Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13Cpr/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114209215
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ďuricová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114209215.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou v spore žalobcu ZEMPRA s.r.o., so sídlom Sihoť

164/5, Ilava, IČO: 31 589 871, v konaní zastúpený V4 JURISTIC group, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Furdekova 16, Bratislava, IČO: 50 192 205 proti žalovanému W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXXX/XX, T., v konaní zastúpený JUDr. Ivan Králik, bytom Slivková 11, Trenčín, o zaplatenie 599,04
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 599,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 599,04 € od 28.04.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 599,04 € s príslušenstvom
ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 1.9.2011 uzatvoril žalovaný pracovnú zmluvu v
zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. so žalobcom. Základná mzda bola dohodnutá na 1000 € za mesiac.
Dňa 10.5.2013 spôsobil žalovaný ako zamestnanec žalobcu škodu na služobnom motorovom vozidle
PEUGEOT, EČV: IL 889 BT (ďalej len „motorové vozidlo“), ktorá si vyžiadala odbornú opravu vykonanú v

autoservise N. T. Odťahová služba Autoopravárenské dielne, Zlatovská 36, Trenčín. Výška škody, ktorú
žalovaný svojou nedbalosťou spôsobil predstavuje 599,04 €. Dňa 22.4.2014 bola žalovanému zaslaná
písomná žiadosť o náhradu škody vo výške 599,04 Eur, v ktorej bol vyzvaný na zaplatenie uvedenej
čiastky na bankový účet žalobcu a to do 3 dní od doručenia žiadosti. Napriek tomu, že žalovaný prevzal
písomnosť dňa 24.4.2014, svoju povinnosť nahradiť škodu ku dňu podania žaloby nesplnil.

2 Na základe podanej žaloby vydal dňa 12.5.2014 Okresný súd Trenčín platobný rozkaz č. k.

12Ro/173/2014-14. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že a)
nevedel o tom, že motorové vozidlo nemá uzatvorenú havarijnú poistku a nebol s ním spísaný žiadny
záznam, že súhlasí s používaním motorového vozidla, ktoré nemá uzatvorenú havarijnú poistku b) so
žalovaným žalobca podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce neprerokoval požadovanú náhradu škody c)
žalobca si v rámci konania o náhrade mzdy uplatňoval náhradu škody na motorovom vozidle vo výške
599,04 Eur a 614,40 Eur a túto škodu chcel vykompenzovať s nevyplatenou mzdou a náhradami mzdy
vo výške 1 796,94 Eur v pomere 1 ku 1.

3 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 1.10.2014 uviedol, že s dôvodmi uvádzanými žalovaným v odpore
nesúhlasí a má za to, že ho nijak nezbavujú zodpovednosti za škodu ktorú svojím konaním spôsobil.
Uzatvorenie či neuzatvorenie havarijného poistenia nemá žiadny vplyv na zodpovednosť zamestnancazaškoduvzmyslezákonníkapráce.Žalobcapožadovanúnáhraduškodysožalovanýmústneprerokoval
v zákonom stanovenej lehote, teda do 30 dní od vzniku škody. Konanie na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 20Cpr/2/2013 nijak nesúvisí s oprávneným nárokom žalobcu na náhradu škody v zmysle

zákonníka práce, ktorú mu spôsobil žalovaný. Vzhľadom k tomu, že tieto dve konania nemajú žiaden
súvis, považuje tieto tvrdenia za bezpredmetné.

4 Na pojednávaní konanom dňa 22.2.2017 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne zotrval na
svojich písomných vyjadreniach a ďalej uviedol, že k prerokovaniu v zmysle § 191 ods. 2 zákonníka

prácedošlo,atoústneočomsvedčíajzadržanámzdažalovaného,ktorámuvšakbolanáslednevcelom
rozsahu vyplatená. Súdu bolo predložené oznámenie Okresného riaditeľstva policajného zboru Trenčín
zo dňa 11.7.2013, pričom podľa vyjadrenia právnej zástupkyne aj uvedené oznámenie preukazuje to, že
výška škody bola žalovanému už v tom čase zrejmá, nakoľko práve z dôvodu spôsobenia škody nebola
žalovanému vyplatená mzda, z ktorého dôvodu podal žalovaný na Obvodnom oddelení v Trenčíne
trestné oznámenie pre nevyplatenie mzdy. Zamestnanec má povinnosť predchádzať škodám, pričom v

tomto prípade škoda vznikla a v zmysle zákonníka práce je žalovaný za ňu zodpovedný.

