Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 18, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200615
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6618200615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci povinného S. N., nar. XX.
M. XXXX, trvale bytom Q. XXX, prechodne bytom I. XXX, zastúpený JUDr. Adrianou Krpčiarovou,
advokátkou so sídlom Kováč/Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s. r. o., M. Bela 2, 984 03
Lučenec, IČO: 47 253 975, proti oprávnenej X. N., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom X., V. II XXX/XX, o
zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 8Pc/3/2018-49 zo dňa 20. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa (povinného) na
zrušenie vyživovacej povinnosti voči svojej dcére (oprávnenej). Rozhodnutie právne odôvodnil
poukazom na ustanovenia zákona č. 36/2005 Zb. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) týkajúce sa vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom. Vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd dospel k záveru, že v čase
rozhodovania súdu oprávnená z vyživovacej povinnosti nebola schopná sama sa živiť. Bezprostredne

po ukončení stredoškolského štúdia sa zaevidovala do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny X. a v období od 1. decembra 2017 do 31. mája 2018 vykonávala
absolventskú prax v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Oprávnená z vyživovacej povinnosti tak prakticky
pokračujevproceseprípravynabudúcepovolanie.Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodolspoukazom
na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len „C. m. p.“).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie povinný - otec plnoletého dieťaťa. Navrhol rozsudok
okresného súdu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. zmeniť
a zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť. V odvolaní uviedol, že aj keď je sluchovo postihnutý, pracuje, preto
je neprípustná argumentácia na strane dcéry, ktorá má vek viac ako 20 rokov, že nie je schopná sama sa
živiť v mieste svojho bydliska a odvolávať sa pritom na zlé podmienky na trhu práce. Otec zabezpečuje
starostlivosť aj o maloletého syna X. N. už 5 rokov, pričom matka sa voči synovi po celý tento čas

ničím nepodieľala. Dcéra voči otcovi nepožíva žiadnu úctu, o otca sa nezaujíma a jej správanie je skôr
pohŕdavéanadradené.Podľajehonázorusúdnedostatočnepreveriltvrdeniadcéryaneprihliadoltiežna
vývoj životných nákladov otca voči maloletému synovi v súvislosti s jeho stredoškolským štúdiom, ako aj
možnosti otca reálne uhrádzať výživné dieťaťu, ktoré nemá záujem si nájsť lepšie platené zamestnanie.Súd preto nesprávne a nedostatočne vyhodnotil skutkový stav, nevykonal dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, čo viedlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu celej veci. V prílohe priložil
aktuálne ponuky práce v banskobystrickom kraji s prihliadnutím na ukončené stredoškolské vzdelanie

dcéry v obore grafik.

3. Oprávnená sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 C. m. p.),

bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 C. m. p.) prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a
contrario § 385 ods. 1 C. s. p. - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), rozsudok okresného
súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p..

5. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v § 154 a nasledujúcich C. m. p..

6. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto
sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na
zdôraznenie jeho správnosti.

10. Povinný sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére. Okresný súd správne

poukázal na to, že zrušenie výživného pre plnoleté dieťa je možné len na návrh, a že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je
schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav však závisí od okolností konkrétneho prípadu,

pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí najmä jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej
činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa totiž záujem dieťaťa
(oprávneného), preto v prípade, ak nie je preukázané, že dieťa je schopné samo sa živiť, povinnosť

rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna
možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore, a to v okruhu miesta bydliska. Súhrnne možno
konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď je schopné samostatne uspokojovať svoje
potreby.

12. Okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a dôkazy správne podľa svojej úvahy aj
vyhodnotil. Mal jednoznačne preukázané, že oprávnená z vyživovacej povinnosti síce dovŕšila vek 18
rokov a ukončila stredoškolské vzdelanie, avšak v čase rozhodovania bola evidovaná ako uchádzačka o
zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny X. a vykonávala ponúknutú absolventskú prax v
období od 1. decembra 2017 do 31. mája 2018 na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva Lučenec

na pozícii všeobecný administratívny pracovník. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, že vykonávanie absolventskej praxe je možné považovať za prípravu na budúce povolanie.
V tejto súvislosti okresný súd správne poukázal na zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. absolventská prax umožňuje získanie odborných zručností
a praktických skúsenosti u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania
absolventa školy. Oprávnená dosiahla stupeň vzdelania stredoškolský, potom mala možnosť vykonávať
absolventskú prax umožňujúcu získanie pracovných skúseností u konkrétneho zamestnávateľazodpovedajúcu dosiahnutému stupňu vzdelania. Absolventskú prax môže vykonávať absolvent školy
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 1 mesiac, pričom absolventská prax sa
vykonáva najmenej 3 mesiace a najviac 6 mesiacov (§ 51 ods. 1, 2 zákona č. 5/2004 Z. z.). Priamo

zo zákona vyplýva aj povinnosť, že počas vykonávania absolventskej praxe uchádzač o zamestnanie
nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a) citovaného zákona. Úrad poskytuje
absolventovi školy len paušálny príspevok vo výške 65 % sumy životného minima mesačne na úhradu
jeho nevyhnutých osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe (§ 51 ods. 4, ods.
5 citovaného zákona).

14. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnená vykonávala absolventskú prax v čase súdneho konania,
a túto absolventskú prax je možné považovať za prípravu na budúce povolanie, nemožno prijať záver
prezentovaný povinným z vyživovacej povinnosti, že oprávnená nadobudla schopnosť sama sa živiť. S
prihliadnutím na túto skutočnosť odvolací súd nemohol akceptovať ani názor povinného, že oprávnená
z vyživovacej povinnosti vo svojej profesii „grafik digitálnych médií“ má možnosť sa zamestnať priamo v

regióne banskobystrického kraja, ako aj v rámci celého Slovenska, pretože pri posudzovaní schopností
samostatne sa živiť je potrebné prihliadať nielen na vzniknutú schopnosť zamestnať sa, ale aj schopnosť
vykonávať prácu, ako aj osobné, či majetkové pomery oprávnenej osoby. Len samotná skutočnosť, že
oprávnená je schopná zárobkovej činnosti bez zohľadnenia ďalších skutočností (výdavky na dochádzku,
ubytovanie, majetkové pomery, väzby na rodinu a podobne) nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej

povinnosti.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie oprávnená z vyživovacej
povinnosti vykonávala absolventskú prax a nebolo preukázané, že by na jej strane existoval spôsob
zabezpečenia výživy mimo poukazovaného paušálneho príspevku úradom práce, rozhodnutie súdu

prvej inštancie bolo potrebné považovať za vecne správne. Z týchto dôvodov preto rozsudok okresného
súdu odvolací súd potvrdil. Neznamená to však, že pri zmene pomerov by povinný z vyživovacej
povinnosti nemohol podať nový návrh na zrušenie výživného voči oprávnenej.

16.Pokiaľpovinnýzvyživovacejpovinnostipoukazovalnato,žedcérasazámernevyhýbazamestnaniu,

odvolací súd v tomto rozsahu uvádza, že oprávnená z vyživovacej povinnosti je riadne evidovaná na
úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom práve tento
orgán posudzuje existenciu a trvanie dôvodov pre zaradenie uchádzača do evidencie uchádzačov o
zamestnanie. V tejto súvislosti je dôležitá aj reálna situácia na trhu práce, celková nezamestnanosť v
regióne, v príslušnom odbore, veková kategória a podobne.

17. Odvolací súd sa nezaoberal argumentáciou povinného z vyživovacej povinnosti vo vzťahu k
výživnému na syna maloletého X. N., ktorý je zverený do osobnej starostlivosti povinného, vzhľadom
na to, že takéto konanie ohľadne úpravy práv a povinností k tomuto maloletému dieťaťu nesúvisí a
nemá vplyv na konanie vo veci zrušenia výživného plnoletej osoby. Povinný z vyživovacej povinnosti

má možnosť v samostatnom konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých uplatniť svoje nároky
vo vzťahu k maloletému synovi X. N..

18. Návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd o trovách odvolacieho
konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie

sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 52 C. m. p. (žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak).

19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).