Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220270
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115220270.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so
sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, o
zaplatenie 2.294,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 24C/92/2015-52 zo dňa 29.09.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol.
Vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497, § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 a
2, § 3 ods. 1 a 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52
ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 39, § 451 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320
155, sa žalobou, doručenou súdu dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 2.294,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z istiny od 16.06.2015 do zaplatenia
ako aj na náhradu trov konania.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.03.2016 žalobca zobral návrh v časti o zaplatenie
poplatkov a sankčných úrokov v sume 386,99 Eur s príslušenstvom späť. Tunajší súd uznesením č.k.
24C/92/2015 zo dňa 05.04.2016 konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 386,99 Eur s prislúchajúcim
úrokom zastavil.

5. Zo Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Y. č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že právny
predchodca žalobcu („veriteľ“) poskytol žalovanej úverový rámec v sume 900 Eur so štandardnou

mesačnou splátkou 30 Eur. K schváleniu žiadosti zo strany veriteľa došlo dňa 19.10.2011. V predmetnej
žiadosti/zmluve bola uvedená iba výška úverového rámca, výška mesačnej splátky a štandardná
úroková sadzba v zmysle platného cenníka 1,9 % p.m. 22,80 % p.a..6. Z Výpisu z Pôžičkovej karty Y. súd zistil, že žalovaná mala dohodnutý úverový rámec vo výške 900,00
Eur, deň splatnosti dátum XX.XX.XXXX a konečný stav účtu k dňu splatnosti predstavuje - 2.294,44 Eur.
Z výpisu je ďalej zjavné, že debetné transakcie okrem čerpania úveru, zmluvných a sankčných úrokov

zahŕňajú aj rôzne poplatky/za úverové rizikové poistenie, poplatky za výbery z bankomatov, poplatky za
správu kartového účtu, poplatky za úverové rizikové poistenie typu A, poplatky za spracovanie poštovej
poukážky, poplatky za správu kartového účtu, náklady na vymáhanie do vyhlásenia okamžitej splatnosti
a poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie.

7. Z listu zo dňa 02.08.2012 označeného ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti dlžného zostatku“ súd
zistil, že právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku v sume
1.085,05 Eur a vyzval žalovanú na jeho úhradu v lehote 10 dní odo dňa doučenia tohto vyhlásenia,
pričomvzmysledoručenkyboltentolistžalovanejdoručenýdovlastnýchrúkdňa06.08.2012.Predčasná
splatnosť dlhu teda nastala dňa 16.08.2012.

8. Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou. V zmluve
o pôžičke čo do obsahu absentuje údaj o úroku a poplatkoch. Zaplatenie úroku spôsobom vyššie
uvedeným, nie je ani individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou, nakoľko táto zmluvná podmienka
jezakomponovanádotextuVšeobecnýchobchodnýchpodmienok,pričomžalovanápripodpisenebolas
touto zmluvnou podmienkou individuálne oboznámená a absentuje aj samotný úkon zo strany žalovanej,

ktorá by túto zmluvnú podmienku akceptovala a prejavila súhlas s jej uplatnením v prípade ak nastanú
predpokladané okolnosti pre jej uplatnenie. Zmluvná podmienka týkajúca sa povinností žalovanej z
poskytnutej pôžičky platiť úroky je v rozpore s ust. § 53 OZ, § 39 OZ, jedná sa o netransparentnú
inkorporačnú doložku, a preto žalovanej nevznikla povinnosť platiť úrok z pôžičky v súvislosti s jej
poskytnutím.

9. Pokiaľ dňa 19.10.2011 mala VÚB, a.s., schváliť úverový rámec 900 Eur, pri schválenej mesačnej
splátke 30,- eur, žalobca v konaní nepreukázal platné uzavretie zmluvy o poskytnutí úverového rámca
v týchto parametroch. Je zrejmé, že po prehodnotení žiadosti, bol žalovanej schválený úverový rámec
v sume a za podmienok jednostranne stanovených bankou, pričom išlo o nový návrh na uzatvorenie

novej zmluvy v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje
dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

10. Žalobca vôbec nepreukázal, či žalovaná ako spotrebiteľka bola informovaná o ročnej úrokovej
sadzbe, o poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená, podmienkach, za ktorých môže

byť zmluva zmenená a doplnená, o spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Pre rozpor s citovaným
ustanovením preto nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka, ktorá by bola zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na uvedené súd
považuje zmluvu o poskytnutí úveru za neplatnú, resp. táto vôbec nebola uzavretá.

11. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvu ako neplatnú, resp. k jej uzavretiu vôbec nedošlo, žalobcovi
by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani
nevznikla.

12. Plnenia veriteľa boli poskytované priebežne, pričom žalovaná naposledy čerpala prostriedky

17.04.2012, čo vyplýva z výpisu z účtu; následne sú na účte zúčtovávané len rôzne poplatky a
úroky. Žalobcovi preto začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba najneskôr týmto dňom /
u predtým čerpaných úverových prostriedkov aj skôr/, pretože veriteľ musel vedieť, že nedochádza
k platnému uzavretiu zmluvy, resp. vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu začala
plynúť trojročná objektívna premlčacia doba od momentu, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, t.j.

nepochybne najneskôr dňom 17.04.2012 a premlčacia doba uplynula najneskôr dňom 17.04.2015.
Žalobca podal žalobu na súd 30.07.2015, teda po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu žalobcu
zamietol z dôvodu premlčania práva.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP.

14. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1907,45 Eur, úrok z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1907,45 Eur od 16.06.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Namietal označenie zmluvy za absolútne neplatný právny úkon.Úverová zmluva bola uzavretá riadne v písomnej forme podľa § 9 ods. 1 zákona č, 129/2010 Z.z.. Výška
úveru je uvedená v základných náležitostiach úverovej zmluvy. V zmluve je tiež uvedená výška splátok,
spôsobnavýšeniaúveruoúroky,úrokovásadzba.Zákonč.129/2010Z.z.preprípadabsencienáležitostí

podľa § 9 ods. 2 sankcionuje bezúročnosťou úveru, nie neplatnosťou zmluvy. Pri bezúročnosti úveru
vzniká veriteľovi nárok na istinu. Záver súdu, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
nie je správny. Súd tiež nesprávne posúdil nárok ako premlčaný, keď vôbec nevzal do úvahy vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru a vychádzal z dátumov posledných čerpaní žalovanou. Právny predchodca
žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť listom zo dňa 02.08.2012. Začiatok premlčacej doby možno začať

počítaťnajskôrododňanasledujúcehopoprevzatípísomnostižalovaným,t.j.ododňa07.02.2012.Tento
záver podporuje aj výklad ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil
za zmätočné.

15. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) výzvou zo dňa 05.06.2018 vyzval strany na zváženie
vyjadrenia k prípadnému odlišnému právnemu posúdeniu veci, keďže v doterajšom konaní nebolo
aplikované ustanovenie § 53 ods. 9, § 565, § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

17. Žalobca ani žalovaná sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrili.

18. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku

vecne správne.

19.ZoŽiadostioaktiváciupôžičkovejkartyY.č.XXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXXbolozistené,žeprávny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej úverový rámec v sume 900 Eur so štandardnou mesačnou
splátkou 30 Eur. K schváleniu žiadosti zo strany veriteľa došlo dňa 19.10.2011. V predmetnej žiadosti/

zmluve bola uvedená výška úverového rámca, výška mesačnej splátky a štandardná úroková sadzba
v zmysle platného cenníka 1,9 % p.m.,22,80 % p.a..

20. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ďalej vyplynulo, že právny predchodca žalobcu
vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku v sume 1.085,05 Eur listom zo dňa 02.08.2012,

ktorým zároveň vyzval žalovanú na úhradu v lehote 10 dní odo dňa doučenia tohto vyhlásenia. List bol
žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 06.08.2012.

21. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ

uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej

splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa

ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

24. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.25. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom
pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby. Nemali
by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva zo dňa 19.10.2011 je spotrebiteľskou zmluvou

v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a že žalovaná nepoužila predmet plnenia na podnikanie,
rovnako, že právny predchodca žalobcu je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej
činnosti.

26. Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od svojej doterajšej rozhodovacej praxe v prípade použitia

právnej úpravy o občianskych právach a nie podnikateľských - napríklad rozsudok Krajského súdu v
Prešove 6Co/27/2012, 6Co/81/2012, 6Co/2/2013, 6Co/105/2013). Odvolací súd poukazuje na svoje
rozhodnutie zo dňa 14.02.2013 v konaní sp. zn. 6Co/81/2012, v ktorom je vyslovený právny názor, že aj
pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a spotrebiteľom (a
to aj v prípade, že k uzatvoreniu zmluvy došlo pred 01.01.2008) je potrebné použiť pri otázke premlčania
(ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom

zákonníku.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pristúpil k zosplatneniu dlhu listom zo dňa 02.08.2012. S
poukazom na to, že v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k zosplatneniu dlhu v spotrebiteľskom
zmluvnom vzťahu možno pristúpiť až po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, a ak

by sa vychádzalo z predpokladu, že veriteľ s odbornou starostlivosťou dodržal dobu 3 mesiacov (§ 53
ods. 9 OZ), je zrejmé, že premlčacia doba v predmetnej veci začala s ohľadom na ustanovenie § 103
Občianskeho zákonníka plynúť najneskôr v máji 2012. Zdá sa však, že dlžnou splátkou, pre ktorú nastal
de fault (zosplatnenie) je už aprílová splátka. Potvrdzuje to vyjadrenie žalobcu z 22.3.2016 (č.l. 33), v
ktorom ako ostatnú splátku zaplatenú pred zosplatnením celého dlhu označil marcovú splátku (30,- eur

dňa 23.3.2012). Žaloba bola na súd podaná 30.07.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby (§
101 Občianskeho zákonníka), ktorá podľa § 103 OZ začala plynúť až od nezaplatenej aprílovej splátky
roku 2012. Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by
mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky , pre ktorú sa veriteľ rozhodol
využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať

premlčacia doba podľa §103 OZ. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby
pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti,
nejasný , vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§37 ods.1 OZ)

28. Keďže nárok zo zmluvy je premlčaný, vzhľadom na povinnosť súdu ex offo vyplývajúcu z ust. § 5b

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadať na premlčanie, tento nárok žalobcovi nie je
možné priznať. V dôsledku zistenia premlčania nároku sa odvolací súd z dôvodu hospodárnosti osobitne
nevenoval skúmaniu existencie nároku a jeho rozsahu.

29. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

30. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP.Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,žežalovanáboliúspešná,novpriebehu

odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní

nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).