Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 4, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417011374
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5417011374.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4. júla
2018, sťažnosť odsúdeného I. Y. proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9Nt/11/2017-56 zo
dňa 26.4.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného I. Y. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Dolný Kubín postupom podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh
odsúdeného I. Y. na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Dolný
Kubín sp. zn. 9T/41/2013 zo dňa 24.3.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.
3To/84/2015 zo dňa 9.7.2015, právoplatným dňa 9.7.2015.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate nasledovne :

Odsúdený I. Y. žiadal povoliť obnovu konania z dôvodu, že sa domáha zmeny právnej kvalifikácie skutku,
pre ktorý bol v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 9T/41/2013
právoplatne odsúdený. Skutok bol právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
4 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák., nakoľko tento spáchal vlámaním. Podľa jeho

názoru by však skutok mal byť správne právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 až
ods. 3 Tr. zák. V zmysle pokynu Generálnej prokuratúry SR č. IV/1 Spr. 8/16/1000-23 sa prípady krádeží
spáchaných vlámaním posudzujú ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák.
Takýto pokyn generálna prokuratúra vydala za účelom zjednotenia postupu orgánov činných v trestnom
konaní v prípade trestných činov krádeží spáchaných vlámaním. K jeho odsúdeniu však došlo ešte pred
vydanímtohtopokynu,pričomtrestnosťčinusamáposudzovaťpodľazákonaplatnéhovčasespáchania

skutku, t.j. v roku 2011. Navyše použitie osobitného kvalifikačného pojmu „závažnejším spôsobom
konania - vlámaním“ má byť v prípade ním spáchaného skutku vylúčené, keďže vlámanie je znakom
základnej skutkovej podstaty podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., a teda skutok mal byť správne právne
kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Vo veci pôvodne rozhodujúci súd
sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe, čím došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia, navyše predmetné rozhodnutie v tomto smere ani nebolo dostatočne odôvodnené.

Na základe dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí súd prvého stupňa dospel k záveru, že v
danom prípade nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Odsúdený
povolenie obnovy konania žiada z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie skutku, pre ktorý bol právoplatne
uznaný vinným, keď zastáva názor, že jeho protiprávne konanie nemá byť právne kvalifikované ako
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., ale správne ako prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. V konaní o povolenie obnovy konania však v zásade neplatí revízny

princíp, podľa ktorého by bol súd konajúci o návrhu na povolenie obnovy konania oprávnený skúmať
správnosť jednotlivých výrokov namietaného právoplatného rozhodnutia. Účelom obnovy konania jeodstránenie nedostatkov spočívajúcich v skutkových zisteniach. Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa
rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolenie obnovy konania treba zvyčajne preukázať

novými dôkazmi. Dôkazom súdu skôr neznámym sa rozumie najmä taký dôkaz, ktorý nebol vykonaný v
pôvodnom konaní vôbec, prípadne s iným obsahom. V konaní o povolenie obnovy konania nie je možné
preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní. Konanie o povolenie obnovy
konaniasaobmedzujepredovšetkýmnariešenieotázky,činávrhnapovolenieobnovykonaniaobsahuje
skutočnostialebodôkazy,ktorésúpresúdnové,skôrneznáme.Zatakénemožnopovažovaťskutočnosti

alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to dokonca aj vtedy, keď sa súd prípadne s nimi v
rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýli pri hodnotení vykonaných dôkazov,
prípadne ich nesprávne vyhodnotil, alebo ich vzhľadom na dôkaznú situáciu vôbec nevykonal. Skúmajú
sa teda nedostatky v skutkových zisteniach, nie nedostatky spočívajúce v právnom posúdení zisteného
skutku alebo v nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Vzhľadom na uvedené možno
potom konštatovať, že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami skôr
známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v
zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v
zrejmom rozpore s účelom trestu.

ProtitomutouzneseniuihneďpojehovyhláseníodsúdenýI.Y.priamodozápisniceoverejnomzasadnutí
zahlásil sťažnosť. Podanú sťažnosť následne odôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním
zo dňa 4.6.2018, doručeným Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 4.6.2018.

S rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým zamietol jeho návrh na povolenie obnovy konania, sa

nestotožňuje. Sudca, ktorý napádaný právoplatný rozsudok vydal, sa v súvislosti s právnou kvalifikáciou
skutku ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
e) Tr. zák. odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe. Až do vydania pokynu generálnej prokuratúry v
roku 2016, ktorým sa zjednotil postup orgánov činných v trestnom konaní, a to tak, že prípadné krádeže
vlámaním so spôsobením škody vyššej ako 266,-Eur, je nutné kvalifikovať podľa § 212 ods. 1, ods. 4

písm. b) Tr. zák., boli všetky trestné činy krádeže spáchané vlámaním posudzované podľa § 212 ods.
2 písm. a) Tr. zák. Použitie osobitného kvalifikačného pojmu „závažnejším spôsobom konania vo forme
vlámania“ by malo byť v danom prípade vylúčené, nakoľko ide o znak skutkovej podstaty podľa § 212
ods. 2 písm. a) Tr. zák. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého
zákonného ustanovenia, na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť

ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby.
Nakoľko jeho protiprávne konanie bolo v rámci právoplatného rozsudku v pôvodnom konaní v rozpore
s dovtedy existujúcou súdnou praxou právne posúdené ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4

písm. b) Tr. zák. a nie ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., došlo k porušeniu princípu
predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a tým i k porušeniu základnej zásady a princípu právneho štátu
a to zásady právnej istoty. Podľa tejto zásady každý môže legitímne očakávať, že podobná situácia
bude rozhodnutá v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a spravodlivo. Ak súd vo veci rozhodol
odlišne od dovtedy ustálenej súdnej praxe, mal svoje rozhodnutie dôkladne a presvedčivo odôvodniť.

V napádanom právoplatnom rozsudku však takéto odôvodnenie absentuje. Osoba, o ktorej skutku súd
rozhoduje, očakáva, že jej konanie bude posudzované rovnako, obdobne, ako konanie osoby, o ktorej
konaní už v podobnom prípade rozhodnuté bolo. Takýto prístup očakával aj v jeho prípade, avšak
konečné rozhodnutie bolo úplne iné. Napádaný právoplatný rozsudok považuje za arbitrárny, navyše
nedostatočne zdôvodnený, keď súd k jednoznačnému záveru ohľadne právnej kvalifikácie skutku dospel

bez akéhokoľvek vysvetlenia, či zdôvodnenia, a to tej najzávažnejšej skutočnosti.
Podľa§2ods.1Tr.zák.,trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčase,keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
V čase spáchania činu, v roku 2011, teda pred vydaním už spomínaného pokynu generálnej prokuratúry

(ktoré však nie je záväzné a je len usmernením), nebolo možné spáchanie trestného činu krádeže
vlámaním posudzovať podľa § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák., nakoľko použitie osobitného kvalifikačného
pojmu „závažnejším spôsobom konania vo forme vlámania“, by malo byť vylúčené, nakoľko ide o znak
základnej skutkovej podstaty podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.Ajnapriektomu,žejedennávrhnapovolenieobnovykonaniapodaleštevroku2016(konanievedenéna
Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 9Nt/14/2016), vtedy neuvádzal pokyn Generálnej prokuratúry.
Nová skutočnosť, a to pokyn generálnej prokuratúry bol vydaný až v roku 2016. Preto má za to, že po

vydaní rozhodnutia sa objavila nová skutočnosť, ktorá zjednotila postup, ako kvalifikovať trestné činy
krádeže vlámaním, a to podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. Napádaný právoplatný rozsudok bol
v jeho trestnej veci vydaný pred rokom 2016, malo byť preto rozhodnuté podľa dovtedy ustálenej súdnej
praxe a jeho protiprávne konanie malo byť správne právne kvalifikované ako prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/75/2012, podľa ktorého v prípade
trestného činu krádeže je objektom ochrana majetkových práv, pričom predmetom útoku je cudzia vec.
Z uvedeného možno vyvodiť, že predmetom útoku nie je osoba, a teda nejde o trestný čin spáchaný
na osobe. Pri trestnom čine krádeže podľa § 212 Tr. zák. nie je potom možné aplikovať
osobitný kvalifikačný pojem podľa § 138 písm. j) Tr. zák. Osobitný kvalifikačný pojem podľa uvedeného
ustanovenia by bolo možné aplikovať v prípade, ak by bol trestný čin spáchaný proti životu, zdraviu

jednotlivých osôb, resp. zásahu do ich telesnej integrity, nakoľko v takomto prípade by bol predmetom
útoku človek.
Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že v danom prípade vyšli najavo nové skutočnosti, súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o treste (novou skutočnosťou je pokyn
Generálne prokuratúry SR z roku 2016 týkajúci sa právnej kvalifikácie skutkov krádeží spáchaných

vlámaním). Pri zohľadnení všetkých okolností a uvádzaných skutočností je možné účel trestu dosiahnuť
aj miernejším trestom, než ako bol uložený napádaným právoplatným rozsudkom.
Z týchto dôvodov žiada, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bol
zamietnutý jeho návrh na povolenie obnovy konania, zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že povolí obnovu
konania vo veci vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 9T/41/2013.

