Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, June 12, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/39/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010097

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1616010097.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného E. L. a spol.,
pre prečin hanobenia miesta posledného odpočinku podľa 365 ods. 1 Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

I.

Obžalovaný:

E. L., narodený XX. S. XXXX v L., trvale bydliskom č. d. XXX, XXX XX J. Y.,

sa uznáva vinným, že

dňa 08.12.2015 v čase o 09.26 h v J. Y. na miestnom cintoríne, na hrobovom mieste číslo L v priestore

spojovníkapohrebnéhodrevenéhokrížavčastimedzipriezviskomamenomG.J.,namaľovaltyrkysovou
farbou lebku s prekríženými kosťami a výkričníkom o rozmeroch cca 15 cm x 15 cm,

teda

zneuctil pomník,

čím spáchal

prečin hanobenia miesta posledného odpočinku podľa 365 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 365 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia
slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená E. G., nar. XX. H. XXXX, trvale bytom č. d. XXX,
XXX XX J. Y., so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

II.

Naproti tomu sa obžalovaní:E. L., narodený XX. S. XXXX v L., trvale bydliskom č. d. XXX, XXX XX J. Y.,

H. L., narodená XX. X. XXXX v K., O. republika, trvale bydliskom č. d. XXX, XXX XX J. Y.,

podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzujú

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Malacky z 09. júna 2015, sp. zn. 1 Pv 222/16/1106-10,

ktorá im kládla, za vinu spáchanie prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

obvinený E. L. a obvinený H. L. dňa 29.03.2016 v čas okolo 17.50 h v obci J. Y. v rómskej osade zv.
F., ktorá sa nachádza na okraju obce, na mieste bývalého smetiska, kde nezistené osoby vykonávali
nelegálnu stavbu bez platného stavebného povolenia v zmysle stavebného zákona, fyzicky napadli

starostu obce Ing. A. R., ktorý na danom mieste ako štatutárny orgán obce preveroval oznámenie
i vykonávaní nelegálnej stavby na parcele vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu, po tom,
ako sa poškodený opýtal prítomných osôb, kto je staviteľ, prihlásil obvinený E. L., ktorého poškodený
upozornil, že koná protiprávne a požiadal ho, aby ďalej v stavbe nepokračoval, po čom medzi nimi nastal
slovný konflikt, počas ktorého obvinený E. L. napadol rukou poškodeného tak, že ho udrel päsťou do

ľavého pleca, po čom vedľa stojaca obvinená H. L. udrela poškodeného do ľavého ramena a následne
ďalšie osoby prítomné na mieste pľuvali na poškodeného, urážali ho a vulgárne mu nadávali, preto
poškodený, aby sa vyhol ďalšiemu útoku, z miesta odišiel,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaných E. L. a H.
L. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že sú nevinní, a to u obž. L. vo vzťahu
k skutkom uvedených v oboch obžalobách č. 1Pv 770/15 a č. 1Pv 222/16, a u obž. L. vo vzťahu k
skutku uvedenom v obžalobe č. 1Pv 222/16 (uznesením Okresného súdu Malacky z 26. septembra

2016, sp. zn. 2T/32/2016, došlo k spojeniu oboch trestných vecí), vykonal dokazovanie výsluchom
oboch obžalovaných, vypočul poškodenú E. G., poškodeného Ing. A. R., svedkov K. N., J. R. a X. G.,
oboznámil podstatné listinné dôkazy, videozáznamy a telefonické záznamy vo vzťahu k obom skutkom.
Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný E. L. vypovedal, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v oboch obžalobách č.
1Pv 770/15/1106-8 a č. 1Pv 222/16/1106-10. Ku skutku uvedenom v obžalobe č. 1Pv 770/15/1106-8
uviedol, že vie, o čo ide, bol tam, na cintoríne, vyhadzuje tam smeti. Pýtal sa mamy, kde je pochovaná
babka a prečo dedo nemá kríž. Mama povedala, vraj tam mal byť iný človek. Na danom hrobe bol s

cigaretou. Bolo to zašpinené, boli tam listy z brezy, tieto boli nalepené, len odstraňoval listy z kríža. Keď
k obžalovanému predstúpila prokurátorka a požiadala obžalovaného, aby jej ukázal na fotodokumenácii
č. l. 26, na fotografii č. 1, presné miesto, kde boli nalepené listy, obžalovaný ukázal na stred dreveného
kríža v priestore spojovníka a uviedol, že tam boli prilepené 1 - 2 listy, prilepené boli asi od dažďa, pričom
uviedol, že listy neboli nalepené na mieste mena, len v strede. Nevidel pôvodne, aké meno je uvedené

na kríži, hoci chodí okolo každý deň, tieto nalepené listy opucoval fajkou. Pri tomto konkrétnom hrobe
sa zdržal asi 1 - 2 minúty, nevedel, kto tam je pochovaný, až po vysvetlení od mamy sa dozvedel, kde
je pochovaná ich rodina. Predtým sa mama o hrobové miesto súdila, preto aj predtým vedel, že v ich
hrobe je pochovaný biely, avšak polohu hrobu nepoznal. Na otázku prokurátorky, kde presne ešte boli
listy, keď v čase vyhotovenia fotodokumenácie tam žiadne nikde nie sú, obžalovaný uviedol, že v strede

kríža boli nalepené 1 - 2 listy. Po očistení kríža videl, že tam niečo bolo nakreslené, nevie presne čo,
musel sa ponáhľať, nevidí dobre, na diaľku okuliare nepotrebuje, malé písmenká bez nich čítať nevie.
Myslí, že aj tak nejaká smrtka na hrob patrí.

