Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/228/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202010
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1014202010.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. Bc. W. V., bytom v A., S. XX, právne
zastúpený: JUDr. Veronika Keszeliová, advokátka, so sídlom kancelárie v Bratislave, Lopúchová 9,
proti žalovanému: Paneurópska vysoká škola, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 20, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 01. októbra 2014, č. PO - 334/2014, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 02. júla 2015, č. k. 1S 260/2014-29 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 02. júla 2015, č. k. 1S
260/2014-29 p o t v r d z u j e .

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 02. júla 2015, č. k. 1S 260/2014-29

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) zastavil konanie vedené na krajskom
súde vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania nebolo posúdenie zákonnosti takého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu, ktoré podlieha súdnemu prieskumu. Krajský súd rozhodol, že žiaden z
účastníkov súdneho konania nemá právo na náhradu trov konania.
Krajský súd vo svojom rozhodnutí po odcitovaní príslušných právnych predpisov a vnútorných predpisov
žalovaného správneho orgánu uviedol, že zistil, že žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti písomnosti

žalovaného správneho orgánu (označené ako rozhodnutie) o vybavení jeho žiadosti o odpustenie a
vrátenie školného za akademický rok 2014/2015, ktoré nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré je
spôsobilé súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, lebo nemá za následok
vznik, zmenu, alebo zánik právneho vzťahu ani ňou nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Toto oznámenie nie je právoplatným
správnym úkonom, nejde o rozhodnutie orgánu verejnej správy, má charakter úradnej korešpondencie,

na ktorý sa v žiadnom prípade nevzťahuje súdny prieskum podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku.
Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/12/2009. Krajský
súd konštatoval, že v preskúmavanej veci uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
nemožno aplikovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval vo veci ktorá sa týkala rozhodnutia
dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave o vylúčení študenta zo štúdia. Vnútorný

predpis právnickej fakulty formuloval náležitosti rozhodnutia vo veciach študijných práv a povinností
študenta všeobecne, a preto treba aj vnútorný predpis v praxi interpretovať v duchu európskeho
štandardu všeobecných pravidiel správneho práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k
záveru, že v zmysle vnútorných predpisov povinnosťou vysokej školy rozhodujúceho orgánu je zistiť
presne a úplne skutkový stav, a pre tento účel získať potrebné podklady pre rozhodnutie a získané
dôkazy vyhodnotiť.

V preskúmavanej veci je tiež nesporné, že na rozhodovanie o odpustení školného sa nevzťahuje zákon
o správnom konaní. Ani štatút Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy a ani Skúšobný poriadokPaneurópskej vysokej školy neupravujú žiadnym spôsobom formu, náležitosti či samotný spôsob
rozhodnutia o žalobcovej žiadosti o odpustenie školného. Je možné konštatovať, že v preskúmavanej
veci ide o súkromnoprávny vzťah medzi poskytovateľom služby - žalovaným správnym orgánom a

žalobcom ako študentom. Naviac je potrebné uviesť, že Smernica č. 3 z 02. mája 2007 Organizačný
poriadok BVŠP na ktorú poukazuje žalobca a podľa ktorej požiadal o odpustenie školného bola zrušená
Smernicou rektora č. 7/2014 - Organizačný poriadok Paneurópskej vysokej školy z 23. septembra 2014
s účinnosťou od 01. októbra 2014, a preto žalovaný správny orgán podľa nej ani nemohol rozhodnúť
a postupovať.

Podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba
podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť
predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil
a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak
žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania nebolo posúdenie zákonnosti takého rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu, ktoré podlieha súdnemu prieskumu, krajský súd konanie o žalobe podľa
§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku
s použitím ustanovenia § 246c Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené.

