Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/10/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107201020
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7107201020.9

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci žalobcu: U.. E. V., V. I. X,
M. v konaní zastúpený JUDr. Michaelou Šterbáková, advokátkou, AK Sitár&Saloka, Zvonárska č. 8,
Košice proti žalovanému: Juraj Bančej, bytom Floriánska 3, Košice v konaní zastúpený JUDr. Gabrielou
Jablonskou, Letná 45, Košice v konaní o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy tohto konania vo výške 714,30 Eur a súdny poplatok
vo výške 99,50 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 18.1.2007 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanéhovyprataťbytč.1nachádzajúcisanaprízemíobytnéhodomunaI.H..Č..XX.M.,zapísanýna

Katastrálnom úrade v Košiciach na Správe katastra Košice, okres Košice I, obec Košice - Staré mesto,
katastrálne územie Hušťáky, vedený na LV č. XXXXX ako súpisné číslo XXXX, stojací na parcele č.
XXXX spolu so všetkými čo s ním v tomto byte bývajú a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo
svojom návrhu žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bytu č. 1 na prízemí obytného
domu, na I. H.. Č.. X v Košiciach.

Právni predchodcovia žalobcu nehnuteľnosť nadobudli v roku 1998 kúpou od podielových
spoluvlastníčok uvedenej nehnuteľnosti pani U. F. v spoluvlastníckom podiele 2/3 a pani U.. W. P. v
spoluvlastníckom podiele 1/3.

Žalobca uvedený byt odkúpil od rodičov na základe Kúpnej zmluvy č. X.-XXXX/XX, X..K.. XXX/XX v
roku 2003.

Ako ďalej súd zistil pred nadobudnutím uvedeného bytu žalobcom bol uvedený obytný dom, v ktorom
sa okrem predmetného bytu nachádzajú aj ďalšie 4 byty zapísané v katastri nehnuteľnosti ako rodinný
dom a záhrada na LV č. XXXXX. Uvedený byt bol v reštitučnom konaní vydaný povinnou osobou a to
konkrétne B. F. B., R..F.., P. U. F. R. P. U.. W. P.. Obe reštituentky vyzvali všetkých vtedajších obyvateľov
vrátane žalobcu a žalovaného reštituovanej nehnuteľnosti, aby vypratali uvedenú nehnuteľnosť keďže

ju podľa nich užívali bez právneho dôvodu. Ako dôvod uviedli, že uvedenú nehnuteľnosť B. F., O..P..
M., odovzdal tieto byty do osobného užívania vtedajším užívateľom rozhodnutím o pridelení bytu, avšak
bez splnenia ďalších zákonných podmienok. Právny predchodca žalobcu vyriešil túto situáciu tak, že
odkúpil od spoluvlastníčok predmetný byt, v ktorom dodnes býva žalovaný.

Ako žalobca vo svojom návrhu uviedol žalovaný tvrdí, že mu k predmetnému bytu vzniklo najskôr právo

osobného užívania a neskôr nájomný vzťah a odmietal predmetný byt opustiť napriek skutočnosti, že
bol žalobcom opakovane vyzvaný, aby predmetný byt opustil.Žalobca ďalej vo svojom návrhu uviedol, že žalovaný svoje právo užívať tento byt vyvodzuje z
rozhodnutia Hutných stavieb, n.p. Košice zo dňa 2.5.1990, č.j. 8/2/05/90 o pridelení bytu, ktoré malo byť

prijaté v zmysle § 24 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi.

Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný tvrdil, že rozhodnutiu o pridelení bytu malo podľa žalovaného
predchádzať rozhodnutie Obvodného národného výboru zn.Byt./1192/1990 Bl. ObNVI. zo dňa
17.4.1990, ktorým bol v zmysle § 16 zákona č. 41/1964 Zb. schválený poradovník organizácie.

Tieto skutočnosti si súd overil z listu žalovaného zo dňa 18.5.2004, listu právnej zástupkyne žalovaného
zo dňa 6.10.2006 a z rozhodnutia B.N. F., O..P.. M. zo dňa 2.5.1990.

Žalobca ďalej vo svojom návrhu uviedol, že na základe týchto skutočnosti predmetný byt v jeho
vlastníctve je užívaný žalovaným do dnešného dňa bez existencie akejkoľvek nájomnej zmluvy a bez

akéhokoľvek iného právneho dôvodu. Napriek tejto skutočnosti a napriek niekoľkým ústnym ako aj
písomným žiadostiam výlučného vlastníka, teda žalobcu o vypratanie bytu tento protiprávny stav trvá
aj naďalej.