Ku skutku uvedenom v obžalobe č. 1Pv 222/16/1106-10 uviedol, že robí na výbore, jeho nadriadeným

je starosta. V kolónii staval E. B., došiel tam starosta, havaroval a začal rozprávať a nadávať cigánom,že robia problémy. Obžalovaný ukázal poškodenému iné stavby, ktoré sú problematické, aj na plyne,
na čo mu odvetil, že sa nemá starať. Poškodený sa pýtal aj betonára, že čo to má byť a že si betón
nahodí späť do miešačky, na čo obžalovaný povedal, že betonár za to nemôže, on nič nevie. Obžalovaný

tam bol z dôvodu, že incident bol cca 15 m od neho, kde býva. Ostatní ľudia, čo tam boli, pomáhali,
on nie. Poškodenému nikto nenadával, ani on, ani ostatní, to on škaredo vyprával. Poškodený tam
bol cca 7 - 8 minút, potom odišiel a havaroval. Poškodeného nikto nenapadol, ani on, ani mama, hoci
tá mala palicu, všetko je na kamere, nikto by si to nedovolil. Za obžalovaným stála jeho mama, ktorá
mala so starostom tiež verbálny konflikt, vyjasňovali si situáciu ohľadom hrobu, hoci mala barlu, starostu

neudrela. Obžalovaný by mu teraz neublížil, je to jeho šéf, hoci ako chlapec sa pobil. Myslí si, že starosta
je zaujatý na L., lebo kvôli nim bol v televízii, aj bieli sú naňho nahnevaní. Všetky problémy pochádzajú
predovšetkým z vykopávania hrobov, poškodený má viac konfliktov.

Obžalovaná H. L. vypovedala, že je nevinná. Pred skutkom nebola vonku pol roka, chodila po lekároch.
Neskôrjuzavolalavonkamarátka,stretlisaneďalekostavby,potomtamdošielstarosta,začalvykrikovať

a nadávať cigánom do špín, že pozemky sú jeho. Ona povedala, že si osvojil cintorín, ukradol jej rodičov
a dal tam cudzieho človeka. Poškodený na to, že obžalovaná má furt len hrob v hube. Keby ho cigáni
chceli biť, zabili by ho, avšak majú k nemu rešpekt, hoci vtedy bol opitý. Nikto starostovi nenadával,
nikto ho nenapadol, len mu ostatní hovorili, že takáto stavba bude lepšia ako skládky odpadu, čo tam
boli predtým. Následne starosta začal nadávať, odišiel a havaroval. Nikdy nemala problémy tohto typu,

je slušný človek, má svoju česť, ona takto konflikty nerieši. Motívom konania starostu asi bolo to, že je
na ňu nahnevaný za tú televíziu kvôli hrobovému miestu, okrem toho si myslí, že starosta je rasista, v
kolónii vyvoláva konflikty a pokazil im svadbu v dedine.

Poškodená E. G. vypovedala, že v deň, keď išla neskôr uvedenú udalosť oznámiť obecnej polícii, bola

zapáliťsviečkunahrobnebohémumanželovi.Hneďsivšimla,žetamjeniečonakreslenéatotonásledne
išla oznámiť na obecnú políciu, odkiaľ ju poslali na štátnu políciu do Malaciek, kde sa to všetko spísalo.
Súztohovšetcinešťastní,niktoimnepovedal,žetojerómskyhrob.Žepáchateľomkresbyjeobžalovaný
sa malo zistiť podľa kamerového záznamu, ten ona ale nevidela. Zo začiatku na hrob chodila často.
Z kolónie jej strašne nadávali, že čo si to dovolila ho tam strčiť, nadávali jej hneď po pohrebe. Už pri

kladení kvetov ju obkolesilo asi 30 Rómov, medzi nimi aj obaja obžalovaní, dcéra obžalovanej sa jej
snažila vysvetliť, že oni za to nemôžu, nepomohlo to, nadávali jej stále aj naďalej. Doteraz sú s tým
problémy. Vyriešilo sa to tak, že kým sa to oficiálne nevyrieši, nechali im polku hrobu. Celý čas žiada,
aby bol manžel preložený na iné miesto, bol by pokoj v osade aj u nich. Od obkľúčenia k nápisu došlo
asi za 1 - 2 mesiace. Myslí si, že ani starosta sa nechce tým zaoberať.

PoškodenýIng.A.R.vypovedal,žeudalostitohtotypusúvrómskejkolóniidosťčasté,mánamysličiernu
výstavbu. Ako najvyšší orgán obce je povinný sa týmto zaoberať. V danom čase mu bolo oznámené, že
v rómskej osade pribúda ďalšia čierna stavba. Keď prišiel na miesto, bol tam domiešavač, vysýpal sa
betónakeďprišielkbetonárovi,tentoužčistilstroj.Najehootázkusaprihlásilobžalovaný,žetoonstavia

a že bude pokračovať. Upozornil ho, že koná protiprávne, že nemá povolenia. Prítomná bola aj hliadka
obecnej polície, predovšetkým pán R., ktorého navrhol vypočuť. Následne sa tam zišlo a obkolesilo
poškodeného mnoho spoluobčanov. Rodina L. je jedna z najneprispôsobivejších rodín, čo potvrdzujú aj
iní Rómovia. Keď prítomným vysvetľoval situáciu, obžalovaný ho udrel do pleca, lietali tam vyhrážky, že
tam poškodený nemá čo robiť, že stavať budú, pľuli naňho, útočili naňho verbálne. Obžalovaná ho udrela