5 Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 22.2.2017 prostredníctvom zástupcu zotrval taktiež na svojich
písomných vyjadreniach a ďalej uviedol, že žalovaný požiadal o rozviazanie pracovného pomeru so
žalobcom a potom čo požiadal o rozviazanie pracovného pomeru tak žalobca od neho vyžadoval

náhradu škody v plnej výške a to aj uhradenie ďalšej faktúry vo výške 614 Eur. Vo vzťahu k uplatnenej
výške uviedol, že motorové vozidlo sa dalo opraviť aj lacnejšie, no nežiadal o zabezpečenie vyjadrenia
autoservisu ohľadom vykonanej opravy.

6 Súd vykonal dokazovanie žalobou, pracovnou zmluvou zo dňa 1.9.2011, faktúrou č. XX/XXXX vrátane

rozpisu materiálu, oznámenie poisteného o škodovej udalosti z poistenia zodpovednosti za škodu
spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., výpisom z účtu, žiadosťou o náhradu škody spôsobenej
zamestnancom zo dňa 22.4.2014, podacím lístkom, platobným rozkazom č. k. 12Ro/173/2014-14 zo
dňa 12.5.2014, odporom zo dňa 12.8.2014, vyjadrením zo dňa 1.10.2014, oznámením od Okresného
riaditeľstva policajného zboru Trenčín zo dňa 11.7.2013. Súd ďalej oboznámil podstatný obsah spisu

sp. zn. 20Cpr/2/2013, konkrétne návrh zo dňa 9.7.2013, platobný rozkaz č. k. 20Cpr/2/2013-19 zo dňa
10.10.2013, odpor zo dňa 30.10.2013, uznesenie o odmietnutí odporcu č. k. 20Cpr/2/2013-32 zo dňa
13.3.2014. Súd ďalej oboznámil podstatný obsah faktúry č. XX/XXXX, žiadosti o skončenie pracovného
pomeru dohodou zo dňa 31.5.2013 a doručenky č. A246 a zistil tento skutkový stav:

7 Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2011 súd zistil, že túto uzatvárali žalobca ako zamestnávateľ
a žalovaný ako zamestnanec. Deň nástupcu do práce bol dohodnutý na 1.9.2011, miesto výkonu
práce Ilava alebo podľa pokynov zamestnávateľa, pracovné miest: stavby vedúci, druh práce, jej
charakteristika a popis pracovných činností: vedenie inžinierskych stavieb realizovaných organizáciou,
vedenie referentského motorového vozidla a výkon iných pracovných činností v prospech organizácie

podľa pokynov štatutárneho zástupcu. Mzda bola dohodnutá na 100 Eur mesačne. Podľa bodu
8 pracovnej zmluvy sa zamestnanec zaväzuje, že nebude bez súhlasu zamestnávateľa pre svoje
súkromné potreby, prípadne iné tretie osoby využívať technické prostriedky, ktoré sú vlastníctvom
zamestnávateľa, alebo ktoré má zamestnávateľ v užívaní. Podľa bodu 12 pracovnej zmluvy, zmluvné
stranyprávamapovinnostiamuvedenýmvpracovnejzmluveporozumeli,prehlasujú,ženebolauzavretá

v tiesni a na znak súhlasu podpisujú.

8 Z faktúry č. XX/XXXX súd zistil, že bola vystavená dodávateľom - N. T. - Odťahová služba odberateľovi
- žalobcovi, na základe pracovného príkazu č. 3/6/13. Jedná sa o opravu motorového vozidla PEUGEOT
IL 889 BT. Suma uvedenej faktúry je 599,04 Eur. Z prílohy faktúry súd zistil, že položka materiálu

pozostávala z: nadkolie plast 13,50 Eur, príchytka nadkolia 7,50 Eur, stredová mriežka 33,80 Eur, predný
nárazník 141,40 Eur, abs nárazníka 71 Eur, materiál prelak 85 Eur, drobný spotrebný 12 Eur, spolu
materiál 364,20 Eur. Ďalej súd z prílohy zistil, že cena práce bola vo výške 135 Eur (práca d+m príprava
na striekanie a samotné striekanie + skompletovanie 10 hod x 13,50 Eur).