Odsúdený I. Y. podanú sťažnosť zdôvodnil aj sám písomným podaním zo dňa 28.5.2018, doručeným
Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 31.5.2018.

Článok 14 Dohovoru o ľudských právach a následne súvisiace články Charty základných práv Európskej

únie, ktoré sa Slovenská republika podpisom a ratifikáciou zaviazala dodržiavať nielen de jure, ale aj
de facto, zakladajú užívanie práv a slobôd garantovaných týmito listinami bez diskriminácie založenej
na akomkoľvek dôvode alebo postavení. Ak pôvodne vo veci rozhodujúci sudca JUDr. Stieranka v jeho
prípade rozhodoval podľa jedného právneho predpisu a po istom čase v obdobnom prípade rozhodol
vo veci E. B. podľa druhého právneho predpisu, je zjavné, že slovenské súdy konajú v rozpore s

medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to zjavne úmyselne. Orgány
verejnej moci sú povinné konať v prípade porušenia práv a právom chránených záujmov z úradnej
povinnosti. V jeho prípade sa domáha práva rovnakého zaobchádzania, a to mu je neustále odmietané.
Potom je bezpredmetné, aby sa tvrdilo, že rozhodovanie súdu je podľa práva a spravodlivosti.

Prokurátor sa k sťažnosti odsúdeného písomne nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a
zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil,
že sťažnosť odsúdeného I. Y. nie je dôvodná.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
uzneseniu, bolo prvostupňovým súdom vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku. Výrok o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného I. Y.,
vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. 9Nt/11/2017, zodpovedá stavu veci a zákonu.

Nadriadený súd v posudzovanom prípade zdôrazňuje nasledovné:

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav
veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie o

otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú treba
v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj v konaní o povolenie
obnovy konania. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy
konania v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní,
čo súd prvého stupňa dôsledne rešpektoval.

Výrok, ktorým bol zamietnutý návrh odsúdeného I. Y. na povolenie obnovy konania, zodpovedá stavu
veci a zákonu. Takémuto rozhodnutiu nemožno vytknúť žiadnu procesnú chybu či nedostatok, pričom
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je dostatočné a presvedčivé.

Treba stručne pripomenúť, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9T/41/2013-1204 zo dňa

24.3.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. 3To/84/2015-1252 zo dňa 9.7.2015,
právoplatným dňa 9.7.2015, bol obžalovaný I. Y. uznaný vinným v bode 1) z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 1 Tr. zák., v bode 2) zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138
písm. e), písm. j) Tr. zák., z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a v bode 3),
4) z pokračujúceho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. e)

Tr. zák., sčasti v bode 4) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol
obžalovaný podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2
Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na spoločný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem)
rokov. Súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. bol zrušený vo výroku

o vine ohľadne skutku pod bodom 2) rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8T/49/2012 zo dňa
26.10.2012, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v zrušenom výroku o vine svoj podklad. Súd podľa § 42 ods.
2 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Ružomberok,
sp. zn. 8T/49/2012 zo dňa 17.9.2014 a rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 29T/69/2012 zo dňa
22.8.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený
ochranný dohľad na 2 (dva) roky a podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák. povinnosť
nahradiť spôsobenú škodu a zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Podľa §
287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu.

V trestnej veci odsúdeného I. Y. už raz bolo rozhodované o jeho návrhu na povolenie obnovy konania
a to tak, že uznesením Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 9Nt/14/2016 zo dňa 1.12.2016 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2Tos/38/2017 zo dňa 21.6.2017 bol návrh odsúdeného
na povolenie obnovy konania zamietnutý. Odsúdený sa v prípade tohto predchádzajúceho návrhu na
povolenie obnovy konania domáhal povolenia obnovy konania z iných dôvodov ako v tomto konaní.

Teda v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na odmietnutie návrhu na povolenie obnovy
konania podľa § 402 ods. 2 Tr. por. z dôvodu opakovania tých istých skutočností pre povolenie obnovy
konania a súd prvého stupňa postupoval správne, keď o návrhu odsúdeného konal na verejnom
zasadnutí a o tomto aj meritórne rozhodol. Odsúdený v tejto veci podal aj dovolanie, ktoré mu bolo
uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Tdo/5/2017 zo dňa 19.4.2017 zamietnuté podľa § 382 písm.

c) Tr. por. V odôvodnení uznesenia dovolací súd konštatoval, že popísanému skutkovému stavu plne
zodpovedá aj právny záver vyjadrený v posúdení jeho konania ako prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1 Tr. zák. (bod 1) rozsudku), ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. v spojení
s § 138 písm. e), písm. j) Tr. zák., prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.
(bod 2) rozsudku) a ako pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. v

spojení s § 138 písm. e) Tr. zák. sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. (body 3), 4) rozsudku).
Použitú právnu kvalifikáciu podľa citovaných ustanovení odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú
v popise skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov skutkovej podstaty označených
trestných činov.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi,
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmomnepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Prvostupňový súd v súlade so zákonom vyložil citované ustanovenie Trestného poriadku tak, že súd
rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania v prvom rade musí skúmať existenciu nových
skutočnostíalebodôkazovsúduskôrneznámychaažnáslednepotomzisťuje,čitakétonovéskutočnosti
alebo dôkazy samy osebe alebo v spojitosti s už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa
viny alebo trestu.