palicou do pleca. Fyzický útok to bol prvý. Potvrdia to aj príslušníci obecnej polície, ktorí boli prítomní v
čase incidentu. Následne odišiel, aby sa nevyhrotila situácia a podal trestné oznámenie. Teraz tam už
dom stojí, stavebníkom bol nakoniec pán B., aj v súčasnosti rodina L. stavia čiernu stavbu na tom istom
mieste. Obžalovaní určite vedeli, že je starosta, aj on ich poznal. Je starostom 9 rokov, celý čas sú s
touto rodinou problémy, urážajú, vyvolávajú konflikty. On s nimi mal konflikt aj kvôli hrobovému miestu,

ale aj kvôli iným veciam, podotýka, že v prípade hrobu nedošlo zo strany obce k porušeniu žiadnych
predpisov. Kdekoľvek ho obžalovaná stretne, vyčíta mu hrob, že jej ukradol rodičov, aj toho 29. marca
2016 mu to vyčítala a toto mohlo byť príčinou jej konania. Navrhol vypočuť príslušníkov obecnej polície,
ktorí v rámci uvedeného incidentu vykonávali zásah - jeden z nich bol určite pán J. R. a druhý asi H. J.,
ale nie si je istý. Poškodený uviedol, že bol tam svojim autom, nevie, či tam bolo auto obecnej polície.

Intenzita násilia bola taká, že prvý ho udrel obžalovaný a potom ho udrela obžalovaná palicou. Lekárske
ošetrenie nevyhľadal. Obžalovaný ho udrel relatívne slabo, na zem nespadol.Obžalovaný sa k výpovedi poškodeného vyjadril, že v čase incidentu tam nikto iný biely nebol, žiadni
policajti, niekto prišiel až pol hodinu po incidente; keby tam boli, prečo by nezasiahli. Obžalovaná sa k
výpovedi poškodeného vyjadrila, že v čase incidentu tam policajti neboli, títo došli po pol alebo trištvrte

hodine po ňu, poškodený klame.

R. Rastislav Uherek vypovedal, že viem o čo ide, na základe objednávky cez dispečing sa objednal
betón. Prišiel na miesto určenia, vysýpal betón, potom začal čistiť stroj, keď prišiel starosta a slovne
naňho zaútočil, či vie, čo robí, že to je čierna stavba. Vysvetlil mu, že nie je povinný zisťovať pri každej

stavbe jej legálnosť. Následne prišli aj ďalšie osoby, bol tam krik, vulgarizmy, nedalo sa vnímať kto kričal
na koho, všetky hlasy sa prelínali. Starosta bol sám, neregistroval naokolo nikoho. On si len robil svoj
prácu, čistil stroj. Rómovia došli za nimi k autu. Útok žiadny nevidel, len počul „nestrkaj do mňa“, toto
povedal asi starosta, nevie to určite, hlas sa nedal priradiť konkrétnej osobe. Celé to trvalo cca do 5
min. Dokončil dokumentáciu a odišiel a cca vtedy odišiel aj starosta. Obžalovaného si z miesta činu
nepamätá, obžalovanú tam videl, bola tam v rámci skupiny ostatných ľudí.

Svedok J. R. vypovedal, že v súvislosti s vecou týkajúcou sa zneuctenia pomníku, došla na ich útvar
poškodená G. s tým, že došlo k poškodenou hrobového miesta, niekto pokreslil kríž. Nakoľko disponujú
obecnoukamerou,nasmerovanouajnacintorín,zistili,žeobžalovanýdošielnacintorín,sadolsinahrob,
o ktorý je spor a na zázname je vidieť, že niečo na kríž písal. Obžalovaného opoznal na základe miestnej

znalosti, nebol s tým problém, pozná obyvateľov obce. Nepamätá sa presne, kedy sa mal incident stať,
ale myslí, že to bolo niekedy v doobedných hodinách.

Svedkyňa X. G. vypovedala, že je sestrou obžalovaného a dcérou obžalovanej, pracuje v občianskom
združení K. život. Tvrdí, že starosta zavádza, aj tam bola, počula všetko, čo starosta hovoril, nadával

aj vulgárne, a to aj mužovi, ktorý prišiel vyliať betón, na Rómov nadával rasisticky. Ani brat ani matka
starostu neudrela. Na druhý deň sa starostu pýtala, prečo brata vzali do CPZ, on že on s tým nič nemá,
nemyslel to tak, že to boli policajti. S obecnou políciou neprišiel, neskôr prišla štátna polícia, ktorá dala
fúkať mame, hoci poškodený bol šofér. Od incidentu bola pár metrov, cca 10 - 15 metrov. Všetko videla,
nechcela sa približovať viac, aby jej nič nehrozilo. Starostu nikto ničím neudrel, ani brat, ani mama, to

poškodený sa približoval k obžalovaným a rozhadzoval rukami, starosta sa ich rodine mstí, hoci mu
naopak pomáhajú, aj s volebnou kampaňou, ako občianske združenie, a to, aby rómsku komunitu viac
spoznal, niečo vytvoril, no on pre komunitu nechce nič spraviť, chcel len celú osadu zbúrať. Nevie, kto
volal štátnych policajtov, asi starosta, došli asi za hodinu, ona len videla, ako dali fúkať mame, a aj ju
vzali do CPZ. Na začiatku incidentu sa tam zhrnulo veľa ľudí, aj 50, kričalo sa aj na starostu, pri starostovi

