Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 20, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010514
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118010514.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich H. L.

H. V. U. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 4. 2018 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Y. V., nar. XX. XX. XXXX P. L., trvale bytom U.,
ul. V.Ž. XXX/XX, C.. L., t. č. v ÚVV
a ÚVTOS L.,

je vinný, že

- dňa 10.11.2017 v čase okolo 00.10 hod. v obci U., C. L. na ulici V., v chatrči č.
XXX/XX, počas toho ako jeho biologická sestra T. V., nar. XX.XX.XXXX, spala na samostatnej posteli,
pristúpil k nej, na čo sa zobudila a bez jej súhlasu jej vyzliekol nohavice, následne stiahol svoje nohavice
pod kolená, oboma rukami jej odtiahol nehybné nohy, ľahol si na ňu, pričom jej rukou zakryl ústa, aby
nemohla volať o pomoc, minimálne jeden krát vnikol stoporeným údom do jej pošvy, vykonal súlož,

pričom poškodená T. sa nedokázala brániť, nakoľko je imobilná, hlavou mykala nabok, keď je držal
ústa, kde k prerušeniu súlože došlo až po tom, ako do chatrči vošla N. Č. z obce U., ktorá
súlož videla najprv cez okno a následne aj z bezprostrednej blízkosti ako stála pri posteli, kde obvinený
v súloži pokračoval a pohlavným údom opakovane do nej vnikol, pričom na neho kričala, aby prestal a
udrela ho po chrbte, následne na to sa postavil, obliekol sa a z chatrče ušiel na neznáme miesto, čím
svojim konaním poškodenej T. V. spôsobil fyzické a psychické utrpenie, stratou panenstva, spôsobením
fyzickej bolesti a prežívaním napätia a strachu z osoby obvineného, bez známok poranenia
pohlavných orgánov,

teda

- násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži, na taký čin zneužil jej bezbrannosť
a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, chorej osobe,

- vykonal súlož so súrodencom,

čím spáchal

- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), písm. f) Trestného zákona v súbehu s prečinom súlože medzi
príbuznými podľa § 203 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona v spojení

s § 38 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
13 (trinástich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 22. 3. 2018 obžalobu, sp. zn. XPvXXX/
XX na Y. V. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. f) Trestného zákona v súbehu s prečinom súlože
medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods.
1 písm. písm. d), písm. f) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, a tak súd vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného, svedkov N. Č. a X. R., znalkyne T.. S., prečítaním a čítaním svedeckých
výpovedí i ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že skutok spravil, ale nechcel ho urobiť, ale bol
veľmi opitý a fetoval navyše toluén, a tak nevedel, že čo robí. Všetko čo vypovedal a vie o skutku, vie
od rodičov, čo mu to všetko povedali. V ten deň vypil 4 x 1,5 l piva desiatky, a 1 l vodky 40 %-tnej, ktorú
pili spoločne s bratom T. H. J. V., T. V. H. T. V. a nakoniec ešte vypili 4 l vína. Začali piť o 15.30 hod. v
deň skutku. Okolo 18.00 hod. skončili s pitím. Potom obžalovaný trošku pospal (k tomu uviedol, že to

hovorili mu rodičia) a potom vstal, išiel vonku, kde mu chlapci dali toluén a fetoval (uvedené si pamätal)
a potom už nepamätal čo robí. K sestre uviedol, že má 24 rokov a je od mala postihnutá
na nohy, pričom nemôže chodiť.
V prípravnom konaní dňa 12.11.2017 vypovedal, že pil pivo, pálenku a víno, avšak, že tých pív bolo 8,
pokiaľ ide o pálenku a víno tam, nevedel povedať koľko vypil. Následne išiel domov večer, lebo chcel

spať a potom nevedel čo robí a znásilnil sestru. Sfetovaný nebol, fetoval až potom. Pravda je to, čo som
vypovedal dnes. O tom, že bol sfetovaný vypovedal až v januári 2018. K rozporom ohľadne množstva
vypitého alkoholu a tomu, že bol v čase skutku sfetovaný uviedol, že na druhý deň po skutku šiel do
mesta, kde stretol toho, čo mu dal toluén, a mu povedal, že čo má vypovedať, a
preto na hlavnom pojednávaní vypovedal a v prípravnom konaní tak nevypovedal, lebo zabudol, čo má

vypovedať. Takémuto odôvodneniu rozporov súd neuveril, lebo im chýbala vnútorná logika. V prvotných
výpovediach o fetovaní neuviedol nič (len po skutku), pričom si nepamätal ani koľko vypil a zrazu po 3
mesiacoch si spomenul, že fetoval toluén pred skutkom a aj na množstvo alkoholu. Pričom pri poslednej
„pravdivej“ výpovedi uvádzal, že si nepamätal, že domov išiel spať, ale to že po spánku fetoval, to si
pamätal. Rovnako nebolo preukázané v konaní z iných dôkazov, že by mal vypité toľko ako sa snažil

prezentovať, keďže jeho správanie tomu nezodpovedalo (viď bližšie výpovede N. Č. H. X. R., či výpoveď
znalkyne T.. S.).