9 Z oznámenia poisteného o škodovej udalosti z poistenia zodpovednosti za škodu spoločnosti
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. súd zistil, že dňa 10.5.2013 na ceste od Modrého kameňa pred osadou
Riečky došlo k škodovej udalosti takým spôsobom, že vodič vozidla SEAT zastavil pred výtlkom ažalovaný do neho zozadu narazil na motorovom vozidle žalobcu IL 889 BT. Ako dôvod vzniku škody je
uvedené zavinenie poisteného, s tým, že príčinou vzniku škody bola nepozornosť žalovaného.

10 Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 13.3.2014 uhradil na účet dodávateľa - N. T. - Odťahová
služba vyfakturovanú sumu 599,04 Eur.

11 Zo žiadosti o náhradu škody spôsobenej zamestnancom zo dňa 22.4.2014 súd zistil, že žalobca
vyzval žalovaného na úhradu škody, ktoré spôsobil dňa 10.5.2013 na služobnom motorovom vozidle vo

výške 599,04 Eur prevodom na účet žalobcu a to do troch dní od doručenia tejto žiadosti. Z doručenky
č. A246 súd zistil, že predmetnú žiadosť žalovaný osobne prevzal dňa 24.4.2014.

12 Z oznámenia Okresného riaditeľstva policajného zboru Trenčín súd zistil, že dňa 11.7.2013 bolo
žalobcovi oznámené, že žalovaný podal trestné oznámenie vo veci nevyplatenia mzdy za mesiac máj
2013.

13 Zo žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou súd zistil, že túto žiadosť podal žalovaný dňa
31.5.2013 a žiadal ňou o uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru podľa ust. § 60 zákonníka
práce ku dňu 31.5.2013. So žiadosťou zamestnávateľ súhlasil.

14Zfaktúryč.XX/XXXXsúdzistil,žebolavystavenádodávateľom-N.T.-Odťahováslužbaodberateľovi
- žalobcovi, na základe pracovného príkazu č. 17/9/13 za opravu motorového vozidla PEUGEOT IL 889
BT.

15 Z návrhu na začatie konania sp. zn. 20Cpr/2/2013 vedenom na Okresnom súde Trenčín súd zistil,

že v uvedenom konaní žiadal žalovaný zaviazať žalobcu na uhradenie nevyplatenej mzdy za mesiac
5/2013 vo výške 944,82 Eur a náhradu za nevyčerpanú dovolenku 26 dní vo výške 852,12 Eur, celkovo
1 796,94 Eur. Platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín č. k. 20Cpr/2/2013-19 zo dňa 10.10.2013
uložil súd žalobcovi aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 1 796,94
Eur a nahradil mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku. Voči uvedenému

platobnému rozkazu podal žalobca odpor v ktorom uviedol, že má voči žalovanému pohľadávku a to z
dôvodu škody spôsobenej žalovaným v príčinnej súvislosti s výkonom jeho zamestnania u žalobcu. Súd
uznesením č. k. 20Cpr/2/2013-32 zo dňa 13.3.2014, právoplatným dňa 4.4.2014 odpor žalobcu odmietol
z dôvodu, že žalobca nepodal odpor včas.

16 Podľa § 36 zákona č. 311/2011 Z. z. (ďalej len „zákonník práce“), k zániku práva preto, že sa v
ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, §
69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí
ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

17 Podľa § 81 písm. e) zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s
prostriedkami,ktorémuzverilzamestnávateľ,achrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničením
a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

18 Podľa § 179 ods. 1 zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu

spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

19 Podľa § 181 ods. 1 zákonníka práce, od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho

zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo
bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu
primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo
bránilo splneniu povinnosti. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho
priemerného mesačného zárobku.

20 Podľa § 186 ods. 1, ods. 2 zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škodyspôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého
zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť

zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití
omamných látok alebo psychotropných látok.

21 Podľa § 191 ods. 1, ods. 2 zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca
náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do
jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

22 Podľa § 220 ods. 1 zákonníka práce, plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,
ktorá je predmetom pracovnej cesty.

23 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento
zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len

"kancelária").

