Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Anna Ilčinová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/31/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202715
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716202715.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobkyne: Q. U., K.. XX.X.XXXX, V.
XXXX/X, V., právne zastúpenej: Advokátska kancelária PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova
24, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16, 811 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia 381,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. XXC/XX/XXXX-XX z 19. januára 2017 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 381,86 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy
od 19.3.2016 do zaplatenia. Vyslovil, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania vo výške 100
%. Vychádzal zo skutkového zistenia, že „dňa 21.2.2014 vyhotovil žalobca žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere. Žiadosť obsahovala údaje o požadovanej čiastke
úveru 1.500,- eur, splatnosť, mesačnú splátku 77,05,- eur, celkovú čiastku na zaplatenie 3698,-40,-
eur, predpokladanú výšku RPMN za úver 70,01 %, ročnú úrokovú sadzbu úveru 70,01 %, priemernú
RPMN 46,30 %, poskytnutú čiastku revolvingu 628,73,- eur, zmluvnú odmenu za poskytnutie revolvingu
spolu s úrokmi na zaplatenie 1849,20,- eur, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
70,01 % a ročnú úrokovú sadzbu revolvingu 80,98 %. Písomný návrh zmluvy ďalej obsahoval údaje
o schválenom revolvingovom úvere, dohodu o zrážkach a dátum doručenia žiadosti žalovanému dňa
25.2.2014. Dňa 25.2.2014 žalovaný vyhotovil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktoré obsahuje údaje o schválenom úvere 1.500,- eur, splatnosti
úveru 48 mesiacov, výške mesačnej splátky úveru 77,05,- eur, dátume splatnosti prvej splátky 1.4.2014,
poslednej splátky 1.3.2018, RPMN úveru 69,09 %, priemernej hodnote RPMN 46,30 % a ďalej údaje
o schválenej výške revolvingu 795,77,- eur, výške splátok, predpokladanej výške RPMN po vykonaní
revolvingu 70,01 %, úverovom limite 1.500,- eur, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 %, ročnej úrokovej
sadzbe revolvingu 80,98 %. Žalobcom vypočítaná RPMN bola vyčíslená na 87,56 %. Podľa vyčíslenia
žalovaného celková výška splátok poukázaných žalovanému žalobcom a zamestnávateľom žalobcu
predstavuje za obdobie od 13.3.2014 do 10.12. 2015 sumu 24x77,05 = 1849,20,- eur a 1x 80,07,- eur,
celkom 1929,27,- eur. Listom zo dňa 14.3.2016 žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 381,86,- eur najneskôr do 18.3.2016.Podľa informácie NBS priemerné úrokové
miery z úverov poskytnutých bankami v mesiaci február 2014 pri spotrebiteľských úveroch s lehotou
splatnosti 1-5 rokov bola 11,16 %.“2. Po citácii ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., § 11 zákona č. 129/2010 Z. z., § 3, § 39,
§ 43, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 52, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Uviedol, že „...nepochybne žalobca dňa 21.2.2014
požiadal žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1500,- eur s cieľom uzavrieť spotrebiteľskú zmluvu za
navrhovaných zmluvných podmienok. Vychádzajúc z obsahu zmluvy návrh bol doručený žalovanému
dňa 25.2.2014. Žalovaný tento návrh „schválil“ uvedeného dňa za stanovených podmienok a dňa 25.2.
2014 vyhotovil pre žalobcu Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi- zmluva o revolvingovom
úvere. Návrh žalobcu na poskytnutie úveru a vyjadrenie žalovaného k danému návrhu nie je však
totožné a to minimálne v údaji RPMN úveru, výške poskytnutého revolvingu. So žalobcom však už
nebola vyhotovená nová písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere, a ani žalobca písomne žalovanému
neoznámil akceptáciu poskytnutia úveru za ním dohodnutých zmluvných podmienok. Je preto potrebné
konštatovať, že nebola naplnená písomná forma zmluvy o úvere a teda k zmluvnému vzťahu nedošlo.
Za takéhoto stavu pokiaľ došlo k plneniu jednej alebo druhej zmluvnej strany, tieto plnenia majú
povinnosť si navzájom vydať ako bezdôvodné obohatenie. Žalovaný žalobcovi poskytol finančné
prostriedky celkom vo výške 1547,41,- eur. Žalobca žalovanému poukázal finančné prostriedky vo výške
1929,27,- eur, preto je žalovaný povinný vrátiť mu príslušný rozdiel vo výške 381,86,- eur predstavujúci
plnenie bez právneho dôvodu. Mimo neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere pre nedostatok formy
sa súd zaoberal aj otázkou výšky úroku požadovaného žalovaným ako odmeny za poskytnutie úveru.
V čase poukázania finančných prostriedkov žalobcovi predstavovala priemerná výška odmeny za
poskytnuté spotrebiteľské úvery bankami 11,16 % ročne pri dobe splatnosti 1 až 5 rokov. Žalovaný
požadoval od žalobcu odmenu vo výške 70,01 % ročne, čo viac ako šesťnásobne prevyšuje výšku
odmeny úverov poskytovaných bankami. Takúto výšku dojednanej odmeny je nepochybne možné
považovať za v rozpore s dobrými mravmi a teda neplatnú podľa § 39 O.z. Rovnako žalovaný akceptujúc
skutkové tvrdenia a právne závery žalobcu nesprávne vyčíslil výšku RPMN nezohľadnením všetkých
poplatkov spojených s úverom, a to poplatku za odklad splátok revolvingu 167,04,- eur , k čomu súd
poukazuje na judikatúru súdov, najmä na rozhodnutie KS Žilina č. 10Co 862/2014 týkajúce sa tej istej
spoločnosti a vysloveného záveru o oprávnenosti zahrnutia odplaty za poskytnutie služby do celkových
nákladov v podobe RPMN. Je nadmieru legitímna pochybnosť, aby žalobca uzatváral jednostranne
nevýhodnú zmluvu ukracujúcu ho o desatinu úveru za dojednanú službu v možnosti odkladu splátok.