V konaní vypovedala ako hlavná svedkyňa N. Č., ktorá konzistentne so svojou výpoveďou
z prípravného konania uviedla, že v ten deň bola u X.Q. R., kde pozerala film, po ktorom šla domov

a keď vyšla von videla, že svetlo svieti v dome u T. V., kde cez okno chatrče videla ako mal. Y. V. s
poškodenou pohlavný styk a držal jej ruku na ústach a táto hlavou mykala nabok a snažila sa brániť
(vedľa na posteli spali ich rodičia), ale je postihnutá a hýbať sa veľmi nemôže. Na to začala svedkyňa
kričať a búchať po okne, aby išiel z nej dole, ale on nešiel. Následne vošla dnu do chyže
a ťahala obžalovaného z nej a keď mu dala až rukou päsťou po chrbte, až vtedy z nej zišiel. Ešte jej

povedal, že klame a že aby sa nestarala. Na to sa obžalovaný obliekol (vytiahol si hore nohavice) a išiel
vonku. Bol opitý alebo sfetovaný. Penis obžalovaného videla stoporený a na poškodenej videli, že táto
plakala a v oblasti pošvy videla tekutinu od muža, ktorú si poškodená utrela toaletným papierom, čo jej
dali svedkyne Č. H. R.. Rodičia sa zobudili až po tom čo sa to stalo.Svedkyňa X. R. vypovedala, že N. Č. bola u nej pozerať seriál a keď skončil seriál, išla po pol noci
domov a počula kričať svedkyňu Č. z vonku a keďže jej nerozumela, vyšla von i ona. Tam videla, že
svedkyňa kričala na obžalovaného, aby pustil poškodenú. Následne vošla za Č. do chatrče V., kde videla

obžalovaného ako si dáva nohavice hore a obúva si topánky a pomáhala N. Č. obliekať poškodenú,
ktorá bola nahá.

Z prečítanej svedeckej výpovede otca obžalovaného T. V. a opatrovníka T.. T. T. súd k vlastnému
priebehu skutku nezistil nič.

Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria v konaní vpracovala znalecký posudok
na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného, pričom uviedla, že obvinený v čase spáchania skutku
psychickou poruchou, či chorobou v najvlastnejšom slova zmysle netrpel. Alkohol vo svojich účinkoch
v čase skutku nevyvolal patickú opilosť. Jednalo sa s najväčšou pravdepodobnosťou o jednoduchú
opitosť, pravdepodobne stredne ťažkého stupňa. Skúmaním nezistila, že by sa správal obžalovaný tak,

aby to svedčilo pre zmätenosť, či dezorientáciu, motivácia skutku z psychiatrického hľadiska nebola
chorobná. Obžalovaný nie je duševne chorý, ani v tempore criminis netrpel duševnou poruchou, ktorá
by zásadným spôsobom ovplyvňovala jeho konanie a správanie. Netrpel ani sexuálnou deviáciou, ktorá
by bola v pozadí jeho správania sa v tempore criminis.

Osoba, ktorá koná v patickej opitosti sa správa nekoordinovane, nesystematicky a nereaguje na podnety
z okolia. Na prekonanú situáciu má úplný výpad spomienok. Prirodzene, že v opitosti nad 2 promile
už môže osoba po vytriezvení povedať, že si niektoré okolnosti a zážitky z obdobia, keď ešte bola
opitá, nepamätá. Ťažko umiestňuje veci do chronológie časovej, ale nikdy nemá
absolútny výpad spomienok, aj v ťažkej opitosti sa človek len veľmi zriedka správa odlišne od svojej

povahy. Ak už je niekto veľmi, veľmi opitý, ide o ťažkú opitosť až tak, že má motorické problémy. Hlavne
pri akútnej intoxikácii mozočka je následkom taká chôdza tackavá a pády smerom dozadu. Aj v prípade,
že by bol skutok vykonal po požití toluénu vzhľadom na jeho správanie a iné okolnosti skutku, možno
dôjsť k záveru, že jeho rozpoznávacie schopnosti neboli nijako obmedzené a ovládacie taktiež nie, a
ak áno tak vo forénzne v nepodstatnej miere, a teda v miere nepodstatne zníženej. Ochranné liečenie

protialkoholické či protitoxikomanické neodporúčala, keďže u obžalovaného nemožno očakávať nijaký
úspech liečby, vzhľadom na postoj obžalovaného a jeho schopnosti.

Zo znaleckého posudku L.. Č. (znalkyňa v odbore psychológia), zo zdravotnej
dokumentácie ako i z výpovede svedkov vyššie uvedených a v neposlednom rade i z výpovede

obžalovaného vyplynulo, že poškodená T. V. bola sestrou obžalovaného vyplynulo, že poškodená je
telesne postihnutá, nie je schopná samostatného pohybu (odkázaná na invalidný vozík) a inteligenčné
schopnosti poškodenej dosahujú stredný stupeň mentálnej retardácie.

Za takto vykonaného dokazovania súd pristúpil k vyhodnocovaniu dôkazov v ich jednotlivosti i

vzájomnom súhrne.

