Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112223780
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5112223780.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne: C. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, B., proti žalovaným: I. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. K. XXXX/X,
B., II. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, A.. G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, IV. E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X. XXXX/X, B., Va. J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Vb. S. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, Vc. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, Vd. H. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y., Ve. H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Vf. maloletý G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX,
zastúpený zákonným zástupcom žalovaným Vb. S. R., Vg. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., VI.
C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, VII. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, VIII. V. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, žalovaní II. až IV., VII. a VIII. právne zastúpení spoločnosťou: Advokátska
kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne a žalovaných v rade II. až IV., VII. a VIII.
proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, zo dňa 26.10.2017, č. k. 6C/138/2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, XXXX, XXX nachádzajúcich sa v k. ú. Y., v celom rozsahu
zastavil. Žalovaným II. až IV., VII. a VIII. proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Žalovaným I., Va. až Vg. a VI. nárok na náhradu trov konania nepriznal. Konanie zastavil na
základespäťvzatiažalobyžalobkyňou.NesúhlasžalovanýchII.,III.,IV.,VII.aVIII.sospäťvzatímžalobyz
dôvodu, že po zastavení konania v prejednávanej veci by žalobkyňa mohla opätovne podať novú žalobu,

ktorou by sa domáhala určenia „navýšenia“ svojho spoluvlastníckeho podielu k sporným pozemkom,
čím by žalovaných opätovne vystavila novému sporovému konaniu, nepovažoval za správny. Žalobkyňa
tým, že zobrala svoju žalobu späť, vyjadrila nezáujem domáhať sa určenia svojho spoluvlastníckeho
práva k sporným pozemkom. Považoval za absurdné nútiť žalobkyňu proti jej vôli pokračovať ďalej v
spore o určenie jej vlastníckeho práva k sporným pozemkom, ak žalovaní II., III., IV., VII. a VIII. namietali
tvrdenia žalobkyne o jej vlastníckom práve a žiadali jej žalobu zamietnuť. Vychádzal z výpisu z katastra

nehnuteľností a z rozsudku Okresného súdu Žilina č. 2C/301/2004-438 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline č. 5Co/65/2012. Žalovaní I., Va. až Vg. a VI. sa v súdom určenej lehote nevyjadrili, či
súhlasia alebo nesúhlasia so späťvzatím žaloby, hoci boli súdom vo výzve upovedomení na to, že ak sa
v určenej lehote nevyjadria k späťvzatiu žaloby, súd bude mať za to, že so späťvzatím žaloby súhlasia.
(§ 157 ods. 2 CSP)

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila s výrokom, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovaným II. ažIV., VII. a VIII nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietala, že v súvislosti s rozhodovaním
o náhrade trov konania sa súd prvej inštancie nezaoberal všetkými rozhodujúcimi otázkami, pričom
nevzal do úvahy okolnosti prejednávanej veci a ani jej osobné a majetkové pomery. Poukazuje najmä

na to, že pokiaľ mal súd za to, že žalovaným patrí plná náhrada trov konania, mal súčasne odôvodniť aj
prečo v prejednávanej veci neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemusel náhradu
trov žalovaným priznať. Žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie; prípadne zmeniť tak, že žalovaným II až IV, VII a VIII náhradu trov konania v zmysle ust. §
257 CSP neprizná.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania podali v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaní II, III, IV, VII, VIII. Vyslovili nesúhlas so späťvzatím žaloby. Odvolávali sa na dôvody
zakotvené v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP a v ust. § 146 ods. 1 veta prvá CSP, v zmysle ktorého
súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. So závermi
súdu prvej inštancie v časti zastavenia konania, sa nestotožnili. Žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedla, že podanú žalobu vzala v celom rozsahu
späť z dôvodu, že žalovaní doložili falošné doklady a ani po 40-tich rokoch sa nemôže dostať k svojím
vlastníckym podielom vo Y..

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní, ktorí popierajú tvrdenie žalobkyne o insolventnosti, ktorou
argumentuje a požaduje v danom prípad prihliadnuť na ust. § 257 CSP. Argumenty žalobkyne nie sú
na jeho aplikáciu dostačujúce. Spätvzatie žaloby žalobkyňou je v rozpore s jej vyhlásením vo vyjadrení
k odvolaniu, v ktorom trvá na svojich spoluvlastníckych podieloch, ktoré sú predmetom prejednávanej

veci. Podľa ich názoru, vyjadrenie žalobkyne jasne naznačuje, že v prípade zastavenia daného konania
žalobkyňa podá novú určovaciu žalobu a tým vystaví všetkých žalovaných ďalšiemu súdnemu konaniu.
Žiadali, aby krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou im súd prvej inštancie priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % potvrdil a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

7. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený. Ak bude
rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov

konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že
strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za
výsledok sporu. V ust. § 255 ods. 1 CSP sa premieta zásada úspechu v spore, ako esenciálne
kritérium priznania náhrady trov konania. Zásada úspechu vo veci charakteristická pre sporové konanie
sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania,

ktoré úspešnej strane vznikli.

V danom prípade je možné konštatovať, že procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalobkyňa,
ktorá bez udania akéhokoľvek relevantného dôvodu zobrala svoju žalobu späť v celom rozsahu. S
poukazom na uvedené, v zmysle cit. ust. § 256 ods. 1 CSP, majú preto žalovaní proti žalobkyni nárok

na náhradu trov konania.

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Citované ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa
nazákladnézásadyrozhodovaniaotrováchkonania,obzvlášťvsituácii,keďsajednáosporovékonanie.
Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Pri skúmaníexistencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu a je nutné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by
mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery

z náhrady trov oprávnenej strany sporu. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod. Nepriznanie
náhrady trov konania musí zároveň zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z
rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči niektorej
strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré treba
pri rozhodovaní o trovách konania prihliadnuť. Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu predmetného
spisu neumožňuje záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného
ustanovenie § 257 CSP, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania
v zmysle ust. § 387 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

11. Odvolací súd považuje za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým konanie vo
veci samej (o určenie vlastníckeho práva) na základe späťvzatia žaloby zastavil. Vyjadrenie žalovaných
II., III., IV., VII., VIII., ktorí na jednej strane uvádzajú, že nesúhlasia zo zastavením konania na základe
späťvzatia žaloby žalobkyňou a na strane druhej nemajú záujem byť vystavení akémukoľvek sporovému

konaniu, je v rozpore. Je potrebné vychádzať aj z vyjadrení a argumentácie žalovaných, ktorí namietali
dôvodnosť podanej žaloby žalobkyne na určenie vlastníckeho práva.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v spojení § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,

keďže strana žalobkyne a strana žalovaných mali v odvolacom konaní rovnaký úspech a neúspech.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)