Tieto skutočnosti si súd overil z výzvy na vypratanie bytu zo dňa 12.9.2006 ako aj z výzvy na vypratanie

bytu zo dňa 22.6.2004.

Z listu právnej zástupkyne žalovaného, ktorý bol adresovaný právnej zástupkyni žalobcu dňa 6.10.2006
súd zistil, že právna zástupkyňa oznámila žalobcovi, že uvedený byt žalobca nevypratá a to z týchto
dôvodov: na základe rozhodnutia Obvodného národného výboru Košice I, č. Byt./1192/1990Bl., zo

dňa 17.4.1990 bol žalovanému pridelený do užívania jednoizbový byt na prízemí bytového domu
nachádzajúci sa na I. H.. Č.. X X. M.. Na základe tohto rozhodnutia mu bol v súlade so zákonom o
hospodárení s bytmi pridelený do užívania byt B. F., Š..P.., K. XX M..

Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom stanovisku uviedla a potvrdila tú skutočnosť, že po reštitúcií

bol dom predaný rodine V.. Títo mu k podpísaniu predkladali evidenčné listy, ktoré svojim obsahom
naplnili charakter právneho úkonu nájomnej zmluvy. Poukázala na tú skutočnosť, že ak by zo strany
predchodcov žalobcu nebol daný súhlas k rešpektovaniu nájomného vzťahu neboli by mu dávané
na podpis evidenčné listy. Poukázala ďalej aj na tú skutočnosť, že o tomto žalobca mal vedomosť.
Mala za to, že pre vznik užívania, resp. nájmu bytu sa vyžadovalo do 31.12.1990 splnenie dvoch

podmienok a to konkrétne rozhodnutie o pridelení bytu národným výborom ako aj zápisnica o odovzdaní
a prevzatí organizáciou. Podľa jej názoru obe podmienky boli splnené. Na základe rozhodnutia ObNV
č.Byt./1192/1990Bl., zo dňa 17.4.1990 jej klientovi Hutné stavby zápisnične odovzdali do užívania
uvedený byt a nikým nerušene tento byt riadne užíval a to najprv ako nájomca Hutných stavieb a neskôr
na základe dokladov preukazujúcich riadnu nájomnú zmluvu s pani V. R. F..

Ďalej poukázala aj na tú skutočnosť, že odo dňa 1.1.1992 nájom bytu vzniká na základe nájomnej
zmluvy. Podľa Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah
užívania,výškunájomnéhoavýškuúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytualebospôsobichvýpočtu.
Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Je toho názoru, že

písomné evidenčné listy dvojstranne podpisované majú obsah nájomnej zmluvy. Neplatnosť právneho
úkonu nespôsobuje to, že nie je uvedené, že ide o nájomnú zmluvu. Právny úkon sa môže urobiť
akýmkoľvek spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom čo chcel účastník prejaviť. Má za to,
že boli splnené podmienky pre vydanie súdneho rozhodnutia postupom, na ktorý sa v prílohe listu pri
vypratávaní žalobca dovoláva.

Ďalej v závere uviedla, že nájom bytu považuje za platný a niet dôvodu ho ukončiť bez právneho titulu
a bez nároku na pridelenie náhradného bytu.

Listom zo dňa 11.6.2009 právna zástupkyňa žalovaného žiadala súd, aby v konaní bol vypočutý ako

svedok otec žalobcu M. V. a matka žalobcu X. V.. Ďalej žiadala, aby súd si zo Správy katastra pripojil spis
o prechode domu do vlastníctva rodičov žalobcu. Ďalej v tomto stanovisku uviedla, že pre krátkosť času
sa im nepodarilo zaobstarať doklad o pridelení bytu Obvodným národným výborom Košice a žiadala,aby tento doklad o pridelení bytu súd si vyžiadal od právneho nástupcu Hutných stavieb, t.j. od N. T.,
R..F.. F. F. V. Č.. X, M.Š..

Za účelom zaobstarania uvedeného rozhodnutia súd si od právneho nástupcu Obvodného Národného
výboru Košice, teda Mesta Košice ako aj právneho nástupcu Hutných stavieb, š.p., t.j. N. T. F. F. V. Č..
X vyžiadal uvedené rozhodnutie o pridelení bytu.

Dňa 26.1.2011 Bytový podnik mesta Košice, ako správca mestských bytov doručil tunajšiemu súdu

oznámenie, že uvedený bytový dom nie je v správe Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. a nebol
ani v roku 1990 kedy mal byť menovanému byt pridelený. Od právneho nástupcu Hutných stavieb
N. T., R..F.. dňa 11.2.2011 súd obdržal oznámenie, v ktorom oznamuje súdu, že v ich archíve sa
nenachádzajú požadované listiny a že v archíve ich spoločnosti sú archivované len osobné a mzdové
listy zamestnancov Hutných stavieb.