Priebeh skutku ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku bol preukazovaný bez dôvodných
pochybností výpoveďami svedkýň N. Č.W. H. X. R., ktorá každá zo svojej perspektívy popísali čoho boli
svedkami (viď vyššie), z čoho súd mal za to, že bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný proti vôli

poškodenej (sestry obžalovaného a zároveň osoby pripútanej na invalidný vozík) vykonal s ňou súlož
za okolností ako popísali. Uvedenému v podstate zodpovedajú i výpovede obžalovaného v priebehu
trestného konania a teda, že daný skutok spáchal (tomuto tvrdeniu sa nebránil).
Čo však uvádzal obžalovaný od začiatku konania bolo, že si to nepamätal, že by to nebol býval spravil
keby nebol opitý respektíve pod vplyvom omamných látok (mal údajne fetovať toluén). K tomuto súd

uvádza, že znalkyňa T.. S. vylúčila, že by bol obžalovaný v čase skutku v takom stave, ktorý by mal z
forenzného hľadiska vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, pričom popísala, že keby bol
obžalovaný v patickej opitosti v čase skutku, jeho správanie po skutku či v jeho priebehu by bolo iné,
teda nekoordinované. Uvedeným záverom znalkyne zodpovedá aj správanie obžalovaného pri
páchaní skutku, kedy poškodenú mal držať rukou za ústa a teda, vedome sa snažil zabrániť jeho

odhaleniu (aby poškodená nekričala a nezobudila vedľa ležiacich rodičov), rovnako aj jeho reakcia na
konanie svedkyne Č. uviedol, že sa nemá do neho starať (po tom, čo ho táto bila po chrbte, aby zišiel zo
sestry), či jeho schopnosť sa obliecť a obuť naznačujú, že jeho motorické, ale aj rozumové schopnosti
boli v stave, kedy si plne uvedomoval, čo robí.Aj z uvedených dôvodov súd neuveril obrane obžalovaného, že nevedel ovládať svoje konanie, že
si svoje konanie neuvedomoval, pričom už len navyše súd uzatvára, že v údajne pravdivej výpovedi
(vyjadrenie obžalovaného k rozporom z prípravného konania) vykonanej pred súdom, si nepamätal, že

by si šiel ľahnúť spať po tom, čo pil s kamarátmi, ale to že mal fetovať toluén pred skutkom to si už
pamätal. Takúto výpoveď obžalovaného súd vzhľadom na vyššie uvedené hodnotil ako účelovú, a preto
jej neuveril.

Na základe vyššie uvedených skutkových úvah súd ustálil priebeh skutku tak, ako je uvedené v skutkovej

vete rozsudku.

Po právnej stránke bolo potrebné takéto konanie posúdiť ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), písm. f) Trestného
zákona v súbehu s prečinom súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Trestného
zákona., pretože obžalovaný násilím donútil ženu k súloži, na taký čin zneužil jej bezbrannosť

a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, chorej osobe, a vykonal súlož so súrodencom.

Súd oproti obžalobe neuznal obžalovaného za vinného na druhom odseku § 203 Trestného zákona,
pretože tieto okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby bral už raz do úvahy pri právnom
posúdení skutku pri § 199 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a uvedenému bránil princíp, že nemožno

dvakrát tú istú skutočnosť brať páchateľovi na ťarchu.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný konal v priamom
úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

K osobe obžalovaného Július Holuba súd zistil, že je slobodný, žije v spoločnej domácnosti u rodičov, je
nezamestnaný, fetuje toluén. Z miesta bydliska bol hodnotený negatívne. Skutku sa dopustil v priebehu

plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 6T/5/2017 zo dňa 25. 4. 2017 (4 mesiace so skúšobnou dobou na
14 mesiacov do 29.7.2018).

Obžalovanému Y. V. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k zločinu znásilnenie podľa § 199

ods. 2 Trestného zákona, kde zákon ukladá možnosť uloženia trestu odňatia slobody od 7 rokov až do
15 rokov..

Súd obžalovanému priznal dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. h/ a m/ Trestného
zákona (že spáchal viac trestných činov a že v minulosti bol už odsúdený), pričom nezistil žiadnu

poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, a tak pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností bol súdom ustálený v pomere 0:2. Pričom následne súd upravil výšku hornej trestnej sadzby
v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona tak, že zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.
Obžalovanému bol ukladaný úhrnný trest v zmysle zásad upravených v § 41 ods. 1 Trestného
zákona vo vzťahu ku zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona (ako najprísnejšie trestný

čin z dvoch trestných činov, ktoré mu boli kladené za vinu), kde zákon ukladá možnosť
uloženia trestu odňatia slobody od 9 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov.

Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočností došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

a súčasne iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody v hornej polovici takto
upravenej trestnej sadzby, teda trest vo výmere 13 rokov, a to s prihliadnutím
na osobné pomery obžalovaného (negatívnu povesť z prostredia, kde žije, že už bol trestné stíhaný,
absencia úprimnej ľútosti) a okolnosti skutku - znásilnenie vlastnej sestry pripútanej na lôžko v dôsledku
fyzického postihnutia.

Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom
rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený
môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať
na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.