Za takéhoto stavu by rovnako bolo povinnosťou žalobcu uhradiť žalovanému iba výšku skutočne
čerpaných finančných prostriedkov a úver by bolo potrebné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov.
S úrokom z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 OZ)
a nemožno jeho dojednanie obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Táto nie je neobmedzená a
nesmievybočiťzurčitýchajprávomakceptovateľnýchhraníc.Jednouztýchtohranícjeajinštitútdobrých
mravov(rozhodnutie NS SR vo veci 1MCdo 1/2009). Je potrebné rozlišovať medzi inštitútom úrokovej
sadzby a inštitútom RPMN. Administratívny strop zákonodarca stanovil nie na úroky, ale na RPMN, ktorá
ročná percentuálna miera nákladov zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové náklady na
úver.Nariadenievládyč.238/2008Z.z.aanižiadnyvšeobecnezáväznýpredpisnijakoneobmedzilsúdy,
aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré nie sú vyňaté z posudzovania dodržiavania inperatívu
dobrých mravov zo strany súdu (rozhodnutie KS PO zo dňa 30.9.2015 sp.zn. 6Co 220/2014). Preto súd
neuznal argumentáciu žalovaného poukazujúcu na rozdiely v úrokoch za úver dojednávaných bankami
a nebankovými spoločnosťami.“
3. Poukazom na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie nezaoberal ďalšími skutkovými tvrdeniami
žalobkyne, ani procesnou obranou žalovaného.
4. O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 Nariadenia vlády č. 77/1995 Z. z. v platnom znení a o trovách konania rozhodol podľa § 255 a §
262 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
5.Vzákonomstanovenejlehotepodalprotirozsudkusúduprvejinštancieodvolaniežalovaný.Odvolanie
zdôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Záver súdu, že žalovaný nárok má byť
bezdôvodným obohatením, nakoľko zmluva nemá písomnú formu, považoval odvolateľ za rozporný so
zákonom, konkrétne s ustanovením § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že neplatnosť pre
nedostatok formy je podľa citovaného ustanovenia posudzovaná ako určité špecifikum, ktoré sa u iných
dôvodov neplatnosti neobjavuje a jeho účelom je iba vylúčenie jedného z možných následkov, ktoré
môžu pri neplatnosti právneho úkonu nastať, a to povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie získané zneplatného právne úkonu. Ak súd prvej inštancie posúdil priznanú sumu ako bezdôvodné obohatenie
vzniknuté pre nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak postupoval v rozpore s
§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nevidel spojitosť medzi záverom súdu prvej inštancie
ohľadom výšky odplaty s rozhodnutím o veci samej, keďže z rozsudku nie je zrejmé, či ich uvedenie v
odôvodnení rozsudku sa týka skutkového či právneho dôvodu, na základe ktorého súd rozhodol. Navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 22.3.2017. Stotožnila sa s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o úvere
a o bezdôvodnom obohatení žalovaného. Do pozornosti dala skutočnosť, že súd prvej inštancie
správne konštatoval absenciu viacerých obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo je
sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru poukazom na ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Odkazom na ustanovenie § 11
ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zdôraznila žalobkyňa ďalší dôvod bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, ktorý spočíva v nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miere nákladov v
neprospech spotrebiteľa. Odôvodnenie rozhodnutia považovala žalobkyňa za dostatočné a súladné so
zákonom.Navrhlarozsudoksúduprvejinštanciepotvrdiťvcelomrozsahuauplatnilasitrovyodvolacieho
konania.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378 a
nasledujúcich CSP a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia
boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením
rozhodnutia.
8. Súd prvej inštancie vykonal v predmetnom konaní dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe
čoho správne zistil skutkový stav veci a vo veciach aj správne rozhodol. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam žalovaného je potrebné uviesť, že pre vyslovenie bezúročnosti a bezopoplatkovosti
spotrebiteľského úveru je postačujúca absencia čo i len jedinej náležitosti spotrebiteľského úveru
vymedzenej ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
9. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.
10. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
11. Súd prvej inštancie jednoznačne konštatoval, že žalovaný nesprávne vyčíslil výšku RPMN, pokiaľ
nezohľadnil všetky poplatky spojené s úverom, a to predovšetkým poplatok za odklad splátok revolvingu
vo výške 167,04 Eur, v dôsledku čoho došlo k naplneniu ustanovenia § 11 ods. 1 psím. d) zákona č.
129/2010 Z. z. a úver sa dôvodne považoval za bezúročný a bez poplatkov.
12. Za rozpornú s dobrými mravmi súd prvej inštancie správne považoval aj výšku dojednanej odmeny
70,01% ročne, v dôsledku čoho ju posúdil ako neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
13. Súd prvej inštancie pre záver o bezdôvodnom obohatení žalobkyne vzhliadol viaceré dôvody, pre
ktoré spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobkyni považoval za bezúročný a bez poplatkov a
nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodný. Za daného stavu bolo nadbytočné
posudzovať formu úveru.
14. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
16. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.