Pre vznik práva osobného užívania bytu podľa vtedy platnej legislatívy bolo nevyhnutné kumulatívne
splnenie dvoch podmienok a to rozhodnutie o pridelení bytu vydané miestnym národným výborom, ktorý
v tom čase rozhodoval o pridelení bytov vydávaním rozhodnutí o pridelení bytov a zároveň bola dohoda
o odovzdaní a prevzatí bytu uzavretá medzi organizáciou a občanom, teda medzi Hutnými stavbami a
žalovaným.

Podľa § 154 ods. 1 OZ platného v čase vydania rozhodnutia o pridelení bytu Hutnými stavbami, n.p.
rozhodnutím o pridelení bytu vydaný miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným
podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom
vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela Dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi platného a účinného v čase vydania
rozhodnutia o pridelení bytu Hutnými stavbami n.p. Košice, podnikové byty, byty Ministerstva vnútra
a byty v domoch ľudových bytových družstiev prideľuje miestny národný výbor na návrh organizácie
hospodáriacej s podnikovými bytmi, orgánu Ministerstva vnútra alebo ľudového bytového družstva.

V spise sa nachádza iba Rozhodnutie o pridelení bytu č.j. 8/2/05/90 zo dňa 2.5.1990 podľa § 24 zákona
čís. 41/1964 Zb., z ktorého súd zistil, že toto rozhodnutie o pridelení bytu oprávňuje osobu, ktorej bol
byt pridelený, aby s ňou organizácia ako vlastník domu podľa § 154 vtedy platného OZ č. 40/1964 Zb.
uzavrela Dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.

Z uvedeného Rozhodnutia o pridelení bytu súd ďalej zisťuje, že Hutné stavby, n.p. Košice vydal uvedené
Rozhodnutie o pridelení bytu na základe poradovníka organizácie schváleného v zmysle § 16 zákona č.
41/1964 Zb. a to rozhodnutím Byt./1192/1990 Bl. ObNV I., zo dňa 17.4.1990. V spise sa však nachádza
listinný dôkaz Obvodného národného výboru Košice zo dňa 27.10.1989 adresovaný Hutným stavbám

so sídlom Gottwaldova č.20 a to konkrétne pridelenie bytu do dispozície, ktorým obvodný národný výbor
oznamuje Hutným stavbám, že bytový odbor listom č. 246/89 im oznámil, že do dispozície Hutných
stavieb pre ich poradovník na byty zo štátnej bytovej výstavby boli pridelené byty č. X,X,X R. X O. I.
H.. Č..X, v ktorom zároveň žiadajú, aby v lehote 15 dní odo dňa prevzatia tohto listu im oznámili, resp.
podali návrh na pridelenie bytov.

Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 18.5.2004 však žalovaný tvrdí, že na základe
rozhodnutia Obvodného národného výboru Košice I, č. Byt./1192/1990 Bl. zo dňa 17.4.1990 mu bol
pridelený do užívania jednoizbový byt na prízemí bytového domu na Floriánskej ul. č. 3 v Košiciach
a na základe toho rozhodnutia mu bol v súlade so zákonom o hospodárení s bytmi daný byt do

užívania Hutnými stavbami š.p. závod 06 Košice, avšak túto svoju dôkaznú povinnosť neuniesol žiadne
takéto rozhodnutie obvodného národného výboru nepredložil súdu a ani súdu sa uvedené rozhodnutie
nepodarilo zistiť, resp. zabezpečiť.

Žalovaný ďalej tvrdil, že jeho právo k bytu vzniklo na základe rozhodnutia Hutných stavieb, n.p. Košice

zo dňa 2.5.1990.

Žalovaný tvrdí, že ku vzniku nájomnej zmluvy došlo konkuglentným spôsobom so žalobcom a
odôvodňuje ho tým, že žalobca podpísal tzv. evidenčné listy, ktoré podpísal aj žalovaný.Súd ďalej v rámci dokazovania a to konkrétne z výpovede svedkyne V. X. zistil, že táto v inkriminovanom
čase potom čo odkúpila predmetný dom bola poverená ostatnými užívateľmi, aby vykonávala správu

predmetného domu k čomu zároveň aj predložila zmluvu o výkone správy obytného domu a tým zároveň
odpovedala aj na otázku právnej zástupkyne žalovaného ako vystupovala voči ostatným nájomníkom
v tomto dome keď uviedla, že vystupovala ako správkyňa, nakoľko niekto tento dom musel spravovať
a ona vyberala nájomné a viedla evidenciu, nakoľko bolo potrebné platiť za služby spojené s bývaním
ako aj nájomné.

Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalovaného ako vystupovala k ostatným užívateľom bytového
priestoru, svedkyňa odpovedala, že brala ich ako užívateľov nakoľko žiadny z nich nehodlal odkúpiť svoj
podiel, teda svoj byt a nikto nechcel podpísať novú nájomnú zmluvu, nakoľko tam už podľa jej názoru
mali byť už uzavreté nové nájomné zmluvy a ďalej uviedla, že z predmetného obytného domu odišli už
traja nájomníci, resp. užívatelia. Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že nájomnú zmluvu predložila aj tu na

prítomnému žalovanému a to aj niekoľko krát, avšak žalovaný jej návrh odmietol a to z toho dôvodu,
že on má platný výmer z obvodného národného výboru a že ani ona nemala vedomosť o tom, že či
pán V. má tento výmer, resp. Rozhodnutie o pridelení bytu z obvodného národného výboru, alebo nie
a to najmä z toho dôvodu, že následne zistila, že jeden užívateľ týchto bytov má takéto rozhodnutie
obvodného národného výboru a má za to, že tu na prítomný žalovaný ju celú túto dobu zavádzal.

Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, že kedy ponúkla takúto nájomnú zmluvu žalovanému,
svedkyňa odpovedala, že ústne ponúkla pánovi V. túto nájomnú zmluvu niekoľko krát a vždy dostala
odpovedať, že on nič takéto podpisovať nebude, nakoľko on má platnú zmluvu s obvodným národným
výborom.

Žalovaný v reakcií na túto výpoveď svedkyne sa vyjadril v tom zmysle, že je pravdou, že mu tu na
prítomná svedkyňa ponúkla nájomnú zmluvu na jeho byt, avšak túto nájomnú zmluvu mu ponúkla až
potom keď sa stali vlastníkmi uvedeného bytu, teda jednej, resp. dvoch tretín spoluvlastníckeho podielu.
On túto zmluvu nepodpísal a ďalej uviedol, že táto zmluva bola ponúknutá iba jemu a nebola s tým

oboznámená ani jeho právna zástupkyňa.

Ďalšia výpoveď žalovaného je v úplnom rozpore s jeho predchádzajúcou výpoveďou keď uviedol, že
niekoľko krát žiadal pani V., aby mu predložila nájomnú zmluvu a táto mu však odpovedala, aby bol
kľudný, že existuje evidenčný list, takže z bytu nemusí odísť a že je to náhrada za nájomnú zmluvu.

Súd v rámci dokazovania si vyžiadal katastrálny spis, v ktorom sa nachádzal rozsudok, ktorým Obvodný
súd Košice II rozhodol o vydaní predmetných nehnuteľnosti pôvodným vlastníčkam - reštituentkam, U..
W. P. R. U. F.. Tento rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach.

V rámci dokazovania súd vypočul taktiež aj ďalšieho svedka pána V. M., ktorý vo svojej výpovedi
uviedol, že v roku 1991, resp. 1992 žalovaný obdržal od Hutných stavieb Rozhodnutie o pridelení bytu a
podľa jeho názoru žalovaný toto rozhodnutie Hutných stavieb považoval ako rozhodnutie od obvodného
národného výboru. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že žalovanému bolo vysvetlené niekoľko krát za
akých okolností je možné uvedený byt užívať a bol predovšetkým upozornený na zákon čís. 41/1964 o

hospodárení s bytmi a zároveň bol vyzvaný na predloženie platného rozhodnutia obvodného národného
výboru, nakoľko mal vedomosť o tom, že v tomto dome existovalo jedno takéto rozhodnutie a teda
mohli sa aj domnievať, že takéto rozhodnutie má aj samotný žalovaný. Nakoľko žalovaný žiadne takéto
rozhodnutie nepredložil oznámili mu na základe týchto skutočnosti a zároveň aj požiadali a vysvetlili
mu, že má dve možnosti a to, aby byt opustil a vypratal, resp., aby uzatvoril riadnu nájomnú zmluvu. Zo

začiatku aj prisľúbil a následne asi o dva dni sa zastavil za ním kde mu oznámi, že on žiadnu zmluvu
uzatvárať nebude, nakoľko on má riadnu nájomnú zmluvu, teda Rozhodnutie o pridelení bytu.