Prvostupňový súd sa v predmetnom konaní dôsledne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by podľa
mienky odsúdeného mohli zakladať dôvody pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie aj veľmi
podrobne v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por. odôvodnil, pričom krajský súd sa stotožňuje s
presvedčivým odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň odkazuje.

Krajský súd pripomína, že v konaní o povolení obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť
postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa pri rozhodovaní súd vyrovnal so všetkými okolnosťami
a s obhajobou obvineného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. (R
33/1988). Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je totiž konaním založeným na revíznom
princípe. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené
v pôvodnom konaní.

V konaní o povolenie obnovy konania, ako už bolo uvedené, neplatí revízny princíp, preto je súd
oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých navrhovateľ sa povolenia obnovy konania domáha.

Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní je založená na skúmaní a
hodnotení nových dôkazov a skutočností, ktoré sú súdu predložené ako reálne dôkazy a skutočnosti
a súd musí skúmať, či v pôvodnom konaní tieto nové dôkazy a skutočnosti boli súdu známe a či
majú význam v trestnom konaní z hľadiska ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Citované ustanovenie
upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby

páchateľa, ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti
rozhodnutia. Netýkajú sa však zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti
činu a ukladania trestu.

Aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade neboli splnené podmienky uvedené v zákonnom

ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. pre povolenie obnovy konania. Pokiaľ ide o sťažnostné námietky
odsúdeného, tieto sú v podstate súhrnom a opakovaním jeho obhajobných tvrdení, na ktoré poukazoval
pred prvostupňovým súdom v rámci konania o jeho návrhu na povolenie obnovy konania a s ktorými
námietkami sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Odsúdený v danom
prípade povolenie obnovy konania žiadal z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie a v tejto súvislosti ako na

novú skutočnosť poukazuje na pokyn generálnej prokuratúry, ktorý bol vydaný až po spáchaní skutku
jeho osobou a po jeho odsúdení. Vzhľadom na takýto odsúdeným uvádzaný dôvod pre povolenie obnovy
konania, aj krajský súd považuje za potrebné osobitne dať odsúdenému do pozornosti, že ustanovenie §
394 ods. 1 Tr. por. stanovuje podmienky povolenia obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov s
k u t k o v ý c h zistení, vrátane osoby páchateľa, ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych,

ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Tieto podmienky sa však netýkajú právneho stavu,
t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Konanie o návrhu na povolenie
obnovy konania nie je totiž konaním založeným na revíznom princípe, teda v konaní o povolenie obnovy
konania nie je prípustné preskúmavať správnosť a zákonnosť právoplatného rozhodnutia vo vzťahu ku
ktorému sa odsúdený domáha povolenia obnovy konania. Ak odsúdený v danom prípade žiada povoliť

obnovu konania z dôvodu podľa neho nesprávnej právnej kvalifikácie jeho trestnej činnosti a ako novú
skutočnosť pre povolenie obnovy konania uvádza pokyn Generálnej prokuratúry SR, uvedené v zmysle
vyššie uvedeného výkladu nenapĺňa zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania podľa § 394
ods. 1 Tr. por.Pokiaľ sa odsúdený v jeho prípade domáha aplikácie ustanovenia § 2 ods.1 Tr. zák., v tejto
súvislosti krajský súd totožne so súdom prvého stupňa poznamenáva, že ustanovenie § 212 Tr. zák.

platí bez zmeny v rovnakom znení od začiatku účinnosti Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., za účinnosti
ktorého odsúdený trestnú činnosť spáchal.

Krajský súd záverom konštatuje, že prvostupňový súd sa dôsledne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré
odsúdený I. Y.iadal povoliť obnovu konania, presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil nedôvodnosť návrhu

odsúdeného. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že nezistil podmienky pre povolenie obnovy konania
podľa § 394 Tr. por., je zákonné a správne, a preto zákonný je i jeho postup, keď podľa § 399 ods. 2 Tr.
por. zamietol návrh odsúdeného I. Y. na povolenie obnovy konania.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd, odkazujúc v ostatnom
na správne a vyčerpávajúce dôvody napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného postupom podľa §

193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.