24 Podľa § 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povinnosť
uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla

zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa
držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla
alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy
prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

25 Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26 Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

27 Na to, aby vznikol konkrétny zodpovednostný vzťah, musia byť splnené určité predpoklady.

Predpokladmi založenia všeobecnej pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca podľa § 179 ods. 1
zákonníka práce, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú: 1/ existencia pracovnoprávneho vzťahu,
2/ protiprávny úkon, 3/ vznik škody, 4/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody, 5/ porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním tak, ako to
vymedzuje zákonník práce a 6/ zavinenie zamestnanca, ktoré je zamestnávateľ povinný preukázať. Bolo

nevyhnutné sa zaoberať tým, či tieto predpoklady zodpovednosti v prípade žalovaného boli splnené.
28 K tomu, aby naozaj išlo o pracovnoprávnu zodpovednosť, je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť
naplnenia dvoch vyššie uvedených osobitných zodpovednostných predpokladov, a to existencia
pracovného pomeru a vznik škody v dôsledku porušenia povinnosti pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním. Žalovaný bol zamestnancom žalobcu a škoda vznikla v dôsledku

porušenia povinností pri plnení pracovných úloh pre žalobcu. Protiprávny úkon je úkon, ktorý je v
rozpore s objektívnym právom. Protiprávnym konaním je také konanie škodcu, ktoré je v rozpore s
právnou povinnosťou vyplývajúcou preňho z pracovného pomeru. Tieto povinnosti vymedzujú najmä
všeobecne záväzné právne predpisy vzťahujúce sa na prácu vykonávanú zamestnancom. Prameňom
týchto povinností je o. i. aj zákonník práce (napr. § 81 písm. e)) a pracovná zmluva. Žalovaný

tým, že vykonával pre žalobcu prácu stavby vedúceho (kde v popise pracovných činností mal aj
vedenie referentského motorového vozidla) spôsobil pri dopravnej nehode škodu jeho zavinením a
za túto nesie zodpovednosť. Medzi vzniknutou škodu a protiprávnym úkonom musí existovať príčinná
súvislosť. V danom prípade vznik škody je v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom žalovaného aspočíva v nepozornosti vodiča. Obsah pojmu plnenie pracovných úloh alebo priama súvislosť s ním
zakotvuje ustanovenie § 220 zákonníka práce. Obsah tohto pojmu je podstatne širší, ako je výkon
práce zamestnanca podľa pracovnej zmluvy. Výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného

pomeru a pre rozsah týchto povinností je rozhodujúci dohodnutý druh práce, ktorú zamestnanec má
vykonávať, činnosť na príkaz zamestnávateľa a iné. Pokiaľ ide o zodpovednosť zamestnanca za
škodu, je založená na subjektívnom princípe, pričom vždy ide o zodpovednosť za zavinenie (buď
úmyselné,alebonedbanlivostné).Tedazamestnaneczodpovedázaškodu,lenakjuspôsobilzavineným
porušením pracovných povinností, pričom môže ísť aj nevedomú nedbanlivosť. V súdenej veci bolo

splnenie všetkých predpokladov všeobecnej pracovnoprávnej zodpovednosti žalovaného jednoznačne
preukázané. Následne dňa 13.3.2014 došlo zo strany žalobcu k úhrade vyúčtovanej faktúry za opravu
motorového vozidla.

29 Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil z dôvodu, že a) motorové vozidlo nemalo uzatvorenú
havarijnú poistku b) žalobca nesplnil svoje povinnosti podľa § 191 ods. 2 zákonníka práca a c) žalobca

si v konaní o náhrade mzdy uplatňoval náhradu škody spôsobenej dňa 10.5.2013 na služobnom
motorovom vozidle zn. PEUGEOT EČV IL 889BT vo výške 599,04 Eur + 614,40 Eur a chcel túto škodu
vykompenzovať s nevyplatenou mzdou a náhradami mzdy vo výške 1 796,94 Eur.

30 Skutočnosť, že motorové vozidlo nemá uzatvorenú havarijnú poistku a taktiež ani skutočnosť, že

so žalovaným nebol spísaný žiadny záznam, že súhlasí s používaním motorového vozidla, ktoré nemá
uzatvorenú havarijnú poistku, žiadnym spôsobom nezbavuje zodpovednosti zamestnanca za škodu,
ktorú spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh. Všetky predpoklady vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 179 ods. 1 zákonníka práce boli naplnené, pričom ako
vyplýva z citácie zákona uvádzaného vyššie (č. 381/2001 Z. z.) na rozdiel od povinného zmluvného

poistenia ide pri havarijnom poistení o dobrovoľné, nepovinné poistenie. Jeho uzatvorenie je na vôli
vlastníka vozidla a jeho neuzatvorenie nemá vplyv na zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktorú
spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh.

31 Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca so žalovaným neprerokoval požadovanú náhradu škody najneskôr

do jedného mesiaca, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedná súd
v prvom rade uvádza, že jednomesačná lehota je poriadkovou lehotou a jej nedodržanie nebráni
zamestnávateľovi uplatniť náhradu škody na súde a taktiež, že § 191 ods. 2 zákonníka práce nevylučuje
aby si zamestnávateľ splnil svoju povinnosť ústne.