Ďalej uviedol, že mali záujem riešiť tento problém zmierom a v roku 2009 ho vyzvali na legalizáciu tohto
nájomného vzťahu na čo dostali už odpoveď od jeho právnej zástupkyne, že nemieni sa s nimi ako

žalobcami dohodnúť a taktiež sa bude viesť z ich strany súdny spor.

Na otázku súdu na žalovaného, či je pravda, že mu bola zo strany žalobcu doručená zmluva na podpis,
žalovaný odpovedal, že áno, avšak túto zmluvu neakceptoval vzhľadom na podmienky, ktoré v tejtozmluve boli uvedené a ako príklad uviedol, že jednou z podmienok bola aj skutočnosť, že mal doplatiť
nájom asi za 4 roky spätne v celkovej výške 180.000.- Sk.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní predložila a zároveň aj poukázala na Hospodársku
zmluvu o prevode Správy národného majetku a to z organizácie Priemyslové staviteľstvo, generálne
riaditeľstvo Košice na Hutné stavby, n.p. Košice ako aj Rozhodnutie Obvodného národného výboru
Košice sp. zn. Byt/D-98/1987 AN, zo dňa 27.7.1987 z ktorého súd zistil, že bytový odbor Obvodného
národného výboru Košice I na základe písomnej požiadavky Priemyselného staviteľstva Košice na

zasadnutí dislokačnej komisie dňa 24.6.1987 prejednal zmenu vo využití miestnosti v objekte na H..
U. Č.. X na základe, ktorého bytový odbor Obvodného národného výboru Košice I vydal súhlas na
prechodné ubytovanie pracovníkov generálneho riaditeľstva. Zároveň poukázala na tú skutočnosť, že
jej mandant z toho dôvodu tento užíval legálne a tak ako aj na predchádzajúcom pojednávaní svedkyňa
paniBurianováuviedla,nájomnébolourčovanézostranyžalobcuavevidenčnýchlistochatotonájomné
sa dá povedať sa každoročne upravovalo a to tento byt užívali nerušené nikým až do roku 2004 kedy

prvý krát došla výzva na vypratanie. Zároveň poukázala aj na to, že v tomto prípade došlo k vydržaniu
nájmu, nakoľko tento byt žalovaný užíval viac ako 10 rokov. K tomu je potrebné uviesť, že Slovenský
právny poriadok nepozná termín vydržanie nájmu.

Čo sa týka tvrdenia právnej zástupkyne žalovaného a to konkrétne, ktorým poukazuje na rozhodnutie o

zmene charakteru predmetnej nehnuteľnosti, ktorá mala slúžiť na prechodné ubytovanie je tu potrebné
poukázať na tú skutočnosť, že už aj samotným rozhodnutím Hutných stavieb č. 8/2/05/90 zo dňa
2.5.1990 je uvedená nehnuteľnosť vedená ako byt na bývalej U. H.. Č.. X X. M., Z. I. a takto je
tento priestor vedený ako byt aj v nasledujúcich listoch vlastníctva, teda v žiadnom prípade neexistujú
pochybnosti o charaktere uvedeného priestoru a súd má za to, že sa jedná o byt.

Na základe takto zistených skutočnosti súd svojim rozsudkom č.k. 20C/10/2007-145 rozhodol tak, že
uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. 1, nachádzajúci sa na prízemí obytného domu na Floriánskej
ulici č. 3 v Košiciach, zapísaný na Katastrálnom úrade v Košiciach, Správa katastra Košice, okres Košice
I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie Hušťáky na LV č. XXXXX ako súpisné číslo XXXX,

stojací na parcele Č.. XXXX.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie na základe, ktorého odvolací súd tento rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu v prvom rade si vyžiadal z Okresného úradu Košice,
Katastrálny odbor, chronologický výpis k predmetnej nehnuteľnosti. Z predmetného listu vlastníctva č.
XXXXXzistil,žespornánehnuteľnosťbolavždynaLVvedenáakoobytnýdom.Zostavebnéhopovolenia
č. 28190/1938, ktoré si súd vyžiadal z archívu Mesta Košice zistil, že už v roku 1938 v čase jeho vydania
a začatia výstavby predmetnej nehnuteľnosti, táto bola vystavaná ako obytný dom.

Podľa názoru súdu na veci nič nemení ani Rozhodnutie Obvodného národného výboru Košice I, č. Byt./
D-98/1987/AN zo dňa 27.7.1987, ktorým bol daný súhlas do 31.12.1990 pre Priemyslové staviteľstvo na
prechodné ubytovanie pracovníkov generálneho riaditeľstva.