boli obžalovaní, 3 - 4 metre od neho bolo ďalších asi 10 - 15 ľudí. Je to lož a zavádzanie starostu.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a priloženej fotodokumentácie vyplýva, že na miestnom cintoríne
v obci J. Y. je napadnutým objektom hrob č. L jedná sa dvojhrob, pričom na hrobe sa nachádza drevený
krížsmenomJ.G.;nauvedenomkríživstredejenakreslenápodobizeňlebkyskosťami,inýmspôsobom

hrob nie je poškodený. Ďalšie listiny preukazujú okolnosti, za akých došlo k pochovaniu nebohého J. G.
do daného hrobu a aj následný stav. Videozáznam Obce J. Y. na DVD nosiči z 08. decembra 2015, z
diaľky zachytáva inkriminovaný moment na hrobovom mieste (skutok podľa obžaloby č. 1Pv 770/15).
Videozáznam Obce J. Y. na DVD nosiči z 29. marca 2016 z diaľky zachytáva inkriminovaný moment na
okraji rómskej osady Kolónia (skutok podľa obžaloby č. 1Pv 222/16). Telefonické záznamy uskutočnené

nalinke112dňa29.marca2016zachytávajútelefonátystarostuobceJ.Y.natiesňovúlinku,pospáchaní
skutku podľa obžaloby č. 1Pv 222/16.

Súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkazy - výsluchy svedkov navrhovaných
obžalovanými v podaniach č. l. 81 - 82, nakoľko ide v ich prípade o okolnosť ktorú možno zistiť inými

už skôr navrhnutými dôkazmi. Všetci navrhovaní svedkovia boli predvolávaní na hlavné pojednávanie,
pričom mali potvrdiť, že v rómskej osade Kolónia k fyzickému útoku nemalo dôjsť. Obžalovaní v tejto
súvislosti uviedli, že vedeli, že bolo ich povinnosťou zabezpečiť nimi navrhovaných svedkov, avšak tí,
ktorí sa nedostavili, tak spravili z dôvodu, že sa boja, že na obecnom úrade potom nič nevybavia, niektorí
súveľmistaríaniektorísúajchorí.Neboltedapredpoklad,ženaúčastisvedkovnahlavnompojednávaní

by sa malo niečo v budúcnosti zmeniť, ani obžalovaní netrvali na ich opätovnom predvolávaní. Napokon,
okolnosť, ktorú svedkovia mali potvrdiť, uviedla na hlavnom pojednávaní svedkyňa X. G., ktorá sa z
týchto svedkov dostavila ako jediná.K právnej kvalifikácii a k výroku o vine obžalovaného (výroková časť I. rozsudku):

Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že sa stal skutok

uvedený vo výrokovej časti I. rozsudku, pričom bolo preukázané, že predmetného skutku sa dopustil
práve obžalovaný E. L. (ďalej len obžalovaný).

V prvom rade súd konštatuje, že je nepochybné, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že dňa 08.
decembra 2015 v čase o 09:26 h sa v J. Y. na miestnom cintoríne, pri hrobovom mieste číslo L nachádzal

obžalovaný,pričomsatamdržalminimálneniekoľkodesiatoksekúnd.Nespornéjetiežto,žeobžalovaný
si v rámci tohto časového intervalu sadol na múrik hrobového miesta, načiahol ruku k pohrebnému
drevenému krížu a rukou na ňom vykonal nejakú činnosť. Tieto okolnosti vyplývajú z výpovede
obžalovaného, ktorú urobil na hlavnom pojednávaní, ale predovšetkým vyplýva z videozáznamu Obce J.
Y. na DVD nosiči z 08. decembra 2015, ktorý zachytáva vstup obžalovaného na cintorín, inkriminovaný
moment na danom hrobovom mieste, ako aj odchod obžalovaného. V tomto zmysle vypovedal aj svedok

J. R., ktorý ako obecný policajt z videozáznamu zistil, že obžalovaný došiel na cintorín, sadol si na
uvedený hrob, pričom obžalovaného opoznal na základe miestnej znalosti, nebol s tým problém, pozná
obyvateľovobce.Tietoskutočnostipovažujesúdnielenzanesporné,aleajdokazovanímzapreukázané.

Sporným medzi stranami bolo to, čo obžalovaný rukou na kríži robil. Verzia obžalovaného bola taká,

že na danom hrobe bol s cigaretou, boli tam nalepené 1 - 2 listy z brezy, tieto len fajkou odstraňoval
zo stredu kríža a po očistení kríža videl, že tam niečo bolo nakreslené, nevie presne čo. Obžaloba s
poškodenou zastávali názor, že to, čo robil obžalovaný rukou na kríži, nebolo čistenie kríža od listov, ale
nakreslenie lebky s prekríženými kosťami a výkričníkom o rozmeroch cca 15 cm x 15 cm.

V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď poškodenej E. G., ktorá uviedla, že na hrob chodila často,
chodila nebohému manželovi zapaľovať sviečky. Z výpovede poškodenej ako aj z obsahu spisového
materiálu vyplýva, že na hrobe bola aj v inkriminovaný deň hneď ráno, ešte pred 09:00, kedy tam
nakreslené nebolo nič. Keď sa na hrob vrátila o nejaký čas, spozorovala na kríži nakreslenú tyrkysovú
lebku s prekríženými kosťami a výkričníkom. Udalosť išla nahlásiť na políciu, ktorá na to z kamerového

záznamu zistila, že bezprostredne po návšteve hrobu poškodenou, keď tam ešte nakreslené nebolo nič,
sa pri hrobe zdržiaval obžalovaný, ktorý rukou čosi na kríži robil.