Žalobca podal riadne a včas prostredníctvom svojej právnej zástupkyne proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 02. júla 2015, č. k. 1S 260/2014-29 odvolanie (ďalej len „podané odvolanie“ a
„odvolanie žalobcu“), v ktorom sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací
súd“) rozhodnutie krajského súdu zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil

náhradu trov konania.
Žalobca v podanom odvolaní ďalej uviedol, že má za to, že skutočnosť, že platný vnútorný predpis
vysokej školy, ktorej zákon zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb
v oblasti verejnej správy, neustanovuje presnú formu, náležitosti či samotný spôsob rozhodnutia o
žalobcovej žiadosti o odpustenie školného, nemôže byť nijakým spôsobom na ujmu žalobcu, ktorý

tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada aby
súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Nedostatočná formulácia vnútorných predpisov
vysokej školy neznamená, že príslušný orgán vysokej školy môže rozhodnúť na základe svojvôle
vyplývajúcej výlučne z jeho postavenia, bez toho aby zistil presne a úplne skutkový stav veci, získal
pre tento účel potrebné podklady a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Z uvedeného vyplýva, že

rozhodnutím a postupom rektora Paneurópskej vysokej školy vychádzajúcim iba zo svojho postavenia
žalovaný nielenže nerešpektoval zákon ale tiež znemožnil preskúmanie zákonnosti svojho rozhodnutia
orgánminatooprávnenými.Nepripustiltakobhajovaťprávaaprávomchránenézáujmyžalobcu,ktorého
sa jeho rozhodnutie týkalo.
Podľa § 108 ods. l zákona o vysokých školách sa na rozhodovanie podľa zákona o vysokých

školách nevzťahuje zákon o správnom konaní s výnimkou rozhodovania o uložení pokuty podľa§ 2a,
rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovania o prerušení konania podľa § 47, rozhodovania
o udelení oprávnenia podľa § 49a, rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96 a
rozhodovania o uznaní dokladov o vzdelaní.
Ako to vyplýva z gramatického výkladu ustanovenia § 108 ods. 1 zákona o vysokých školách,

toto ustanovenie síce vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie a
rozhodovanie aj vo veciach odpustenia školného, avšak vylúčenie pôsobnosti správneho poriadku na
konanie o odpustení školného samé o sebe neznamená i vylúčenie týchto rozhodnutí zo súdneho
prieskumu. Podľa § 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každé rozhodnutie orgánu verejnej správy je
preskúmateľné súdom, pokiaľ ho zákon výslovne nevylúči z preskúmania. Zákon o vysokých školách v

žiadnom zo svojich ustanovení nevylučuje právomoc súdu preskúmať rozhodnutia vydané podľa tejto
právnej normy. Z uvedeného vyplýva, že právny názor krajského súdu o tom, že súdnym prieskum
žalobcom napadnutého rozhodnutia je podľa § 108 vylúčený teda nemá oporu v ustanovení § 108
zákona o vysokých školách.
Práve naopak, z ustanovení § 244 Občianskeho súdneho poriadku jednoznačne vyplýva právo žalobcu

domáhať sa prieskumu rozhodnutí a postupov aj právnických osôb, ktorým zákon zveril rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. V danom prípade
je jednoznačné, že zákonodarca zveril zákonom o vysokých školách vysokým školám a im príslušným
orgánom kompetenciu rozhodovať aj o odpustení školného a je nepochybné, že týmto rozhodnutím,môže byť žalobca ukrátený na svojich právach a že ide o vzťah verejnoprávny. Naviac ide o
realizáciu práva na vzdelanie za úhradu na súkromnej vysokej škole ako Ústavou Slovenskej republiky
garantovaného práva na vzdelanie a preskúmanie takéhoto rozhodnutia je neprípustné vylúčiť zo

súdneho prieskumu v zmysle§ 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný správny orgán listom z 18. januára 2016 a navrhol
odvolaciemu súdu aby rozhodnutie krajského súdu potvrdil, keďže ho považuje za vecne správne a
zákonné a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s
§ 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu
a postupom podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho
súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmajúc odvolaním napadnuté rozhodnutie ako i obsah súdneho spisu v rozsahu
podaného odvolania konštatuje, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe
ktorých krajský súd zastavil vo veci konanie. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
podrobným spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých právnych noriem
ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

Odvolací súd na úvod uvádza, že v prejednávanej veci je spornou otázka, či rozhodnutie, ktorým nebolo
rektorom súkromnej vysokej školy vyhovené žiadosti žalobcu o odpustenie školného za akademický rok
2014/2015 z 18. septembra 2014 z dôvodu zostávajúceho vypracovania a odovzdania záverečnej práce
a absolvovania štátnej záverečnej skúšky podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.

Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné na poukázať (zhodne s názorom žalovaného správneho
orgánu) na to, že právna úprava vysokých škôl Slovenskej republike rozoznáva tri kategórie vysokých
škôl,atovysokéškolysúkromné,verejnéaštátne.Právnepostavenieuvedenýchtypovvysokýchškôlvo
vzťahu k tretím osobám (vrátane študentov a štátu) sa pritom podstatne líši, pričom jedným z kľúčových

faktorov rozlišujúcim jednotlivé vysoké školy je práve rozsah a forma verejnoprávnej ingerencie do ich
činnosti, režim ich napojenia na verejný rozpočet a otázky týkajúce sa možnosti výberu a nakladania
so školným.

Predovšetkým súkromné vysoké školy nie sú napojené na verejný rozpočet, a preto v tejto otázke

nemôže odvolací súd ani bez ďalšieho ustáliť, že by rozhodovanie o otázke školného súkromnej vysokej
školy bolo otázkou, o ktorej rozhoduje súkromná vysoká škola v rámci výkonu verejnej správy. Uvedené
tvrdenie podporuje aj právna úprava zákona o vysokých školách, ktorá rieši samostatne otázku školného
a úhrad spojených so štúdiom vo vzťahu k verejným vysokým školám a štátnym vysokým školám, pri
ktorých upravuje súbor súvisiacich práv a povinností. Školné v prípade súkromných vysokých škôl však

zákon o vysokých školách žiadnym spôsobom nereguluje; poskytuje len zákonný základ - právny titul pre
jeho vyberanie (§ 93 ods. 1 zákona o vysokých školách) a to len jednoduchým odkazom na nadväzujúcu
vlastnú vnútornú právnu úpravu súkromnej vysokej školy. Uvedená právna norma vo svojej podstate
predstavuje len právny základ na to, aby vyberanie úhrad od študentov súkromných vysokých nebolo
zo strany súkromných vysokých škôl nedovoleným podnikaním.

Podľa odvolacieho súdu, v prospech názoru, že školné súkromných vysokých škôl a s ním súvisiace
otázky sú súkromnoprávnym vzťahom, svedčí aj to, že samotná povinnosť úhrady školného nevzniká
študentovi na základe rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ale táto povinnosť mu vzniká na
základe zmluvného (súkromnoprávneho) vzťahu, t. j. podpisom zmluvy o štúdiu a akceptovaním výšky

školného a jeho režimu, ktorú prejavuje študent úhradou školného a následným zápisom na štúdium. Nie
je preto možné dospieť k záveru (zhodne s názorom krajského súdu), že vrátenie školného spadá pod
režim výkonu verejnej správy a takéto rozhodnutie podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.Na záver odvolací súd uvádza, že obdobná vec už bola aj predmetom konania pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky, ktorý vo svojom náleze z 13. februára 2018, sp. zn. III. Ú 702/2017-49 obdobnú
právnu otázku vyriešil s rovnakým právnym záverom.

Odvolací súd nevyhovel podanému odvolaniu a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného
prípadu uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 02. júla 2015, č. k. 1S 260/2014-29 ako vecne správne
podľa § 250ja ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku a s § 219 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení

s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, potvrdil, keď boli dané dôvody pre zastavenie konania
krajským súdom.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 a contrario Občianskeho
súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, s § 224 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Žalobca v

odvolacom konaní úspech nemal, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Žalovaný správny orgán mal v konaní úspech, avšak správnemu orgánu zo zákona náhrada trov konania
v správnom súdnictve neprináleží.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.