Súd má za to, že po 31.12.1990 predmetné nehnuteľnosti opätovne nadobudli charakter bytu.

Podľa ust. § 871 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. stanovuje, že právo osobného užívania bytu a právo
užívania iných obytných miestnosti a miestnosti neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších
predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona mení sa dňom účinnosti tohto zákona

na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Súd má za to, že pridelený byt žalovanému do užívania Hutnými stavbami sa zmenil na nájomný vzťah.

Podľa § 154 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991 rozhodnutím o pridelení bytu vydaný Miestnym

národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými
skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela
dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu.Podľa § 155 ods. 1 citovaného zákona právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu
dojednanou medzi organizáciou a občanom.

Podľa § 24 ods. 1 zákona čís. 41/1964 Zb. podnikové byty, byty Ministerstva vnútra a byty v domoch
ľudových bytových družstiev prideľuje miestny národný výbor na návrh organizácie hospodáriacej s
podnikovými bytmi, orgánu Ministerstva vnútra alebo ľudového bytového družstva.

Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona yyty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných

prostriedkov podniku (§ 16 ods. 4) a služobné byty prideľuje organizácia hospodáriaca s týmito bytmi po
predchádzajúcom súhlase závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia
po prejednaní na jej členskej schôdzi a po vyjadrení miestneho národného výboru.

Z listinného dôkazu na č.l. 89 čís.Byt./2941/Dys-246/89/Bl zo dňa 27.10.1989 súd zistil, že Obvodný
národný výbor Košice, odbor bytový oznámil Hutným stavbám, že do dispozície Hutných stavieb vyčlenil

pre ich poradovník na byty zo Štátnej bytovej výstavby, bytovú jednotku na U. H.. X a to v počte štyroch
bytov kde sa nachádza aj predmetný byt.

Podľa § 66 citovaného zákona podnikové byty sú byty trvale určené pre ubytovanie pracovníkov
hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií, najmä byty v domoch, ktoré organizácie vystavali

ako investori alebo získali alebo získajú zo štátnej bytovej výstavby. Miestne národné výbory vedú
zoznamy podnikových bytov.

Žalovaný v čase pridelenia bol zamestnancom Hutných stavieb a na základe toho mu bol pridelený
predmetný byt.

Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona čís. 182/1993 Z.z.o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, byt ktorého nájomcom je fyzická osoba môže vlastník domu podľa § 5 ods.
5 previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto
ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

Podľa ods. 2 citovaného ust. ak nájomcovi nájom bytu skončil podľa osobitného predpisu, môže vlastník
bytu previesť byt do vlastníctva tretej osoby, ak táto osoba poskytne nájomcovi bytovú náhradu podľa
osobitného predpisu. Ustanovenia osobitného predpisu to je §5 ods. 2 písm. a/, d/ zákona Národnej rady
SR čís. 189/1992 Z.z. sa v tomto prípade nepoužije. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným

veciam i nehnuteľnostiam poskytuje zákon v ustanovení § 126 OZ proti tomu kto neoprávnene
zasahuje do vlastníckeho práva, najmä umožňuje vlastníkovi veci domáhať sa vydaniam veci, teda
žalobu na vydanie veci, vypratanie nehnuteľnosti ( od toho kto ju neprávom zadržuje). Žaloba na
vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu
vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je

preukázanie vlastníckeho práva, teda aktívna legitimácia. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva
nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Nie
je pritom rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového
spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas
ďalšieho spoluvlastníka čo platí aj pre bezpodielového spoluvlastníka. Ani preukázaním, vlastníckeho

práva nemusí byť nárok na požadovanú ochranu opodstatnený ak žalovaný má právo na užívanie veci
alebo právo na zasahovanie do vlastníckeho práva vyplývajúce z platnej zmluvy vecného bremena alebo
z iných skutočnosti.

