
začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí
plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá

premlčacia doba. V danej veci k uzatvoreniu zmluvy o úvere došlo 10.12.2002, k odstúpeniu od zmluvy
mohlo dôjsť najskôr 11.2.2002, právo žalobkyne sa preto premlčalo 11.12.2005. Žalobkyňa žalobu
podala 10.9.2014, uplatnila si teda premlčané právo, ktoré nemožno priznať. Odvolateľka poukazujúc
na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zdôraznila, že žalobkyňa nijako skutkovo
nepreukázala možnosť uplatnenia 10 ročnej premlčacej lehoty. Napadnutý rozsudok žalovaná považuje

za nepreskúmateľný, nespĺňajúci zákonom stanovené podmienky, keď podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr.
stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z r. 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z12. mája 2004, sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil
skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil, preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Zopakovala, že medzi stranami sporu bola
jednoznačne uzavretá spotrebiteľská zmluva, v ktorej nebola uvedená RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona

č. 258/2001 Z.z.) ani údaj o úrokovej sadzbe (§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z.), preto
podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovanej tak zo zmluvy vznikol nárok len na úhradu istiny 995,82 €, a je preto povinná vydať rozdiel
medzi výškou poskytnutého úveru a žalobkyňou zaplatenou čiastkou (2.077,16 €). Praktiky žalovanej a
konanie v rozpore s dobrými mravmi si ťažko možno predstaviť len v rovine nedbanlivostnej.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z ust. § 470 ods.
2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako včas podané
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1,
2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP ] a napadnutý
rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.3.2018 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí
215/2. posch. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil dňa 8.3.2018
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378
ods. 1 CSP.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v posudzovanom spore po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov napadnutého
rozsudku konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
z prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že

by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193, § 194 a §205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani
žiadne vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
presvedčivými a zákonu zodpovedajúcimi dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Súd sa v rozhodnutí náležite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovanej a jej
argumentmi uplatnenými v konaní, ktoré žalovaná opakovane uvádza aj v podanom odvolaní. Odvolacie
námietky žalovanej sú neopodstatnené a možno k nim, ako aj na zdôraznenie vecnej správnosti
napadnutého rozsudku uviesť, že aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa v posudzovanom
právnom vzťahu má postavenie spotrebiteľa a uplatnený nárok má základ v úverovej zmluve, ktorú súd

správne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Správny je i záver súdu, že právo žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je premlčané, pri správnej aplikácii na danú vec ust. § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka súd správne posúdil tiež začiatok plynutia premlčacej doby, pričom v prípade
objektívnej premlčacej doby vychádzal zo správneho názoru, že na strane žalovanej ide o zavinenie voforme úmyselného bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku a odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd len dopĺňa, že ak
žaloba bola podaná 10.9.2014 nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného

obohatenia, ku ktorému na strane žalovanej došlo v roku 2009 a 2014 (platením splátok žalobkyňou).

15. Odvolací súd nespochybňuje, že úver je tzv. absolútnym obchodom a že naň dopadá tretia časť
Obchodnéhozákonníka(§497anasl.)bezohľadunapovahuúčastníkovúverovejzmluvy.Súčasnevšak
poukazuje na to, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami vznikol za účinnosti zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného od 1.10.2001 do 11.6.2010. Vychádzajúc z ust.
§ 3 ods. 2 tohto zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, sa spotrebiteľom rozumela fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Za zmluvu typovú v zmysle tohto zákona sa považuje zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje,
tedazmluvy,ktorésúvopredpripravené,naformulované.Vpreskúmavanejvecijenepochybné,žemedzi

stranami uzavretá zmluva o úvere je zmluvou typovou a že žalobkyňa (dlžník) nepoužila predmet plnenia
na podnikanie, pričom súčasne žalovaná ako veriteľ (dodávateľ) je podnikateľom a predmet konania sa
jednoznačne týka jej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené predmetnú úverovú zmluvu treba
považovať za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú treba aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z.,
ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom

na vzťah medzi podnikateľom (obchodníkom) a spotrebiteľom so zreteľom na nepodnikateľský účel
zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie
občianskoprávne vzťahy, a preto je plne súladné s princípmi ochrany spotrebiteľa, aby v prípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva dôvodne bola aplikovaná právna
úprava o občianskych právach, teda Občiansky zákonník, a nie právo podnikateľské upravené v

Obchodnom zákonníku (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 MCdo 20/2009).

16. Súd prvej inštancie preto správne posúdil žalovanou poskytnutý spotrebiteľský úver podľa úverovej
zmluvy uzavretej medzi stranami sporu ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie podstatných
obsahových náležitostí úverovej zmluvy ustanovených zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom do 30.6.2006, t.j. v čase uzavretia zmluvy, vrátane záväzku žalovanej
vzniknutého z tohto zmluvného vzťahu, a rozhodol v súlade so zákonom, pokiaľ nárok žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške istiny 1.081,34 € proti žalovanej považoval za dôvodne
uplatnený.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379 CSP).

18. Odvolateľka napadla rozsudok v celom rozsahu, teda aj v časti, v ktorej bolo konanie o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti, zastavené. Odvolací súd
preto odmietol odvolanie proti rozsudku v tomto výroku v intenciách § 386 písm. b/ CSP.

19. Odvolanie žalovanej z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené a z uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok odvolacím súdom potvrdený ako vecne
správny (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

20. Odvolací súd rozhodol o nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ust. § 396

ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný
úspech, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy
v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422

ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).