32 Dňa 10.5.2013 spôsobil žalovaný dopravnú nehodu, ktorá si vyžiadala opravu motorového vozidla.
Dňa 31.5.2013 požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou a následne na Obvodnom oddelení
v Trenčíne podal trestné oznámenie z dôvodu že mu žalobca nevyplatil mzdu za mesiac máj 2013.
Faktúra za opravu motorového vozidla bola vyhotovená dňa 12.7.2013. Je prirodzené, že žalovaný sa
zaujímal o príčiny pre ktoré mu nebola vyplatená mzda, na čo mu bol zo strany žalobcu uvedený dôvod,

že si voči nemu uplatňuje náhradu škody za dopravnú nehodu, ktorú spôsobil. Uvedené vyplynulo
nielen z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní ale aj z vyjadrenia samotného zástupcu
žalovaného, ktorý na pojednávaní konanom dňa 22.2.2017 uviedol, že po tom, čo žalovaný požiadal o
rozviazanie pracovného pomeru tak žalobca od neho vyžadoval náhradu škody v plnej výške.

33 Ako bolo uvedené vyššie, oboznámenie zamestnanca podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce nemá
predpísanú formu, preto nie je vylúčené, aby si zamestnávateľ splnil svoju povinnosť ústne. Okrem
uvedeného sa žalovaný o skutočnosti, že žalobca od neho požaduje náhradu škody písomne dozvedel
aj doručením odporu žalobcu zo dňa 30.10.2013 v konaní sp. zn. 20 Cpr/2/2013 (v ktorom žalobca
vystupoval ako žalovaný), a v ktorom odpore žalobca uviedol, že má voči žalovanému pohľadávku a to

z dôvodu škody spôsobenej žalovaným v príčinnej súvislosti s výkonom jeho zamestnania u žalobcu.
V tejto súvislosti súd uvádza, že samotný žalovaný (čl. 22) priznal že v konaní vedenom na Okresnom
súde Trenčín sp. zn. 20Cpr/2/2013 si žalobca u žalovaného „uplatňoval náhradu škody spôsobenej dňa
10.5.2013 na služobnom motorovom vozidle zn. PEUGEOT, EČV IL 889BT vo výške 599,04 + 614,40
Eur“. Z uvedeného jasne vyplýva, že povinnosť oznámenia a prerokovania škody bola zo strany žalobcu

splnená, keďže sám žalovaný si bol vedomý toho, že žalobca si túto škodu od neho uplatňuje.

34 Žalovaný ukončil pracovný pomer u žalobcu dohodou ku dňu 31.5.2013. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný už nebol zamestnancom žalobcu zaslal mu žalobca poštou „žiadosť o náhradu škodyspôsobenej zamestnancom“ zo dňa 22.4.2014, ktorú žiadosť žalovaný prevzal dňa 24.4.2014, kedy
sa žalovaný opäť preukázateľne dozvedel o tom, že žalobca naďalej trvá na náhrade škody (vrátane
jej výšky), no na ktorú žalovaný do dňa podania žaloby (29.4.2014) žiadnym spôsobom nereagoval.

Skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom so žalobcom ohľadom povinnosti nahradiť škodu
nekomunikoval, nemá pre záver o opakovanom splnení si povinnosti podľa § 191 ods. 2 zákonníka
práce žalobcom žiadny význam. V tejto súvislosti súd uvádza, že s poukazom na ust. § 36 Zákonníka
práce je jednomesačná lehota poriadkovou lehotou, pričom jej nedodržanie nebráni zamestnávateľovi
náhradu škody uplatniť na súde. Nedodržanie mesačnej lehoty nie je zákonníkom práce sankcionované.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si svoju povinnosť (oznámiť a prerokovať spôsobenú škodu) voči
žalovanému splnil.