Ustanovenie § 871 ods. 1 OZ v znení zákona čís. 509/1991 Zb. zaisťuje všetkým doterajším užívateľom

bytov transformáciu práva osobného užívania bytu na nájomné právo bytu za podmienky, že toto právo
vzniklo a trvalo ku dňu účinnosti novely OZ vykonanej zákonom čís. 509/1991 Zb. t.j. k 1.1.1992. Jeho
účelom bolo zabezpečiť ochranu všetkých doterajších užívateľov bytov a vytvoriť pre doterajšie užívacie
vzťahy, vzťah dostatočnej právnej istoty.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že užívateľský vzťah žalovaného k predmetnému bytu vznikol dňa
2.5.1990 na základe Rozhodnutia o pridelení bytu čís. 8/2/05/90 a na základe účinnosti ustanovenia §
871 ods. 1 OZ v znení zákona čís. 509/1991 sa zmenil na nájomný vzťah.Súd z vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s listom vlastníctva vydaným stavebným
povolením z roku 1938, rozsudkom Obvodného súdu Košice o vrátení reštituovaného majetku právnym
predchodkyniam, rozhodnutia Hutných stavieb č. 82/05/90 zo dňa 2.5.1990 o pridelení bytu žalovanému,

zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu, oznámenia Obvodného národného výboru zo dňa 27.10.1989 o
pridelení bytu do dispozície Hutných stavieb, rozhodnutia Obvodného národného výboru, ktorým vydal
súhlas na dočasné užívanie predmetnej nehnuteľnosti na prechodne ubytovanie, Hospodárskej zmluvy
č. 2/89 o prevode správy z priemyselného staviteľstva na Hutné stavby dospel k záveru, že v danom
prípade sa jedná o bytový dom.

Podľa ust. 2 ods. 1 zákona čís. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bytom na účely
tohto zákona sa rozumie miestnosť alebo súbor miestnosti, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu
trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie budova, v

ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a
nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve
jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasťou v
podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby o ochranu vlastníckeho práva
podľa § 126 ods. 1 OZ a ako predbežnú otázku posúdil platnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu na
základe, ktorej žalobca nadobudol do svojho vlastníctva predmetný byt č. 1 na Floriánskej ul. č. 3 v
Košiciach od pôvodných vlastníkov bytového domu.

Podľa ust. § 16 ods. 1 citovaného zákona čís. 182/1993 Z.z. v spojení s § 39 OZ, ktoré obmedzuje právo
vlastníka nakladať s bytom nehnuteľnosti, ktorá má charakter bytového domu v tom, že vlastník domu
môže byt previesť do vlastníctva len nájomcovi bytu a nerešpektovanie prednostného práva nájomcu
bytu zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej s treťou
osobou, teda v čase pridelenia predmetného bytu do užívania žalovanému sa jednoznačne jednalo o

byt, čo vyplýva aj z rozhodnutia číslo jednania 8/2/05/90 zo dňa 2.5.1990.

Z listu vlastníctva súd zistil, že žalobca predmetný byt nadobudol kúpnou zmluvou čís. V-2955/03
pod položkou výkazu zmien 596/03 a následnou dohodou o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
V-2099/04 zo dňa 8.9.2004 pod položkou výkazu zmien 383/04.

Taktiež pre doplnenie súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní bolo zistené, že byt č. 1 na prízemí
domu na Floriánskej č. 3 v Košiciach bol žalovanému pridelený do užívania Rozhodnutím o pridelení
bytu ČJ8/2/05/90 zo dňa 2.5.1990 vydaný Hutnými stavbami, š.p. závod 60, Košice, ktoré dom s bytmi
na Floriánskej 3 získali do správy prevodom od Priemyslového staviteľstva GR Košice to na základe

hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku zo dňa 21.11.1988. Uvedené rozhodnutie
o pridelení bytu spĺňa formálne aj obsahové náležitosti rozhodnutia podľa zákona čís. 71/1967 Zb. o
správnom konaní a bolo riadne doručené žalovanému preto ho treba považovať za platné, ( účinky
platnosti nastavajú aj pri rozhodnutí, ktoré je vadné), čo v praxi znamená, že mu svedčí prezumcia
správnosti a je záväzné pre adresáta a všetky orgány. Taktiež je nepochybné, že medzi žalovaným a

Hutnými stavbami, š.p. bola uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, čo z konania vyplynulo, že
táto skutočnosť nebola sporná a následne boli žalovanému ako užívateľovi bytu organizáciou, ktorá by
spravovala vystavované evidenčné listy pre výpočet úhrady za užívanie bytu.

Z vykonaných dôkazov tiež vyplýva, že užívací, v súčasnosti nájomný vzťah žalovaného k predmetnému

bytunespochybňovalaanipredchádzajúcavlastníčkadomuX.V.,ktorážalovanémupredpísalanájomné
a zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu. Toto vykonala na základe oznámenia o zmene
nájomného a preddavkov za služby zo dňa 31.1.2000.