Ako je vyššie uvedené, skutočnosť, že v danom čase a mieste bol pri hrobe obžalovaný, potvrdil samotný
obžalovaný a z kamerového záznamu ho na základe miestnej znalosti opoznal svedok J. R., ktorý

uviedol, že s tým nebol problém, pozná obyvateľov obce. Svedok navyše jednoznačne konštatoval, že
obžalovaný potom, ako si sadol na hrob, o ktorý je spor, tak na zázname je vidieť, že niečo na kríž písal.

To, že išlo písanie / kreslenie niečoho obžalovaným na kríž, potvrdzuje poškodená, ktorá keď sa po čase
skutku vrátila na hrob, videla tam nakreslenú lebku s kosťami a výkričníkom. To znamená, že pokiaľ

poškodená bola na hrobe tesne pred skutkom a vtedy nič na kríži nakreslené nebolo, a bola tam po
skutku, a už tam potom bol nakreslený spomínaný symbol, pričom z kamerového záznamu vyplýva,
že medzi týmito návštevami poškodenej na hrobe bol na ňom obžalovaný, ktorý na kríži rukou vykonal
činnosť pripomínajúcu písanie, je jednoznačné a logické vyvodenie záveru, že lebku s prekríženými
kosťami a výkričníkom na kríž nakreslil práve obžalovaný.

Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že z kríža len dával dole listy z brezy, ktoré tam boli nalepené.
Tomuto tvrdeniu nezodpovedajú pohyby ruky, ktoré sú zachytené na kamerovom zázname. Oveľa
pravdepodobnejšie takto zachytené pohyby ruky obžalovaného (intenzita, smerovanie pohybov, čas
vykonania činnosti) zodpovedajú písaniu / kresleniu niečoho na kríži. Obžalovaný nehovorí pravdu, ani

pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že po očistení kríža tam videl niečo napísané, a to v strede dreveného kríža
v priestore spojovníka, kde boli nalepené listy (neboli nalepené na mieste mena, len v strede), teda
pod listami. Len pár (desiatok) minút pred obžalovaným bola na hrobe poškodená, ktorá uviedla, že
vtedy tam napísané nič nebolo. Z vyhotovenej fotodokumentácie vyplýva, že v strede kríža, v priestore
spojovníka, medzi menom a priezviskom nebohého manžela poškodenej, je nakreslená len lebka s

kosťami a výkričníkom. Žiadna iná kresba sa tam nenachádza. Pokiaľ teda na hrobe v daný deň v
čase medzi návštevou poškodenej a obžalovaného, nikto iný nebol, je vylúčené, aby tam vznikla iná
kresba a od iného človeka ako od obžalovaného. Napokon, tvrdeniu obžalovaného o listoch nalepených
na kríži nenasvedčuje žiadna z fotografií vyhotovených v rámci obhliadky miesta činu; zo žiadnejfotografie nie sú zrejmé žiadne listy nalepené tak na žiadnych vodorovných objektoch zachytených
na fotografiách (hrobové miesta, múriky, murované oplotenie), a už vôbec nie zboku na zvislých
objektoch (náhrobné kamene, pomníky, kríže), kde je nalepenie listov komplikovanejšie, zložitejšie

a menej pravdepodobné, ako na vodorovných predmetoch. Žiadne listy nie sú dokonca ani len na
zemi. Preto je krajne nepravdepodobné, až vylúčené, že by vzhľadom na v predchádzajúcej vete
uvedené okolnosti, mali byť listy zo stromu z ničoho nič nalepené práve na tomto konkrétnom kríži,
ktorý patrí k hrobu nebohého manžela poškodenej, a práve v jeho strede, kde sa neskôr objavila
kresba lebky s kosťami a výkričníkom, pričom práve o tento hrob dlhodobo bol a doposiaľ trvá spor

medziobžalovaným,jehomatkou(obžalovanýmizdruhéhoskutku),resp.ďalšímirodinnýmipríslušníkmi
obžalovaného na jednej strane a poškodenou na druhej strane. Uvedený spor preukazujú aj výpovede
obžalovaných, poškodeného a svedkyne ohľadom druhého skutku, pričom spor o uvedené hrobové
miesto je prameňom konfliktov aj medzi obžalovanými a poškodeným Ing. A. R., starostom obce, čo je
zrejmé zo skutočností uvedených nižšie.

Súd v nadväznosti na posledné dve vety predchádzajúceho odseku považuje za potrebné vyjadriť sa aj
k motívu spáchania skutku obžalovaným. Súd dospel k záveru, že obžalovaný cítil potrebu vyjadriť svoj
názor takýmto spôsobom preto, že v predmetnom hrobe sú pochovaní príbuzní obžalovaného, avšak z
dôvodu, že za toto hrobové miesto nebolo dlhodobo platené a bolo zanedbané, starosta obce rozhodol
o pochovaní doň nebohého manžela poškodenej. Poškodená sama o tom v čase pohrebu nemala

vedomosť, napokon k takémuto rozhodnutiu starostu došlo len cca 30 min. pred pohrebom, pretože v
deň pohrebu veľmi pršalo a do pôvodne určeného hrobu natiekla voda; operatívne preto starosta obce
rozhodol uvedeným spôsobom. V spise sa nachádzajú listiny preukazujúce okolnosti takého postupu,
ako aj jeho zdôvodnenie a oprávnenosť (otáznou zostala vhodnosť a primeranosť). Na tomto základe
vzniknuté konflikty a pnutie medzi poškodenou a rodinou obžalovaného potvrdili všetky zainteresované