35 Nad rámec uvedeného súd uvádza, že ods. 2 § 191 zákonníka práce zakladá pre zamestnávateľa dve
povinnosti - a to oznámenie a prerokovanie požadovanej náhrady škody so zamestnancom. Nesplnenie
týchto povinností zamestnávateľom (omeškanie zamestnávateľa) zákonník práce však nespája so

žiadnou sankciou. Ako vyplýva aj z judikatúry „zo znenia ustanovení § 191 ods. 2 a 4 zákonníka práce
ani z ich účelu a zmyslu nemožno vyvodiť, že prerokovanie náhrady škody so zamestnancom a s
odborovým orgánom (teraz so zástupcami zamestnancov) má charakter procesnoprávnej podmienky,
ktorej nedostatok by bránil uplatneniu nároku v súdnom konaní. Ak zamestnávateľ uplatňuje nárok
na náhradu škody, ktorej výšku určil bez prerokovania so zamestnancom a s príslušným odborovým

orgánom (teraz so zástupcami zamestnancov), a zamestnancovi výšku požadovanej škody vôbec
neoznámil, ide o nárok, ktorého splatnosť v zmysle zákonníka práce ešte nenastala. V tomto prípade
sa požadovaná náhrada škody stáva splatnou do troch dní odo dňa, keď návrh na začatie súdneho
konania bol zamestnancovi doručený, a dôsledky omeškania nastanú až uplynutím tejto lehoty“ (V
2/1967). Ako vyplýva z citovanej judikatúry neprerokovanie náhrady škody so zamestnancom nemá za

následok nemožnosť uplatnenia práva zamestnávateľa na náhradu škody. A to dokonca ani v prípade
že zamestnávateľ neoznámi výšku uplatnenej škody zamestnancovi, čoho dôsledkom je „len“ to, že
splatnosť nároku nenastane (nie že nárok zanikne). V prejednávanom prípade bol však žalovaný ako
zamestnanec minimálne odo dňa 24.4.2014 oboznámený s výškou uplatňovanej náhrady škody a teda
splatnosť nároku žalobcu už nastala.

36 Súd ďalej uvádza, že konanie na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 20Cpr/2/2013 bolo konaním
o náhradu mzdy a iné a s predmetným konaním nesúvisí. Uvedené konanie bolo právoplatne skočené
a suma uplatnená žalovaným ako náhrada mzdy mu bola aj vyplatená (čo nebolo ani medzi stranami
sporné). Taktiež v predmetnom konaní si žalobca neuplatňuje náhradu škody na základe faktúry č. XX/

XXXX ale na základe faktúry č. XX/XXXX preto sa súd faktúrou č. XX/XXXX nezaoberal, nakoľko z nej
neboli v konaní uplatňované žalobcom žiadne nároky.

37 Vo vzťahu k tvrdeniu zástupcu žalovaného, že motorové vozidlo sa dalo opraviť aj lacnejšie súd
uvádza, že len samotné konštatovanie o tom, že suma za opravu mohla byť aj nižšia nie je možné

považovať za účinné popretie dôkazu, ktorý bol nielen tvrdený ale aj preukázaný (§ 151 ods. 2 Civilného
sporového poriadku). Okrem uvedeného zástupca žalovaného nežiadal vykonanie dôkazu dopytom
na autoservis, pričom ani súd navrhnutý dôkaz zo strany právnej zástupkyne žalobcu nepovažoval
za nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, nakoľko výška škody bola dostatočne preukázaná faktúrou a
rozpisom materiálu.

38 Právna zástupkyňa žalobcu žiadala priznať úroky z omeškania odo dňa 24.4.2014, kedy bola
žalovanému doručená žiadosť o náhradu škody. Vzhľadom k tomu, že lehota na plnenie poskytnutá
žalovanému v predmetnej žiadosti bola stanovená ako tri dni odo dňa doručenia tejto žiadosti, priznal
súd žalobcovi úroky z omeškania odo dňa 28.4.2014, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. V zmysle

uvedeného súd žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania odo dňa 24.4.2014 do 27.4.2014
zamietol, pričom výšku úrokov z omeškania priznal podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z o 5
percentuálnych bodov vyššiu ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, t. j. vo
výške 5,25 %.

39 Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.40 Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

41 Pre rozhodnutie o trovách konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine
bez príslušenstva, ak príslušenstvo (úrok z omeškania) žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe (uznesenie
NS SR z 27. novembra 2008, sp. zn. 6Obo 243/2007). Vzhľadom k uvedeného súd pri určení pomeru

úspechu a neúspechu nebral do úvahy uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne, nakoľko
tento nebol žalobcom vyčíslený. V zmysle uvedeného má tak žalobca nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. O výške rozhodne po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením
v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. vyšší súdny úradník.

42 Lehotu na splnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím určil súd podľa § 232 ods.3 C.s.p..

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha(odvolacínávrh).Odvolaniemusíbyťpodpísané.Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.