Súd má preto za to, že doteraz vykonané dôkazy svedčia o tom, že žalovanému vzniklo právo osobného

užívania bytu podľa predpisov účinných do 31.12.1991 a to uzavretím platnej dohody o odovzdaní a
prevzatíbytusorganizáciouHutnéstavby.Dohoduoodovzdaníaprevzatíbytunemožnototižpovažovať
za neplatnú z toho dôvodu, že rozhodnutie o pridelení bytu bolo vydané organizáciou Hutné stavby š.p.,
Košice a to ani v prípade ak by sa v konaní preukázalo, že Hutné stavby, š.p. neboli príslušným orgánompodľa zákona čís. 41/1964 Z.z. o hospodárení s bytmi na vydanie rozhodnutia o pridelení bytu. V danej
veci nejde o prípad kedy rozhodnutie o pridelení bytu nebolo vôbec vydané.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný sa do bytu nenasťahoval
protiprávne, t.j. bez rozhodnutia o pridelení bytu, predmetný byt mu bol daný do užívania a následne
ho dlhodobo užíval v dobrej viere a presvedčení, že mu svedčí titul užívacieho a neskôr nájomného
vzťahu k bytu. Treba taktiež poukázať, že proces prideľovania bytu žalovaný žiadnym spôsobom
nemohol ovplyvniť a prípadne nedostatky rozhodnutia o pridelení bytu nespôsobila ani nebolo jeho

povinnosťou zisťovať, či vydanie rozhodnutia o pridelení bytu bolo v kompetencií Hutných stavieb, š.p.
podľa zákona čís. 41/1964 Zb. prípadne na základe súhlasu alebo stanoviska iného správneho orgánu,
teda národného výboru.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že kúpna zmluvu na základe, ktorej nadobudli rodičia, teda právni
predchodcovia žalobcu byt do vlastníctva je absolútne neplatná, pretože tento byt mohol do vlastníctva

nadobudnúť jedine žalovaný.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a
žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. na základe, ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešný žalovaný si v tomto konaní uplatnil náhradu
trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 99,50 Eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 714,30 Eur.

Súd po preskúmaní vyčíslenia trov konania zistil, že v spise sa nenachádza žiadne stanovisko právnej
zástupkyne žalovaného zo dňa 1.3.2011, ktoré si účtovala vo výške 58,69 Eur + režijný paušál vo výške
7,41 Eur. Z toho dôvodu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 628,48 Eur za právne
úkony a sumu 85,82 Eur ako režijný paušál. Jedná sa o tieto právne úkony: za prevzatie a prípravu za

deň 18.9.2007 sumu 45,50 Eur + režijný paušál 5,90 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 18.6.2008 sumu
48,62 Eur+ režijný paušál 6,30 Eur, za podanie stanoviska zo dňa 11.6.2009 sumu 53,49 Eur a režijný
paušál 6,95 Eur, za pojednávanie dňa 5.6.2009 vo výške 1 zo sumy 53,49 Eur, t.j. 13,37 Eur, nakoľko
pojednávanie bolo odročené bez pojednávania a režijný paušál 6,95 Eur. Ďalej súd priznal odmenu za
pojednávanie dňa 15.6.2009 sumu 53,49 Eur a režijný paušál 6,95 Eur, za úkony vo vyčíslení uvedené

za deň 2.3.2011 a 27.4.2011 právna zástupkyňa uviedla, že sa jedná o stanoviská, avšak súd zistil,
že v tieto dni boli pojednávania a nie zaslanie stanoviska a z toho dôvodu priznal za deň za účasť na
pojednávaní sumu 58,69 Eur a režijný paušál 7,41 Eur a za deň 27.4.2011 účasť na pojednávaní 58,69
Eur a režijný paušál 7,41 Eur. Ďalej priznal súd za podanie stanoviska za deň 2.5.2011 v sume 58,69
Eur+ režijný paušál 7,41 Eur, taktiež vo vyúčtovaní je nesprávne uvedené, že dňa 15.6.2011 malo byť

zaslané súdu stanovisko, avšak zo spisu súd zistil, že tento deň prebehlo pojednávanie a preto priznal
náhradu za účasť na pojednávaní vo výške 58,69 Eur a režijný paušál 7,41 Eur. Ďalej priznal za podané
odvolanie dňa 25.8.2011 sumu 58,69 Eur a režijný paušál 7,41 Eur a odvolanie zo dňa 1.8.2011 v sume
58,69 Eur, režijný paušál 7,41 Eur ako aj odmenu 61,87 Eur a režijný paušál 8,04 Eur za účasť na
pojednávaní dňa 3.11.2014, teda súd priznal celkom odmenu s náhradami vo výške 813,80 Eur, na ktoré

zaviazal na úhradu neúspešného žalobcu a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebodôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.