strany, pričom roztržky, nadávky a výčitky zo strany rodiny obžalovaného trvajú od pohrebu v roku 2014.
Je omylom a chybou obžalovaného a jeho rodinných príslušníkov, ak rôznymi spôsobmi, predovšetkým
verbálne, a čo je kľúčové - bezdôvodne - napádajú poškodenú a vyčítajú jej pochovanie jej nebohého
manžela do daného hrobu; také pochovanie nebolo v uvedom konkrétnom prípade závislé na vôli
poškodenej, ktorá napokon sama žiada, aby bol jej nebohý manžel preložený na iné miesto, a bol by

tak pokoj v osade aj u nich.

Zuvedenýchskutočnostísúduzatvára,žeobžalovanýnakreslenímlebkyskosťamiavýkričníkomnakríž
zneuctil pomník. Čo sa viny obžalovaného týka, z takto vykonaného dokazovania, bolo tak v prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, bez rozumných pochybností preukázané, že obžalovaný, ako

všeobecne trestne zodpovedný subjekt, svojim úmyselným konaním priamym, ohrozil záujem chránený
Trestný zákonom spočívajúci v ochrane riadneho občianskeho spolunažívania pred závažnejšími útokmi
narušujúcimi verejný pokoj a poriadok na miestach posledného odpočinku, pričom osobitne sú v § 365
ods. 1 Trestného poriadku chránené najmä hroby, urny s ľudskými ostatkami, pomníky, náhrobné dosky
a pohrebiská. Zo strany obžalovaného došlo k takému konaniu páchateľa, ktoré spočíva v zneuctení

uvedeného miesta posledného odpočinku, a to práve nakreslením lebky s kosťami a výkričníkom. Vina
obžalovaného je založená čiastočne na výpovedi obžalovaného, avšak predovšetkým na výpovedi
poškodenej,svedkaR.,kamerovomzázname,akoajlistinnýchdôkazoch,ktorésúdvyhodnotiljednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach, pričom uvedené dôkazy sa navzájom dopĺňajú, nadväzujú na seba, reťaz
usvedčujúcich dôkazov je ucelená, logická a presvedčivá a nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti

o vine obžalovaného. Obžalovaný mal možnosť ako aj príležitosť spáchať stíhaný skutok a navyše
obžalovaný mal aj motív spáchať uvedený skutok. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie
obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný po
predchádzajúcich atakoch na poškodenú chcel zneuctiť pomník jej nebohého manžela bezohľadným a
detinským nakreslením lebky s kosťami a výkričníkom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu hanobenia
miesta posledného odpočinku podľa 365 ods. 1 Trestného zákona.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich

ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov zasúčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady

ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo závažnosti zločinu, z pokusu ktorého bol obžalovaný
uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v
danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 365 ods. 1 Trestného zákona) až do
2 rokov.

Súd ďalej nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona,
ani priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Pri určovaní druhu a výmery trestu u
obžalovaného súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností s tým, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný, preto k

úprave trestnej sadzby nedošlo

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, tak súd zistil, že obžalovaný bol už súdne trestaný - v odpise registra
trestov je evidovaných 5 záznamov, pričom išlo o širokú škálu charakteru trestnej činnosti (majetková,
násilná trestná činnosť, trestná činnosť proti občianskemu spolunažívaniu), pričom ostatné právoplatné

odsúdenie je z apríla roku 2015, teda len pár mesiacov pred spáchaním stíhaného skutku.

Pri určovaní druhu a výšky trestu súd dospel k názoru, že pre nápravu obžalovaného nepostačí len
uloženiealternatívnehotrestu,nespojenéhosuloženímtrestuodňatiaslobody,nakoľkotomubránipráve
osoba obžalovaného. Spáchaný prečin, ako aj jeho následok, nie je síce až tak závažný, avšak dôležitou

okolnosťou je v tejto súvislosti to, že v rámci odsúdení obžalovaného uložené 3 podmienečné tresty
odňatia slobody, 1 nepodmienečný trest odňatia slobody a ani posledne uložený trest povinnej práce
(ktorý v čase spáchania prejednávaného skutku ani nemal vykonaný) neprevychovali obžalovaného a
nepôsobili naňho tak, aby začal viesť riadny život, obžalovaný je nepochybne recidivista.

V naznačenom smere súd považuje za potrebné zdôrazniť, že hoci sa v podstate vo všetkých prípadoch
sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený (v tejto súvislosti obžalovanému nebola priznaná
priťažujúca okolnosť - bol už za trestný čin odsúdený), je potrebné uviesť, že z rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, fikciu neodsúdenia nie je možné stotožňovať s „fikciou“
nespáchania trestného činu. Ide o dve rôzne právne skutočnosti, ktorých účinky nie sú rovnaké. Aj

zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe obžalovaného, o spôsobe jeho života, o jeho sklonoch
páchať trestnú činnosť, pričom § 34 Trestného zákona oprávňuje súd pri posudzovaní osobného profilu
obžalovaného prihliadať aj na takéto odsúdenie. Súd podporne poukazuje na ustálenú judikatúru, dve
rozhodnutia: R 10/1974 - fikcia zahladenia odsúdenia nebráni tomu, aby súd pri hodnotení možností
nápravy páchateľa prihliadol na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto

skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska sklonu páchateľa k trestnej činnosti a jeho vzťahu k
spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, možností jeho nápravy a pod. Závažnosť tejto
skutočnosti je však zásadne menšia ako závažnosť skutočnosti, že páchateľ už bol odsúdený. V zmysle
R 71/1975 - zahladením odsúdenia, alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť
odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin.

Uvedené okolnosti teda bránia uloženiu tak alternatívneho trestu, nespojeného s odňatím slobody, ako aj
nepodmienečného trestu odňatia slobody (ktorý je trestom ultima ratio, poslednou a krajnou možnosťou,
ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadné iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu
celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného, čo nebol posudzovaný prípad), preto súd obžalovanému

uložil tzv. prevýchovný - podmienečný trest odňatia slobody, a to na úrovni jednej tretiny trestnej sadzby
- 8 mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorý trest možno
považovať za primeraný na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti a
na vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.Súd poškodenú E. G. odkázal podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s jej nárokom na náhradu škody na
civilný proces, nakoľko nepreukázala (napr. pokladničným blokom) hodnotu laku, kúpeného na zatrenie

(odstránenie) kresby na kríži.

K výroku o oslobodení spod obžaloby (časť II. rozsudku):

Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 2 obžaloby, tak súd konštatuje, že je nepochybné, a to ani nebolo

medzi stranami sporné, že dňa 29. marca 2016 v čas okolo 17.50 h v obci J. Y. v rómskej osade zv.
Kolónia došlo ku konfliktu medzi poškodeným Ing. A. R. a (okrem iných) obžalovanými E. L. a H. L..
Sporným medzi stranami bolo to, akú intenzitu konflikt mal, a najmä, či vôbec došlo aj k nejakému násiliu
a ak áno, v akom úmysle.

Vzhľadomnavykonanédokazovanie,muselsúd,akozákladnúotázku,posúdiťto,čibolomimorozumné

pochybnosti preukázané, že skutok uvedený v obžalobe č. 1Pv 222/16 sa stal, t. j., najmä posúdiť, či
obžalovaní použitím násilia (fyzickým napadnutím) poškodenému - starostovi obce, ako orgánu obce,
(za)bránili vo výkone jeho právomoci, resp. pôsobili na výkon jeho právomoci popísanej v skutkovej
vete obžaloby (ako štatutárny orgán obce preveroval oznámenie i vykonávaní nelegálnej stavby na
parcele vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu). Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na

hlavnom pojednávaní dospel k negatívnemu záveru o tejto skutkovej otázke, teda k tomu, že obžalobe
sa nepodarilo preukázať, mimo dôvodné (rozumné) pochybnosti, že obžalovaní použitím násilia pôsobili
na výkon právomoci starostu obce. Súd k uvedenému záveru viedli nasledovné konkrétne skutočnosti,
argumenty a úvahy.

Pokiaľ ide o kvalifikovanie skutku ako prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, je potrebné uviesť, že tohto trestného činu sa dopustí ten, kto použije násilie v úmysle
pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.

Ing. A. R. ako starostu obce možno považovať za verejného činiteľa (§ 128 ods. 1 Trestného zákona).

Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej
integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti
ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného (§ 122 ods. 7 Trestného zákona). Násilím je
okrem toho konanie proti telu napadnutého, kedy bola použitá fyzická sila. Nevyžaduje sa však, aby
bolo spôsobené ublíženie na zdraví. K naplneniu pojmu použitia násilia nestačí však samo osebe len

uchopenie napadnutého za odev a zatrasenie s ním. Preto musí súd v každom konkrétnom prípade
posúdiť všetky okolnosti prípadu a vyvodiť, či ide o použitie násilia smerujúceho proti telu napadnutého
(R 22/1966). Násilie musí byť použité vždy v súvislosti s výkonom právomoci verejného činiteľa. Môže
však smerovať i proti inej osobe alebo veci, ak má páchateľ úmysel ovplyvniť výkon právomoci, alebo
ako odplata, či pomsta za to, že verejný činiteľ svoju právomoc už vykonával alebo práve vykonáva.

Pôsobiť na výkon právomoci znamená pôsobiť, aby napadnutý orgán svoju právomoc nevykonal vôbec
alebo ju vykonal inak, než zamýšľal. Trestná zodpovednosť je i v prípade použitia násilia preto, aby sa
napadnutý orgán prinútil k plneniu úloh, ktoré vyplývajú z jeho právomoci. Z časového hľadiska použitie
násilia musí predchádzať výkonu právomoci alebo k nemu musí dôjsť v čase výkonu právomoci.

V prípade tohto skutku stálo na jednej strane tvrdenie poškodeného, že keď prítomným osobám v
rómskej kolónii vysvetľoval situáciu ohľadom vznikajúcej čiernej stavby, začali z oboch strán padať
výčitky ohľadom sporného hrobového miesta v zmysle predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto
rozsudku, následne obžalovaný ho udrel do pleca, lietali tam vyhrážky, pľuli naňho, útočili naňho
verbálne, obžalovaná ho udrela palicou do pleca, následne odišiel. Lekárske ošetrenie nevyhľadal,

obžalovaný ho udrel relatívne slabo, na zem nespadol. Na druhej strane boli tvrdenia oboch
obžalovaných a svedkyne G.. Obžalovaný uviedol, že poškodeného nikto nenapadol, ani on, ani mama,
hoci tá mala palicu, všetko je na kamere, nikto by si to nedovolil. Za obžalovaným stála jeho mama,
ktorá mala so starostom tiež verbálny konflikt, vyjasňovali si situáciu ohľadom hrobu, hoci mala barlu,
starostu neudrela. Obžalovaný by mu teraz neublížil, je to jeho šéf. Obžalovaná vypovedala, že starosta

vykrikoval a nadával cigánom do špín, že pozemky sú jeho. Keby ho cigáni chceli biť, zabili by ho,
avšak majú k nemu rešpekt, hoci vtedy bol opitý. Nikto starostovi nenadával, nikto ho nenapadol, len
mu ostatní hovorili, že takáto stavba bude lepšia ako skládky odpadu, čo tam boli predtým. Následne
starosta začal nadávať, odišiel a havaroval. Svedkyňa G. uviedla, že starosta zavádza, bola tam, počulavšetko, čo starosta hovoril, nadával aj vulgárne, a to aj mužovi, ktorý prišiel vyliať betón, na Rómov
nadával rasisticky. Ani brat ani matka starostu neudrela.

Z uvedeného je zrejmé, že výpoveďami týchto štyroch osôb nebolo možné ustáliť presný priebeh
skutku, predovšetkým či došlo k násiliu, a ak áno, v akom úmysle. Situáciu nepomohol viac ozrejmiť ani
kamerový záznam, ktorý síce skutok zachytil, avšak na zázname je príliš vzdialený a teda nie zreteľný na
to, aby bolo možné robiť úsudky ohľadom detailov konfliktu, najmä ohľadom násilia. Obdobne viac svetla
do prípadu mohla vniesť výpoveď svedka N., ktorý tam tesne predtým vylieval betón, avšak svedok

uviedol, že keď prišiel starosta a slovne naňho zaútočil, či vie, čo robí, že to je čierna stavba. Následne
prišli aj ďalšie osoby, bol tam krik, vulgarizmy, nedalo sa vnímať kto kričal na koho, všetky hlasy sa
prelínali. Útok žiadny nevidel, len počul „nestrkaj do mňa“, toto povedal asi starosta, no nevie to určite,
hlas sa nedal priradiť konkrétnej osobe. Obžalovaného si z miesta činu nepamätá, obžalovanú tam videl,
bola tam v rámci skupiny ostatných ľudí.

Tvrdeniepoškodenéhosatedanepreukázaloinýmidôkazmi,napr.výpoveďamisvedkov,príp.lekárskym
potvrdením o následkoch fyzického napadnutia, inou dokumentáciou. Naopak, krívajú vyjadrenia
samotného poškodeného, ktorý najskôr na hlavnom pojednávaní uvádzal, že tam s ním boli príslušníci
obecnej polície, ktorí v rámci uvedeného incidentu mali vykonávať zásah a navrhoval ich vypočuť, avšak
následne súdu doručil písomné oznámenie, v ktorom už súd informoval, že sa pomýlil a žiadni obecní

policajti tam neboli.

Súd uzatvára, že ak nebol preukázaný čo i len jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
nie je potrebné sa zaoberať tým, či ostatné znaky skutkovej podstaty naplnené boli, nakoľko už nie je

možné uznať obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu. Alebo povedané inak, ak nie je, mimo
akékoľvek rozumné pochybnosti, preukázané použitie násilia obžalovanými voči poškodenému, nemá
význam dokazovať, či poškodený v danom čase na danom mieste skutočne vykonával svoju právomoc,
resp. že obžalovaní (použitím násilia) pôsobili na výkon právomoci poškodeného, príp. či v rámci
subjektívnej stránky skutkovej podstaty bol preukázaný úmysel spolu s pohnútkou, ktorá použitie násilia

sprevádza, pretože ani kladný záver v týchto prípadoch by nemohol viesť k odsúdeniu obžalovaných
práve v dôsledku spornosti použitia násilia. Mimo rozumné pochybnosti sa teda nepodarilo preukázať,
že verzia, že obžalovaní fyzicky napadli poškodeného v úmysle pôsobiť na výkon jeho právomoci, je
pravdivá a že sa skutočne stala; z hľadiska vykonaného dokazovania tak nastala situácia „tvrdení proti
tvrdeniam“, keď nie je možné objektívne uzavrieť, ktorá z verzií sa stala.

Súd v tomto smere pripomína už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad
2Tz/22/1967 a 7Tz/61/1967), podľa ktorej, ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce
k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech
obžalovaného. Alebo povedané inak, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie

skutkového deja, je potrebné s použitým zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného.
Podľa názoru súdu, práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade, pričom súd nekonštatuje,
že obžalovaní nekonali tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby č. 1Pv 222/16/1106-10, teda,
že použili násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, t. j., že skutok uvedený v
obžalobe sa nestal tak ako je tam uvedené, ale súd konštatuje, že nebolo, mimo rozumné pochybnosti,

preukázané, že skutočne bolo zo strany obžalovaných použité násilie, že fyzicky napadli poškodeného,
teda, že skutok uvedený v obžalobe č. 1Pv 222/16/1106-10 sa stal tak, ako je tam uvedené. Nedokázaná
vina má však pre obžalovaných rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je oslobodenie
obžalovaných spod obžaloby.

Základné zásady trestného konania totiž vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste
o jednoznačne zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z variánt skutkového riešenia
zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaných priaznivejšia a ak zostanú po
vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné s
použitím zásady in dubio pro reo rozhodnúť v prospech obžalovaných a oslobodiť ich spod obžaloby.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.